Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. júl 2016

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/147/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4309205691
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4309205691.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdNovéZámkyvprávnejvecižalobcu:PriemyselnýparkŠtúrovo,a.s.,Továrenská1,Štúrovo,

IČO: 31 410 146, zastúpený W. - B., s.r.o., B. XX, O., H.: XX XXX XXX, proti žalovanej: Q. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G., S.. K. XXX/XX, zastúpená Q.. S. O., hosťujúcim euroadvokátom so sídlom X.,
E. XX/X, E. republika, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. R., parcela č. XXXX/XX orná
pôda o výmere XXXXX mX z a s t a v u j e.

Súd p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.05.2009 domáhal určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam - pozemkom vo vlastníctve H. V. a X. V. a to: nehnuteľností v kat. území R., parcely
registra „E“ parc. č. XXXX/X o výmere XXXX mX a parc. č. XXXX o výmere XXXX mX vedených v
bývalej pkn.vl.č. XXX. Žalobca poukazoval na začatie vyvlastňovacieho konania zo dňa XX.XX.XXXX
pod značkou B.. XX-XXXX/XX. Zároveň poukázal na ďalšie vyvlastňovacie rozhodnutia a geometrický
plán č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ku ktorému bol vyhotovený aj vyvlastňovací súpis, z

ktorého vyplýva, že uvedené parcely boli ako diely č. XX a XX zaradené do parcely č. XXXX, ktorej
oprávneným užívateľom boli X. celulózky a papierne, n.p. B..
Dňa 26.10.2009 doručil súdu zmenu žaloby v súlade s geometrickým plánom č. XX/XXXX na základe
ktorého došlo k oddeleniu parcely registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX o výmere XXXXX mX a
dielu č. X parcely registra „C“ s parcelným číslom XXXX/XX o výmere XXXX mX z pôvodnej parcely
registra „E“ s parcelným číslom XXXX/X ornej pôdy o výmere XXXXX m2. R. diely č. X a X boli zapísané
na LV č. XXX kat. územie R.. Uznesením č. k. 16C/147/2009-190 zo dňa 31.03.2010 súd pripustil zmenu

petitu žaloby podľa § 95 ods.1 OSP.
Posledným doplnením pôvodnej žaloby bola zmena žaloby zo dňa 10.11.2011, ktorou žalobca reagoval
na nové prerozdelenie sporných nehnuteľností na základe GO-plánu č. XX/XXXX v zmysle ktorého došlo
k vyčleneniu parcely č. XXXX/XX o výmere XXXX mX z parcely č. XXXX/X, ktorá bola vyvlastnená v
prospech bývalého československého štátu. Na základe pripustenej zmeny petitu žaloby uznesením
zo dňa XX.XX.XXXX pod.č.k.16C/147/2009-627 sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam vedených Okresným úradom v K. G., Katastrálnym odborom v kat. území R. na LV č.

XXX ako parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere XXXXX m2, parc. č. XXXX/XX
- ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere XXXX m2, parc. č.
XXXX/XX - ostatné plochy o výmere XXXX mX , v kat. území B. na LV č. XXXX ako parcely registra „C“,
parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2. Žalobca svoj nárok odôvodňovaltým, že v priebehu XX-tich rokov minulého storočia prebehlo viacero vyvlastňovacích konaní, na základe
ktorých došlo k vyvlastneniu sporných nehnuteľností evidovaných v pkn .vl. č. XXX kat. úz. R., ako parc.
č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, ktoré boli predmetom dedičského rozhodnutia č. k.D XXXX/XX - X z

XX.XX.XXXX po poručiteľovi H. V.. V súlade s platnou legislatívou došlo k vyvlastňovacím konaniam
na základe zákona č. XX/XXXX Zb. o stavebnom poriadku. Nehnuteľnosti boli v súkromnom vlastníctve
boli vyvlastnené v súlade s rozvojom štátneho plánu národného hospodárstva vo vzťahu výstavby
železnice závodu P. a iných súvisiacich objektov, ako „B. II. alebo B. II.“ W. stav vyvlastnenia je zrejmý aj
z rozhodnutia R. národného výboru v K. G. - odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva

a lesníctva č. B.. - XXXX/XX, z ktorého vyplýva vyňatie pôdy o výmere X,X ha pre X. celulózky a
papierne, n.p. B. za účelom výstavby závodu P. o výmere X,X ha. Stav vyvlastnenia je zrejmý aj z
rozhodnutia R. národného výboru v K. G., odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva
a lesníctva R. - XXXX-XX rozhodnutia č. XXXX/XX a rozhodnutia č. XXXX/X - XXXX, z ktorých vyplýva,
že X. celulózky a papierne n.p. v B. boli povinné uhradiť za vykonané odňatie poľnohospodárskej pôdy
a záber poľnohospodárskej pôdy na nepoľnohospodárske účely odvod v súhrnnej výške X.XXX.XXX-

S.. Z potvrdenia podniku B. majetok v B., n.p. B. zo XX.XX.XXXX vyplýva, že ŠM B. v čase vyňatia
pozemkovprezriadenieskládkypopolčekasúhlasilasprevodomsprávynaX.B.,pričomotomtosúhlase
bol spísaný zápis, ktorý je nahradený potvrdením. V zozname pozemkov sa nachádza aj parcela č.
XXXX - jazero o výmere XXXX mX nachádzajúce sa v kat. úz. R., ktoré boli vyňaté pre X. celulózky
a papierne, š.p. za účelom zriadenia skládky. Parc. č. XXXX (ktorá vznikla členením časti parciel č.

XXXX/X a parc. č. XXXX/X ako aj zaniknuté parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X) bola vyňatá v prospech
právneho predchodcu žalobcu. Dôkazom toho, že parc. č. XXXX patrila do majetku podniku X. celulózky
a papierne, n.p. je aj dokument s názvom Inventárny súpis pozemkov z XX.XX.XXXX. Na základe
rozhodnutia o zrušení štátneho podniku č. XXX/XXX - XX/X zo dňa XX.XX.XXXX bol od XX.XX.XXXX
prevedený jeho majetok podľa privatizačného projektu so všetkými aktívami a pasívami, právami a

záväzkami na E. národného majetku W. republiky.
Žalobca okrem vyššie uvedených skutočností preukazoval nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam i vydržaním, pretože subjektom vydržania od 01.01.1992 mohol byť aj štát, predmetom
vydržania mohli byť sporné nehnuteľnosti a rovnako bola preukázaná domnienka držiteľa, že mu vec
patrí s poukazom na vyvlastňovacie rozhodnutia, s ktorými nakladal oprávnený držiteľ ako s vlastnými.

Bola preukázaná dobrá viera držiteľa ako podmienka oprávnenosti držby ako aj lehota na vydržanie,
do ktorej sa započítava i lehota právnych predchodcov. V prípade pochybnosti o vyvlastnení sporných
nehnuteľností je potrebné zohľadniť i tú skutočnosť, že žalobca takmer XX rokov bez akýchkoľvek
prekážokužívalspornénehnuteľnosti.Akbyzostranyžalobcumalodôjsťkomylu,malbysúdprihliadnuť
aj na to, že sa jedná o ospravedlniteľný omyl, ktorý nie je prekážkou poctivej držby oprávnenej osoby

podľa Občianskeho zákonníka.

2.Žalovaná žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť s poukazom na to, že pod vplyvom výsledkov
druhej svetovej vojny a následne vydaných konfiškačných dekrétov označovaných všeobecne ako (O.
dekréty) bol odnímaný majetok i maďarom a proti týmto osobám maďarskej národnosti bol i naďalej

uplatňovaný postup, na základe ktorého dochádzalo k nezákonnému a svojvoľnému vyvlastňovaniu
majetku týchto osôb štátom a bez náhrady. V prejednávanom spore je zrejmá snaha žalobcu
spochybňovať legitímne vlastnícke právo žalovanej k sporným nehnuteľnostiam, resp. jej právnych
predchodcov. V danom prípade je potrebné vychádzať zo skutkových okolností a majetkových krívd,
ku ktorým dochádzalo v období neslobody od XX.XX.XXXX do 01.01.1990 v rozpore so zásadami

demokratickejspoločnosti.Súdbymalprisvojomrozhodovaníprihliadaťazohľadniťrozhodnutiavydané
štátnym notárstvom pod sp. zn. D XXXX/XX a D XXXX/XX na základe ktorých prešlo vlastnícke
právo k sporným pozemkom na právnych predchodcov žalovanej , t.j. v čase neslobody a ten istý
štát, ktorý prostredníctvom notárstva vydal dedičské rozhodnutia nevzniesol žiadnu námietku a nemal
žiadne výhrady proti prechodu vlastníctva. Pozemky mali byť údajne vyvlastnené v prospech E. štátu,

ale štát mohol vlastniť pozemky, ktoré boli takto vyvlastnené. Vyvlastňovacie rozhodnutia, na ktoré
poukazoval žalobca sú zaťažené podstatnými vadami, jednak v označovaní čísel pozemkov, ktoré mali
byť predmetom vyvlastnenia čo malo byť príčinou ich zrušenia. Žalovaná ani jej právni predchodcovia
nikdy neboli účastníkmi akýchkoľvek správnych konaní o vyvlastnení a nikdy im takéto rozhodnutie
doručené nebolo, z čoho je zrejmé, že žiadne z rozhodnutí nemohlo nadobudnúť právoplatnosť.

Rozhodnutia sú voči žalovanej, ako aj jej právnych predchodcov ničotné a nemohli znamenať prechod
vlastníctva na štát, alebo iný subjekt a následne na žalobcu. „Rozhodnutie o vyvlastnení“ nespĺňa ani
podmienku uvedenú v § 44 ods. 1 a § 47 Vyhlášky č. 144/1959 Ú.1 a to o určení výšky náhrady, rovnako
nebolo vierohodne preukázané, že žiadateľ o vyvlastnenie sa pokúsil o dohodu s vlastníkom. Rovnakoz listinných dôkazov nevyplýva, že príslušný vyvlastňovací orgán požiadal súd o poznačenie zahájenia
vyvlastňovacieho konania v pozemkovej knihe podľa § 46 ods. 2 Vyhlášky. Právnym predchodcom
žalovanej ani jej právnym predchodcom nikdy nebola vyplatená náhrada. Žalobca nepreukázal tieto

skutočnosti a v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno. V období vyvlastňovania nehnuteľností v rokoch
XXXX, XXXX a XXXX boli právni predchodcovia žalovanej neustále zapísaní ako vlastníci nehnuteľností
v evidencii nehnuteľností. Sporné pozemky boli predmetom opakovaných dedičských konaní a prechod
vlastníckeho práva na právnych predchodcov žalovanej deklaroval i Krajský súd v Nitre uznesením
zo dňa 10.02.2010 pod sp. zn. XXS/XXX/XXXX-XXX, v ktorom sa uvádza, že z predloženého listu

vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. R. vlastnícke právo k parcele č. XXXX/X a XXXX/X nadobudol X. V., nar.
XX.XX.XXXX titulom dedenia po poručiteľovi H. Páldi rozhodnutím B. notárstva v K. G., pod sp. zn. D
XXXX/XX-X z XX.XX.XXXX a po poručiteľovi X. V. na základe rozhodnutia B. notárstva v K. G., pod sp.
zn. D XXXX/XX -XX z XX.XX.XXXX, kedy boli pozemky včlenené do pozemku parcely „C“ č. XXXX. Z
uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že vlastnícke právo žalovanej a jej právnych predchodcov
bolo jednoznačne uznané a nespochybniteľné i orgánmi verejnej moci, štátnym notárstvom a súdom.

Žalovaná sa nestotožnila s názorom žalobcu, že by nadobudol vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si nemôže pripočítať
dobu počas ktorej mal pozemky v držbe jeho údajný právny predchodca - štát, resp. zaniknutý štátny
podnik X., pretože štát sa nestal vlastníkom a nemohol ani nedržal predmetné pozemky v dobrej viere,
pretože nikdy nedošlo k ich vyvlastneniu na základe zákona a v súlade so zákonom a okrem procesných

a iných pochybností nebolo žalobcom preukázané tvrdenie, že by bola niekedy poskytnutá nejaká
náhrada za údajne vyvlastnené predmetné pozemky. V tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
Pokiaľ žalobca odvodzuje vznik jeho vlastníckeho práva vydržaním, žalovaná má za to, že žalobca
nebol oprávneným držiteľom či užívateľom predmetných pozemkov, pretože X. celulózky a papierne,
š.p. zanikli ku dňu XX.XX.XXXX a to bez právneho nástupcu a boli vymazané z obchodného registra,

na základe rozhodnutia R. súdu v O.. Následne po zániku a výmazu štátneho podniku prešiel v
privatizačnom projekte presne identifikovaný majetok na E. štát - resp. na zástupcu štátu, ktorým
bol E. národného majetku SR, ktorý následne vložil v rovnakom rozsahu privatizačného projektu do
štátom novej založenej akciovej spoločnosti X. celulózky a papierne, a.s. a to na základe privatizačného
projektu. Žalobca nemá žiadneho právneho predchodcu, na základe čoho by bolo možné započítať

vydržaciu dobu právneho predchodcu. Podľa Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1983 bol
opätovne zavedený inštitút vydržania. O vzťahu k žalobcovi v žiadnom prípade sa nemôže jednať o
objektívne ospravedlniteľný omyl, pokiaľ sa oprávnený držiteľ - štát do roku 1992 nezaujímal o to,
z akého dôvodu je údajne jeho vlastnícke právo k predmetným pozemkom zapísané na právnych
predchodcov žalovanej. Až dňa 19.12.2014 žalobca prvýkrát uplatnil svoje právo titulom vydržania.

Žalované nehnuteľnosti mohol žalobca len dočasne spravovať a nie vlastniť, keď za totalitného režimu
bola obrana vlastníkov z dôvodu hroziacej represii obmedzená. Predchodcovia žalovanej za danej
situácie len trpeli užívanie pozemkov štátom a nie je možné u nich odvodzovať absenciu dobrej viery a
prisvedčiť forme vydržania vlastníckeho práva žalobcovi.
Rozhodnutia o vyvlastnení právnym predchodcom žalovanej nikdy doručené neboli. Nenadobudli

právoplatnosť a z rozhodnutí je zrejmé, že samotní vlastníci pozemkov, ktorých sa malo údajne
vyvlastňovanie týkať, boli z neznámeho dôvodu vo vyvlastňovacom správnom konaní hromadne
zastúpení opatrovníkom , ktorý bol zamestnancom štátneho orgánu, ktorý údajne vyvlastňovacie
konanie viedol. Z uvedeného postupu je zrejmé, že vlastníci uvedených pozemkov sa o vyvlastňovaní
nikdy nedozvedeli. Nemali vedomosť o vyvlastňovacom procese. Akékoľvek vyvlastňovacie rozhodnutie

malo byť doručené subjektu, ktorého sa týkalo, čo vo vzťahu k žalovanej a právnym predchodcom
preukázané nebolo.
V pkn. vl. č. XXX pre kat. úz. R. do roku XXXXnie sú uvedené žiadne záznamy o vyvlastňovacom konaní.
Správa katastra listom zo dňa 13.04.2010 oznámila súdu, že jej neboli predložené žiadne listiny o výkupe
či vyvlastnení predmetných sporných pozemkov. Ak sa žalobca domnieval, že je vlastníkom sporných

nehnuteľností na základe vyvlastňovacích rozhodnutí nič mu nebránilo, aby požiadal o zápis vlastníctva
i po roku 1992. Z obsahu príloh privatizačného projektu vyplýva, že pozemky, ktoré sú predmetom
sporu neboli súčasťou privatizačného majetku a neprešli ani zo zaniknutého štátneho podniku X. na E.
národného majetku SR a z fondu na novú založenú spoločnosť žalobcu.
Žalobcasvojvlastníckynárokzačaluplatňovaťažvroku2009,pretoževpredchádzajúcomobdobívroku

2004 a 2009 uzatvoril s právnym predchodcom žalovanej niekoľko kúpnych zmlúv, ktorých predmetom
boli práve sporné pozemky, avšak k ich prevodu nikdy nedošlo. I z uvedeného vyplýva, že nemohol
byť dobromyseľný, keď opakovane rešpektoval vlastnícke právo žalovanej a jej právnych predchodcov.
Žalovaná namietala i aktívnu legitimáciu žalobcu.3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a predložených listinných dôkazov, z ktorých zistil
tento skutkový a právny stav:

Z vyvlastňovacieho súpisu č. XX-XXX-XXX/XX z XX.XX.XXXX pre objekt G. vyplýva vyvlastnenie časti
parciel pre X. celulózky a papierne n.p. B. zapísaných v pkn.vl. č. XXX s parc. č. XXXX/X o výmere
XXXXX mX a parc. č. XXXX/X o výmere XXXXX mX zapísanej v V. č. XXXX v kat. území R., parc. č.
XXXX/X bola v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov H. a X. V. a parc. č. XXXX/X bola v podielovom
spoluvlastníctve vlastníkov B. V., H. V., Q. O., rod. V., X. O., rod. V. a Y. Q.. P. k vyvlastneniu dielu č. X o

výmere XXXX mX z parc. č. XXXX/X a dielu č. X o výmere XXmX z parcely č. XXXX/X. K. výmera parc.
č. XXXX/X bola po vyvlastnení XXXXX mX a z parc. č. XXXX/X po vyvlastnení zostala časť o výmere
XXXXX m2. Uvedená skutočnosť vyplýva i GO-plánu č. XX-XXX-XXX/XX.
Rozhodnutím Q. národného výboru v B. č. XXX/XX z XX.XX.XXXX pre stavbu B. I. vyplýva vyvlastnenie
časti parciel pre X. celulózky a papierne n.p. B. parc. zapísanej v pkn.vl. č. XXX s parc. č. XXXX/X o
výmere XXXX mX a parcely zapísanej v pkn.vl. č. XXXX s parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2. T.

vyvlastnenie je zakreslené v geometrických plánoch vyhotovených Strediskom geodézie v K. G. dňa
XX.XX.XXXX č. XX-XXX-XXX-XX a č. X-XXXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplynulo, že sa vyvlastnili i všetky stavby nachádzajúce sa na vyvlastňovacích častiach pozemkov k u
dňu rozhodnutia. Za vyvlastnenú pôdu patrí všetkým vyvlastňovaným náhrada v náhradnom pozemku
v zmysle § 14 ods. 2 Vyhlášky č. 18/1963 Zb. o určení náhrady za vyvlastnenie nehnuteľností občanom

a súkromným právnickým osobám.
Z vyvlastňovacieho súpisu č. XXX-XXX-XX-X zo dňa XX.XX.XXXX pre objekt G. (P.) vyplýva
vyvlastnenie časti parciel pre X. celulózky a papierne národný podnik B. a to jednak parcely v pkn.vl.
č. XXX parc. č. XXXX/X o výmere XXXXX mX a parcely zapísanej v pkn. č. XXXX s parc. č. XXXX/X
o výmere XXXXX m2.

Rozhodnutím Mestského národného výboru v B. č. XXXX/XX z XX.XX.XXXX došlo k zrušeniu
rozhodnutia č. XXX/XX v časti pod bodom XX-XXX, t.j. tých bodov (ktoré sa dotýkajú vyvlastnenia časti
parciel pre X. celulózky a papierne, n.p. B.) a týmto rozhodnutím došlo k vyvlastneniu nových častí
parciel pre X. celulózky a papierne, n.p. B. a to jednak k dielu č. XX-parcely v pkn.vl. č. XXX s parc.
č. XXXX/X vo výmere XXXX mX a dielu č. XX-parcely zapísanej v pkn.vl. č. XXXX s parc. č. XXXX/X

vo výmere XXXX m2.
Z vyvlastňovacieho súpisu č. XXX-XXX-XXXX-X zo dňa XX.XX.XXXX pre objekt G. nádražie vyplýva
vyvlastnenie časti parciel v pkn.vl. č. XXX s parc. č. XXXX/X o výmere XXXXX mX a parcely zapísanej
vpkn.vl. č. XXXX s parc. č. XXXX/X o výmere XXXXX m2.
Z rozhodnutia Q. národného výboru v B. - odbor výstavby č. XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX pre výstavbu

„B. II.“ a „B. II.“ v rámci G. P. vyplýva predovšetkým vyvlastnenie parcely v pkn.vl. č. XXX s parc. č. XXXX/
XvovýmereXXXXmXaparcelyvpkn.vl.č.XXXXsparc.č.XXXX/XvovýmereXXXXm2.Zrozhodnutia
vyplýva, že na miestnom šetrení, ktoré sa uskutočnilo dňa XX.XX.XXXX sa prítomní vlastníci vyjadrili za
vyvlastnenie. K. vlastníkom pozemkov bol z úradnej moci určený opatrovník X. X. - pracovník Q. v B.,
ktorý v ich neprítomnosti súhlasil s vyvlastnením za najvyššiu prípustnú náhradu v peniazoch.

Z vyvlastňovacieho súpisu ku GO-plánu č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva vyvlastnenie
časti parciel zapísanej v pkn.vl. č. XXX s parc. č. XXXX/X o výmere XXXXX mX a parcely zapísanej v
pkn.vl. č. XXXX s parc. č. XXXX/X o výmere XXXXX m2. P. k vyvlastneniu dielu č. XX v časti parcely č.
XXXX/X vo výmere XXXX mX a dielu č. XX parc. č. XXXX/X vo výmere XXXX m2. B. diely boli včlenené
do parcely č. XXXX, ktorá bola vo vlastníctve X. celulózky a papierne n.p. B..

4. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Naliehavý právny záujem musí byť riadne preukázaný. Každý žalobca má pri podaní určovacej žaloby

záujem na nejakom určení, avšak na to, aby sa súd mohol vecou meritórne zaoberať je potrebné, aby
pri takomto určení existoval naliehavý právny záujem, ktorý by definitívne odstránil spornosť medzi
stranami, ktorú nemožno dosiahnuť inak. Tento záver vyplýva z právnej doktríny, ako aj z konštantnej
judikatúry (uznesenie NS SR sp.zn. 1MCdo/1/2009, uznesenie KS v Nitre sp.zn. 6Co/18/2013).
Naliehavýprávnyzáujemžalobcunaurčeníneplatnosti právnehoúkonujepotrebnéskúmaťsozreteľom

na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej
žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri posudzovaní danosti naliehavého
právneho záujmu je významné to, či výrok rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo bude
mať za následok zmenu práv a povinností alebo postavenie žalobcu v hmotnoprávnych vzťahoch. NSSR konštantne judikuje, že naliehavý právny záujem je daný v prípade, keď sa nemožno domáhať
priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bolo bez takéhoto určenia neisté. Všeobecným
predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol

vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Žalobca
má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo
ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie
odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom
užitočný. Naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného

práva.
Súd mal, za to že že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, pretože
iným spôsobom nie je možné zosúladiť skutkový stav so stavom právnym ani odstrániť neisté postavenie
žalobcu .
5.Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu-
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať.
Pôvodný žalobca bol založený E. národného majetku SR zakladateľskou listinou zo dňa XX.XX.XXXX,
ktorou v zmysle notárskej zápisnice N XXX/XX, K zo dňa XX.XX.XXXX boli schválené aj stanovy
spoločnosti a to včítane nepeňažného vkladu E. národného majetku do založenej spoločnosti vo výške
X.XXX.XXX.XXX Sk, ktoré tvorili základné imanie spoločnosti v zmysle článku II bod X spoločnosti,

pričom predmetom nepeňažného vkladu bol všetok majetok spoločnosti štátneho podniku X. celulózky
a papierne B., ako aj všetky práva, povinnosti, i záväzky a špecifikácia vloženého nepeňažného
vkladu je súčasťou prílohy privatizačného protokolu a zároveň je prílohou ku stanovám. Z prílohy,
ktorá obsahuje súpis vlastníctva X. štátny podnik tvoriaci nepeňažný vklad (č.l. XXX) špecifikácia
nehnuteľností vkladaná do akciovej spoločnosti mal súd preukázané, že sporné nehnuteľnosti nie sú

uvedené v zozname špecifikovaných nehnuteľností. Uvedené skutočnosti mal súd potvrdené i zo správy
E. národného majetku (č. l. XXX), ktorej E. národného majetku oznámil súdu, že v zmysle § 5 zákona
č. 92/1991 Zb. fond realizoval prevod majetku na základe rozhodnutia o schválení privatizačného
projektu š.p. X. vydaného Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku SR č.j. XX/XX
zo dňa XX.XX.XXXX. Z predloženej majetkoprávnej dokumentácie privatizačného projektu podniku X.

š.p. B. nevyplýva, že do majetku ním založenej spoločnosti X. a.s. boli vložené nehnuteľnosti, ktoré
by pozostávali z parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v kat. úz. R.. Uvedená skutočnosť nevyplýva
ani z predloženého výkazu výmer prílohy č. XX na (č. l. 377 - 397). Uznesením Obvodného súdu O.
I zo dňa XX.XX.XXXX pod sp.zn. V bol povolený zápis, v zmysle ktorého minister lesného a vodného
hospodárstva SR rozhodnutím č. XXX/XXX-XX/X zo dňa XX.XX.XXXX na základe § 15 zákona č. XXX/

XXXX Zb. o štátnom podniku a § 11 zákona č. XX/XXXX Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu
na iné osoby a rozhodnutia Q. pre správu a privatizáciu národného majetku SR, ktorým sa schvaľuje
privatizačný projekt zrušil bez likvidácie k XX.XX.XXXX š.p. X., B. a dňom XX.XX.XXXX previedol
majetok štátneho podniku podľa privatizačného projektu so všetkými aktívami a pasívami právami a
záväzkami na fond národného majetku SR. X. a.s. B. boli zapísané do obchodného registra v zmysle

uznesenia obvodného súdu O. I pod sp.zn. W zo dňa XX.XX.XXXX. Na základe týchto skutočností
mal súd preukázané, že X. a.s. B., založená notárskou zápisnicou v súlade s privatizačným projektom
nenadobudla nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne žalované ako parc. č.XXXX/X, XXXX/X, v kat. úz. R..
X. a.s. nie je právnym nástupcom š.p X. celulózky a papierne, ktoré zanikli ku dňu XX.XX.XXXX a to
bez právneho nástupcu a boli vymazané z obchodného registra, na základe rozhodnutia Okresného

súdu v O..
Z týchto dôvodov súd mal za to, že v danom prípade nebola preukázaná aktívna legitimácia
žalobcu, pretože súd nepovažuje , žalobcu za univerzálneho nástupcu š.p X. celulózky a papierne a v
neposlednom rade , na predchodcu žalobcu X. a.s. neprešli sporné nehnuteľnosti. Súd poukazuje na
to, že ak by aj malo dôjsť k vyvlastneniu nehnuteľností, v zmysle vyvlastňovacích súpisov a rozhodnutí

Mestského národného výboru v B., vyvlastnením mohli nehnuteľnosti prechádzať iba na štát, ktorý ich
mohol dať do správy, v danom prípade štátneho podniku X., tak, ako to vyplýva z rozhodnutí. V danom
prípade však bolo jednoznačne preukázané, že X., š.p. B. zanikol bez likvidácie a bol vymazaný z OR.
Žalobca nepreukázal, že sporné nehnuteľnosti, ktoré boli následne zameriavané GP by akýmkoľvek
spôsobom prešli do jeho vlastníctva.

6.Podľa§130ods.1Občianskehozákonníka,akjedržiteľsozreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí je držiteľom oprávnený. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba
je oprávnená.7.Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobúdať kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

8.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

9.Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

10.Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je

vlastníkom.
Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec (vrátane bytov a nebytových priestorov),
ktorá je individuálne určená. Týmto predmetom nemôže byť len sporná časť veci (napr. sporný pruh
pozemku, priechod a pod.).
2. K zákonným predpokladom vydržania patria:

a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu,
b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov.
Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže
započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je

pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

Oprávnený je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo
právo patrí. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, je treba vždy hodnotiť objektívne a nie
iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka, ale vždy treba brať do

úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každéhopožadovať,respektívenemoholmaťpocelúvydržaciudobudôvodnapochybnostiotom,žemu
veci alebo právo patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, keď sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že
držiteľ bude naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam,

za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za
následok vznik práva. Dôkazné bremeno nadobudnutia vlastníctva titulom vydržania je na účastníkovi,
ktorý právo uplatňuje. Prvou podmienkou je preukázanie právneho titulu vstupu do oprávnenej držby.

11.K tvrdeniu žalobcu, že nadobudol vlastnícke právo k sporným nehuteľnostiam vydržaním,

súd vzhľadom na vyššie uvedené konštatuje, že žalobca nepreukázal právny titul na základe,
ktorého odvodzuje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, keďže bolo preukázané, že sporné
nehnuteľnosti na základe privatizačného projektu nenadobudol právny predchodca žalobcu, t.j. X. a.s.
Súd poznamenáva, že žalobca sa v podstate do XX.XX.XXXX nedomáhal určenia vlastníckeho práva
vydržaním . Až do roku XXXX rešpektoval vlastnícke právo žalovanej a jej právnych predchodcov,

pretože v rokoch XXXX- XXXX intenzívne rokovali o usporiadaní vlastníckych vzťahov a uzatvárali
návrhy kúpnych zmlúv (č.l.XXX). Žalobca nepopieral vlastnícke právo právnych predchodcov žalovanej,
čoho dôkazom je i vzájomná korešpondencia zo dňa 16.01.2008( č.l.929).

12.Právny predchodca žalovanej sporné nehnuteľnosti v kat. úz. R. vo vložke č.XXX nadobudol titulom
dedenia po X. V. rozhodnutím D XXXX/XX -XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť
XX.XX.XXXX a doplňujúcim rozhodnutím pod č. D XXXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo
právoplatnosť XX.XX.XXXX, z ktorých mal súd preukázané, že právny predchodca žalovanej X. V.,
nar. XX.XX.XXXX nadobudol nehnuteľnosti pod B XXb v X/X a doplňujúci výrok z rozhodnutia zo dňa

XX.XX.XXXX sa týkal len upresnenia nehnuteľností vzhľadom na žalované nehnuteľnosti vo vložke
č. XXX a rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi H. V., č. k. D XXXX/XX-X zo dňa XX.XX.XXXX,
ktoré nadobudlo právoplatnosť XX.XX.XXXX podľa B XX/a v X/X, t.z., že právny predchodca nadobudol
sporné nehnuteľnosti v celosti. Z pripojenej fotokópie pkn.vl.č. XXXv kat.úz. R. mal súd uvedenéskutočnosti potvrdené, pretože pod B XXa bol uvádzaný vlastník H. V. v X/X a pod B XXb X. V. v X/X
ohľadnenehnuteľnostívzmyslemajetkovejpodstatyboduIIparc.č.XXXX/X,XXXX/X,XXXX/X,ktorésú
predmetom sporu. Darovacou zmluvou zo dňa 30.04.2009 nadobúdateľ X. V., nar. XX.XX.XXXX sporné

nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. B. a LV č. XXX pre kat. úz. R. daroval žalovanej Q.
V. a zmluva bola ovkladovaná pod č. V XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. T. č.k.XXC/XXX/XXXX-XXX
zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil zámenu účastníkov na strane žalovaného podľa § 92 ods.X,X OSP.

V pkn. vl. č. XXX pre kat. úz. R. pod O je zapísaný záznam, v zmysle ktorého sa poznačuje

zahájenie vyvlastňovacieho konania pre Q. R., na parc. č. XXX a XXX. G. iné záznamy na zahájené
vyvlastňovacieho konanie v zmysle vyvlastňovacích súpisov sa v spise nenachádzajú. Súd mal za to,
že žalobca v žiadnom prípade nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam na
základe vyvlastňovacích súpisov a rozhodnutiami Mestského národného výboru v B.. Súd poukazuje
na to, že v danom prípade neboli zachované právne ustanovenia ohľade vyvlastnenia v súlade
so stavebným zákonom č. 87/1958 Zb. a vykonávacej vyhlášky č.XXX/XXXXU.X. Rozhodnutia Q.

národného výboru neboli doručované právnym predchodcom žalovanej, ktorí v tom období boli riadne
evidovaní ako vlastníci v pozemkovej knihe a obaja bývali v R. na adrese R. č.d.XXX a č.d. XXX, čo
mal súd potvrdené i z pripojených dedičských spisov pod. sp.zn. D/XXXX/XX a D/XXXX/XX/. Zmeny
vlastníckeho práva v zmysle dedičských rozhodnutí boli vyznačené i v spornej pkn.vl. č.XXX v kat. území
R.. V zmysle rozhodnutia o vyvlastnení nehnuteľností pre výstavbu B. II a B. II zo dňa XX.XX.XXXX pod

č. XXXX/XX , mali byť vyvlastnené nehnuteľnosti v prospech E. štátu od spoluvlastníkov pod č.XX a, H.
V., b, X. V. , parc.č. XXXX/X, ktorá sa v pkn. vl.č. XXX nenachádza a právni predchodcovia žalovanej
ju nevlastnili. Za vyvlastnený pozemok patrí náhrada v náhradnom pozemku. Vyvlastnenie bolo podľa
stavebného zákona možné vtedy, ak nešlo ciele dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Muselo
byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a vykonané len v nevyhnutnej miere. Úpravu

vyvlastnenia rozvádza vykonávacia vyhláška č. 144/1959 Ú. 1.Žiadateľ o vyvlastnenie musel predložiť
doklad o tom, že sa pokúsil o dohodu s vlastníkom. Týmto dokladom bola výzva na uzavretie dohody
obsahujúca požiadavku žiadateľa, návrh náhrady, upozornenie že ak neodpovie do 15.dní, má sa za to,
že dohodu odmieta. Žalobca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by jeho predchodca
postupoval v súlade s vyhláškou, tak ako je vyššie uvedené. Rovnako nebolo preukázané že obe

sporné rozhodnutia o vyvlastnení boli doručované právnym predchodcom žalovanej, ani tá skutočnosť,
že im bol pridelený náhradný pozemok. Vyvlastňovacie konanie k sporným nehnuteľnostiam žalovanej
zaznamenané nebolo. Súd poznamenáva, že žalobca pôvodne k žalobe pripojil len vyvlastňovací súpis
v súlade s GP z roku 1988. Predkladané geometrické plány a kopie katastrálnej mapy odzrkadľujú
skutočnú situáciu v teréne avšak nezakladajú vlastnícke právo žalobcu . Žalobca poukazoval na

ustanovenia stavebného zákona v zmysle, ktorého sa stavebník musel preukázať pri žiadosti o stavebné
povolenie dokladom o vlastníctve nehnuteľnosti, avšak takýto doklad súdu nepredložil. Z týchto dôvodov
s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol.

13.Súd konanie o určenie vlastníckeho práva k o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz.

R., parcela č. XXXX/XX orná pôda o výmere XXXXX mX zastavil podľa § 145 ods.1,2 CSpP, vzhľadom
na dispozičné právo žalobcu a súhlasné stanovisko žalovanej.

14.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej, ktorá mala
plný úspech, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.