Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. máj 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 11Er/227/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712205982
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7712205982.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce, Nám.
Osloboditeľov 81, Michalovce proti povinnému O. o vymoženie 327,21 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihálovi priznáva trovy exekúcie vo výške 91,55 eur na

ktorých úhradu zaväzuje oprávneného v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihálovi návrh na vykonanie exekúcie
na vymoženie 327,21 eur istiny s príslušenstvom; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu
preukazoval predloženým rozhodnutím vydaným Sociálnou poisťovňou, pobočka Michalovce. Okresný
súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
s poukazom na žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ho poveril jej
vykonaním.

2. Písomným podaním doručeným súdu dňa 24.11.2017 požiadal súdny exekútor súd o zastavenie
exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom šetrení

majetkových pomerov povinného dospel k záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
pričom nie je ani reálny predpoklad, že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti
nadobudne.

3. Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

5. Súd sa oboznámil s podaným návrhom a jeho dôvodnosť mal za preukázanú z predloženého
exekučného spisu, v ktorom sú správy o dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty. Z nich je zrejmé,
že povinný nedisponuje žiadnym exekučne postihnuteľným majetkom. Pohľadávka sa podarila vymôcť

len čiastočne, avšak len v zanedbateľnej výške vzhľadom k celkovej výške vymáhaného nároku, aj
to len na základe dobrovoľnej úhrady vykonanej povinným. Počas celej doby však povinný nemal ani
nenadobudol žiadne finančné prostriedky na svojom účte v banke, ani nepoberal žiadne exekučne
postihnuteľné príjmy, nie je vlastníkom motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti, resp. hnuteľných
vecí, z ktorých predajom by výťažok presahoval náklady dražby, rovnako nemá voči nikomu žiadnu
pohľadávku. Za daného stavu je jasne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov

exekúcie.6. Súd v tejto súvislosti taktiež dodáva, že zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je
podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie napr. aj
z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí

mať reálny podklad. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva (IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods.
1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na
základektorýchvšeobecnýsúdobligatórnezastavíexekúciu(§57ods.1Exekučnéhoporiadku)alebona
základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57ods. 2 Exekučného poriadku) upravuje
Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne

ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex
offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (IV. ÚS 252/04). Pre
rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného
ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia, nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu

majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo
zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). Vzhľadom na osobné a majetkové
pomery povinného, a jeho blízkych osôb, má súd zato, že nebude rovnako naplnený predpoklad
oprávneného, že povinný nadobudne nejaký majetok dedením, resp. sa zamestná, alebo získa iným
spôsobom exekučne postihnuteľný majetok. V tejto exekučnej veci sa majetkové pomery povinného

počasdostatočnedlhejdobyvedeniaexekučnéhokonanianezmenili-súdnymexekútoromnebolzistený
majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu, preto aj teoretická možnosť o získaní
nejakého exekučne postihnuteľného majetku je v horizonte niekoľkých budúcich rokov zanedbateľná.
V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na platnú právnu úpravu Exekučného poriadku platnú od
1.4.2017,kdezákonzverilv§61nods.1písm.c)súdnemuexekútorovivydaťupovedomenieozastavení

exekúcie pri exekúcii vedenej na majetok právnickej osoby, ak sa do 30 mesiacov od začatia exekúcie
alebo od posledného zexekvovania majetku nepodarilo zistiť majetok alebo príjmy, ktoré by mohli byť
postihnuté exekúciou a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora. V danom prípade exekúcia bola
bezúspešne vedená po dobu 5 rokov.

7. Súd má s poukazom na vyššie uvedené okolnosti za preukázané, že v danom prípade je naplnený
predpoklad ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, preto súd pri aplikácií tohto citovaného
právneho ustanovenia zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

8. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

9. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj
o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

10. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú

nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

11. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd

nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

12. Podľa ust. § 4 ods. 1 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené
inak (§ 6, § 14 až 16).

13. Podľa ust. § 5 ods. 1 vyhlášky, odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie,
najmenej však 33,19 eura a najviac 33.193,92 eura.14. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zhŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

15. Podľa ust. § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

16. Súdny exekútor súčasne žiadal, aby mu súd priznal trovy exekúcie, ktoré špecifikoval vo výške 96,48
eur vrátane 20 % DPH. Súčasne uviedol, že vymohol sumu 327,21 eur.

17. Súdny exekútor pred zastavením exekúcie vymohol od povinného sumu v celkovej výške 327,21
eur. Zohľadňujúc ust. § 26 vyhlášky suma 328,00 eur predstavuje základ na určenie odmeny súdnemu
exekútorovi. Súdnemu exekútorovi však súd v zmysle ust. § 5 ods. 1 vyhlášky v spojení s ust. § 16 ods.

2 cit. vyhlášky priznal odmenu vo výške 66,00 eur.

18. Náhradu hotových výdavkov uplatnenú podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súd priznal vo výške 10,29
eur, pozostávajúce z vynaložených nákladov poštovného vo výške 1,30 eur, poplatkov elektronickú
lustráciu majetkových pomerov vo výške 0,90 eur a pomernú časť cestovných náhrad za dňa 12.3.2013,

31.3.2015 a dňa 3.5.2017 uskutočnené pracovné cesty, spolu vo výške 8,09 eur do miesta bydliska
povinného za účelom prešetrenia majetkových pomerov povinného v mieste jeho sídla ako to vyplýva
z predloženej správy o miestom šetrení majetkových pomerov. Súd nepriznal uplatnené výdavky
poštovného v súvislosti s touto exekúciou, špecifikované ako poštové výdavky po zastavení exekúcie v
sume 1,55 eur, nakoľko nepovažuje požadované náklady ako účelné trovy exekúcie, ktorý má znášať

účastník exekučného konania. Tieto náklady, ktoré v štádiu rozhodovania o nich ešte preukázateľne ani
nevznikli, ale sa jedná o budúce výdavky vznikajúce po zastavení exekúcie, pričom súd v zastavenie
exekúcie rozhoduje len o účelných trovách exekúcie vzniknutých do jej zastavenia. Ak tieto náklady
exekútorovi v budúcnosti vzniknú, je tento povinný ich znášať na vlastné náklady.

19. Súdny exekútor je platiteľom dane podľa § 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v
znení zákona č. 651/2004 Z.z., preto sa zvyšuje jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o
20 % daň z pridanej hodnoty, v danom prípade o sumu 15,26 eur.

20. Zohľadňujúc vyššie uvedené položky, súd celkovú výšku trov exekúcie súdneho exekútora, na

základe exekútorom vykonaných úkonov exekučnej činnosti pred jej zastavením a náhrad s nimi
súvisiacimi, vyčíslil sumou 91,55 eur.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, pri aplikácií vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku súd zastavil exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí

ani na úhradu trov exekúcie, a zároveň aj rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a to z dôvodu, že v prípade
zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

1./ Proti výroku I. o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

2./ Proti výroku II. o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).