Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119010533
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2119010533.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a JUDr.

Ladislava Révesa a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci proti obžalovanému L. Y., nar.
XX.XX.XXXX v G., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods.
4 písm. b) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo
dňa 08.04.2019, č. k. 9T/14/2019 - 352, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.08.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný L. Y., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom P. XXXX/X, B., Česká republika, t. č. vo väzbe
v ÚVV Leopoldov

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona účinného od 01.08.2019 s použitím § 36 písm. l), § 37 písm.

h), § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 01.08.2019, § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného od
01.08.2019 k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava uznal obžalovaného L. Y. za vinného v bode 1 z prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a v bode 2 a 3 zo zločinu krádeže podľa § 212
ods.1,ods.4písm.b)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.e)Trestnéhozákonavjednočinnom

súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom
základe, že

1. v čase približne od 14.50 hodiny do 14.56 hodiny dňa 04.09.2018 v Trnave na Rybníkovej ulici
pred križovatkou so Štefánikovou ulicou, prineseným skrutkovačom vytlačil a rozbil sklenenú výplň
trojuholníkového okna na pravých dverách spolujazdca tam zaparkovaného a riadne uzamknutého
motorového vozidla zn. Opel Movano žltej farby evidenčné číslo BL074SH s logom DHL, následne otvoril

spolujazdcove dvere a z vnútra motorového vozidla odcudzil balík určený na doručenie obsahujúci kryt
displeja na umývačku riadu a uhlíky do motora práčky v hodnote 30,80 €, čím spôsobil odcudzením
balíka spoločnosti Beko Slovakia s.r.o. Suché mýto 1 Bratislava, škodu vo výške 30,80 € a poškodenímmotorového vozidla spoločnosti Uni Credit Fleet Management s.r.o., Šancova 1/A Bratislava, škodu vo
výške 234,48 €,

2. v čase približne od 15.06 hodiny do 15.09 hodiny dňa 08.11.2018 v Trnave na Ulici F. Urbánka
na parkovisku medzi nákupným strediskom MAX a budovou Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
a hotela Nukleon, prineseným skrutkovačom rozbil sklenenú výplň trojuholníkového okna na pravých
predných dverách tam zaparkovaného a riadne uzamknutého motorového vozidla zn. Mercedes Benz
Sprinter modrej farby evidenčné číslo TT991GD s nápismi Fatrafol, a následne z vnútra motorového

vozidla odcudzil čiernu kapsičku obsahujúcu kľúče od osobného motorového vozidla zn. Ford C-Max
evidenčné číslo TT446FF a podnikateľskú pečiatku na meno X. Z. IČO: 435755XX, XXX 52 X. X. XXX,
čím spôsobil odcudzením vecí X. Z. škodu vo výške minimálne 133,33 € a poškodením motorového
vozidla spoločnosti Speedex Slovakia s.r.o. Zavarská 11/C Trnava, škodu vo výške minimálne 109,50 €,

3. v čase približne od 15.00 hodiny do 15.16 hodiny dňa 09.11.2018 v Trnave na Hospodárskej

ulici na parkovisku pred obchodom LIDL, prineseným skrutkovačom rozbil sklenenú výplň okna na
ľavých dverách vodiča tam zaparkovaného a riadne uzamknutého motorového vozidla zn. Volkswagen
Transporter bielej farby evidenčné číslo BL816RM s nápismi Jungheinrich, následne sa cez rozbité okno
načiahol do vnútra vozidla, kde odcudzil 1 ks notebooku zn. Dell 2 GB RAM a 1 ks notebooku zn. Dell
4GB RAM s nápisom Jungheinrich, čím spôsobil odcudzením prvého notebooku W. K. škodu vo výške

minimálne 38,04 €, odcudzením druhého notebooku spoločnosti Jungheinrich s.r.o. Diaľničná cesta 17
Senec škodu vo výške minimálne 127,62 € a poškodením motorového vozidla spôsobil spoločnosti
Business Lease Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, škodu vo výške 401,78 €.

Za to obžalovanému okresný súd uložil podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 36 písm.

l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 48 ods.
2 písm. a) Trestného zákona bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. A podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku
obžalovaného zaviazal nahradiť poškodeným: spoločnosti Beko Slovakia, s.r.o. škodu vo výške 30,80 €,

spoločnosti UniCredit Fleet Management, s.r.o. škodu vo výške 234,48 €, X. Z. škodu vo výške 133,33
€ a spoločnosti Business Lease Slovakia s.r.o. škodu vo výške 401,78 €. Zároveň poškodeného X. Z.
okresný súd podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody
odkázal na civilný proces.

Z rozsudku okresného súdu vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení v
zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených
v obžalobe a ľutuje svojho konania a taktiež kladne zodpovedal položené otázky v zmysle § 333 ods.
3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku. Uvedené vyhlásenie obžalovaného v zmysle § 257 ods. 7,
ods. 8 Trestného poriadku okresný súd prijal a vyhlásil uznesenie, že vo veci sa dokazovanie v rozsahu

v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a tak okresný súd vykonal iba dokazovanie
ohľadne výroku o treste a náhrade škody.

Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a
spôsob spáchania trestných činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce

okolnosti a na osobu obžalovaného jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Okresný súd obžalovaného
odsudzoval za spácha nie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona vo viacčinnom
súbehu so zločinom krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona. S poukazom na
viacčinný súbeh trestných činov, z

ktorých jeden je zločinom, okresný súd pri ukladaní úhrnného trestu aplikoval asperačnú zásadu podľa
§ 41 ods. 2 Trestného zákona, pričom pri určení výmery trestu odňatia slobody vychádzal zo sadzby
trestu odňatia slobody stanovenej v osobitnej časti Trestného zákona pre zločin krádeže podľa § 212
ods. 4 Trestného zákona, teda sadzby od 3 do 10 rokov. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel okresný súd k záveru, že je potrebné upraviť

zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, nakoľko
zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, a to že obžalovaný sa priznal k
spáchaniu trestných činov a ich spáchanie úprimne oľutoval a zároveň nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť. Z dôvodu vyhlásenia o vine obžalovaného a jeho prijatia súdom, okresný súd v prípadeobžalovaného skúmal splnenie zákonných podmienok na analogickú aplikáciu § 39 ods. 2 písm. d)
Trestného zákona, t. j. mimoriadneho zníženia trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby
trestu odňatia slobody v súlade s § 39 ods. 4 Trestného zákona. V tomto prípade bolo pri určení

výmery trestu podľa názoru okresného súdu nevyhnutné zohľadniť, že v prípade obžalovaného sa síce
jednalo o recidívu k majetkovej trestnej činnosti, za ktorú už bol v minulosti odsúdený, avšak predmetné
trestné činy na území Českej republiky obžalovaný spáchal pred viac ako 5 rokmi a platí u nich fikcia
neodsúdenia, a preto podľa názoru okresného súdu nebolo potrebné ukladať trest odňatia slobody nad
dolnú hranicu zákonom stanovenej sadzby, len vzhľadom na recidívne konanie obžalovaného. Aj s

poukazom na kritický postoj obžalovaného k spáchaniu trestnej činnosti a prijatie zodpovednosti za svoje
konanie, dospel okresný súd k záveru, že účel trestu u obžalovaného naplní aj trest odňatia slobody v
trvaní 2 rokov, teda pod dolnou hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody,
pretožeobžalovanémujepotrebnéuložiťzákonnýtrest,ktorýjenajehoprevýchovunevyhnutný,nakoľko
v opačnom prípade by trest nespĺňal atribút spravodlivosti. Vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä
s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom obžalovaný žije, okolnosti prípadu a výšku

uloženéhotrestuodňatiaslobodydospelokresný súdkzáveru,ženazabezpečenieochranyspoločnosti
a nápravu obžalovaného je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný, a to najmä s poukazom na tú
skutočnosť, že výkony trestov za v minulosti spáchané trestné činy u obžalovaného nenaplnil svoj účel,
a preto je podľa názoru okresného súdu možné dovŕšiť nápravu obžalovaného len najprísnejším trestom
- trestom spojeným s odňatím slobody. V zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona okresný súd

obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody obžalovaný v konaní primárne namietal výšku spôsobenej škody,
ktorú považoval za neprimerane vysokú. V tomto kontexte okresný súd uviedol, že pri hodnote
odcudzených vecí vychádzal z odborného vyjadrenia, pričom obžalovaný súdu nepredložil žiaden

relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval nesprávne ustálenú výšku škody, pričom samotné spochybnenie
jej výšky obžalovaným bolo pre okresný súd nepostačujúce. Okresný súd tiež poznamenal, že
obžalovaný dal vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, pričom výška škody je kvalifikačným znakom všetkých
troch spáchaných trestných činov. Ak teda obžalovaný akceptoval prokurátorom ustálený priebeh
skutkového deja, výšku škody a z nich vyplývajúcu právnu kvalifikáciu skutkov, bolo pre okresný súd jeho

následné spochybňovanie výšky škody nepochopiteľné. V prípade škody na poškodených motorových
vozidlách okresný súd akceptoval výšku škody ustálenú autoservisom na základe predložených faktúr
za opravu, ktoré predstavujú finančné prostriedky na uvedenie veci do predošlého stavu. Rovnako
okresný súd akceptoval faktúru za objednaný tovar vystavenú poškodenou spol. Beko Slovakia s.r.o.,
nakoľko sa jedná o sumu, za ktorú si objednávateľ od dodávateľa objednal následne odcudzený

tovar. Okresný sud tak jednotlivým poškodeným subjektom priznal nároky na náhradu škody vo výške
vyplývajúcej z vykonaného dokazovania, a keďže uplatnený nárok na náhradu škody poškodeného X.
Benka presahoval súdom ustálenú výšku škody, odkázal ho so zvyškom nároku na náhradu škody na
civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný čo do výroku o treste. Vo svojom
písomne zdôvodnenom odvolaní prostredníctvom obhajcu uviedol, že trest, ktorý mu bol uložený je
neprimerane prísny. Na Slovensku nebol doposiaľ odsúdený a odsúdenia v Čechách ma zahladené. Ako
prvotrestaný má nárok na podmienečný trest. Namietal, že o dvoch skutkoch orgány činné v trestnom
konaní nemali vedomosť a sám sa priznal, pričom na túto skutočnosť súd neprihliadol. Dal do pozornosti

návrh zákona s navrhovanou účinnosťou právnej úpravy od 01.08.2019, ktorým bude okrem iného
zmenené paragrafové znenie trestného činu krádeže. Žiadal, aby krajský súd prihliadol pri úvahe o treste
aj na návrh zákona a to, že podmienečný trest odňatia slobody považoval za postačujúci aj prokurátor.
V závere navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok v časti
výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku uložiť mu trest odňatia slobody podmienečne

odložený na primeranú skúšobnú dobu.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry,
obžalovaný a jeho obhajca. Verejné zasadnutie na odvolacom súde sa konalo v neprítomnosti
poškodených strán, ktoré strany o termíne verejného zasadnutia boli riadne upovedomené. Prokurátor

krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného navrhol, aby súd skutok prekvalifikoval na prečin krádeže
podľa § 212 ods. 1 písm. a), psím. b) Trestného zákona a uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo
výmere 9 mesiacov. Obžalovaný sa ku konečnému návrhu svojho obhajcu pripojil.Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného zákona trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného
v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú
účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre
páchateľa priaznivejší.

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona účinného od 01.08.2019 kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej
zmocní a
a) spôsobí tak malú škodu,
b) čin spácha vlámaním,
c) bezprostredne po čine sa pokúsi uchovať si vec násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia,

d) čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe,
e) takou vecou je vec z úrody z pozemku, ktorý patrí do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo
drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, alebo ryba z rybníka s intenzívnym chovom,
f) čin spácha na veci, ktorej odber podlieha spoplatneniu na základe osobitného predpisu, alebo
g) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v ustanovení § 317 ods. 1 Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená -obžalovaný, a to v lehote ustanovenej v zákone, pričom dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
dôvodné vzhľadom na zmenu zákona, ktorá zmena sa týkala práve súdeného trestného činu krádeže.

Od 01.08.2019 došlo k zlúčeniu odsekov 1 a 2 § 212 Trestného zákona, čím sa odstránili pochybnosti
pri určovaní druhu trestu a jeho výmery s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona.
Od 01.08.2019 nebude tak možné kvalifikovať trestný čin krádeže spáchaný vlámaním, pri ktorom bola
spôsobená malá škoda, podľa § 212 ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného od 01.08.2019 (predtým
§ § 212 ods. 4 písm. b) Trestného zákona), a teda trestný čin spáchaný závažnejším spôsobom konania

v spojení s § 138 písm. e), pri ktorom by sa použila vyššia trestná sadzba.

Časová pôsobnosť Trestného zákona zakotvuje zásadu posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu
podľa zákona účinného v čase, kedy bol trestný čin spáchaný. Ustanovenie o časovej pôsobnosti
súčasne však upravuje možnú konkurenciu viacerých zákonov (rozumejú sa ňou všetky zákony od času
spáchania trestného činu dovtedy, keď sa o trestnom čine rozhoduje) tak, že pri posudzovaní trestnosti

činu a ukladaní trestu sa použije ten zákon, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Krajský súd ako súd odvolací je viazaný rozsahom podaného odvolania, teda jeho vymedzením len čo
do trestu. Z uvedeného dôvodu postupoval krajský súd tak, že pri nezmenenom výroku o vine a teda aj
právnej kvalifikácii trestných činov, podľa ktorých bol obžalovaný Y. uznaný za vinného súdom prvého

stupňa, t. j. podľa Trestného zákona účinného do 01.08.2019 (keďže obžalovaný bol uznaný za vinného
dňa 08.04.2019, rozhodnutie vo výroku o vine nadobudlo právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na
podanieodvolaniavočivýrokuovine,resp.urobenímvyhláseniaovineajehoprijatímokresnýmsúdom),
napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, pretože zistil, že obžalovanému je
potrebné ukladať trest vo výmere do dvoch rokov, čo nie je v súlade s trestom uloženým obžalovanému

okresným súdom, ktorý ukladal trest podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom odvolací súd rešpektujúc ustanovenie o časovej pôsobnosti v
prospech obžalovaného musel ukladať obžalovanému trest podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona

účinného od 01.08.2019, pretože všetky skutky uvedené vo výroku o vine napadnutého rozsudku
zodpovedajú právnej kvalifikácii súčasného § 212 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona z toho v
bode 2 a 3 v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného
zákona.

Vychádzajúc z týchto prezentovaných úvah odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného
podaného v jeho prospech podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušil výrok o treste
v napadnutom rozsudku a na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci rozhodol sám, pretože
skutkové zistenia plynúce z dokazovania vykonaného pred konajúcim súdom a v rámci odvolacieho
konania to umožňovali.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery odvolací súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery, ako aj možnosti jeho nápravy, teda na kritériá uvedené v ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona.
Odvolací súd zistil rovnaký pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného

zákona, nakoľko v danom prípade je potrebné prihliadať na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení
§ 37 písm. h)Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov a poľahčujúcu okolnosť
uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona, keďže sa k spáchaniu trestných činov priznal a
tieto úprimne oľutoval.

S poukazom na okolnosti prípadu, vyhodnotenie osoby obžalovaného, ako aj možnosti jeho nápravy
odvolací súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, teda takmer pri
strede trestnej sadzby, ktorá bola v rozpätí 0 až 2 roky, s tým, že v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona okresný súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom

okresného súdu, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu obžalovaného je možné
len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody.Takto uložený trest vo svojom súhrne odvolací súd považoval za zodpovedajúci pravidlám individuálnej
ako aj generálnej prevencie.

Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.