Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. apríl 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418201556
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1418201556.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobkyne: I. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom T. S. XX, J., zast.: JUDr. Zdenka Lániková, advokátka, so sídlom Grösslingova
8, Bratislava, proti žalovanému: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. S. XX, J., zast.: Mgr. Viktor Karel,
advokát, so sídlom Hálkova 32, Bratislava, o vylúčenie z užívania bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Návrh žalobkyne na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na
Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/13/2018 zamieta.

IV. Zrušuje neodkladné opatrenie, nariadené Okresným súdom Bratislava IV dňa 04.04.2018, č.k.
8C/23/2018 - 18, ktorým súd zakázal žalovanému dočasne nevstupovať do bytu č. XX na ulici T. S.
v J., vchod XX.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 02.05.2018 domáhala, aby súd vylúčil žalovaného z
užívania bytu na adrese T. S. XX v J., ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

a to do doby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Svoju žalobu odôvodnila
tým, že žalovaný od podania návrhu na rozvod manželstva vyvíjal na žalobkyňu a ich spoločného
nezaopatreného syna S. C., nar. XX.XX.XXXX značný psychologický nátlak. Slovne urážal žalobkyňu a
vyhrážal sa jej, a to aj v prítomnosti mal. syna. Žalobkyňa vyhrážky nebrala vážne až do konfliktu dňa
24.03.2018, kedy žalobkyňa bola nútená zavolať políciu, ktorá vykázala žalovaného zo spoločného bytu
na 10 dní. Súčasne žalobkyňa podala na žalovaného trestné oznámenie. Z dôvodu fyzického napadnutia
žalovaným bola žalobkyňa uznaná za práceneschopnú. Následne navštívila žalobkyňa aj psychiatra,

ktorý jej indikoval liečbu, pričom jej nepriaznivý psychický stav je dôsledkom patologického vyčíňania
žalovaného, ktorý tým spôsobuje depresiu žalobkyni a mal. synovi, čím im spôsobuje ujmu na zdraví. Pri
konfliktestránbolprítomnýajmaloletýsyn,ktorýjezdravotneťažkopostihnutý,bojísažalovanéhoajeho
návratu do domácnosti. Navyše žalovaný mal. syna psychicky týral, vyhrážal sa mu, a už niekoľkokrát
ho aj udrel. Prítomnosť žalovaného spôsobuje mal. traumu a pôsobí negatívne na jeho priaznivý vývin.
Keďže v danom prípade sa žalovaný preukázateľne dopustil voči žalobkyni a maloletému synovi priamo
fyzického násilia, nevynímajúc psychické násilie, ktoré dlhé roky predchádzalo priamo spomínanému

fyzickému útoku, má žalobkyňa za to, že ďalšie vzájomné spolužitie žalovaného so žalobkyňou a ich ml.
synom v spoločnom byte sa stalo neznesiteľným. Žalobkyňa má dôvodný strach o svoje zdravie, najmä
však o zdravie a zdravý duševný vývin mal. syna, keďže konanie žalovaného nezostalo len pri hrozbách,
našťastie policajná hliadka prišla včas, avšak nabudúce by tomu tak nemuselo byť. Psychické násiliežalovaného voči žalobkyni a ich maloletému synovi preukazuje potvrdenie OR PZ Bratislava IV zo dňa
24.03.2018 a potvrdenie o vykázaní z bytu a trestné oznámenie podané žalobkyňou na žalovaného. V
dôsledku konania žalovaného dieťa prestalo mať pocit bezpečia a istoty.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poprel všetky tvrdenia žalobkyne, ktoré žalobkyňa
listinami predloženými spolu so žalobou nijak nepreukázala. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že sa
žalovaný dopúšťal na žalobkyni či na mal. synovi fyzického alebo psychického násilia. Celá žaloba
vychádza z incidentu zo dňa 24.03.2018, ktorého priebeh ako ho vykresľuje žalobkyňa, žalovaný

popiera. Žalovaný nevykrúcal žalobkyni ruky a pritom ju buchol sáčkom do tváre, ale po tom, ako
mu žalobkyňa hodila prichystanú večeru do koša, hodil do nej sáčok s rožkami, po čom žalobkyňa
chcela zavolať políciu, čo sa jej snažil žalovaný znemožniť. Účastný hádky bol aj mal. syn, ktorý bol
vystrašený. Uviedol, že žalobkyňa sa k nemu v deň incidentu správala tak, ako sama tvrdí, že sa
k nej dlhodobo správa žalovaný. Nie je pravda, že príslušníci policajného zboru museli po incidente
žalovaného spacifikovať. Žalobkyňa sa po príchode polície správala pokojne a vyrovnane, nevykazovala

žiadne znaky fyzických poranení. Fyzické násilie medzi manželmi nebolo potvrdené ani v priestupkovom
konaní, keď bola žalovanému na základe rozkazu o uložení sankcie za priestupok uložená pokuta
vo výške 20,- eur za spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, pričom správny orgán
nemal za preukázané ostatné skutočnosti uvedené žalobkyňou, a to, že jej žalovaný mal vykrúcať
ruku. Vylúčenie žalovaného z užívania spoločného bytu nemôže byť založené len na subjektívnych

tvrdeniach žalobkyne. Žalovaný uviedol, že ani správny orgán nepovažoval lekársku správu zo dňa
26.03.2018 a lekársky nález - vyšetrenie v psychiatrickej ambulancii zo dňa 27.03.2018, za dôkazy
preukazujúce fyzické násilie žalovaného voči žalobkyni. Uviedol tiež, že správanie žalobkyne malo
zrejme súvis s jeho vyjadrením k návrhu na rozvod, s ktorým žalovaný nesúhlasil, nakoľko podľa neho
vzťahy medzi manželmi nie sú tak vážne narušené, aby nebola možná obnova manželského spolužitia,

a poukázal aj na diagnózu mal. syna, ktorá si vyžaduje, aby sa o neho starali obaja rodičia. Žalovaný
rozporoval aj tvrdenie žalobkyne o neustálych konfliktoch medzi manželmi, za účelom čoho navrhol
vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí navštevovali domácnosť a videli ako manželia žijú.
Napokon žalovaný rozporoval aj tvrdenia žalobkyne o tom, že deprivuje jej finančné a osobné zdroje,
a že ju obmedzuje v slobode vyznania a viery. Manželia nikdy nehospodárili spoločne, žalovaný zo

svojho účtu uhrádzal všetky potreby rodiny, a to za plnenia spojené s užívaním bytu ako aj pohonné
hmoty, poistenie, potraviny, šatstvo a iné. Zároveň mali manželia zriadený spoločný šetriaci účet, na
ktorý poukazoval žalovaný aj 400 - 500,- eur mesačne, z ktorého financovali spoločné dovolenky, kúpu
auta atď. Žalovaný doposiaľ platí za služby spojené s užívaním bytu. Žalobkyňa odchádzala každý deň
na pravidelnú večernú bohoslužbu do neďalekého kostola, žalovaný jej v tom nijako nebránil. V čase

kedy bola žalobkyňa na omši, staral sa o syna.

3. Súd vykonal vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a listinnými dôkazmi založenými v
spise a zistil nasledovný skutkový stav:

3.1. Žalobkyňa a žalovaný sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu na ulici T. S. XX v J. (č.l. 65 spisu).
Dňa 24.03.2018 bol žalovaný rozkazom prezidenta PZ č. 37/2016 vykázaný zo spoločného obydlia
manželov - bytu na adrese T. S. XX v J., vrátane pivničných priestorov a schodiska (č.l. 59 spisu).
Žalobkyňa dňa 24.03.2018 podala na žalovaného trestné oznámenie, z dôvodu, že ju žalovaný po
predchádzajúcej hádke v byte fyzicky napadol a to tak, že jej vykrútil ruku, následne chytil sáčok s

rožkami, a udrel ju ním do tváre, pričom jej nespôsobil žiadne zranenie vyžadujúce lekárske ošetrenie
(č.l. 60 spisu). Dňa 22.01.2018 podala žalobkyňa návrh na rozvod manželstva a ÚPP k mal. synovi
S. (č.l. 61 - 62 spisu). Žalobkyňa bola odo dňa 26.03.2018 uznaná za práceneschopnú (č.l. 63 spisu).
Podľa lekárskeho nálezu C.. D. G. zo dňa 27.03.2018 (č.l. 64 spisu), má žalobkyňa recidivujúcu
depresívnu poruchu, terajšia ťažká epizóda bez psychotických príznakov. V náleze lekár okrem opisu

stavu žalobkyňou uviedol, že žalobkyňa je osobnosť hypersenzitívne štrukturovaná s opakujúcimi sa
rozladmi v popredí, trpí tanatofóbiou (strach zo smrti - pozn. súdu), má aj iné fóbie a obavné myšlienky.
Uviedol tiež, že sa jej zdravotný stav zhoršuje aj nálezmi na prsníkoch po už uskutočnenej operácii pri
pozitívnom náleze. V správe o objasňovaní priestupku zo dňa 28.03.2018 (č.l. 99 spisu) je uvedený opis
konfliktu každým z manželov, s tým, že priamym svedkom nebol nikto. Rozkazom o uložení sankcie za

priestupok zo dňa 30.04.2018 (č.l. 100 - 103 spisu) bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, z dôvodu úmyselného narušenia občianskeho spolunažívania iným
hrubým správaním na blízkej osobe a uložil mu pokutu vo výške 20,- eur. Žalovaný bol uznaný vinným zo
skutku uvedeného vo výroku rozkazu tým, že dňa 24.03.2018 v čase okolo 20:30 hod. v byte na T. S. XXv J. po predošlej hádke hodil rožok do tváre oznamovateľky I. C. a fyzicky jej bránil aby zavolala políciu
tým, že jej chytil ruku v ktorej mala telefón, čím jej nespôsobil žiadne zranenie vyžadujúce lekárske
ošetrenie (č.l. 100 spisu).

3.2. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v januári podala návrh na rozvod manželstva. Keď prišli
žalovanému listiny, išiel sa pýtať na poštu, čo to je. Doma zistil, že je to návrh na rozvod. Následne
celú noc nedal žalobkyni spať, že rozvádzať sa nebudú. Po nejakom čase potreboval žalovaný nájsť
doklady preukazujúce uhrádzanie potrieb na maloletého. Tieto mala žalobkyňa uložené v šanóne, ktorý
pred žalovaným skryla. Žalovaný sa ich domáhal, pričom žalobkyni nadával a osočoval ju, a to aj v

prítomnosti mal. syna. Hádky a osočovanie boli v domácnosti manželov na dennom poriadku. Žalovaný
žalobkyňu už niekoľkokrát udrel, dal jej dvakrát facku, raz ju sotil, keď prišla z kostola. Dňa 24.03.2018
došlo k hádke a fyzickému ataku zo strany žalovaného, pri ktorej žalobkyňu udrel sáčkom s rožkami
do tváre a vykrúcal jej ruky, aby jej znemožnil zatelefonovať na políciu. Tiež jej dal nohu do dverí,
aby nemohla opustiť byt a kontaktovať susedu. Následne prišli policajti, keď už sa žalobkyni podarilo
zatelefonovať, vyviedli žalovaného z bytu, a zakázali mu vstup. Žalobkyňa išla o dva dni po incidente

ku svojej obvodnej lekárke, ktorá ju videla a v záznamoch aj zapísala, že žalobkyňa mala modrinu na
tvári a opuchnuté ruky - zápästia, na ktorých mala tiež modriny. Lekárka ju tiež poslala k psychiatrovi,
kde išla žalobkyňa prvýkrát vo svojom živote a to v dôsledku incidentu, ktorý sa odohral dňa 24.03.2018.
Psychiater žalobkyni diagnostikoval recidivujúcu depresívnu poruchu bez psychotických príznakov. Na
základe uvedeného si žalobkyňa nevie predstaviť ďalšie spolužitie v jednej domácnosti so žalovaným.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný jej nadával ako vyzerá, mala by so sebou niečo robiť, vulgárne
jej nadával, že je hamižná, spuchlina, hyena, „ku...a.“ Potom to po ňom syn aj zopakoval. Žalobkyňa
uviedla, že ju žalovaný ponižoval hlavne pred synom, na verejnosti sa tváril ako vzorný manžel. Snažil
sa jej nanucovať svoje názory, urážal ju. Jeho rodina žalobkyni tiež nadávala, že je parazit spoločnosti.
V živote jeho rodinu neurazila, bola rada, že žalovaného matka im pomáhala so synom, avšak snažila sa

ju čo najmenej zaťažovať, nakoľko je tiež psychiatrický pacient, keďže si podrezala žily v čase, keď sa
mala prísť starať o maloletého syna manželov. Po tomto incidente si žalobkyňa zabezpečila starostlivosť
o syna sama. Manžel jej nadával, že nič nerobí, nepáčilo sa mu, keď bolo navarené, že je zle navarené,
že žalobkyňa nič nerobí, bála sa keď prišiel domov, čo sa bude znova diať. Boli tam hádky, nič sa
žalovanému nepáčilo. Kvôli žalovanému prišla o robotu, nakoľko ju žalovaný napadol. Stav sa jej zlepšil,

keď už žalovaný nie je doma. Snažila sa, aby bolo všetko v poriadku. Nahovoril žalobkyňu na zmenu
banky, a potom si z jej účtu vyberal peniaze. Keď niečo kúpila, tak jej to zakazoval, a pýtal sa jej načo
jej to bude, že nevie šetriť. Žije zo svojej PN-ky a z výživného, ktoré pošle žalovaný na maloletého
syna. Uviedla, že žalovaný platí výdavky spojené s užívaním bytu vo výške 199,67 eur, elektrika asi
28,- eur a plyn asi vo výške 16,- eur. Žalovaný zároveň platí výživné na maloletého syna vo výške 150,-

eur mesačne. Pred incidentom z 24.03.2018 to boli menšie hádky, na základe ktorých si uvedomila,
že chce rozvod manželstva. Po doručení návrhu na rozvod žalovanému sa tieto konflikty vyostrili až
došlo k incidentu dňa 24.03.2018. Uviedla, že manželia spolu s maloletým až do odchodu žalovaného
po incidente zo dňa 24.03.2018 spávali spolu v spoločnej posteli. Na otázku PZ žalovaného, v ktorom
období malo dôjsť k fyzickým atakom zo strany žalovaného, žalobkyňa uviedla, že prvá facka padla v

roku 2011, keď mala syna na rukách. Druhýkrát v roku 2013, keď upozornila žalovaného, že maloletý
nemá rolák a ochorie a vtedy jej dal žalovaný facku. Žalobkyňa tiež uviedla, že v roku 2012 rozmýšľala
o tom, že podá návrh na rozvod, ale rozmyslela si to z dôvodu, že chcela dať manželstvu ešte šancu.
Uviedla, že chodí do kostola aj chodila každý deň. Niekedy brala syna so sebou, niekedy išla sama a
nechala syna doma so žalovaným. Dvakrát sa stalo, že keď prišla z kostola, mal. S. doma plakal, lebo mu

otec nechcel pustiť rozprávky. Žalovaný jej robil naprieky, že do kostola nepôjde, robil si z nej posmešky,
potom nechcela nechať maloletého syna doma. Najskôr uviedla, že chodí do kostola dennodenne ak sa
jej dá, neskôr uviedla, že to čiastočne obmedzila a napokon uviedla, že nechodila vôbec, aby nemusela
syna nechávať so žalovaným. Nebola disponentom šetriaceho účtu, lebo jej manžel povedal, že sa to
nedá urobiť. Žalovaný jej chodil na účet cca 3 roky, na čo nemal žiadne oprávnenie, s tým, že žalobkyňa

o tom celý čas vedela a vyzývala ho na to, aby to nerobil. Neskôr si žalobkyňa zrušila účet a založila v
inej banke nový, ku ktorému žalovaný už nemal prístupové údaje. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný hradil
náklady spojené s užívaním bytu, plyn, elektriku, káblovku, tiež benzín do motorového vozidla. Všetku
stravu, vrátane oblečenia na maloletého hradila žalobkyňa, niekedy uhrádzal náklady na stravu vo výške
max. 50,- eur za nákup aj žalovaný. Na otázku súdu, či hodila nejaké jedlo pred incidentom do koša,

žalobkyňa uviedla, že nie. Pred incidentom upozornila žalovaného na to, že jedlo, ktoré nefinancoval jesť
nebude, na základe čoho jej žalovaný zakričal, že jesť bude, a že ak to zopakuje, tak uvidí, a následne
žalobkyňu rožkami napadol.3.3. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že ešte pred incidentom mali manželia incident, nakoľko
manželka mala vysoký účet za telefón. Žalovaný sa snažil šetriť na spoločný šetriaci účet, ktorý je
vlastne účtom žalovaného, kde však šetrí pre rodinu. Zo svojho účtu platí nájomné, plyn štvrťročne, UPC,

elektriku, tiež platí stavebné sporenie vo výške 233,- eur mesačne, z čoho plánuje potom podporiť syna,
benzín asi 40,- eur mesačne, nakoľko napriek tomu, že mu žalobkyňa zobrala príspevok na PHM na
syna, ktorý je ZŤP, ďalej vozil syna do školy, na cvičenie a po lekároch. Sporenie, ktoré manželka zrušila,
resp. prestala platiť pre syna, platí naďalej žalovaný zo svojho účtu od 12/2018 vo výške 33,20 eur.
Toho času prispieva na maloletého syna sumou 150,- mesačne. K incidentu, ktorý uvádzala žalobkyňa s

maloletým, žalovaný uviedol, že syn plakal z dôvodu, že ho žalovaný vyhrešil, nakoľko prešiel sám cez
cestu, a preto mu aj vypol rozprávku, že ho chcel potrestať, neskôr mu však televízor zapol. K incidentu
so žalobkyňou uviedol, že žalobkyni nedal päsťou sáčkom s rožkami do tváre, ale uviedol, že sáčok s
rožkami do nej hodil, lebo ho nahnevala, že mu hodila rožky do koša, nakoľko žalovaný robil nákupy
potravín a kozmetiky pre seba aj syna v Rakúsku na celý mesiac. Incident bol vyprovokovaný zo strany
manželky. Policajti uvedené kvalifikovali ako priestupok s tým, že sa potom môžem vrátiť do bytu. Rok

platí celý byt, nemá prístup do bytu ani k synovi, syna videl za toto obdobie asi päťkrát časovo asi po
2 hodinách. So synom takto stráca kontakt. Žalovaný financuje celú rodinu. Keď sa mal. syn narodil,
bývali u rodičov, kde tiež všetko platil. Žalovaný mal pocit, že mu žalobkyňa robí naschvál, že sa mu
vyhýba, začala častejšie chodiť do kostola a to dennodenne, nekomunikovala so žalovaným, nechávala
mu syna v čase, keď sa vrátil po pracovnej zmene, pričom si žalovaný potreboval oddýchnuť (vyspať

sa), ale to urobil rád. Raz za mesiac mal žalovaný voľný víkend, kedy sa venoval synovi, zobral ho do
zoo, na ihrisko a podobne. Žalovaný uviedol, že žalobkyňu sotil, ale nepamätá si, že by jej dal facku.
Na otázku PZ žalobkyne, ako syn reagoval pri incidente, resp. počas incidentu, žalovaný uviedol, že
maloletý bol vystrašený. Na otázku PZ žalobkyne, či proti rozhodnutiu podal sťažnosť, žalovaný uviedol,
že nie, že išlo o priestupok a policajti mu povedali, že po 10 dňoch sa môže vrátiť domov. Na otázku

PZ žalobkyne, či sa zmenilo správanie syna voči nemu po incidente dňa 24.03.2018, žalovaný uviedol,
že áno. Pri prvom stretnutí pred domom na lavičke sa najskôr venoval otcovi žalovaného, nakoľko mu
bol vzácny. Následne sa žalovaný pokúšal o kontakt so synom, tento neskôr s ním komunikovať začal.
Druhé stretnutie bolo asi po 3 týždňoch, a vtedy už syn reagoval normálne, nebol odmietavý, aj keď sa
viac hral s otcom žalovaného. Žalovaný uviedol, že syna dlho nevidel, že mu chýba, nič zlé mu neurobil.

4. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

4.1. Podľa § 146 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „O.z.“), ak sa z dôvodu
fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej

osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na
návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do
bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

5. Rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka o obmedzení alebo vylúčení

jedného z manželov alebo rozvedených manželov, ak ich BSM ešte nebolo vyporiadané z dôvodu
fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia, musí mať zákonný podklad a nemôže
byť prejavom svojvôle. Ak pre nariadenie neodkladného opatrenia z tohto dôvodu nemusí byť nárok
dokázaný a stačí jeho osvedčenie, pre rozhodnutie vo veci samej už len osvedčenie nestačí, existencia
fyzického alebo psychického násilia musí byť v konaní preukázaná.

6. Manžel, ktorý podá návrh na súd, musí preto preukázať, že došlo k psychickému alebo fyzickému
násiliu, resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti. Zákon zakotvil podmienku, že konanie
jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie, čo treba chápať tak, že pomery v dome či byte
druhému manželovi a jeho deťom, či iným blízkym príbuzným bývajúcim v byte, nedovoľujú byt pokojne

užívať bez strachu o svoju osobu, a bez strachu o život a zdravie ostatných členov domácnosti.

7. Súd na základe uvedeného skúmal existenciu fyzického alebo psychického násilia, eventuálne
existenciu čo i len hrozby takéhoto násilia, realizáciu násilia vo vzťahu k žalobkyni alebo k mal. synovi,
ktorý býva v spoločnom byte a ich prípadnú intenzitu, zníženie kvality spolužitia a či toto spolužitie

je možné objektívne považovať za znesiteľné. Dospel k záveru, že podanej žalobe nie je možné
vyhovieť, nakoľko v súčasnom období neexistuje hmotnoprávny dôvod pre vylúčenie žalovaného z
užívania práva k predmetnému bytu. V konaní nebolo totiž preukázané, že v dôsledku správania
žalovaného došlo, či dochádzalo k fyzickému alebo psychickému násiliu voči žalobkyni alebo mal.synovi. Jedinou preukázanou skutočnosťou bolo konanie žalovaného dňa 24.03.2018, ktoré bolo
posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pričom správny orgán považoval za
preukázanéto,žežalovanýhodildotvárežalobkynerožokafyzickyjejbránil,abyzavolalapolíciutým,že

jej chytil ruku, v ktorej mala telefón, čím jej uvedeným konaním nespôsobil žiadne zranenie vyžadujúce
lekárske ošetrenie. Uvedené však bez preukázania ďalšieho konania žalovaného kvalifikovateľného ako
fyzické, či psychické násilie voči žalobkyni, prípadne ich spoločnému mal. synovi, či odôvodnená obava
z takéhoto násilia, nemôže byť podkladom pre vylúčenie žalovaného z užívania bytu. Z dokazovania
vyplynulo, že medzi účastníkmi sú rôzne nedorozumenia a nezhody, v dôsledku čoho podala žalobkyňa

návrh na rozvod manželstva. Tieto hádky a nezhody však nemajú takú intenzitu, aby ich bolo možné
posúdiť ako psychické či fyzické násilie odôvodňujúce vylúčenie žalovaného zo spoločného bytu.

8. So zreteľom na rozhodujúce skutočnosti, ktorými žalobkyňa odôvodnila splnenie predpokladov na
vylúčenie žalovaného z užívania bytu (udalosť dňa 24.03.2018), považuje súd za potrebné zdôrazniť
i to, že udalosť, ku ktorej medzi stranami sporu došlo dňa 24.03.2018, by ani v prípade preukázania

tvrdení žalobkyne o jej priebehu sama o sebe nemohla viesť k vyhoveniu podanej žalobe. Z ustanovenia
§ 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž vyplýva, že na naplnenie podmienok na takýto zásah do
vlastníckych práv žalobkyňou označeného páchateľa násilia (žalovaného) nepostačuje jednorazový
akt násilia, avšak (napr. na rozdiel od nariadenia neodkladného opatrenia) je nevyhnutné, aby išlo o
riadne preukázaný pretrvávajúci stav majúci za následok, že ďalšie spolužitie sa v jeho dôsledku stalo

neznesiteľným. To však zo strany žalobkyne v preskúmavanej veci nebolo preukázané. Práve naopak,
sama žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že spolu so žalovaným a mal. synom zdieľali spoločne
každú noc manželskú posteľ v spálni rodičov, a to až do vylúčenia žalovaného z užívania bytu. V
rozpore s tvrdením o neznesiteľnosti ďalšieho spolužitia s manželom, a to aj kvôli jeho vzťahu k mal.
synovi, vo svojej výpovedi uviedla, že chodila pravidelne do kostola, pričom mal. syna nechávala v

tom čase so žalovaným. V rozpore s jej tvrdením o násilí žalovaného voči mal. synovi a jej obave o
mal. v prítomnosti žalovaného, bol aj pokus o rodičovskú dohodu so žalovaným z dôvodu ÚPP v rámci
konania o rozvod a následné iniciovanie stretávania sa žalovaného s mal. synom, a to napriek tomu,
že žalobkyňa mala ideálne podmienky na izoláciu mal. od žalovaného, keď súd zamietol neodkladné
opatrenie žalovaného na úpravu styku s mal. synom a žalovaný bol zároveň neodkladným opatrením z

užívania bytu, v ktorom sa mal. zdržiava, vylúčený. Sama žalobkyňa ani neuviedla, akým konkrétnym
spôsobom sa mal žalovaný dopúšťať násilia voči mal. synovi. Neuviedla žiadne neprimerané výchovné
prostriedky žalovaného voči mal. synovi (vypol dieťaťu rozprávky, aby ho potrestal, dal mu „jednu po
zadku“ - uvedené uviedla žalobkyňa počas pokusu súdu o zmierne vyriešenie sporu pred otvorením
pojednávania dňa 29.01.2019), ktoré by boli neakceptovateľné, nezvyčajné, a už vôbec nie násilné,

a ktoré by odôvodňovali vylúčenie žalovaného z užívania bytu. Ani obavy žalobkyne, že sa zrejme
žalovaný násilne choval k synovi počas jej neprítomnosti, nemôžu byť dôvodom na takýto postup súdu.
Súd uvádza, že žalobkyňa nenavrhla v konaní vypočuť syna, ktorý jediný žil v domácnosti s manželmi,
a ktorý podľa tvrdení žalobkyne bol svedkom násilia žalovaného voči žalobkyni, a na ktorom žalovaný
násilie páchal.

9. Žalobkyňa poukazovala na svoj zlý zdravotný stav, ktorý vyplýva z dlhodobého psychického násilia
žalovaného voči nej. Tento však v konaní nebol preukázaný, resp. nebola preukázaná súvislosť medzi
diagnostikovanou psychickou poruchou žalobkyne a konaním žalovaného. Z predloženej lekárskej
správy vyplýva, že žalobkyňa trpí fóbiami, okrem iného tanatofóbiou, tiež depresiou, s tým, že lekár

uviedol, že jej zdravotný stav sa zhoršuje i nálezmi na prsníkoch s nutnosťou radikálneho riešenia
operáciami. V konaní nebolo preukázané ani fyzické násilie žalovaného voči žalobkyni (okrem incidentu
dňa 24.03.2018), keď tvrdené facky v roku 2011 a v roku 2013 žalovaný poprel, a odstrčenie žalovanej,
ktoré žalovaný pripustil, nemalo intenzitu násilia odôvodňujúceho taký zásah do vlastníckeho práva
žalovaného, akým je vylúčenie z užívania bytu. Hádky, ktoré žalobkyňa opisovala medzi stranami,

opisovali obaja manželia odlišne, pričom pri nich boli prítomní len oni dvaja, prípadne ich mal. syn,
ktorého výsluch nik nenavrhol.

10. Z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že medzi stranami
sporu v čase ich spolužitia v byte boli manželské nezhody a dokonca došlo aj k fyzickému ataku

žalovaného voči žalobkyni posúdeného ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, ktorý mal
malú intenzitu, bez preukázaného spôsobenia zranenia žalobkyni. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že
by sa ďalšie spolužitie stalo neznesiteľným, keď okrem uvedeného incidentu dňa 24.03.2018 nebolo vkonaní preukázané násilné konanie žalovaného, či už voči žalobkyni alebo mal. synovi. Súd na základe
uvedeného žalobu ako nedôvodnú zamietol.

11. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov - rodičov žalobkyne, nakoľko to považoval za
neúčelné, najmä s poukazom na tvrdenie žalobkyne, že žiada vypočuť týchto svedkov ku skutočnostiam,
ako sa žalovaný počas ich návštevy u strán sporu doma správal, pričom uviedla, že rodičia nikdy neboli
svedkami psychických alebo fyzických atakov žalovaného voči žalobkyni. Uvedený dôkaz súd nevykonal
ajzdôvodu,žežalovanánavrhlasvedkovvypočuťažpodanímdoručenýmsúdudňa15.03.2019,potom,

ako nevyužila svoje právo na repliku, pričom bola poučená, že na neskôr predložené dôkazy nemusí súd
prihliadať. Na otázku súdu, čo bránilo žalobkyni navrhnúť dokazovanie výsluchom týchto svedkov skôr,
žalobkyňa uviedla, že predpokladala, že dôjde k dohode medzi stranami sporu, z dôvodu čoho nevyužila
ani svoje právo na repliku v konaní. S ohľadom na uvedené, a tiež na neúčelnosť navrhovaných dôkazov,
súd dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov nevykonal.

12. Súd nevykonal ani dokazovanie výsluchom svedkov (C.. N. C. a W.. G. C.) navrhnutých žalovaným
vo vyjadrení k žalobe, nakoľko žalovaný na pojednávaní dňa 28.03.2019 uviedol, že na výsluchu týchto
svedkov netrvá.

13. Žalobkyňa navrhla pripojiť spisy Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 25P/137/2018, a sp. zn.

13P/13/2018, pričom neuviedla na preukázanie čoho konkrétne žiada spisy pripojiť, a ktoré konkrétne
dôkazyznichmajúpreukázaťjejtvrdenia.Súduvádza,žeuvedenékonanianemajúvplyvnarozhodnutie
súdu a aj z uvedeného dôvodu spisy nepripojil. Súd si však vyžiadal z konania sp. zn. 13P/13/2018 odpis
uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania (č.k. 13P/13/2018 - 271 zo dňa 28.02.2019), za účelom
posúdenia odôvodnenosti návrhu žalobkyne na prerušenie konania.

14. Žalobkyňa žiadala konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/13/2018, ktorého predmetom je rozvod manželstva a úprava práv a
povinností rodičov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd návrh žalobkyne ako nedôvodný
zamietol, keďže toto konanie nemá vplyv na rozhodnutie súdu o vylúčení žalovaného z užívania bytu.
Ani znalecké dokazovanie nariadené v konaní sp. zn. 13P/13/2018 za účelom posúdenia vzájomného

vzťahu rodičov a maloletého syna a tiež rozsahu úpravy styku maloletého s otcom nemá vplyv na
rozhodnutie súdu v tomto konaní.

15. Žalobkyňa sa pri prednese žaloby na pojednávaní odvolávala na rozhodnutie Krajského súdu
Bratislava zo dňa 05.05.2014, sp. zn. 6Co/186/2014,v obdobnej právnej veci, ktorým krajský súd potvrdil

rozsudok prvoinštančného súdu o vylúčení žalovaného z užívania bytu. Súd uvádza, že ide o prípad s
odlišným skutkovým stavom, ktorý nie je možné porovnávať so stavom v tomto konaní, keď v uvedenom
konaní sa žalovaný na žalobkyni dopúšťal fyzického ako aj psychického násilia, čo bolo preukázané
lekárskymi správami, v dôsledku čoho bol aj trestne stíhaný.

16. Súd žalobu zamietol, a preto v súlade s § 336 ods. 4 v spojení s § 335 ods. 1 C.s.p. zrušil neodkladné
opatrenie č.k. 8C/23/2018 - 18, ktorým zakázal žalovanému dočasne nevstupovať do bytu č. XX na ulici
T. S. v J..

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1

C.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).