Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. február 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 3T/129/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010425
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Koreň

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7818010425.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného T. Y. a spol., na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. februára 2019 v Rožňave,

r o z h o d o l :

1/ Obžalovaný T. Y., W.. XX.XX.XXXX U. C., M. F. C. X,
živnostník,

2/ Obžalovaný R. F., W.. XX.XX.XXXX U. C., M. F. Q. XX,
samostatne zárobkovo činná osoba,

s ú v i n n í,

že dňa 13.08.2017 v čase okolo 03.00 h v obci Rejdová, okres Rožňava, v pohostinstve zvanom „Q. T. L.“
po predchádzajúcej vzájomnej hádke so značne podnapitým E. I., obžalovaný T. Y. tohto stojaceho udrel
dlaňou do ľavej časti tváre tak, že poškodený spadol na zem a hlavou narazil o podlahu, a za tým, čo
mu ďalšia osoba pomohla vstať, ho obžalovaný T. Y. ešte najmenej dvakrát udrel rukou po tvári, vzápätí
na to priskočil k poškodenému obžalovaný R. F. a stojaceho E. I. dlaňou aj on udrel do ľavej časti tváre

tak, že poškodený znova spadol na zem a hlavou narazil o podlahu, kde zostal nehybne ležať, pričom
v dôsledku pádov poškodený E. I. utrpel zranenia, a to lineárnu zlomeninu pravej spánkovej kosti a
pomliaždeniemozgusnáslednýmvnútrolebečnýmkrvácanímnadtvrdúplenumozguvpravejspánkovej
časti a poúrazový edém, ktorým dňa 14.08.2017 o 11.00 h na oddelení anesteziologie a intenzívnej
medicíny v Nemocnici s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s., podľahol,

t e d a

- v úmysle ublížiť na zdraví inému z nedbanlivosti spôsobili smrť
- dopustili sa na mieste verejnosti prístupnom a verejne výtržnosti tým, že napadli iného,

č í m s p á c h a l i

každý samostatne
- zločin zabitia podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 316/2016 Z.

z. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) citovaného Trestného
zákona a súd ich

o d s u d z u j e :

Obžalovaného T. Y. podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného
zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j) Trestného zákona a

na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá s probačným
dohľadom.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Obžalovaného R. F. podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného
zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j) Trestného zákona a
na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá s probačným
dohľadom.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2 s použitím § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona súd obom obžalovaným ukladá
povinnosť uhradiť spoločne a nerozdielne poškodenej Y. I., W.. XX.XX.XXXX, F. C. XXX, zastúpenej
splnomocneným zástupcom JUDr. S. L., spôsobenú škodu z titulu vynaložených pohrebných nákladov
vo výške 4246,99 € a z titulu straty na zárobku vo výške 286,07 €.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú so zvyškom nároku na náhradu spôsobenej
škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný T. Y. vyhlásil na hlavnom pojednávaní, že je nevinný zo spáchania skutku, ktorý mu je
kladený za vinu. V priebehu svojho výsluchu využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať, avšak
dodal, že je mu ľúto, čo sa stalo, pretože s poškodeným boli od detstva kamaráti a z jeho strany to
bola len kamarátska facka, aby si poškodený uvedomil, čo robil pri stole. Obžalovaný si nemyslel, že by

poškodený mohol spadnúť a preto sa cíti byť nevinným. Opakovane prejavil ľútosť.

Obžalovaný R. F. neurobil žiadne vyhlásenie po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. V
priebehu výsluchu na súde na svoju obhajobu uviedol, že počas zábavy asi okolo 03.00 h stál pri
barovom pulte so svojou priateľkou R. H. a pili. V jednej chvíli videl dôjsť priateľku obžalovaného Y.,

ktorá s plačom povedala spoluobžalovanému, že ju poškodený udrel. Nato obžalovaný Y. vstal a po
otázke, či udrel jeho priateľku, poškodeného udrel. Tento odletel smerom dozadu, ale obžalovaný F.
nevidel, či spadol v dôsledku úderu. Potom videl ďalší úder zo strany spoluobžalovaného v dôsledku
ktorého poškodený spadol smerom k nim, k barovému pultu. Následne ho zo zeme zdvihol svedok
Y. Č.. Obžalovaný Y. podišiel k poškodenému a dal mu ďalšiu facku. Vtedy obžalovaný R. F. tak isto

podišiel k poškodenému, ktorého udrel - dal mu facku, v dôsledku ktorej poškodený spadol na zem
„ako lata“. Po chvíli ho uchopil, vytiahol ho na chodbu, kde ho nechal ležať na zemi a vrátil sa späť
do baru. Po niekoľkých minútach kamaráti poškodeného vyniesli von a uložili do kvetináča. Po určitej
dobe obžalovaný si vypýtal od barmanky pohár vody, vyšiel von k poškodenému, ktorého polial s touto
vodou. Poškodený otvoril oči, ale nič nepovedal, len zareagoval na oliatie vodou. Obžalovaný rýchlu

zdravotnú pomoc nevolal z dôvodu, lebo sa domnieval, že poškodený je len opitý. Poukázal na to,
že tak je tomu vždy, keď sa opije na zábave. Úder zo strany obžalovaného Y. obžalovaný F. hodnotil
tak, že „to bola šupa“ (charakterizoval úder ako úder veľmi silnou intenzitou, nevylúčil, že to boli údery
päsťou), v dôsledku čoho odletel a spadol na úroveň baru. Pokiaľ sa mal obžalovaný vyjadriť k obsahu
videozáznamu o celom incidente, tak uviedol, že on videl údery tak ako vypovedal, no pripustil, že si zle

pamätá, pretože v čase činu bol pod vplyvom alkoholu. Spôsob pádu poškodeného na zem v dôsledku
úderu obžalovaného Y. popísal tak, že tento spadol bokom na zem a hlavou udrel o podlahu a barový
pult. Najbližšie k nemu sa nachádzal svedok Y. Č.. K motívu, prečo sa obžalovaný F. zapojil do incidentu
uviedol, že počas toho, ako sa venoval priateľke, si zrazu spomenul na to, ako ju poškodený počas
večera vulgárne oslovil. Prejavil ľútosť nad tým, čo sa stalo, a to najmä za následok.Svedkyňa V. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne ako v prípravnom konaní a potvrdila, že
počas zábavy ju poškodený udrel do hlavy, načo sa ona zľakla a zašla za pult. Po chvíli sa vrátila späť
k poškodenému a žiadala ho, aby odišiel preč a zosunula ho zo stoličky, po čom poškodený zostal

stáť pri stole. Vzápätí sa vrátila do zadnej miestnosti baru, odkiaľ počula „že sa to tak rieši“. Incident
medzi obžalovaným Y. a poškodeným nevidela. Keď sa vrátila späť a sadala si na lavicu, vtedy zrazu
videla ako poškodený padá na zem. Úder, v dôsledku ktorého spadol, nevidela. Chcela volať rýchlu
zdravotnú pomoc, ale „všetci“ ju presviedčali, že je len opitý, ako veľakrát predtým. Poškodeného uchopil
popod pazuchy obžalovaný F. a vytiahol ho von na schody. Keď odchádzala domov, poškodený sedel

a hýbal sa. Neskôr, keď sa vrátila pripraviť raňajky hosťom, vzhľadom na to, že mala byť bohoslužba a
poškodený bol stále na tom istom mieste, zavolala matke poškodeného, aby prišli pre neho. Keď došli,
mohlo byť približne 08.30 h. U nich doma bola svedkyňa asi o 16.00 h, keď preniesli poškodeného z
motorového vozidla do vnútra na gauč a keďže stále spal a nepreberal sa, navrhla, aby zavolali rýchlu
zdravotnú pomoc. Vtedy oznámila matke poškodeného, že večer spadol na hlavu v dôsledku úderu po
tvári. Svedkyňa poukázala na to, že v bare síce nepracuje, ale keďže s priateľom - obžalovaným T. Y. sú

spolu už 6 rokov, sa v bare často zdržiava. Počas tejto doby viackrát videla poškodeného spať na zemi,
na rôznych miestach, keď bol pod vplyvom alkoholu. Rýchlu zdravotnú pomoc chcela zavolať preto, lebo
videla pád, najmä ako poškodený hlavou narazil o zem.

Svedkyňa N. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že ona úder obžalovaného Y. nevidela a videla

len, ako obžalovaný F. dal facku poškodenému, v dôsledku ktorej tento spadol na zem, smerom
dozadu. Počas tejto doby sa zdržiavala za barovým pultom. Poznamenala, že pred touto udalosťou
poškodenýrozbilnejaképoháriky,ktoréonapozametalaavtedypočula,akopoškodenývulgárnenadáva
prítomných ženám. Po chvíli svedkyňa Q. pribehla za ňou za pult a povedala jej, že poškodený ju
udrel. Bola z toho vyplašená a vystrašená. Potvrdila, že zaregistrovala spoza pultu, že niekto spadol na

zem, ale nevedela, kto to bol. Pokiaľ ide o pád poškodeného na zem v dôsledku úderu obžalovaného
F., dodala, že poškodený zostal ležať bez pohnutia a už ho nevidela komunikovať. Poškodený sa
často opíjal „úplne na šrot“ po čom bol vždy nepríjemný, nadával ženám a podobne. Čo sa týka stavu
obžalovaných a poškodeného, uviedla, že poškodený bol v podnapilom stave, obžalovaný Y. v podstate
tiež a obžalovaný F. jej pripadal ako triezvy. Poškodeného z baru vytiahol obžalovaný F.. Potvrdila, že

menovaný prišiel k nej po vodu, ktorú potom odniesli poškodenému. Domov odchádzala okolo 04.30 h,
kedy poškodený sedel na kvetináči a dýchal normálne. Svedkyňa mu nahmatala aj pulz. K poškodenému
domov sa potom v dôsledku telefonátu matky poškodeného dostavila spolu so svedkyňou Q. okolo 16.00
h, keď pomohla premiestniť poškodeného z auta do obývačky na gauč. Potom sa vrátila do krčmy a asi
po 2 hodinách už u poškodeného boli sanitky.

Svedkyňa W. L. vypovedala, že prišla za kamarátkou na miesto činu pre svoje veci, kde zostala pri pulte
a rozprávala sa s kamarátmi. Potom videla už len to, ako poškodený spadol na zem. Zostal ležať blízko
pri pulte. Svedkyňa konkretizovala, že poškodený spadol v podstate pod ich nohy na podlahu a potom ho
jeden z kamarátov zodvihol. Následne si svedkyňa vzala svoje veci a ďalej sa rozprávala s kamarátmi.

Keď sa otočila smerom do miestnosti, poškodený už znova ležal na zemi a potom ho niekto vytiahol do
predsiene. Tu ležal aj vtedy, keď ona odchádzala preč.

Svedok R. L. vypovedal, že prišiel na zábavu, kde vypil asi 15 pohárikov alkoholu a keďže bol unavený,
po polnoci zaspal pri stole a žiadny incident nevidel. Vonku ho vyniesli o 03.30 h a nespomína si ani to,

ako prišiel domov. Následne ráno medzi o 07.00 h až 07.30 h šiel na brigádu a vtedy videl poškodeného,
ktorý ležal na kvetináči, dýchal a chrápal, na nič nereagoval. Keďže ležal na kraji, posunul mu nohy do
kvetináča, aby nespadol.

Svedok X. Š. v čase incidentu nebol v miestnosti, tak že sa k jeho priebehu nevedel vyjadriť. Potvrdil, že

neskôr našli poškodeného ležať pred dverami a preto ho vyniesli von a uložili do kvetináča. Poškodený
s nimi nerozprával, bol opitý, mal zatvorené oči a normálne si preložil nohy, keď ležal. Svedok poukázal
na to, že poškodený sa niekedy opil tak, že nevedel o sebe. V takých prípadoch mal rovnaké prejavy.
Poukázal na to, že poškodený ležal pred dverami, viacerí ľudia ho prekračovali a preto ho oni vyniesli
von. Žiadne zranenia na jeho tele si svedok nevšimol. Videl ako obžalovaný F. doniesol vodu, s ktorou

olial poškodeného.

Svedok Y. Q. sa nachádzal v uvedenom bare, kde počas zábavy stretol aj obžalovaných a taktiež ani
jeden z konfliktov nevidel. Neskôr chcel vojsť dovnútra, keď našiel poškodeného ležať na zemi a pretoho spolu so svedkom Štefánikom vyniesli z chodby do uvedeného kvetináča. Svedok sa domnieval, že
poškodený je v podnapilom stave. V minulosti pracoval v tejto krčme a potvrdil, že keď sa poškodený
opil, väčšinou zaspal, „až ho nohy neposlúchali“.

Svedkyňa K. T. vypovedala, že v kritický deň oslavovala svoje narodeniny. Sedela pri stole s kamarátmi,
vrátane obžalovaného Y. a svedkyne Q.. V jednej chvíli približne o 02.30 h našla sedieť pri stole aj
poškodeného, ktorý nadával ženám. Porozlieval nejaké nápoje, konkrétne aj na ňu vylial šampanské a
kofolu. To, že mal buchnúť svedkyňu Q., nevidela, len potom sa vrátila a hovorila, že ju buchol. Vtedy

obžalovaný Y. vstal a buchol poškodeného rukou - dal mu facku, v dôsledku čoho poškodený spadol
na zem. Nespomenula si presne, ako spadol, no zdalo sa jej, že to bolo na chrbát. Potom ho zodvihli
a obžalovaný Y. ho niesol von a dohováral mu, že prečo bije jeho ženu v jeho krčme. Vtedy od pultu
vyšiel jeden pán a následne svedkyňa započula buchot a keď sa otočila, už len videla, ako poškodeného
ťahajú von z dverí. Domov šla okolo 04.30 h a vtedy poškodený sedel na kvetináči, kýval hlavou ako
opitý, „teda ho skubalo, trmácalo“. Podľa popisu svedkyňou poškodený bol „dosť opitý“, nevládal stáť

na nohách a aj keď sedel, tak padal zo stoličky.

Svedok Y. Č. uviedol, že na žiadny incident sa nepamätá v dôsledku jeho značnej opilosti. Nepamätá
sa ani na bližšie okolnosti jeho pobytu na zábave.

Svedok T. V. na hlavnom pojednávaní prehlásil, že sa taktiež pre opilosť na nič nepamätá a žiadne
skutkové okolnosti popísať nevie.

Svedkyňa M. Y. v čase činu stála pri pulte s kamarátkou a jeho priateľom. Spozornela na krik pri stole
a počula aj rozbitie nejakých pohárov. Videla, ako sa obžalovaný Y. postavil, trocha sa tam naťahovali

a potom poškodený spadol. Priebeh pádu nevidela, nakoľko pred ňou stáli ľudia. Následne sa opäť
otočila, ale až na veľkú ranu a dodala, že tesne predtým kamarátka hladkala obžalovaného F. po nohe
so slovami „kľud mojko“. Následne tento vybehol od pultu. Keď sa otočila, videla už len ako poškodený
leží na zemi a potom ho obžalovaný F. vytiahol vonku.

Svedkyňa Y. I., matka poškodeného, popísala výdavky na pohreb poškodeného a vyjadrila sa k
jednotlivým dokladom uplatneného nároku. K samotnému skutku uviedla, že v doobedňajších hodinách
okolo09.00hjejtelefonovalaV.Q.,žepoškodený-jejsyn,sedípredmiestnympohostinstvomvkvetináči
a nevedia ho prebrať a preto, aby pre neho prišli. Spolu s manželom zašli pre pohostinstvo s vozidlom,
kde našli poškodeného sedieť v kvetináči, bol opretý o múr a vyklonený na ľavý bok. Vydával také zvuky,

akoby chrápal a s manželom si mysleli, že je len veľmi opitý. Naložili ho do vozidla na zadné sedadlo,
kde sa vôbec neprebral. Domnievali sa, že je len v značne podnapilom stave, pretože aj v minulosti, keď
sa opil, tak ho nevedeli zobudiť. Asi po 4 až 5 hodinách zavolali svedkyni Q., aby prišla k nej domov,
lebo potrebujú poškodeného preniesť z auta do domu, pretože sa stále nepreberá. Po svedkyni Q.C.
prišla aj N. V. a tak spoločne poškodeného preniesli do obývačky. Keďže stále chrápal a nepreberal sa,

svedkyni povedala svedkyňa Q., čo sa stalo v nočných hodinách. Vtedy zavolali rýchlu zdravotnícku
pomoc. Bolo okolo 18.00 h. Hneď na začiatku rýchlu zdravotnú pomoc nevolali preto, lebo poškodený
nemal žiadne viditeľné poranenie.

Svedok R. V. po návrate zo zahraničia zašiel v kritickú noc za manželkou do pohostinstva, kde pracovala.

Stál s ňou pri pulte a zhovárali sa. Vtedy za jeho chrbtom vznikla nejaká roztržka, čomu však on
nevenoval pozornosť. Po uplynutí asi 5 minút, poškodený spadol zo stoličky na bok k nohám ľudí, ktorí
stáli pri pulte. Vtedy videl, ako priateľka obžalovaného Y. plakala a utiekla za bar. Následne videl, ako
obžalovaný Y. držal poškodeného a vtedy dostal od druhého obžalovaného facku alebo päsťou. Stalo
sa to asi 7 metrov od neho, takže presne úder nevedel popísať a potom tomu už nevenoval pozornosť.

Keďže nepožil žiadny alkohol, mohol poškodeného eventuálne odviesť, ale každý hovoril, že sedí vonku
na lavičke, takže bude v poriadku.

Svedkyňa R. H., priateľka obžalovaného F. vypovedala, že bola na mieste činu s priateľom, pričom jej
poškodený po celý večer vulgárne nadával. Ku koncu sedel pri stole, kde sa nachádzal aj obžalovaný Y..

Tu osočoval a následne udrel jeho priateľku, ktorá s plačom odišla za barový pult. Potom sa obžalovaný
Y. postavil a dal poškodenému facku. Poškodený tiež vstal a svedkyňa vtedy videla, ako ho obžalovaný
Y. päsťou udrel do tváre, v dôsledku čoho tento spadol na zem. Svedkyňa priebeh pádu poškodeného
presne nesledovala kvôli ľuďom, ktorí tam stáli. Nevedela vysvetliť, čo bolo impulzom k tomu, žeobžalovaný šiel za poškodeným do stredu sály. Pamätá sa na úder od priateľa, ktorý dal poškodenému
facku. Ona sa potom otočila späť. Poprela, že by bola upokojovala obžalovaného F..

Vo veci bol podaný písomný znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia
traumatológia, chirurgia a neurochirurgia, ktorý na hlavnom pojednávaní podal znalec MUDr. M. E., ktorý
zotrval na záveroch znaleckého posudku. Znalec popísal vzniknuté poranenia, ktoré utrpel poškodený
a ktoré následne viedli k jeho smrti. Čo sa týka mechanizmu vzniku poranení, tieto vznikli pádom
poškodeného a úderom jeho hlavy o tvrdú podložku hlavy, pričom samé o sebe by neboli smrteľné, ak by

bola poskytnutá adekvátna a včasná pomoc. Z vykonaného dokazovania nie je možné rozlíšiť vzhľadom
k úrazovému deju a času medzi údermi, ktorý z úderov mohol hypoteticky spôsobiť poranenie, ale podľa
výsledkov dokazovania je možné vysloviť záver, že zranenia nevznikli údermi ani jedného ani druhého
obžalovaného, ale vznikli po páde na zem a úderom hlavy o tvrdú podložku podlahy. Všetky údery
smerovali na ľavú časť tváre poškodeného. Samotný úder dlaňou - facka hypoteticky môže spôsobiť
lineárnu zlomeninu pravej spánkovej kosti, ale musela by vzniknúť priamym mechanizmom, t.j. tam,

kde smeroval úder dlaňou, teda priamo pod ním, pričom však zlomenina v danom prípade vznikla na
opačnej strane lebky. Z tohto dôvodu bol tento mechanizmus vylúčený. K obsahu zaznamenaného
incidentunavideozáznameznalecuviedol,žepoprvomúdereapádenapravústranutelabolpoškodený
stále pri vedomí a schopný vstať a javil rovnaké známky opitosti bez poruchy vedomia. Po poslednom
údere síce padal na záhlavie, ale nie je úplne zjavné zo záberu, ktorou časťou hlavy narazil o podlahu.

Po tomto páde však už zostal v bezvedomí. Závažnosť nárazu hlavy o podlahu po tom poslednom
údere teda bola významnejšia, než po tom prvom. Prasknutie lebky však mohlo vzniknúť po tom prvom
páde a po tom poslednom už bol taký silný úder, že došlo k bezvedomiu, t.z. k pomliaždeninu mozgu
a rozvoju krvácania. Znalec však poukázal na to, že i keď by bolo možné takto hypoteticky rozdeliť
priebeh vzniku poranení, medzi týmito dvoma údermi bolo len 20 sekúnd a preto aj keby po prvom

údere praskla lebka a nastalo krvácanie, za 20 sekúnd do uvedeného priestoru lebky natečie len pár
mililitrov krvi, ktoré sa klinicky ešte nijako neprejavia. Intenzita pádu poškodeného na tvrdú podložku
nemá v podstate žiaden vplyv, pretože padal nekoordinovane a nebránil sa pri páde, pretože bol v takom
stupni opitosti, že nedokázal reflexne sa brániť alebo chrániť. Skutočnou príčinou smrti poškodeného
bol dlhotrvajúci zvýšený vnútrolebečný tlak z neodstráneného krvácania nad tvrdý obal mozgu, ktorý

spôsobil zatlačenie životne dôležitých štruktúr mozgu ako sú štruktúry dýchania a srdcové činnosti, ktoré
spôsobili poškodenie a stratu regulačnej funkcie mozgu. Pokiaľ ide o bezvedomie, vo všeobecnosti
bezvedomie môže byť aj veľmi krátke, niekoľkosekundové a môže trvať aj niekoľko hodín. Záverom je
možné k miere zavinenia obžalovaných vysloviť záver, že obaja konali rovnaký úrazový dej, rovnaký
mechanizmus s rozdielom iba 20 sekúnd, pričom za tak krátky čas sa nemohlo rozvinúť ani krvácanie

ani opuch, úrazový dej ešte nebol dokončený a následky sa prejavili až po všetkých 3 úderoch spoločne.
Preto možno konštatovať, že poškodený v príčinnej súvislosti s neskoršou smrťou utrpel po napadnutí
prvým aj druhým útočníkom rovnaké poranenia, a to mozgovo-lebečné poranenie - čerstvé poúrazové
vnútrolebečné krvácanie nad tvrdú plenu mozgu v pravej spánkovej oblasti, zlomeninu pravej spánkovej
kosti,pomliaždeniemozgunabočnejplochepravéhospánkovéholalokavúrovnizlomeninykostílebkya

pomliaždeniemozgunaprotiľahlejstranepôsobenianásiliaaprekrvácaniemäkkýchlebečnýchpokrývok
v pravej spánkovo-temennej oblasti a prekrvácanie pravého spánkového svalu.

Súd po splnení zákonom stanovených podmienok prečítal aj predchádzajúcu výpoveď obžalovaného
T. Y. z prípravného konania, keďže na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci

vypovedať. V prípravnom konaní na svoju obhajobu uviedol, že počas zábavy si k nim striedavo prisadal
poškodený, avšak pod vplyvom alkoholu sa začal neslušne, hrubo a vulgárne správať k tam prítomným
ženám. Viacerí mu dali najavo, že si neželajú jeho spoločnosť a aby odišiel od stola. Pritom ako sa
agresívne a vulgárne vyjadroval na adresu žien, udrel priateľku obžalovaného svedkyňu Q. päsťou do
tváre. Ona sa zľakla a odišla za barový pult. Následne sa vrátila, povedala im, čo sa stalo, posielala

poškodeného preč, kývala s jeho stoličkou. Poškodený sa postavil a obžalovaný dal menovanému jednu
miernejšiu facku otvorenou dlaňou. Poškodený vzápätí spadol smerom k ľuďom, ktorí stáli pri barovom
pulte. Niekto ho postavil, obžalovaný k nemu podišiel, oslovil ho s tým, že to už stačilo a dal mu 2 jemné
facky. Vtedy z boku priskočil obžalovaný R. F. a poškodeného udrel. Po tomto údere poškodený spadol
smerom dozadu a zostal ležať na podlahe. Vtedy ho obžalovaný F. chytil pod pazuchu a vytiahol ho

vonku. Keď vyšiel za nimi, videl, že poškodený leží na podlahe a obžalovaný F. stojí pri ňom. Z hostinca
domov odchádzal okolo 04.00 h spoločne s priateľkou a poškodený v tom čase sedel na lavičke, kde sa
hýbal, napravoval sa, lebo padal na ľavú stranu. Z toho usúdil, že musí vytriezvieť.V priebehu hlavného pojednávania súd vykonal prezentáciu videozáznamu na pripojených DVD-
nosičoch. Takto bolo zistené, že skutočne poškodený sedel na kraji stola, gestikuloval rukami, následne
udrel V. Q. do oblasti hlavy v ľavej časti, ktorá sa postavila a odišla za barový pult. Keď sa vrátila,

po chvíli si sadla, potom lomcovala so stoličkou poškodeného, tento sa postavil, ťažko sa udržal na
nohách, následne sa postavil obžalovaný Y., ktorý ho pravou rukou udrel ho ľavej časti tváre, v dôsledku
čoho poškodený padol na pravý bok hlavou k barovému pultu vedľa stojacich osôb bez toho, aby urobil
akýkoľvek obranný pohyb a zostal nehybne ležať. Po niekoľkých sekundách sa vedľa stojaci muž otočil,
tento ho zodvihol. Poškodený sa zatackal, pristúpil k nemu obžalovaný Y., ktorý ho uchopil za rameno,

potom ho 2-krát udrel do hlavy a vtedy k nim pribehol obžalovaný R. F., ktorý ho pravou rukou udrel do
ľavej časti hlavy, v dôsledku čoho poškodený padol priamo dozadu na chrbát a hlavu. Potom obžalovaný
F. uchopil ležiaceho poškodeného popod pazuchy a ťahal ho zo záberu kamery preč.

Na ďalšom DVD-nosiči je zaznamenané miesto, kde leží pred pohostinstvom poškodený, kde prichádza
motorové vozidlo, z ktorého vystupuje jedna žena (matka poškodeného), ktorá hneď po príchode k

poškodenému tohto opakovane facká po hlave a po márnej snahe prebrať ho spoločne aj s manželom
bezvládneho ťahajú k vozidlu, pričom jeho bezvládne nohy ťahali za ním. Po naložení do motorového
vozidla odchádzajú preč.

Zo znaleckého posudku č. 37/2017, ktorý vypracoval znalec Ing. T. T. z odboru elektrotechniky vyplýva

o.i. aj skutočnosť, že na záznamovom zariadení kamery nebolo manipulované s uloženými záznamami
a teda nedošlo k vymazaniu zaznamenaných dát. Znalec zároveň v znaleckom posudku identifikoval
jednotlivé časti skutkového deja.

Zo znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva, ktorý vypracovali znalci MUDr. A. J. a

MUDr. H. S. vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného bolo zlyhanie centier v
mozgovom kmeni regulujúcich srdcovo-cievnu a dýchaciu činnosť pri opuchu mozgu v dôsledku vnútro-
lebečného krvácania a pomliaždenia mozgu. Smrti poškodeného sa dalo veľmi pravdepodobne zabrániť
poskytnutím odbornej lekárskej pomoci a chirurgickým odstránením krvného výronu v lebečnej dutine v
čo najkratšom čase po vzniku poranenia. Oproti tomu však poškodený bol s ťažkým vnútro-lebečným

poranením ponechaný dlhé hodiny (cca 15 hodín) bez adekvátnej zdravotnej pomoci. Súčasný stav
opitosti je pri akomkoľvek vnútro-lebečnom krvácaní a poranení mozgu nebezpečný pretože príznaky,
ktoré okolie pozoruje na postihnutom sa pripisujú len opitosti bez toho, aby sa myslelo na možnosť tohto
krvácania.

Súd sa podrobne oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi a celým ďalším spisovým materiálom. Po
takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obžalovaní spáchali posudzovaný skutok tak, ako je
to opísané vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Aj keď obžalovaný T. Y. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať, tak

ako to vyplýva z jeho predchádzajúcej výpovede a následne aj z výpovede spoluobžalovaného R. F. je
zrejmé, že ani jeden z obžalovaných nepoprel, že by sa boli dopustili fyzického útoku voči poškodenému.
Na svoju obhajobu zhodne uviedli, že nepredpokladali vznik tak ťažkého následku. Z vykonaných
dôkazov nepochybne vyplýva, že obžalovaný T. Y. zasiahol do ľavej časti hlavy poškodeného 3-krát a
obžalovaný R. F. 1-krát.

Nie je možné vyvrátiť tvrdenia obžalovaných, ale aj viacerých svedkov, že poškodený sa správal
agresívne, hrubo a vulgárne, najmä voči prítomným ženám, a to vždy, keď bol pod vplyvom alkoholu
tak, ako aj v tomto prípade. Nespochybniteľná je aj skutočnosť, že v čase činu bol značne podnapitý,
pretože mal problémy s koordináciou pohybov.

Podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona sa zločinu zabitia dopustí ten, kto v úmysle ublížiť na zdraví inému
z nedbanlivosti spôsobí smrť.

Podľa § 15 písm. a), b) Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo hrozenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.Podľa § 16 písm. a), b) Trestného zákona je trestný čin spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto

zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo
nevedel, že svojim konaním môže také poranenie alebo ohrozenie spôsobiť hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že obaja obžalovaní konali prinajmenšom v nepriamom
úmysle. Nepriamy úmysel je totiž založený na vedomostnej zložke, ktorá je vyjadrená slovami
„vedel“, že...“ a na konštrukcii uzrozumenia, ktoré je variantom vôle odlišným od chcenia. Spôsobenie
trestnoprávneho následku nie je priamym cieľom páchateľa, ktorý svojim konaním sleduje iný cieľ,
avšak zároveň je uzrozumený s tým, že realizácia tohto cieľa môže viesť k spôsobeniu tohto následku.
Uzrozumenie možno vyvodiť z toho, že páchateľ nepočítal so žiadnou konkrétnou okolnosťou, ktorá

by mohla zabrániť následku, ktorý si páchateľ predstavoval ako možný, a to či už by išlo o vlastný
zásah alebo zásah niekoho iného. V tomto zmysle je uzrozumením pokrytá i tzv. nepravá ľahostajnosť,
kedy ľahostajnosť páchateľa k tomu, či následok nastane alebo nenastane vyjadruje jeho aktívne
kladné stanovisko k obidvom možnostiam, teda síce menej intenzívny, ale aktívny, vôľový vzťah k
trestnoprávnemu následku.

Oproti tomu nedbanlivosť je ľahšou formou zavinenia než úmysel a môže mať podobu vedomej alebo
nevedomej nedbanlivosti, pričom pre oba druhy nedbanlivosti je spoločné, že chýba zložka vôle, t.j.
že páchateľ nechce spôsobiť následok ani nie je uzrozumený s tým, že ho spôsobí a uplatňuje sa len
zložka vedomostná (intelektuálna, rozumová). Keďže chýba zložka vôle, vo vzťahu k následku medzi

úmyselným a nedbanlivostným zavinením je kvalitatívny rozdiel.

V danom prípade bolo všetkým prítomným jasné, teda boli všetci uzrozumení s tým, že poškodený sa
stal značne zraniteľnou osobou v dôsledku jeho ťažkej opitosti, ktorý bol sprevádzaný nestabilitou v stoji
i chôdzi, jeho správaním, agresivitou a vulgárnosťou. Ako vyplýva z niektorých výpovedí, poškodený sa

musel opierať o stôl, padal zo stoličky, mal nekoordinované pohyby, rozbíjal poháre a vylieval nápoje. V
prvom rade obžalovaný T. Y. konal v dôsledku upozornenia zo strany svedkyne Q., že bola poškodeným
fyzicky napadnutá, keď ju udrel rukou do oblasti hlavy. Toto upozornenie dala dôrazne najavo, keď
začala lomcovať so stoličkou poškodeného, až sa tento musel, hoci s veľkými ťažkosťami postaviť a
zostal opretý o stôl. V takomto stave ho obžalovaný Y. fyzicky napadol tak, že ho udrel priamo do

hlavy, v dôsledku čoho poškodený bez akejkoľvek obrany padol na zem. Z tohto vyplýva konštatovanie,
že obžalovaný nemohol reálne počítať pri fyzickom útoku so žiadnou konkrétnou okolnosťou, ktorá by
mohla zabrániť následku, ktorý si ako človek s dostatočnou mentálnou výbavou mohol predstavovať ako
možný. Jednoducho povedané mohol vedieť, že svojim konaním môže poškodenému spôsobiť ublíženie
na zdraví, a to najmä z vyššie uvedených dôvodov.

Poškodený po tomto prvom útoku zostal nehybne ležať. Nie je možné jednoznačne konštatovať, či
bol v bezvedomí, aj keď po krátku dobu, alebo nie, pretože po niekoľkých sekundách bol zdvihnutý,
pravdepodobne svedkom Č. a poškodený zostal stáť na vlastných nohách, aj keď vykazoval značný
stupeň nestability. Obžalovaný Y. vidiac následok, ktorý spôsobil úderom, aj napriek tejto skutočnosti

opätovne fyzicky zaútočil na poškodeného, keď ho 2-krát zasiahol do ľavej časti hlavy. Z vyhotoveného
videozáznamuniejemožnéjednoznačnekonštatovať,čihozasiaholfackou,hranoudlanealebopäsťou.

Po tejto fáze incidentu k nim pribehol obžalovaný R. F., ktorý priamo zasiahol pravou rukou poškodeného
do ľavej časti tváre, v dôsledku čoho taktiež bez akéhokoľvek obranného pohybu padol poškodený na

zadnú časť tela a hlava mu narazila o podlahu. Vzápätí k nemu obžalovaný F. pristúpil odzadu a vytiahol
ho von. Z vykonaných dôkazov možno vyvodiť záver, že obžalovaný F. musel sledovať prvý konflikt pri
stole, musel vidieť aj pád poškodeného na zem a ako vyplýva z výpovede jeho priateľky R. H.j, musel
zaznamenať hrubé a vulgárne oslovenia a nadávky zo strany poškodeného voči nej. Bol mu teda taktiež
známy stav, v akom sa poškodený nachádzal, a napriek tomu sa dopustil voči nemu fyzického útoku.

Obaja obžalovaní chceli teda svojim konaním realizovať určitý cieľ, s najväčšou pravdepodobnosťou
ich cieľom bola odplata za nevhodné správanie sa poškodeného. V tomto smere teda ich cieľom
nebolo priamo spôsobiť trestnoprávny následok, teda ublíženie na zdraví poškodenému, ale už znaznačených dôvodov museli byť uzrozumení s tým, že v dôsledku stavu poškodeného realizácia
tohto cieľa môže viesť k spôsobeniu tohto následku. V rámci tohto uzrozumenia u oboch obžalovaných
bola pokrytá aj citovaná ľahostajnosť, teda ľahostajnosť oboch menovaných k tomu, či nastane

následok chránený zákonom, alebo nenastane. Toto bolo nepochybne vyjadrené ich aktívnym kladným
stanoviskom k obidvom možnostiam, jednak ich konaním a následne keď vytiahli poškodeného na
chodbu a ponechali ho dlhodobo svojmu osudu, aj samotným nekonaním. Nie je možné stotožniť sa s
obranou obžalovaných vysvetľujúcou dôvod, prečo nezavolali rýchlu zdravotnú pomoc alebo neurobili
iné opatrenia k zabráneniu tomu, aby sa stav poškodeného nezhoršil (mohli ihneď zavolať príbuzných a

tak zabezpečiť priamu kontrolu poškodeného alebo vzhľadom na to, že nehybne ležal predsa len zavolať
rýchlu zdravotnú pomoc). Za následok je zodpovedný predovšetkým páchateľ a on sa musí vysporiadať
s možným následkom. Páchateľa nemôže ospravedlňovať to, ak sa prípadne spolieha na iné osoby,
ktoré eventuálne pomôžu poškodenému. Nie zanedbateľnou je skutočnosť, na akú dlhú dobu ponechali
poškodeného bez akejkoľvek pomoci a účinnej kontroly jeho skutočného stavu.

Z vyššie uvedeného hodnotenia skutkového stavu a dôkazov teda možno vyvodiť záver, že obaja
obžalovaní museli pri svojom konaní považovať spôsobenie ublíženia na zdraví poškodenému za
vysoko pravdepodobné, keďže nebol schopný sa účinne brániť, postaviť sa na odpor alebo chrániť
sám seba. Preto prinajmenšom vo forme nepriameho úmyslu ublížiť poškodenému na zdraví, mu z
nedbanlivosti spôsobili smrť. Prítomnosť mnohých osôb na mieste činu v priebehu inkriminovanej doby

až do záverečnej hodiny zvádza k otázke, kto je zodpovedný za to, že poškodenému nepomohol. Ako
už súd konštatoval, za následok svojho konania je predovšetkým zodpovedný páchateľ. Len páchateľ
vie, aká bola intenzita jeho útoku a je uzrozumený s príslušnými dôsledkami jeho konania. Ľahostajnosť
ostatných prítomných osôb samozrejme nie je zanedbateľná a je zarážajúca. Ospravedlňuje ich len
povesť poškodeného, ktorý bol známy tým, že sa často dostával do stavu opitosti a v takom stave zvykol

spať na rôznych miestach. Obaja obžalovaní však najmenej 1-krát vykonali akúsi kontrolu poškodeného,
kedy jasne videli, že adekvátnym spôsobom nereaguje a vydáva zvuky podobné chrápaniu. Pred
odchodom do domácnosti teda mali zabezpečiť, aby poškodený nezostal bez kontroly ležiaci v kvetináči
na priestranstve pred pohostinstvom. Neospravedlňuje ich ani prípadná obrana, že ide o laikov, pretože
každý, kto sa rozhodne k fyzickému útoku voči druhej osobe, musí byť uzrozumený s tým, že táto osoba

trpí nejakými skrytými zdravotnými ťažkosťami, čo môže viesť aj pri ľahšom útoku k ťažkým následkom.
Ani jeden z obžalovaných nekonal v rámci nutnej obrany a nehrozil im žiadny útok, ani nebezpečie
zo strany poškodeného a svoj cieľ zabrániť poškodenému v ďalšom konaní mohli dosiahnuť aj iným
spôsobom a prostriedkami.

Z týchto dôvodov súd oboch obžalovaných uznal vinnými zo zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1
Trestného zákona. Zároveň súd dospel k záveru, že obžalovaný naplnili aj všetky zákonom stanovené
znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože sa
svojho konania dopustili verejne a na mieste verejnosti prístupnom.

Obžalovaný T. Y. je v mieste trvalého bydliska hodnotený v podstate kladne, vykonáva činnosť súkromne
hospodáriaceho roľníka a súčasne ako živnostník prevádzkuje pohostinstvo. Je nekonfliktným občanom
a na verejnosti sa správa slušne. Priestupkov sa v obci nedopúšťa. Vo výpise z evidencie priestupkov má
v priebehu rokov 2013 až 2017 zaznamenaných 10 priestupkov na úseku cestnej premávky. Doposiaľ
nebol súdne trestaný.

Obžalovaný R. F. je v mieste trvalého bydliska hodnotený kladne, priestupkov v obci sa nedopúšťa, na
verejnosti sa správa slušne. Pôsobí ako samostatne zárobkovo činná osoba. V evidencii priestupkov
má za obdobie rokov 2013 až 2017 zaznamenaných 11 priestupkov, z toho väčšina na úseku cestnej
premávky. Doposiaľ bol 2-krát súdne trestaný, naposledy v r. 2014 súdom v Nemecku AG Böblingen, ku

ktorému odsúdeniu obžalovaný uviedol, že je už údajne zahladené.

Konanie oboch obžalovaných je závažné pre spoločnosť, pretože narušili úmyselným konaním jej
záujmy na ochrane života a zdravia občanov, ako aj zásady občianskeho spolunažívania.

Súd pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu postupoval v zmysle zákonných ustanovení § 34, 41 ods.
1, § 38 ods. 2 Trestného zákona. U oboch obžalovaných súd prihliadol na 1 poľahčujúcu okolnosť,
ktorou je skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedli riadny život a na 1 priťažujúcu okolnosť
- spáchali viac trestných činov. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, na okolnosti prípadu anajmänavýznamnúmieruspoluzavineniazostranypoškodeného,ktorýsvojimagresívnym,arogantným
a vulgárnym správaním v opitosti vyvolal celý konflikt, ďalej na osoby oboch obžalovaných a ich doterajší
život, súd dospel k záveru, že na zabezpečenie účelu trestu a prevýchovu oboch obžalovaných postačí

taký trest, i keď bol spôsobený nenapraviteľný následok, ktorý budú vykonávať na slobode. Preto im
bol uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby s tým, že jeho
výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom a bola im určená skúšobná doba v trvaní 36
mesiacov. Zároveň im v rámci probačného dohľadu bola uložená aj primeraná povinnosť, a to povinnosť
uhradiť spoločne a nerozdielne spôsobenú škodu.

Poškodená Y. I. zastúpená splnomocneným zástupcom si uplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody
z titulu náhrady pohrebných výdavkov vo výške 4246,99 €, z titulu straty na zárobku vo výške 283,07
€ a z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 60.000 €. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
opodstatnený nárok poškodenej je v časti pohrebných výdavkov a straty na zárobku. Preto v tejto časti
uložil obom obžalovaným povinnosť uhradiť spoločne a nerozdielne poškodenej vyššie uvedené čiastky.

Pokiaľ však ide o uplatnený nárok na nemajetkovú ujmu, súd dospel k záveru, že doplnenie dokazovania
v tomto smere, ktoré vykonané v prípravnom konaní nebolo, by neprimerane presiahlo rámec a potreby
trestného konania. Na tomto mieste je opäť potrebné poukázať na výraznú mieru spoluzavinenia zo
strany poškodeného, ktorý svojim správaním v podstate vyprovokoval obžalovaných k tomuto činu, ale
aj nečinnosť a ľahostajnosť množstva ďalších osôb, ktoré sa počas doby od činu, až po záverečnú

hodinu pohybovali v pohostinstve a v jeho okolí a ležiaceho poškodeného nechali bez povšimnutia a
pomoci. Preto v tomto štádiu konania nie je možné tento nárok považovať za opodstatnený bez bližšieho
dokazovania. Preto v tejto časti bola poškodená so svojim nárokom odkázaná na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní

od oznámenia rozsudku, a to v 5 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je
až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.