Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/201/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816204235
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816204235.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu
JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16 proti žalovanej J. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v S., Z. XXXX/XX, zastúpenej Mgr. Ivica Štiglitz, advokátkou, so sídlom v Rožňave, Šafárikova

8, o zaplatenie 380,26 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k.
11C/373/2016-82 zo dňa 13.9.2017 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom označenom v záhlaví rozhodol v
tomto znení:

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.
II. V zmysle vzájomnej žaloby súd z a v ä z u j e žalobcu zaplatiť žalovanej sumu 715,34 Eur do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Súd žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

2.Predmetomkonaniaježalobažalobcu,ktoroužalobcažiadal,abysúdzaviazalžalovanúnazaplatenie

istiny 380,26 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 380,26 eur od 13.6.2014
do zaplatenia.

3. V podanej žalobe žalobca poukázal na to, že so žalovanou uzavrel dňa 18.01.2012 Zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej úver vo výške 840,-
eur. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach po 45,01 eur v

termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. V súlade s článkom
4.1 Zmluvy bol žalovanej dňa 30.04.2014 poskytnutý revolving vo výške 380,26 eur. Dňa 12.06. 2014
bola žalobcovi doručená žiadosť o storno poskytnutého revolvingu. V súlade s článkom 4.6 Zmluvy sa
stornovaním revolvingu rozumie vrátenie peňažných prostriedkov na účet žalobcu. Finančné prostriedky
neboli vrátené ku dňu podania žaloby. Listom zo dňa 18.12.2014 bola žalovaná vyzvaná na vrátenie
dlžnej sumy na účet žalobcu. Na písomnú výzvu žalovaná nereagovala a v stanovenej lehote svoj dlh

neuhradila.

4. Žalovaná vo vyjadrení sa k žalobe uviedla, že na základe predmetnej Zmluvy si žalovaná požičala od
žalobcu istinu vo výške 840,- eur a zaviazala sa ju zaplatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo
výške po 45,01 eur. Zmluvou sa zaviazala žalovaná zaplatiť žalobcovi celkom sumu vo výške 1.890,42
eur. Žalovanej bola v období od 05.03.2012 do 31.12.2014 v súvislosti s týmto úverom v prospech

žalobcu zrazená zo mzdy jej zamestnávateľom: Q. J., I..J.., D.. P. XX, XXX XX Ž., suma v celkovej výške
1.510,34 eur. Uvedené vyplýva z Potvrdenia o zrážkach zo mzdy zo dňa 24.03.2015. Okrem uvedenejsumy žalovaná tiež uhradila žalobcovi v hotovosti sumu 45,- eur (viď. príjmový pokladničný doklad zo
dňa 29.03.2012). Žalovaná takto žalobcovi do dnešného dňa zaplatila celkom sumu 1.555,34 eur.

5. Žalobca žalovanej dňa 30.04.2014 zaslal bez jej žiadosti o ďalší revolving a bez jej vedomia ďalšiu
sumu 380,26 eur na účet v Slovenskej sporiteľni, a.s. (IBAN: J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX),
zablokovaný na základe exekučného príkazu sp. zn.: Ex 5113/12 súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Dulinu, so sídlom v Michalovciach, zo dňa 28.11.2012. Uvedené exekučné konanie o zaplatenie
pohľadávky vo výške 611,68 eur s príslušenstvom bolo vedené proti žalovanej, ako povinnej, v prospech

oprávneného: Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653.

6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zároveň uplatnila vzájomnú žalobu podľa § 147 ods. 2 CSP o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 715,34 eur voči žalobcovi, nakoľko jej pohľadávka prevyšuje
žalovanú sumu z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v zmluve.

7. K vzájomnej žalobe sa žalobca vyjadril popierajúc dôvodnosť nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku o vzájomnej žalobe z hľadiska
uplynutia subjektívnej, ako aj objektívnej premlčacej doby.

8. Na základe vykonaného dokazovania a po právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1, 5 Občianskeho

zákonníka, § 9, § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. dospel prvoinštančný
súd k záveru, že žaloba žalobcu o zaplatenie sumy vo výške 380,26 eur s príslušenstvom je nedôvodná.

9. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru - Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
podpísanej žalobcom 18.01.2012 a žalovanou dňa 13.01.2012 mal súd preukázané, že žalovaná v

bode 5 žiadala o poskytnutie úveru vo výške 840,- eur so splatnosťou na 42 splátok v 24. deň v
mesiaci, s výškou mesačnej splátky 45,21 eur, so zmluvnou odmenou 1.840,42 eur, s predpokladanou
ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver 70,22 %, ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,02 % a s
priemernou ročnou percentuálnou mierou nákladov za úver vo výške 45,66 %.

10. V bode 6 vyššie citovanej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru sú iným písmom dopísané
údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte), z čoho vyplýva, že poskytnutá čiastka úveru je
840,- eur, splatnosť úveru je 42 splátok bez uvedenia dňa v mesiaci, výška mesačnej splátky vrátane
úrokov je 45,01 eur, zmluvná odmena 1.890,42 eur, ročná percentuálna miera nákladov za úver 68,86
%, ročná úroková sadzba úveru 70,02 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov za úver 45,66.

11. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 18.1.2012 je v
rozpore s ustanovením § 9 ods. 1, ako aj s § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Vyplýva to zo skutočnosti, že žalobca prostredníctvom úverového poradcu T. Š. (uvedeného v bode 1
Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru) so žalovanou uvedenou ako dlžníkom v bode 2 spísali

žiadosť o poskytnutie úveru v bode 5 a následne žiadosť bola podpísaná žalovanou dňa 13.01.2012.
Zo samotného bodu 6 vyplýva, že sa nemá vypĺňať, teda v čase uzavretia zmluvy - žiadosti táto časť
nebola vyplnená.

12. Súd takýto spôsob uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy považoval súd za nekalú praktiku žalobcu,

nakoľko v čase podpisu zmluvy žalovaná nevedela, v akej výške a s akými podmienkami jej bude
schválený úver, pretože vypisovala len žiadosť o poskytnutie úveru a schválenie úveru jej malo byť
oznámené následne žalobcom, kde už nemá možnosť ovplyvniť výšku úveru, ani podmienky, za ktorých
je úver poskytnutý - výšku úrokov, splátky a podobne.

13. Ďalej súd zistil, že úverová zmluva je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o
spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. V zmluve je totiž uvedená mesačná splátka 45,01 eur, v počte 42 mesiacov, s termínom
splátky 28. deň v mesiaci, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok
úrokov a aká je výška splátok iných poplatkov.

14. Súd prvej inštancie poukázal aj na veľkosť písma zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingu, ktoré
sú vypracované drobným, takmer nečitateľným písmom. Navyše v čase podpisovania zmluvy v žiadosti
o poskytovanie revolvingového úveru údaj o ročnej úrokovej sadzbe nebol v listine uvedený, ale malo satakstaťažoznámenímoschváleníúveru.Súdprvejinštanciepovažovalneuvedenievýškysplátokistiny,
úrokov a poplatkov za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako to má na mysli ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka. Navyše poukázal na ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého

vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, a to výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

15. Následne prvoinštančný súd vyhodnotil okolnosti vzniku bezdôvodného obohatenia, keď potom ako

vyslovil, že zmluva je bez úrokov a bez poplatkov určil, že žalovaná sa na úkor žalobcu obohatila
a pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy mala povinnosť vrátiť len výšku poskytnutého úveru
a suma, ktorú žalobca získal navyše predstavuje výšku jeho bezdôvodného obohatenia. Vznesenú
námietkupremlčaniaposúdilprvoinštančnýsúdpodľaust.§107ods.1aods.2Občianskehozákonníka.
Prvoinštančný súd dospel k právnemu záveru, že v súdenej veci žalobca získal bezdôvodné obohatenie
v plnení, ktorého právny dôvod neskôr odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Objektívna

doba pre premlčanie práva na jeho vydanie začala plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu
poskytnutého plnenia a začiatok subjektívnej premlčacej lehoty sa zhoduje s okamihom, kedy sa
žalovaná ako oprávnená dozvedela o tom, komu plnila a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia.
Konštatoval, že na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o

tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom
dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Súd v konaní ako predbežnú otázku riešil, či zmluva
je bezúročná a bez poplatkov. Teda až okamihom odpadnutia právneho dôvodu, na základe ktorého
bolo takéto plnenie realizované, rozhodnutím súdu, začína plynúť objektívna ale aj subjektívna lehota
na vydanie takéhoto plnenia, preto nárok žalovanej nie je premlčaný.

16. Keďže predmetom konania bolo vrátenie úveru (revolvingu) poskytnutého žalovanej, ktorý bol
žalovanej vyplatený vo výške 380,26 eur, pričom žalovaná uhradila spolu sumu vo výške 1.555,34
eur, mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalovaná čerpanú istinu úveru žalobcovi uhradila a s
poukazom na nedodržanie ust. § 9 ods. 1 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch žalobu žalobcu

v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu v súlade s ust. § 451 ods. 1, 2 a § 456 Občianskeho
zákonníka zaplatiť žalovanej sumu 715,34 eur titulom bezdôvodného obohatenia sa žalobcu. Výrok o
trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej plnú náhradu trov konania, t.j. vo
výške 100% voči žalobcovi.

17. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.
b/, d/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a vzájomnú žalobu zamietol
alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil
si nárok na náhradu trov konania.

18. Pokiaľ súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalobca so žalovanou neuzavreli
písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ako to má na mysli ust. § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch, nakoľko písomná forma bola uvedená len na žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru,
pričom schválenie revolvingového úveru s uvedením výšku úveru a všetkých náležitostí týkajúcich
sa splátok, úrokov, ročnej percentuálnej miery nákladov boli uvedené len v oznámení veriteľa, ktoré

žalovaný nepodpísal, závery súdu prvej inštancie sú podľa odvolateľa v rozpore s obsahom listiny
označenej ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“ a so
zákonom.

19. Z listiny označenej ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“

vyplýva, že bod 5 obsahuje žiadosť, ktorou žalovaný požiadal o poskytnutie úveru v konkrétnej výške
s tým, že ho chce splatiť v určenom počte splátok (mesačných splátok). Z bodu 6 pritom vyplýva, že
žalobca akceptoval žiadosť žalovaného o úver v požadovanej výške a na určenú dobu splácania.

20. Citáciou ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 497 Obchodného zákonníka dôvodil tým, že k

uzavretiu zmluvy o úvere došlo tým, že veriteľ akceptoval žiadosť dlžníka (žalovaný) o poskytnutie úveru
vo výške 840,00 eur pri splácaní v 42 mesačných splátkach. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé,
prečo súd pri posudzovaní vzniku zmluvy nezohľadnil bod 6 uvedený na listine „Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere“. Zákon pritom umožňuje pre zachovanie písomnejformy zmluvy aj situáciu, aby návrh na uzavretie zmluvy a jeho prijatie boli aj na samostatných
jednostranne vykonaných (a podpísaných) listinách, čo spochybňuje závery súdu aj v súvislosti s
oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

21. Na základe uvedeného žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie dospel k predčasným a
neúplným záverom o tom, že nebola dodržaná písomná forma zmluvy.

22. Žalobca nepovažoval za správny záver súdu o tom, že žalovaná v čase podania žiadosti o úver

nevedela výšku splátky, či výšku ročnej úrokovej sadzby. Tieto údaje sa uvádzajú aj v bode 5 listiny
označenejako„Žiadosťoposkytnutierevolvingovéhoúveru/Zmluvaorevolvingovomúvere“.Tentozáver
súd neprijal na základe toho, že nebral zreteľ na bod 5 žiadosti o poskytnutie úveru. Súd prvej inštancie
bez opory v akomkoľvek dôkaze nesprávne uvádza, že tento údaj sa mal uvádzať až v oznámení veriteľa
o schválenú úveru dlžníkovi. Pritom toto oznámenie, predstavujúce súčasť zmluvy, je iba rekapituláciou
údajov uvádzaných a vyplývajúcich z uzavretia zmluvy tak, ako jej obsah tvorí „Žiadosť o poskytnutie

revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX“.

23. Rovnako záver súdu, že zmluva je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských
úveroch,pretože„vzmluvejelenuvedenámesačnásplátka45,01eur,vpočte42mesiacovastermínom
splátky 28. deň v mesiaci, avšak z uvedeného nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok

úrokov a aká je výška splátok iných poplatkov“, nemá oporu v právnom predpise, a to z týchto dôvodov:

24. Uvádzanie „výšky, počtu a termínom splatnosti splátok“ neznamená ich rozčlenenie na časť istinu,
časť úrok a časť iné poplatky. Rozhodol tak o tom nielen Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15, ale jeho názor
prevzala napr. aj Národná banka Slovenska“ Vo svetle Rozsudku nemožno podľa smernice 2008/48

žiadať v rámci tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere presný rozpis plánovanej amortizácie
dlhu, čo fakticky predstavuje požiadavku na rozpis splátok po častiach (t.j. istina - úrok - poplatky). Pokiaľ
zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2 písm. l/ hovorí o výške, počte, termínoch splátok
istiny,úrokovainýchpoplatkov,budeNBSprivybavovanípodaníspotrebiteľov,výkonedohľaduavedení
prvostupňových konaní uplatňovať výklad, v zmysle ktorého sa týmto neustanovuje povinnosť uviesť

požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale
ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

25. Skutočnosť, že závery súdu o údajnom rozčleňovaní splátky sú nedôvodné a nesprávne potvrdzuje

aj to, že na základe novely zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá bola schválená v Národnej rade SR dňa
12.10.2017 v § 9 ods. 2 písm. i/ sa slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú
slovami „frekvenciu splátok a“.

26. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a iných poplatkov za

neprijateľnú zmluvnú podmienku, ako to má na mysli ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, táto
úvaha súdu je podľa odvolateľa nepreskúmateľná pre absenciu akýchkoľvek dôvodov a súčasne je v
rozpore s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 9, § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. Žalobca napáda aj
posudzovanie námietky premlčania súdom prvej inštancie, ktorú žalobca vzniesol voči vzájomnej žalobe
za nesprávne, keďže prvoinštančný súd neposudzoval ani plynutie objektívnej premlčacej lehoty.

27. Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a
zaviazať žalovanú (správne žalobcu) k náhrade trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. Všetky
argumenty žalobcu v odvolaní považuje žalovaná za účelové a neopodstatnené.

28. Žalovaná nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že predmetná zmluva o úvere nemusí obsahovať
presný rozpis splátok a konkrétny dátum splatnosti každej splátky, nemusí spresňovať aká časť splátky
bude započítaná na istinu a úroky a že z toho dôvodu je platná aj s úrokmi a poplatkami. Okrem
uvedeného žalovaná poukázala v konaní pred súdom prvej inštancie v zmluve aj na absenciu iných
podstatných náležitostí v zmysle ktorých je predmetná zmluva bezúročná a bezpoplatková.

29. K rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ C - 42/15 žalovaná uviedla, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a
výlučne právo EÚ a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade
s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnomprípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „zákon“). Naopak,
výklad vnútroštátneho práva SR poskytujú vnútroštátne súdy SR. Smernice EÚ vytvárajú akýsi rámec,
z ktorého sa napr. v oblasti ochrany spotrebiteľov pri vytváraní zákona členské štáty nesmú odchýliť.

30. Podľa žalovanej ani rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 nemôže
zmeniť doterajšiu ustálenú rozhodovaciu prax súdov.

31. Aj napriek tomu, že existuje konflikt medzi zákonom a smernicou, neznamená to podľa žalovanej,

že sa automaticky uplatní Smernica. V takomto prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže
Smernici priznať priamy účinok, a ak jej priamy účinok poskytnúť nemôže, tak či jej môže priznať
nepriamy účinok (teda vykladať zákon eurokonformne), alebo či jej takýto nepriamy účinok priznať
nemôže aj z titulu, že smernica je prameňom práva EÚ sekundárnej povahy, ale je záväzná iba pre
členské štáty a nie pre fyzické a právnické osoby.

32. Citujúc ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“) v zmysle zmlúv, ktoré nečlenia
splátky istiny, úroky a iné poplatky má spotrebiteľ plniť úver v jednotlivých splátkach, ale od samého
počiatku nevie, koľko má hradiť na istinu úveru a koľko má hradiť na odplatu veriteľa, úroky úveru a

poplatky úveru. Preto okrem skutočností, že Smernici nie je možné ani po rozsudku C-42/15 priznať ani
priamy ani nepriamy účinok, je potrebné podľa žalovanej vyhodnotiť nečlenenie splátok na istinu, úroky
a poplatky ako neprijateľnú spotrebiteľskú podmienku.

33. Navyše, v prípadoch, kedy v zmluvách o spotrebiteľských úveroch nie sú uvedené informácie o

splátkach v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky iných poplatkov, bude sa aplikovať ust. §
566Občianskehozákonníka,vzmyslektorého„pričiastočnomplnenípeňažnéhodlhusaplneniedlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak“, a súdy musia zostatky, na ktoré si
veritelia nárokujú, posúdiť z hľadiska toho, či sú v súlade s touto zákonnou normou.

34. Žalovaná navrhla rozsudok súdu prvej inštancie preto ako vecne správny potvrdiť a v prípade
úspechu navrhla, aby odvolací súd jej priznal náhradu trov odvolacieho konania.

35. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovanej nevyjadril.

36. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP a
dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku.

37. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/ CSP porušenie práva na spravodlivý proces
odôvodňuje žalobca čiastočne nepreskúmateľnosťou rozsudku súdu prvej inštancie, ktorá zakladá len
odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a je vynútený procesnými vadami konania. Žalobca tento

odvolací dôvod odôvodňuje tým, že prvoinštančný súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov za neprijateľnú zmluvnú podmienku ako to má na mysli ust. § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka a zároveň dôvodil, že z tohto dôvodu bol úver bezúročný a bez poplatkov a
samotný zamietavý výrok nie je v rozsudku odôvodnený.

38. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ pôjde vtedy, ak nesprávny procesný
postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodní záver
o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Zároveň nie je možné prehliadnuť, že niektoré
čiastkové práva tvoriace právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné odvolacie dôvody.
Konkrétne ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd uzatvára, že napriek čiastočnému
nesprávnemu odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie nemožno uzavrieť, že rozhodnutie neprešlo
testom preskúmateľnosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP.39.Nesprávnymprávnyposúdenímvecivzmysleust.§365ods.1písm.h/CSPjeomylsúdupriaplikácii
práva na zistený skutkový stav. Tento odvolací dôvod odôvodňuje žalobca tým, že súd prvej inštancie
nesprávne konštatoval, že žalobca so žalovanou neuzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere,

ako to má na mysli ust. § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, teda že nebola dodržaná písomná
forma zmluvy a napokon, že súd prvej inštancie pri posudzovaní vznesenej námietky premlčania
uplatnenej žalobcom voči vzájomnej žalobe posudzoval len plynutie subjektívnej premlčacej lehoty a
plynutie objektívnej premlčacej lehoty vôbec neposudzoval a premlčanie nároku nesprávne právne
posúdil.

40. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na to, že súd prvej inštancie, pokiaľ ide o vzájomnú žalobu
nesprávne právne uzavrel, že v súdenej veci žalobca získal bezdôvodné obohatenie plnením, ktorého
právny dôvod neskôr odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a objektívna doba pre premlčania
práva na jeho vydanie začína plynúť okamihom odpadnutia právneho dôvodu postihnutého plnenia
a začiatok subjektívnej premlčacej doby sa zhoduje s okamihom, keď sa oprávnený, t.j. žalovaná

dozvedela o tom, komu plnila a o odpadnutí právneho dôvodu tohto plnenia. Predovšetkým odvolací súd
poukazuje na to, že v danom prípade nejde o majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol, ale ide o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.

41. Bezdôvodným obohatím podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

42. Charakteristickým znakom pre plnenie bez právneho dôvodu je skutočnosť, že niekomu bolo niečo
dané, alebo bolo v prospech niekoho konané, pričom touto činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkových

hodnôt - v danom prípade plnenie tvrdeného neexistujúceho dlhu.

43. Za bezdôvodného obohatenie zákon považuje aj plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ide
o plnenie, ktorého právny dôvod pôvodne existoval, avšak následne odpadol v dôsledku inej právnej
skutočnosti napr. odstúpenie od zmluvy, nemožnosť plnenia, zrušenie zmluvy, uplynutie času, preklúzia

a podobne.

44. Objektívna premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka začala plynúť dňom
prijatia bezdôvodného obohatenia. Žalovanej bola v období od 5.3.2012 do 31.12.2014 v súvislosti s
úverom uzavretým dňa 18.1.2012 zrazená suma v celkovej sume 1.510,34 eur a dňa 29.3.2012 uhradila

v hotovosti 45,00 eur. Teda žalovaná istinu úveru zaplatila v mesiacoch marec 2012 až december
2014. V zmysle zmluvného dojednania bolo dohodnuté plnenie v splátkach a preto v zmysle § 566
ods. 2 Občianskeho zákonníka pri plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započíta najprv na istinu
a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Rovnako nesprávne prvoinštančný súd právne uzavrel, že až
rozhodnutím prvoinštančného súdu, v ktorom vyriešil predbežnú otázku, že zmluva je bezúročná a bez

poplatkov začala plynúť subjektívna premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia.

45. Pri posúdení právnej otázky začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom
obohatení poukazuje odvolací súd na právne závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 3Cdo/169/2017
zo dňa 10.1.2018 a 8Cdo/163/2018 zo dňa 22.5.2019. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej

doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený o bezdôvodnom obohatení sa nemôže dozvedieť
skôr ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Najvyšší
súd SR vo svojich rozhodnutiach 1Cdo/67/2011, 3Cdo/169/2017 zároveň uviedol, že „to, kedy sa
oprávnený dozvedel (dospel k záveru) ako jeho nárok vyplývajúci zo skutkových okolností možno

právne kvalifikovať nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty vôbec
relevantné. To znamená, že oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na
jeho úkor obohatí (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností,
z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Pre záver dozvedieť sa o tom,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho získal je vždy rozhodujúce zistenie „skutkového

stavu“, teda nie posúdenie jeho právnej kvalifikácie. Teda vedomosť o právnom posúdení veci nie
je možné stotožniť s nadobudnutím vedomosti rozhodujúcich skutkových okolností pre účely zistenia
vzniku bezdôvodného obohatenia.46. Nakoľko prvoinštančný súd nesprávne posúdil vznesenú námietku premlčania vzájomnej žaloby
podanejžalovanouovydaniebezdôvodnéhoobohateniavovýške715,34eur,nebolisplnenépodmienky
ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku v I. výroku, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol a v II. výroku,

v ktorom v zmysle vzájomnej žaloby zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanej sumu 715,34 eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

47. Bude úlohou prvoinštančného súdu opätovne posúdiť vznesenú námietku premlčania žalobcom
voči vzájomnej žalobe žalovanej o zaplatenie sumy 715,34 eur a pokiaľ dospeje k právnemu záveru,

že uplatnený nárok vzájomného nároku žalovanej nie je premlčaný, odvolací súd dáva do pozornosti
súdu prvej inštancie, že dospel k neúplným záverom o tom, že nebola dodržaná písomná forma
úverovej zmluvy revolvingového úveru zo dňa, keďže nebral zreteľ na bod 5 listiny označenej „Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX“.

48. Súd prvej inštancie považoval žalovanej poskytnutý revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov

aj z dôvodu, že v zmluve absentujú náležitosti vyžadované v zákonnom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o
spotrebiteľských úveroch, preto v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. považoval za
bezúročnýabezpoplatkov.Vychádzajúcztohtozáveruodvolacísúdskúmaltieždôvody,prečosúdprvej
inštancie určil úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov a dospel k záveru, že v tejto časti súd prvej
inštancie vec nesprávne posúdil, lebo ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom

v čase uzavretia úverovej zmluvy nevyložil eurokonformne vychádzajúc zo smernice 2018/48/ES.

49. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., v zmysle
ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie,

v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší
súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne
aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018).

50. Z vyššie citovaných rozhodnutí vyplýva, že zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
Rady87/102/EHSdoslovenskéhoprávnehoporiadku.SmernicaakošpecifickýprameňprávaEurópskej
únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných
opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom

plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice
vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť
a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,
vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom
vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad

zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem.
To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii
vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a
zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

51. Z rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo/146/2017 ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica
bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do
zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc
zo záveru, že zákonom 129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu,
zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo

v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri
aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k
záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby
v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne

vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy
„výška“alebo„počet“či„termínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov“,jezapoužitiaeurokonformného
výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z
dôvodovej správy k zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcubolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby
zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj
iné poplatky. Podľa presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený

v dôvodovej správe k ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., toto ustanovenie neupravuje
požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018).

52.Odvolacísúdpretozvyššieuvedenýchdôvodovzrušilrozsudokvovecisamejvspojenísosúvisiacim

výrokom o trovách konania v zmysle § 389 ods. 1 písm. d/ CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

53. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania
v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

54.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0.(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).