Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. máj 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Csp/126/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118207683
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3118207683.4

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín, v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobcu
Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, proti
žalovaným: 1/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, žalovaná 1/ zastúpená splnomocneným
zástupcom: X.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, K., 2/ V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XXX, 3/ X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie 332,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní 2/ a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 332,- € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 332,- € od 14.7.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu voči žalovanej 1/ zamieta.

Žalovaná 1/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalobca má proti žalovaným 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.08.2018 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal

pôvodne len žalovanú 1/ na zaplatenie sumy 332,- eur spolu s úrokmi s omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 332,- eur od 14.07.2017 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaná 1/ odoberala neoprávnene zo zariadenia pre verejný
rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste J. XX podľa § 46 zákona č. XXX/XXXX Z.z., pričom
žalobca jej faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 13.07.2017 za neoprávnený odber elektriny

vyúčtoval sumu 1.000,70 eur, z ktorej bola uhradená suma 668,70 eur, a teda dlžná suma ešte
predstavuje 332,- eur. Poukázal na ust. § 46 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike a uviedol, že pri
neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Z dlžnej
sumy si uplatnil úroky z omeškania.

3. Súd žalobe vyhovel voči žalovanej 1/ vydaním platobného rozkazu č.k. 15Csp/126/2018-17 zo

dňa 08.10.2018, voči ktorému podala žalovaná 1/ včas odôvodnený odpor. Uviedla v ňom, že ona
faktúru čiastočne nehradila, pretože úhradu vykonali nájomcovia, ktorým dom, ku ktorému sa vzťahuje
neoprávnený odber, prenajala a v súčasnosti dom už užívajú neoprávnene. Žalovaná 1/ uviedla, že
súhlasila, aby si nájomcovia zriadili v dome odberné miesto, pričom ona dom už viac ako 15 rokov
neužíva. Žiadala preto žalobu voči nej zamietnuť. Súd preto uznesením zo dňa 19.11.2018 platobný
rozkaz zrušil v celom rozsahu.4. K podanému odporu sa vyjadril žalobca a reagoval naň tak, že navrhol, aby súd pripustil vstup
ďalších účastníkov do konania, a to žalovaných 2/ a 3/, ktorému návrhu súd vyhovel uznesením zo dňa
18.02.2019. Uviedol ďalej, že jeho nárok predstavuje škodu spôsobenú neoprávneným odberom, keď

dňa 19.06.2017 zamestnanci žalobcu pri kontrole odberného miesta zistili, že je pod napätím aj napriek
tomu, že je bez zmluvy a elektromera. Škoda bola vyúčtovaná v zmysle § 46 ods. 2 zák.č. 251/2012
Z.z. v spojení s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob
výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom. Žalovanú sumu špecifikoval tak, že celková škoda
za obdobie od 19.12.2016 -19.06.2017 pri spotrebe 10 106 kWh je 824,70 eur a zisťovací poplatok je

176,- eur, pričom oprávnenosť jeho fakturácie sa opiera o ust. § 1 ods. 7 vyhl. 292/2012 Z.z., keďže
vypočítavaná škoda sa zvýši o náklady žalobcu spojené so zisťovaním a odstránením neoprávneného
odberu. Náklady na zistenie neoprávneného odberu predstavujú náklady žalobcu na činnosť služby
pri odhaľovaní neoprávnených odberov, pri kontrole odberných miest a odstraňovaní neoprávneného
odberu. Okrem toho doplnil, že od 18.12.2017 je predmetné odberné miesto vedené na odberateľov
- žalovaných 2/ a 3/, čo bolo zistené až dodatočne, pričom títo aj podpísali dohodu o uznaní záväzku

a splátkach dlhu.

5. Žalovaní 2/ a 3/ sa k žalobe písomne nevyjadrili, hoci ju mali doručenú obaja do vlastných rúk.

6. Súd nariadil pojednávanie na deň 02.05.2019, na ktoré sa dostavil splnomocnený zástupca žalovanej

1/ a zástupca žalobcu. Žalovaní 2/ a 3/ sa pojednávania nezúčastnili, predvolanie na pojednávanie
mali obaja doručené do vlastných rúk, svoju neúčasť neospravedlnili, ani nepožiadala o odročenie
pojednávania z vážneho dôvodu. Súd preto pojednával v ich neprítomnosti.

7. Na pojednávaní žalobca zotrval na žalobe a svojich písomných vyjadreniach. Uviedol, že sa domáha

náhrady škody, ktorá vznikla na odbernom mieste z dôvodu, že na tomto odbernom mieste neexistoval
zmluvnývzťahatakistonebolnainštalovanýelektromer.Navrhol,abysúdvyhovelžalobevočižalovaným
2/ a 3/, vo vzťahu ku ktorým má za to, že sú pasívne vecne legitimovaní. Vo vzťahu k žalovanej 1/ na
žalobe zotrval z opatrnosti. Zástupca žalovanej 1/ na pojednávaní zotrval na tom, že žalovaná 1/ nie je
vo veci pasívne vecne legitimovaná, pretože nebola v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom, na jej

strane nedošlo k žiadnemu obohateniu. Žalovaná 1/ neprijala od žalobcu žiadne reálne plnenie, keďže
nájomcovia boli len žalovaní 2/ a 3/, a preto žiadal žalobu voči nej zamietnuť.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise
a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

9. Zo súhlasu vlastníka nehnuteľnosti k uzatvoreniu zmluvy o pripojení do distribučnej sústave zo dňa
30.06.2014vyplynulo,že žalovaná1/akovlastníčkanehnuteľnosti-rodinnéhodomunaadreseJ.udelila
žalovaným 2/ a 3/ súhlas s vybudovaním odberného elektrického zariadenia žiadateľa a elektrickej
prípojky v dotknutej nehnuteľnosti a s pripojením, resp. znovu pripojením odberného elektrického

zariadenia v dotknutej nehnuteľnosti k distribučnej sústave.

10. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. XXXXXXX zo dňa 19.06.2017 vyplynulo, že
na predmetnom odbernom mieste J. bol zistený odber elektriny bez elektromera a zmluvy. Z protokolu
vyplýva, že na odbernom mieste bol následne namontovaný elektromer a odberné miesto bolo vypnuté

s tým, že opätovné zapojenie bude možné až po uhradení neoprávneného odberu.

11. Faktúrou č.XXXXXXXXXX s variabilným symbolom XXXXXXXXXX zo dňa 27.06.2017 splatnou dňa
13.07.2017 vystavenou na menou žalovanej 1/ vyfakturoval žalobca náhradu škody za neoprávnený
odber elektriny za obdobie od 19.12.2016 do 19.06.2017 v sume 1.000,70 eur na odbernom mieste č.

XXXXXXX. Z tejto sumy suma 824,70 eur predstavovala škodu a suma 176,- eur náklady spojené so
zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu.

12. Z dohody o uznaní záväzku a splátkach dlhu č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.08.2017 vyplynulo, že túto
podpísali ako dlžníci žalovaní 2/ a 3/, čo nebolo v konaní sporné. Títo výslovne uznali, že žalobcovi

dlhujú sumu 1.000,70 eur, na základe faktúry za neoprávnený odber elektriny s variabilným symbolom
XXXXXXXXXX splatnej dňa 13.07.2017 zaväzujú sa tento dlh splatiť v 12 splátkach, z toho prvá
splátka vo výške 87,70 eur a zvyšných 11 splátok v sume 83,- eur, so splatnosťou splátok 21.08.2017,
21.09.2017, 23.10.2017, 21.11.2017, 21.12.2017, 22.01.2018, 21.02.2018, 21.03.2018, 23.04.2018,21.05.2018, 21.06.2018 a 23.07.2018. Súčasne bolo dohodnuté, že pri nesplnení ktorejkoľvek splátky
sa dlh stáva zročným celý naraz a v takom prípade nie je dotknuté právo veriteľa žiadať od dlžníka úroky
z omeškania odo dňa splatnosti faktúry.

13. Z prehľadu platieb vyplynulo, že bola uhradená splátka v sume 87,70 eur a ešte 7 splátok po 83,-
eur, spolu suma 668,70 eur. Neuhradené splátky tak predstavujú sumu 332,- eur.

14. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 46 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov,
Neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,

2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,
b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu

odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve

prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.
(2) Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne

vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých
podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený
všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i) .
(3) Ak ide o prvý neoprávnený odber elektriny odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom

umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej
manipulácii podľa odseku 1 písm. c), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí
ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Na
výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takýmto neoprávneným odberom elektriny na tom istom
odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 2.

Podľa § 1 ods. 1 a 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z, ktorou sa
ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, (1) Škoda spôsobená
neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania
neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa

odseku 2. (7) K škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa
sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny

následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky

Podľaustanovenia§517ods. 1prvávetaaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadnea
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovaťod dlžníka popri plneniu úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ustanovenie § 3 (s účinnosťou
od 1.2.2013) - výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že došlo k neoprávnenému odberu

elektriny na odbernom mieste J. v dôsledku odberu elektriny bez uzavretej zmluvy a bez elektromera
(určeného meradla), teda ide o neoprávnený odber elektriny podľa § 46 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č.
251/2012 Z.z.. Neoprávnený odber bol na uvedenom odbernom mieste zistený dňa 19.06.2017. Tieto
skutočnosti neboli v konaní sporné. Ďalej nebolo v konaní sporné ani to, že žalovaná 1/ dom, kde
bolo odberné miesto, v rozhodnej dobe (uvádzala, že viac než 15 rokov) reálne neužíva a že dom
užívali v čase neoprávneného odberu žalovaní 2/ a 3/ na základe nájomnej zmluvy so žalovanou 1/

ako vlastníčkou tejto nehnuteľnosti. Ďalej v konaní nebolo sporné ani to, že žalobcovi v dôsledku
neoprávnenéhoodberuvzniklaškoda,ktorúriadnevyúčtovalfaktúrouč.XXXXXXXXXXvsume1.000,70
eur. V konaní žalovaní 2/ a 3/ nenamietali, že dohodou zo dňa 16.08.2017 písomne uznali tento dlh čo
do dôvodu aj výšky a zaviazali sa ho splácať v pravidelných mesačných splátkach podľa splátkového
kalendára uvedeného v dohode s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stane

splatným celý dlh.

16. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná voči
žalovanej 1/. V tejto súvislosti súd poukazuje na znenie § 46 ods. 2 zák. č. 251/2012 Z.z., z ktorého jasne
vyplýva, že škodu je povinný uhradiť ten, kto elektrinu odoberal. Odberateľom na odbernom mieste

pritom v rozhodnom období nebola žalovaná 1/, keďže nepochybne bolo v konaní zistené, že žalovaná
1/ dom, v ktorom bolo dotknuté odberné miesto, kde bol zaznamenaný neoprávnený odber, neužívala
a neužíva ho 15 rokov. Nesporným v konaní bolo, že žalovaná 1/ ako vlastníčka domu tento prenajala
žalovaným 2/ a 3/ ako nájomcom, ktorí v rozhodnom období neoprávneného odberu dom užívali, a
napokon to boli aj oni, ktorí podpísali dohodu o uznaní dlhu, v ktorej sa tiež zaviazali vyčíslenú škodu

vyplývajúcu z neoprávneného odberu uhradiť žalobcovi v dohodnutých splátkach. Odberateľom elektriny
v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia môže byť buď vlastník domu, alebo aj jeho nájomca. V
tomto prípade však nepochybne odberateľom bol nájomca domu (žalovaní 2/ a 3/) a nie jeho vlastník
(žalovaná 1/), a preto žalovaná 1/ nie je v konaní o náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektrinypasívnevecnelegitimovaná,keďžetátovrozhodnejdobedomneužívala,elektrinuneodoberala

a nespotrebovala, a teda od žalobcu reálne žiadne plnenie nedostávala. Súdu preto neostávalo nič iné,
ako žalobu voči žalovanej 1/ ako nedôvodnú zamietnuť.

17. Odberateľom elektriny bez zmluvy a určeného meradla boli nepochybne žalovaní 2/ a 3/ tak, ako
to vyplynulo z dokazovania, pričom žalovaní 2/ a 3/ v konaní túto skutočnosť (ale ani žiadnu inú)

nerozporovali, hoci žalobu mali do vlastných rúk riadne doručenú. V zmysle § 46 ods. 2 cit. zákona
sú to oni, ktorí sú povinní nahradiť žalobcovi škodu spôsobenú mu neoprávneným odberom elektriny
(tento je neoprávnený v zmysle § 46 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 251/2012 Z.z.). Neoprávnený odber
elektriny bol zistený dňa 19.06.2017 tak, ako to vyplýva z protokolu o zistení neoprávneného odberu.
Tvrdenia žalobcu o neoprávnenom odbere, ako aj dobe jeho trvania, súd považoval medzi stranami

za nesporné. Uvedeným konaním žalovaní 2/ a 3/ spôsobili žalobcovi škodu, ktorú žalobca vyčíslil
vo výške 1.000,70 eur a fakturoval dokladom č. XXXXXXXXXX so splatnosťou dňa 13.07.2017. Z
hľadiska výšky uplatneného nároku súd o správnosti výpočtu žalobcu nemal pochybnosti a tento tak
považoval za správny v súlade s cit. ust. vyhlášky Ministerstva Hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z, ktorou
saustanovujespôsobvýpočtuškodyspôsobenejneoprávnenýmodberomelektriny.Tiežnebolovkonaní

sporným, že to boli žalovaní 2/ a 3/, ktorí dlh výslovne uznali, zaviazali sa ho splácať v splátkach,
pričom povinnosť jeho splácania porušili, pretože uhradili len sumu 668,70 eur, čo v zmysle dohodnutého
splátkového kalendára zodpovedá prvým 8 splátkam splatným od 21.08.2017 do 21.03.2018. Žiadnu
ďalšiu splátku už neuhradili. Ostali neuhradené ešte 4 splátky po 83 eur,- splatné od 23.04.2018 do
23.07.2018. Žalobca a žalovaní 2/ a 3/ sa dohodli, že v prípade omeškania čo i len jednej splátky sa

stane splatným celý dlh, pričom (aj nebyť tohto zmluvného dojednania) ku dňu rozhodovania súdu by
boli splatné už všetky 4 zvyšné splátky v celkovej sume 332,- eur, pričom v konaní nebolo preukázané,
že by túto dlžnú sumu žalovaní 2/ a 3/ čo i len čiastočne uhradili. Súd preto považoval nárok žalobcuza skutkovo a právne dôvodný a uložil žalovaným 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 332,- eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

18. Keďže sa žalovaní 2/ a 3/ dostali do omeškania so zaplatením peňažného záväzku podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, vzniklo žalobcovi právo požadovať od nich ako od dlžníkov popri plnení
i úrok z omeškania. Žalovaní sa dostali do omeškania s platením dlhu dňom nasledujúcim po splatnosti
daňového dokladu, t.j. od 14.07.2017, pričom základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
zvýšená o 5 percentuálnych bodov k tomu dňu predstavovala 5,00 %. Nárok na úroky z omeškania už

odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry má žalobca aj vzhľadom na dohodu obsiahnutú v čl.
3 dohody o uznaní záväzku a splátkach dlhu, kde sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak sa pre
nesplnenie čo i len jednej splátky stane splatným celý dlh, žalobca má právo žiadať úroky z omeškania
od splatnosti faktúry. Z uvedených dôvodov súd žalobe aj v časti príslušenstva ako skutkovo a právne
dôvodnej vyhovel, keďže úroky z omeškania z dlžnej sumy boli uplatnené v správnej zákonnej sadzbe
a od prvého dňa omeškania so splnením svojho záväzku.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná 1/ bola v konaní plne úspešná,
pretože žaloba voči nej bola v celom rozsahu zamietnutá, a preto má voči neúspešnému žalobcovi
právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobca bol vo vzťahu k žalovaným 2/ a 3/ v konaní

plne úspešný, keďže súd jeho žalobe voči žalovaným 2/ a 3/ vyhovel v celom rozsahu, preto má voči
žalovaným 2/ a 3/ ako plne neúspešnej procesnej strane spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100%. O výške trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku
samostatným uznesením vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.