Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/98/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7911202998
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7911202998.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci navrhovateľky J. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., A. P. XX/XX, zast.
advokátom JUDr. Petrom Jonášom, so sídlom Trebišov, M. R. Štefánika 2393/29 proti odporcom: 1.
I. D., nar. X.X.XXXX, 2. B. D., rod. Y., nar. X.X.XXXX, obom bytom B., J. XXX/XX, zast. JUDr. Evou
Geleneky Hencovskou, advokátkou so sídlom Košice, Bajzova 2, o odvolaní odporcov proti rozsudku
č.k. 12C/40/2011-135 z 30.11.2012 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou parcely č. XXX/X zastavaná
plocha o výmere 17 m2 a parcely č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 1 m2 zakreslené v geometrickom
pláne geodeta Radoslava B. č. plánu XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 11.4.2011 pre k.ú. F., vytvorené z
časti parcely č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX, k.ú. F. patriacej do vlastníctva navrhovateľky s tým, že

geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, k.ú. F., parcela č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX mX a parcely č. XXX/X záhrady o výmere XXX m2. Na parcele č. H. je postavený rodinný dom
súp.č. XX. Uviedla, že odporcovia sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX,
k.ú. F., parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 883 m2, pričom od roku 2007 dochádza
medzi ňou a odporcami k nezhodám ohľadne priebehu hranice medzi susediacimi pozemkami. Tvrdila,

že spornosť sa týka práve toho pozemku, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku ako novovytvorená
parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X, ktoré do roku 2005 tvorili súčasť parciel č. XXX/X a č. XXX a až
chybou v geodetickom meraní v roku 1987 sa vyššie uvedená nesprávnosť premietla aj do vektorovej
katastrálnej mapy v roku 2005, čo podľa navrhovateľky zistila aj P. katastra A., čo vyplýva z jej rozhodnutí
v konaní č.k. X 1035/10-Du. Odporcovia žiadali návrh navrhovateľky zamietnuť tvrdiac, že predmetné
nehnuteľnosti nadobudli do vlastníctva kúpnou zmluvou v roku 2007 od vlastníka L. D., a potom, čo

sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti v roku 2010, žiadali o vytýčenie hranice medzi parcelami č. XXX a č.
XXX/X. Poukazovali na rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach, ktorý zrušil rozhodnutie Správy
katastra Trebišov z 22.10.2010, ktorým vykonala opravu priebehu hranice medzi pozemkami č. XXX/X
a č. XXX, a to aj v súvislosti s ich výmerou.

Súd prvého stupňa rozsudkom určil, že parcela č. XXX/X, zastavaná plocha o výmere 17m2 a parcela

č. XXX/X o výmere 1m2, ktoré sú zakreslené v geometrickom pláne geodeta D. B., č. XXXXXXXX-XX/
XXXX zo dňa 11.4.2011, ktoré sú vytvorené z parcely č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXX, k.ú. Vojčice
patria do výlučného vlastníctva navrhovateľky. O trovách konania účastníkov si vymienil rozhodnúť po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa odôvodnenia rozsudku, z hľadiska skutkového stavu veci zisteného z LV č. XXX, k.ú F.,

záznamu z prešetrovania zmien údajov katastra z 18.10.2010, č. 577/10-Du Správy katastra A., obnovy
katastrálnehooperátuavyhotovenéhozáznamupodrobnéhomeraniazmien(ZPMZ)č.529,rozhodnutiasprávy katastra z 22.10.2010 a po vypočutí účastníkov konania, svedkyne A. D., manžela navrhovateľky
T. Q., ako aj po oboznámení geometrického plánu, ktorý mal byť súčasťou rozsudku vo veci, po právnom
posúdení v zmysle § 57 ods. 1, § 70, § 59 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „ Katastrálny zákon “) v znení neskorších zmien
a doplnkov, § 43 vyhlášky č. 461/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon v znení neskorších
zmien a doplnkov, § 59 hore cit. vyhlášky, § 59 ods. 1 písm. a/ zákona č. 62/1995 Z.z. Katastrálny zákon,
§ 18 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona, § 59 ods. 1 písm. a/ až c/ Katastrálneho zákona, § 59 ods. 1
Katastrálneho zákona, § 34 Občianskeho zákonníka (ďalej len „ OZ “), § 35 ods. 1, 2, 3 OZ, § 80 písm.

c/ O.s.p., § 132 ods. 1 OZ súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi účastníkmi nie je sporné,
že v čase, kedy odporcovia nadobudli vlastníctvo k svojmu pozemku, tak v prednej časti pred domom
navrhovateľky bol postavený betónový múrik, ktorý v porovnaní s priebehom zadného múru rodinného
domu bol vysunutý smerom k pozemku odporcov. Rovnako medzi účastníkmi nebolo sporné, že za
touto hospodárskou budovou v čase, keď odporcovia pozemok kupovali, boli osadené stĺpiky osadenia
v smere po dĺžke oboch pozemkov. Z geometrického plánu ďalej mal súd za preukázané, že hranica

medzi parcelami č. 477/1 a parcelou č. XXX je totožná s priebehom hranice podľa mapového stavu pred
meranímvroku1987apodľamapovéhostavu,ktorýbolzmenenýnazákladevyššieuvedenéhomerania
vektorovou katastrálnou mapou v roku 2005, pričom zistil, že vzdialenosť hranice medzi parcelou č.
XXX/1 a parcelou č. XXX smerom k zadnému múru rodinného domu navrhovateľky je po celej dĺžke
tohto rodinného domu zadnej časti 0,42 m, teda 42 cm. Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a po

citácii právnych ustanovení súd určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou tejto časti parcely č.
XXX/1, ktorá je v geometrickom pláne uvedenom vo výroku tohto rozsudku označená ako parcela č.
XXX/X a parcela č. 477/5. Vychádzal z toho, že na základe geometrických meraní v roku 1987 došlo
k zrejmým nesprávnostiam, keď dovtedy platný mapový stav bol bez akéhokoľvek dôvodu zmenený v
súvislosti s priebehom hranice medzi parcelami č. XXX/X a č. XXX v neprospech vlastníka parcely č.

XXX, čo je potvrdené obsahom záznamu z prešetrovania zmien údajov Správy katastra A. zo 16.3.2009,
ďalej z 18.10.2010, z oznámenia o začatí konania o oprave chýb z 20.10.2010, ako aj z rozhodnutia
Správy katastra A. z 22.10.2010. Skutočnosť, že rozhodnutie Správy katastra z 22.11.2010 bolo zrušené
rozhodnutím Katastrálneho úradu v Košiciach z 11.11.2011, podľa súdu prvého stupňa nič nemení na
zisteniach, ku ktorým Správa katastra v A. dospela, a ktoré sú zaznamenané v obsahu vyššie uvedených

listín. Správa katastra nemala právomoc vydať rozhodnutie v tejto veci. Rozhodnutie Katastrálneho
úradu vB.z11.1.2011znamená,žechybu,kuktorejdošloprigeometrickommeranívroku1987nemôže
napraviť orgán správy katastra svojim rozhodnutím, ale môže byť táto chyba napravená iba v súdnom
konaní. Skutočnosť, že navrhovateľka a jej právni predchodcovia, ako aj právni predchodcovia odporcov
rešpektovali hranicu podľa mapového stavu z pred roka 1987 bola preukázaná aj tým, že, či už oplotenie

oddeľujúce pozemky č. XXX/X a č. XXX, alebo aj prístavba k rodinnému domu navrhovateľky v zadnej
časti nikdy nepresiahli hranicu medzi uvedenými pozemkami, ktorá zodpovedala mapovému stavu do
roku 1987. Ďalej mal súd za preukázané, že aj v čase, keď odporcovia kupovali pozemok č. XXX/X od
A. D., ich vôľa smerovala k tomu kúpiť pozemok v stave, aký bol vymedzený a oddelený od pozemku
č. XXX pevne osadenými bodmi, teda v hraniciach, ktoré rešpektovala ich právna predchodkyňa a

navrhovateľka. V tejto súvislosti súd poukazoval na ustanovenie § 35 ods. 2 OZ, podľa ktorého právne
úkony vyjadrené slovami je potrebné vykladať tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa
nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Sám odporca ako kupujúci vo svojej výpovedi potvrdil, že za
hranicu medzi pozemkami v prednej časti považovali betónový múrik pred domom navrhovateľky. A.
D. ako svedkyňa potvrdila, že nikdy medzi ňou a navrhovateľkou ako vlastníčkou susedného pozemku

nebolisporyohľadnepriebehuhranicemedzipozemkami.Ztohojednoznačnepodľasúduvyplývazáver,
že ak boli pozemky oddelené vpredu pred domom, aj vzadu za domom oplotením a žiadny z vlastníkov
susediacich pozemkov si nečinil nárok na časť pozemku za týmito oploteniami, považovali sa každý z
nich i za vlastníka iba toho pozemku, ktorý siahal po oplotenie. Uzavrel, že podľa § 35 ods. 2 OZ právny
úkon, teda kúpa a nadobudnutie vlastníctva k určitej veci sa tak vyjadrí podľa vôle toho, kto právny

úkon urobil, a keďže vôľa odporcov bola jednoznačne prejavená kupovať pozemok v hraniciach, ktoré
oddeľovali pozemok od susedných pozemkov v zhode s tým, ako to za vyjadrenie svojej vôle prejavila aj
predávajúca, nemohli potom kupujúci platne nadobudnúť aj tú časť pozemku, ku kúpe ktorej ich vôľa v
čase uzavretia zmluvy nesmerovala. Sám odporca totiž potvrdil, že za hranicu, po ktorú siaha kupovaný
pozemok považoval vtedajšie oplotenie pozemku č. 477/1 oddeľujúce tento pozemok od pozemku č.

XXX, a ako to vyplýva z geometrického plánu uvedenom vo výroku tohto rozsudku toto oplotenie, ako aj
spojnica oplotenia prednej a zadnej časti pozemku č. XXX prebieha tak, že nenarušuje priebeh mapovej
hranice z pred roka XXXX v neprospech vlastníkov parcely č. XXX. Podľa geometrického plánu totiž
hranica podľa mapového stavu z pred roka 1987 je od domu navrhovateľky smerom k pozemku č. XXXv šírke 42 cm a sám odporca potvrdil, že múrik pred domom navrhovateľky nepresahuje vzdialenosť od
domu navrhovateľky smerom k pozemku č. XXX viac ako 40 cm, dokonca že je to menej. Na základe
týchto zistení vzal za preukázané, že pozemok, ktorý je v geometrickom pláne uvedenom vo výroku tohto

rozsudkuoznačenýakoparcelyč.XXX/Xač.XXX/Xbolstálesúčasťouparcelyč.XXXalennesprávnym
meraním v roku 1987 a následne chybou, ktorá sa premietla na základe nesprávneho merania v roku
2005 do vektorovej katastrálnej mapy došlo k neoprávnenému mapovému odčleneniu parciel č. XXX/X
a č. XXX/X od parcely č. XXX k parcele č. XXX/X, a preto parcely č. XXX/X a č. XXX/X sú vlastníctvom
navrhovateľky, ako súčasť parcely č. XXX. Vykonané dôkazy jednoznačne podľa súdu prvého stupňa

svedčia o tom, že právni predchodcovia navrhovateľky a neskôr aj navrhovateľka boli oprávnenými
držiteľmi tej časti sporného pozemku, ktorej toho času zodpovedajú parcely č. XXX/X a č. XXX/X podľa
geometrického plánu uvedeného v tomto rozsudku. V zmysle § 129 ods. 1 OZ, § 130 ods. 1 OZ, § 134
ods. 1, 3 OZ súd právne uzavrel, že v prípade, ak by nedošlo k neoprávnenej zmene mapového stavu, na
základe nesprávnych geodetických meraní v roku 1987, navrhovateľka by nadobudla vlastnícke právo k
parcelám č. XXX/X a č. XXX/X vydržaním. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním odporcovia uplatňujúc odvolacie dôvody podľa § 205
ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p.. z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Uviedli, že sú bezpodieloví vlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX

vedených Správou katastra Trebišov v k.ú. F., okres A., obec F., a to pozemkov umiestnených v
zastavanom území obce parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 883 m2, na ktorej
je postavený rodinný dom súpisného čísla 48 (druh stavby č. 510); parcela č. XXX/2 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 30 m2, na ktorej je postavená garáž (druh stavy č. 703 iná budova bez označenia
súpisným číslom; parcela č. XXX/X - záhrada o výmere 379 m2, ktoré nadobudli titulom kúpnej zmluvy

č. XXX/XX, uzatvorenej dňa 24.9.2007 medzi L. D., nar. XX.X.XXXX ako predávajúcim, povolením
vkladu dňa 24.10.2007, pod evid.č. F Tieto pozemky pred nimi nadobudol ich právny predchodca titulom
dedenia na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve, sp.zn. 24D/592/2006. Navrhovateľka je
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vedených na LV č. XXX, k.ú. F., a to parcely č. XXX druh zastavané
plochy a nádvoria o výmere 742 m2, na ktorej je postavený rodinný dom s.č. XXX/X druh záhrady o

výmere 636 m2, parcela č. XXX sedí s parcelou odporcov č. XXX/X. Odporcovia v podanom odvolaní
poukazovali na navrhovateľkou podanú žiadosť o prešetrenie vektorovej mapy podanou na Správe
katastra, dňa 12.10.2010 a vydané rozhodnutie Správy katastra A. zo dňa 22.11.2010, sp.zn. X 1035/10-
Du o oprave údajov katastra zapísaných v k.ú. F., proti ktorému odporcovia podali odvolanie s tým,
že Katastrálny úrad v Košiciach napadnuté rozhodnutie správy katastra zrušil rozhodnutím zo dňa

11.1.2011, sp.zn. Xo/53/2010/Ma-12. Odporcovia nesúhlasili so záverom súdu, že navrhovateľka spornú
časť nehnuteľnosti nadobudla vydržaním, keďže podľa ich názoru ich vlastnícke právo existuje v takom
rozsahu, ako je zakreslené a vedené v katastri nehnuteľností, a to v zmysle § 67 ods. 5, § 70 zákona č.
162/1995 Z.z., dávajúc do pozornosti tú skutočnosť, že držba predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľkou
nemôže byť dobromyseľná, nakoľko chýba titul, tzv. právny dôvod, o ktorý sa opiera jej oprávnená

držba, a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 2Cdon/1178/1996, 22Cdo/61/2011.
Prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie oprel o skutočnosť, že vôľa odporcu smerovala k tomu kúpiť
pozemok tak, ako bol vymedzený pevne osadenými bodmi, teda v hraniciach, ktoré rešpektoval tak
právny predchodca odporcov, ako aj navrhovateľka. To, ale nebolo v konaní nijako preukázané, práve
naopak zo samotnej kúpnej zmluvy vyplýva, že odporcovia mali v úmysle nehnuteľnosť kúpiť v takom

stave, ako bola a stále je evidovaná v katastre nehnuteľností, čo dosvedčujú aj výmery parciel v
predmetnejkúpnejzmluve.Súdnevyhodnotiltúčasťvýpovedeodporcuvprvomrade,ktorýjednoznačne
uviedol, že mal k dispozícii katastrálnu mapu a predmetnú nehnuteľnosť kupoval so zámerom, že ak sa
naozajpreukáže,ženavrhovateľkaoplotením,prípadneprístavbamizasahujedoichpozemku,oplotenie
je možné posunúť, prípadne dospieť k inej dohode s navrhovateľkou. Skutočnosť, že odporcovia mali

vôľu kúpiť pozemok ako je zameraný a zakreslený v súčasnom platnom stave v katastri nehnuteľností
preukazuje aj výpoveď odporcu, a to na pojednávaní konanom dňa 30.9.2011, kde uviedol „ že bol
presvedčený už pri kúpe domu, že hranica medzi pozemkami prebieha totožne so základami rodinného
domu navrhovateľky “ , a takto nehnuteľnosť chcel aj kúpiť. Hranicou priebehu susediacich pozemkov
č. XXX a č. XXX/X tvorila od nepamäti stena rodinného domu súp.č. 47. Taktiež nie je zrejmé, že za

domom existuje nejaká odlivka. Súd nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a
nevykonal ani obhliadku na mieste samom, nenariadil kontrolné zameranie znalcom v rámci súdneho
konania,avprípaderozhodnutiaourčenívlastníckehoprávavydržanímnemaljednoznačnepreukázané
v akom rozsahu sa pozemok skutočne užíval. Taktiež nie je zrejmé na základe akej skutočnosti priznalsúd navrhovateľke vlastnícke právo aj k pásu pozemku za domom, keď v tomto prípade nie je ani
naplnená držba nehnuteľnosti ako predpoklad vydržania, a to s poukazom aj na výpoveď navrhovateľky
a jej manžela Jozefa Q., ktorý uviedol „ že predtým ako išiel kopať v odlivke za domom a umiestňovať

tam rúry, išiel si pýtať súhlas od suseda p. D. “ , teda ako od vlastníka predmetnej nehnuteľnosti. V
prípade, ak by predmetnú časť nehnuteľnosti považoval za svoju, nešiel by si pýtať súhlas od suseda.
Odporcovia, taktiež poukazovali na nevykonateľnosť výkonu napadnutého rozhodnutia, keďže ako druh
pozemku je uvedená zastavaná plocha, pričom takýto druh pozemku zákon nepozná, nakoľko sa jedna
o zastavané plochy a nádvoria a vo výroku úplne absentuje označenie registra pozemkov C KN,

prípadne E KN, pričom toto označenie je obligátornou náležitosťou, ktorá sa vyžaduje pre zápis listiny
do katastra nehnuteľností. Výrok napadnutého rozsudku je tak nevykonateľný. Odporcovia navrhovali
rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd návrh navrhovateľky zamietne. Odporcovia si uplatnili náhradu
trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Pukazovala na chybné zameranie parciel
a opravu chyby technicko - hospodárskeho merania (THM) s poukazom aj na rozhodnutie Správy
katastra v A. č. X 1035/10, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/215/2005 zo dňa
21.9.2006, ktorý rieši obdobný prípad, teda že práve rekonštrukciou mapového operátu sa taktiež
v katastri nehnuteľností zmenil priebeh hranice medzi spornými pozemkami. V tomto rozhodnutí

odvolací súd vyslovil, že THM bolo iba technickým úkonom zameraným na upresnenie užívacích
vzťahov k nehnuteľnostiam, ktoré však nemohlo žiadnym spôsobom ovplyvniť predtým existujúci rozsah
vlastníckeho práva, a to ani za preukázania prejaveného súhlasu s takto zameranou hranicou. Samotný
takýto súhlas za predpokladu, že zameraná užívacia hranica nie je v súlade s predchádzajúcim stavom
priebehu vlastníckej hranice, totiž nie je titulom na prevod vlastníckeho práva práve v tej časti, ktorej sa

predchádzajúca hranica odchyľuje od novozameranej hranice na základe THM. Navrhovateľka sa tak v
tomto konaní domáha určenia vlastníckeho práva k tej časti pozemku, ktorá práve takýmto THM prešla
z jej vlastníctva do vlastníctva odporcov, resp. ich právneho predchodcu.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu

vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že z hľadiska odporcami uplatnených odvolacích
dôvodov, nie sú podmienky ani na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zmenu, preto ho zrušil podľa § 221
ods. 1 písm. f/ a h/, ods. 2 O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolacom konaní je súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia viazaný tak rozsahom odvolania,

ako aj dôvodmi odvolania. V posudzovanej veci odporcovia odôvodnili odvolanie odvolacími dôvodmi
podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; písm. d/, že dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zistenia a písm. f/, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; preto odvolací súd preskúmal rozsudok z

hľadiska týchto odvolacích dôvodov vrátane ich obsahového vymedzenia v odvolaní.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

( napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odovlaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkazy, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a

ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, to zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po

právnej stránke, a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor,
v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právnyvýznam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie
je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,

alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie) a zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery. Nesprávnym právnym posúdením

veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na
správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale
ho nesprávne vyložil, prípadne vtedy, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne
právne závery.

Odvolací súd zistil, že odporcovia uvedené odvolacie dôvody uplatnili dôvodne.

Ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 OZ upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej
zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci,

vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva
držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera
(dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „ so zreteľom na všetky okolnosti “. Opakom ovládania
veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho
titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania, základnými predpokladmi
vydržania sú: oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej
doby. Podľa ustálenej súdnej praxe dobrá viera sa musí vzťahovať k okolnostiam, za ktorých právo
malo vzniknúť, teda aj právnemu dôvodu (titulu), ktorý mal mať za následok vznik práva. Platné právo

nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul, ale iba to, aby držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti bol v
dobrej viere, že tu taký titul je, aj keď v skutočnosti tu žiadny titul nie je. Postačuje teda domnelý právny
titul. Presvedčenie držiteľa, že mu vlastníctvo patrí, musí byť po celú vydržaciu dobu. Platí v oprávnenej
držbe po dobu 10 rokov; do tejto doby treba započítať aj dobu oprávnenej držby pred týmto dňom.

V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k parcele
č. XXX/4 zastávaná plocha o výmere 17 m2 a parcela č. XXX/5 o výmere 1 m2, ktoré sú zakreslené v
geometrickom pláne geodeta D. B., č. 30242177-30/2010 zo dňa 11.4.2011, ktoré sú vytvorené z parcely
č. XXX/X zapísanej na LV č. XXX, k.ú. F., na základe tých skutočností, že navrhovateľka a jej právni
predchodcovia, ako aj právni predchodcovia odporcov rešpektovali hranicu podľa mapového stavu pred

rokom 1987, čo bolo preukázané podľa súdu prvého stupňa aj tým, že či už oplotenia oddeľujúce
pozemky č. XXX/X a č. XXX, alebo aj prístavba k rodinného domu navrhovateľky v zadnej časti nikdy
nepresiahli hranicu medzi uvedenými pozemkami, ktorá zodpovedala mapovému stavu do roku 1987, a
to, že parcely č. XXX/X a č. XXX/X boli stále súčasťou parcely č. XXX. Až nesprávnym meraním v roku
1987 a následne chybou, ktorá sa premietla na základe nesprávneho merania v roku 2005 do vektorovej

katastrálnejmapydošlokneoprávnenémumapovémuodčleneniuparcielč.XXX/Xač.XXX/Xodparcely
č. XXX k parcele č. XXX/X, a preto parcely č. XXX/X a č. XXX/X sú vlastníctvom navrhovateľky ako
súčasť parcely č. XXX, a to titulom dobromyseľnej, nepretržitej držby zo strany už právnych predchodcov
navrhovateľky a následne aj zmenou vlastníckych vzťahov k parcelám č. XXX/X a č. XXX/X v prospech
právnych predchodcov navrhovateľky, prípadne navrhovateľky ešte predtým, než odporcovia nadobudli

vlastníctvo k parcele č. XXX/X kúpou. Doteraz vykonané dôkazy podľa súdu prvého stupňa jednoznačne
svedčili o tom, že už právni predchodcovia navrhovateľky a neskôr aj navrhovateľka, ak by aj neboli
vlastníkmi, boli by oprávnenými držiteľmi tej časti sporného pozemku, ktorej toho času zodpovedajú
parcely č. XXX/X a č. XXX/X podľa geometrického plánu, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.
Ak by teda nedošlo k neoprávnenej zmene mapového stavu, na základe nesprávnych geometrických

meraní v roku 1987 a na základe ničím neodôvodnenej zmeny mapového stavu priebehu hranice v
roku 2005, navrhovateľka by nadobudla vlastnícke právo k predmetným parcelám č. XXX/X a č. XXX/
X vydržaním. Uvedenú skutočnosť vydržania, ale namietali odporcovia v podanom odvolaní, a to s
poukazom na tú skutočnosť, že na LV č. XXX vedený Správou katastra A., v k.ú. F., okres A., obec F. súzapísaní ako bezpodieloví vlastníci nehnuteľností, a to k parcele č. XXX/1 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 883 m2, na ktorej je postavený rodinný dom súpisného čísla 48 (druh stavby č. 510), a to
titulom kúpnej zmluvy č. 111/07 uzatvorenej dňa 24.9.2007 medzi L. D. ako predávajúcim a nimi ako

kupujúcimi, na základe ktorej bol povolený vklad dňa 24.10.2010 pod evidenčným č. V1858/08, pričom
Správa katastra rozhodla o povolení vkladu a zmene vlastníkov nehnuteľností parcely č. XXX/X, bez
zmeny k hranici pozemku a výmere. Poukazovali na to, že pred nimi ich právny predchodca L. D. tieto
pozemky nadobudol na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve sp.zn. 24D 592/2006. Keďže sa
chceli presvedčiť o správnosti priebehu hranice požiadali v januári 2010 firmu L. F. L. o vytýčenie hranice

medzi susediacimi pozemkami parcelné č. XXX a parcelné č. XXX/X, pričom zameranie bolo vykonané
na podklade údajov z katastra F. VJ521 pkn zo dňa 25.1.2010. Nesúhlasili s napadnutým rozhodnutím v
časti, že navrhovateľka spornú časť nehnuteľnosti vydržala, keďže ich vlastnícke právo existuje v takom
rozsahu ako je zakreslené a vedené v katastri nehnuteľností.

V zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a

iných práv k nehnuteľnostiam ( katastrálny zákon ) v znení neskorších zmien a doplnkov, údaje katastra
uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 7 zákona č. 162/1995 Z.z. kataster obsahuje tieto údaje:

a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,
b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra "C" evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách
registra "E" evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla
stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov k zastavanému územiu obce, 2) údaje o druhoch chránených
nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností,

vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo do lesného
pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdnoekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a
ochranu životného prostredia a vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,
c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "vlastník") a o
iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu,

meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o
právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami
k nehnuteľnostiam,
d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach alebo údaje o bodových poliach,
e) sídelné a nesídelné geografické názvy.

Držba predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľkou tak nemohla byť dobromyseľná, nakoľko chýba titul,
tzv. právny dôvod, o ktorý sa opiera jej oprávnená držba, a to s poukazom na výpovede odporcov, a to,
že v konaní nebol preukázaný opak skutočnosti tvrdenej v kúpnej zmluve, že odporcovia mali v úmysle
nehnuteľnosť kúpiť v takom stave, ako bola a stále je evidovaná v katastri nehnuteľností, keďže mali

vôľu kúpiť pozemok tak, ako je zameraný a zakreslený v súčasne platnom stave v katastri nehnuteľnosti
(výpoveď odporcu v 1. rade na pojednávaní dňa 30.9.2011), pričom si už pri kúpe odporca všimol,
že hospodárska prístavba navrhovateľky nezakreslená v katastrálnej mape zasahuje do pozemku
odporcov (č.l. 74 a násl. spisu). Svedkyňa Terézia D. vypovedala, že medzi ňou a navrhovateľkou
neboli spory ohľadom priebehu hranice medzi ich pozemkami, ale výlučným vlastníkom pozemku,

od ktorého odporcovia kupovali bol L. D., ktorého súd v konaní ani nevypočul, napriek tomu, že na
pojednávaní dňa 13.1.2012 nariadil zistiť právne nástupníctvo jeho otca L. D. st.. Odporcovia, taktiež
poukazovali na účelovú výpoveď svedkyne A. D., ktorá je blízkou priateľkou navrhovateľky, pričom sama
svedkyňa vo svojej výpovedi zo dňa 13.1.2012 (str. 4 zápisnice z pojednávania uviedla) „ že tak múrik
pred domom navrhovateľky, ako aj vzadu hospodárska časť navrhovateľky sú vyskočené do dvora,

ktorý bol vlastníctvom D. ako ich predchodcov “. Podľa odporcov súd nevykonal dôkaz obhliadkou na
mieste samom ani kontrolným znaleckým dokazovaním v rámci zamerania parciel súdom ustanoveným
znalcom, a taktiež, či geometrický plán predložený navrhovateľkou je zhodný so stavom užívacím, najmä
vo svetle výpovede odporcu v 1. rade, ktorý vypovedal, že sa jedna o zásah do ich pozemku menej
ako 40 cm.

V konaní o určenie vlastníckeho práva titulom vydržania musí byť, ale jednoznačne preukázané v
akom rozsahu sa pozemok skutočne dobromyseľne užíval a užíva. V tomto smere, ale v prejednávanej
veci vykonané dokazovanie nebolo. Čo sa týka pásu pozemku za domom, v tomto prípade, aj keď satento pás pozemku nachádza za pozemkom odporcom a v predmetnej odlivke, sa môže navrhovateľka
dostať len cez pozemok odporcov, inak ju využívať nemôže “, nie je v žiadnom prípade naplnená ani
držba nehnuteľností ako predpoklad vydržania, pričom svedok T. Q. si pýtal súhlas od suseda p. D., s

poukazom na jeho výpoveď, o možnosti kopať na vlastnom pozemku (č.l. 88 spisu).

S poukazom na tieto rozpory výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že súd právne irelevantným
spôsobom nevykonal dokazovanie a nedostatočne zistil skutočnosti rozhodujúce pre skutkové zistenie,
a teda je potrebné považovať právne závery súdu o dobromyseľnosti navrhovateľky, ako aj splnení

zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva titulom vydržania za predčasné, a teda aj
v tomto štádiu konania za nesprávne.

Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí (§ 130, § 134 OZ), a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí
byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po
celú vydržaciu dobu dôvodné (R8/1991).

Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, t.j. ten kto s vecou nakladá ako so svojou a je so
zreteľomnavšetkyokolnostívdobrejmiere,žemuvecpatrí.Samotnádetenciakvydržaniunepostačuje.
Či je držiteľ so zreteľom na všetky okolností dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne; ak dôjde
k sporu, nestačí preto zamerať dokazovanie len na zisťovanie subjektívnych predstáv držiteľa Z IV (s.

428 ods. 3).

Tieto skutočností, a to dobromyseľnosť držiteľa, jednoznačne v zmysle objektívne zistených skutočností,
keďže došlo k sporu, teda nebola súdom prvého stupňa dostatočne preukázaná pre nadobudnutie
vlastníckeho práva navrhovateľkou titulom vydržania, tak ako to uviedol súd v odôvodnení rozhodnutia

vo veci samej. V prípade, že by navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam niektorým z iných zákonných dôvodov uvedených v § 132 OZ, uvedenú skutočnosť
je tiež potrebné riadne odôvodniť a konkretizovať, keďže vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,
darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom. Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,

nadobúdasavlastníctvodňomurčeným,akurčenýnieje,dňomprávoplatnostirozhodnutia(§132ods.1,
2 OZ). Ak sa prevádza nehnuteľná vec, vyžaduje sa pre zmluvu písomná forma s tým, že ak sa prevádza
nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľnosti podľa
osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 OZ).

Základnou podmienkou úspechu všetkých žalôb vo veci vlastníckych je preukázanie vlastníckeho práva
navrhovateľa (aktívna legitimácia navrhovateľa). Ako predurčovacia otázka sa môže vo vlastníckych
sporoch vyskytnúť aj zistenie hranice medzi pozemkami účastníkov. Vždy ide v podstate o vyriešenie
otázky vlastníctva určitej plochy, ktoré je sporné medzi vlastníkmi dvoch susediacich pozemkov. Vo
všetkých prípadoch, keď v dôsledku súdneho rozhodnutia vzniká medzi pozemkami nová hranica, ktorá

doteraz nie je v mapových podkladoch evidenčne podchytená, treba vyhotoviť znalecký plán, majúci
náležitosti geometrického plánu, ktorý bude súčasťou vydaného rozsudku. Náčrtky súdu slúžia, ako teda
orientačná pomôcka pre pojednávanie a pre pokyn dávaný znalcovi; súčasťou rozsudku má byť však
plán zodpovedajúci predpisom o vyhotovení geometrického plánu, pretože len ten môže byť podkladom
pre zmeny v evidencií nehnuteľností (R65/1985).

Podľa § 42 ods. 2 písm. c/ Katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú
označenie nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného
v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra
"E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na

ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku,
prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom
postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený
zlomkom k celku.

Hore uvedená skutočnosť, ale absentuje vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a to geometrický
plán nie je súčasťou vydaného rozsudku, a taktiež vo výroku úplne absentuje označenie registra
pozemkov (C KN, prípadne E KN), pričom toto označenie je obligátornou náležitosťou, ktorá sa vyžadujepre zápis listiny do katastra nehnuteľností. Právnym následkom napadnutého rozsudku má byť práve
zápis do katastra nehnuteľností

Odvolací súd, taktiež dáva do pozornosti tú skutočnosť, že súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní,
ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania ( § 122 ods. 1 O.s.p. ).
Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy, a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali ( §
123 O.s.p. ). Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z
označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak

je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ( § 120 ods. 1 O.s.p. ). Ak nejde o veci uvedené v
odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov ( § 120 ods.
3 O.s.p. ).

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,

čo uviedli účastníci. Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená podmienka, ktorá pripúšťa dôkazy
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel opak ( § 133 O.s.p. ).

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nic alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumie taký procesný postup súdu, v
dôsledkuktoréhoúčastníknemôžeuplatniťkonkrétneprocesnéprávapriznanémuObčianskymsúdnym
poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen procesným
postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takým rozhodnutím je aj

rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa§157ods.2O.s.p.vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosanavrhovateľ(žalobca)domáhalaz
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal

a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z cit. ust. vyplýva, že súd je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť, čoho sa navrhovateľ návrhom
domáha a z akých dôvodov a ako sa vo veci vyjadril odporca, ktoré skutočnosti (skutkové zistenia) boli

dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zákonom predpísaným spôsobom (podľa
jeho názoru) preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne a
jasne uviesť, ako k svojmu záveru dospel, teda z akých dôkazov (podľa jeho názoru) záver vyplýva,
ako tieto dôkazy v zmysle § 132 až § 135 O.s.p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak ide o dôkazy

protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj
výklad musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania,
zložitosti zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a
pod. a uviesť ho tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti

(skutkové zistenia) má súd premietnuť do záverov o skutkovom stave veci - do tzv. skutkovej vety (§
153 ods. 1 O.s.p.), ktoré sú rozhodujúce pre právne posúdenie veci. O nepreskúmateľný rozsudok ide
vtedy, ak odôvodnenie uvedené náležitosti neobsahuje alebo dôvody rozhodnutia sú nezrozumiteľne
podané, alebo ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery

v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii
nevyplývajú. O nepreskúmateľný rozsudok ide tiež vtedy, ak súd v odôvodnení rozsudku iba cituje
skutočnosti zistené z vykonaných dôkazov bez toho, aby presne špecifikoval, aké zistenia z ktorých
konkrétnych dôkazov vyvodil a aký majú tieto zistenia význam z hľadiska hmotného práva, príp. ibareprodukuje tvrdenia účastníkov, príp. ich právne názory. Zákonom požadované riadne a presvedčivé
odôvodnenie rozsudku je nielen formálnou požiadavkou, ale má byť v prvom rade prameňom podania
úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Odôvodnenie

rozsudku je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí.

Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č. 460/92 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd

(úst. zákona č.23/91 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (uverejneného
oznámením č. 209/92 Zb. a č. 102/99 Z.z.) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky,
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Odôvodnenie rozsudku, ktoré nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a
má za následok nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov, súčasne znamená pre účastníka odňatie

možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje pri nespokojnosti s rozhodnutím, efektívne využitie
jeho procesného práva na odôvodnenie odvolania (§ 201 prvá veta O.s.p.) z hľadiska ust. § 205 ods.
1,2 O.s.p. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody žiadne alebo
obsahuje nezrozumiteľné dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu na
ďalšie konanie.

Rozsudok v prejednávanej veci odvolací súd považuje aj za nepreskúmateľný, lebo z odôvodnenia
rozsudku nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi. Právne závery súdu
(obsiahnuté v predposlednom odseku odôvodnenia rozsudku) sú založené na nepreukázaní všetkých
zákonom ustanovených podmienok vydržania, ktorými sú a) existencia držby veci z toho hľadiska, či

držiteľ s vecou nakladá ako so svojou, a či je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu
vec patrí; b) uplynutie stanoveného času, v ktorom má oprávnený držiteľ vec v držbe (desaťročná
doba u nehnuteľných veci); c) spôsobilosť predmetu vydržania (R50/1985). Podmienka dobromyseľnosti
navrhovateľky jednoznačne preukázaná nebola, a to vzhľadom na v konaní preukázanú kúpnu zmluvu
zo strany odporcov, výpoveď odporcu v 1. rade (č.l. 74 spisu), svedkov - Jozefa Bálinta, Terézie

Rusnákovej (č.l. 86-90 spisu), a taktiež, čo sa týka aj presného vymedzenia časti nehnuteľnosti, ku
ktorej navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo. Ohľadne úvah súdu treba uviesť, že nezodpovedajú
presvedčivému skutkovému zisteniu, keďže zo spisu je nepochybné, že súd rozporné výpovede
účastníkov konania, svedkov dokazovaním neodstránil. Bude preto povinnosťou súdu v ďalšom konaní
vykonať potrebné dôkazy na odstránenie rozporov v namietaných výpovediach uvádzaných odporcami

v odvolaní, a tak umožniť účastníkom, aby sa k ním vyjadrili a následne ich vyhodnotiť v súlade s § 132
a nasl. O.s.p. tak, aby boli spoľahlivé a dostatočné skutkové zistenia ohľadne rozhodujúcich a pre vec
právne významných skutočností. V odôvodnení rozhodnutia súd náležite vysvetlí ako sa vyporiadal s
rozhodujúcimi (a zistenými) skutočnosťami a na akom základe prijal právne závery o určení vlastníckeho
právanavrhovateľkoutitulomvydržania,atovurčenejvýmerestým,abyvýrokrozsudkubolvykonateľný

a schopný zápisu do katastra nehnuteľností v zmysle toho času platného Katastrálneho zákona. V
prípade nejasnosti určenia výmery parcely vo veci posúdiť aj odôvodnenosť nariadenia znaleckého
dokazovania vo veci.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.