Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. marec 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 19Pc/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116212504
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116212504.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Máriou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa X. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G., W. Z. 2, zastúpeného matkou M. T., bytom ako navrhovateľ o povinnosti W. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom G., O. XXXX/XX platiť výživné na plnoletého syna takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti sa z a m i e t a.

II. Povinnému sa nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ, v postavení plnoletého syna žiadal, aby mu jeho otec prispieval na výživu sumou 150
Eur mesačne. Poukázal na to, že je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 160 Eur
a keďže iný príjem nemá, ocitol sa pod hranicou biedy. Uviedol, že si kvôli svojmu zdravotnému stavu

spočívajúcemu okrem iného v duševnej zaostalosti, nemôže nájsť žiadnu prácu , a preto je odkázaný
na výživné od rodičov.

2. Otec navrhovateľa v postavení povinného žiadal návrh zamietnúť. Tvrdil, že navrhovateľ má možnosť
sa zamestnať a popri invalidnom dôchodku získať aj finančné prostriedky takouto formou. Poukázal na
to, že o zrušení vyživovacej povinnosti bolo rozhodnuté a u navrhovateľa nenastala odvtedy žiadna
zmena okolností, nakoľko i naďalej sa odmieta zamestnať, hoci má viaceré výučné listy, ktoré mu

umožňujú získať si prácu primeranú zdravotnému stavu.

3. Po vykonanom dokazovaní výsluchom oboch účastníkov, oboznámením spisu tunajšieho súdu
34C/45/2014 potvrdeniami zamestnávateľov , inzertným časopisom Pardon a po vyhodnotení dôkazov
v ich vzájomnej súvislosti súd zistil tento ( pre rozhodnutie o návrhu) podstatný skutočný stav v danej
právnej veci :

4. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi nebol sporný príbuzenský
vzťah medzi navrhovateľom a jeho otcom , ktorému svedčí vyživovacia povinnosť z tohto dôvodu.
Nebolo sporné ani to, že navrhovateľ , ktorý je vo veku 23 rokov, ukončil školu vyúčnymi listami , je
čiastočným invalidným dôchodcom, ktorý poberá z tohto titulu príjem 160 Eur mesačne.

5. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 34C/4152/2014 mal súd za preukázané, že rozsudkom zo dňa

18.11.2015 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Trenčíne pod č. k. 6Co/59/2016-54 bola zrušená vyživovacia povinnosť otca navrhovateľa - teda
povinného v tomto konaní , a to s účinnosťou od 31.7.2014. Záver oboch súdov, na základe ktorého
došlo k zrušeniu predmetnej vyživovacej povinnosti vychádzal z toho, že navrhovateľ ako plnoletáosoba má výučný list, absolvoval záverečnú odbornú skúšku a je poberateľom invalidného dôchodku,
čím sa stal osobou, ktorú je potrebné z hľadiska zákonných predpokladov považovať za schopnú sa
samostatne živiť , pretože nebolo vykonaným dokazovaním zistené, že by trpel závažnou chorobou, či

zdravotným postihnutím, ktoré by znemožňovalo , či výrazne obmedzovalo jeho schopnosť zaradenia
sa do pracovného procesu za účelom výkonu zárobkovej činnosti.

6. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ je aj naďalej poberateľom čiastočného
invalidného dôchodku, býva stále u svojej matky , ktorá je nezamestnaná. Táto mu zabezpečuje stravu

a bývanie. Z predtým citovaného spisu i z výpovedí účastníkov vyplýva, že navrhovateľ je vyučený
kuchár, vyučený záhradník s dvoma výučnými listami a okrem toho sa dva roky pripravoval na ďalšie
povolanie spojené s upratovacími a pomocnými domácimi prácami .

7. Zistený skutočný stav v danej veci súd subsumoval pod tieto zákonné ustanovenia:

8. Konanie vo veciach výživného na plnoletú osobu je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku
- zákon č. 161/2015 Z.z., (ďalej iba CMP), ôsmy diel, v § 154 a nasledujúce.

9. Keďže o návrhu otca navrhovateľa, ktorým sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, bolo dňa
1.6.2017 rozhodnuté v konaní spisovej značky 34C /45/2014 tak, že tento nemá povinnosť výživné

navrhovateľoviplatiť,súdskúmalpredovšetkýmto,akánastalazmenapomerovodzrušeniavyživovacej
povinnosti do podania návrhu v tomto konaní , prípadne do rozhodnutia vo veci samej ohľadne návrhu
podaného navrhovateľom dňa 14.7.2017, teda mesiac a pol po právoplatnom rozhodnutí o zrušení
vyživovacej povinnosti.

10. Navrhovateľ svoj návrh na určenie povinnosti platiť výživné opieral o tie isté dôvody, ktorými sa bránil
v predchádzajúcom citovanom súdnom konaní. Tvrdil, že sa nevie o seba postarať, nie je schopný sám
sa živiť a štátom poskytovaný príjem vo forme invalidného dôchodku mu nepostačuje. Zmenu oproti
predchádzajúcej situácii videl vo svojom zhoršenom zdravotnom stave a z toho dôvodu v nemožnosti
vykonávať akúkoľvek prácu, ako aj v tom, že sa o prácu zaujímal, avšak si ju nemohol práve kvôli tomuto

zdravotnému nedostatku nájsť. Zhoršenie zdravotného stavu však nepreukázal žiadnym objektívnym
dôkazom. Nebolo teda zistené, žeby mu jeho zdravotný stav nedovoľoval vykonávať žiadnu prácu. Ak
by tomu tak bolo, bol by to dôvod na prehodnotenie jeho čiastočnej invalidity na invaliditu celkovú. O
takýto spôsob riešenia situácie sa však navrhovateľ nesnažil a sám doznal, že o zmenu invalidity z
tohto dôvodu nežiadal.

11. Hmotnoprávnym predpisom, z ktorého je zrejmé, kedy nastáva povinnosť platenia výživného,
prípadne zmena pomerov vo veciach výživného je Zákon o rodine, a to ustanovenia § 62 ods. 1 a §
78 ods. 1.

12. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( zák. č. 36/2005
z.z. ) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času,
kým nie sú deti samé schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
možností, schopností a majetkových pomerov . Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa

osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že Zákon o rodine ako základnú hmotnoprávnu

podmienku existencie a trvania nároku na výživné určuje stav potrieb oprávnenej osoby , ktorý je
charakterizovaný tým , že táto osoba nie je schopná sama sa živiť. Je to podmienka vzniku nároku,
ktorý prichádza do úvahy iba vtedy, ak je splnená.

14. V danej veci mal súd za to, že táto zákonná podmienka, a to neschopnosť navrhovateľa samostatne

sa živiť splnená nebola. Navrhovateľ je plnoletý , má dva výučné listy a získal teda spôsobilosť sám
sa živiť. Túto spôsobilosť však nevyužil a neprejavil skutočný záujem o prácu s odôvodnením, že mu
zdravotný stav neumožňuje ju vykonávať. Jeho subjektívne hodnotenie tohto stavu však súd nemoholakceptovať, lebo nebolo v konaní preukázané, že by navrhovateľ mal také zdravotné problémy pre ktoré
by nemohol vykonávať pomocné práce na čiastočný pracovný úväzok.

15. Aj keď navrhovateľ predložil súdu niekoľko potvrdení o tom, že sa o prácu uchádzal , ale táto mu
nebolapridelená,keďženebolavoľná,súdnemoholprihliadnuťlennatietopotvrdenia. Vsúčasnejdobe
je na trhu práce dostatok príležitosti na to, aby si uchádzač mohol nájsť preňho vhodné zamestnanie.
Navrhovateľ sa napríklad vôbec nezaujímal o záhradnícke práce, hoci má na to vzdelanie, ale ani o
práce, ktoré sú inzerované ako voľné. Napríklad v inzerátoch v regionálnom inzertnom a informačnom

týždenníku Pardon (konkrétne v čísle 4/XXV a č. 5/XXV) je dostatočná ponuka i na pomocné práce,
so skrátenou pracovnou dobou , ktorú by navrhovateľ v prípade záujmu mohol vykonávať.

16. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ nemal skutočný záujem prácu si nájsť, ale
vyhľadával zamestnávateľov o ktorých vedel , že ho nemôžu prijať. Napr. jeden z potenciálnych
zamestnávateľov,ktoréhonavrhovateľnavštívilaj sosvojoumatkou (OVBAlianzSlovensko)uviedol,že

po objasnení práce, ktorú by mohol vykonávať , sa táto vyjadrila, že by ju nedokázal zvládnuť , nakoľko
sa lieči u psychiatra a ponúknutá práca by bola pre navrhovateľa náročná z hľadiska jeho mentálnej
úrovne.

17. Tvrdenie navrhovateľa, že celkovo pracovať nevládze, lebo mu to a neumožňuje zdravotný stav je

subjektívne, nepodložené zdravotnými záznamami na nemožnosť, či neschopnosť vykonávať čiastočne
pomocné práce. To, že sú pracovné schopnosti navrhovateľa znížené bolo zohľadnené odborným
posúdením Sociálnej poisťovne a z toho dôvodu mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok.
Práve táto štátom priznaná dávka kompenzuje navrhovateľov čiastočný pokles pracovnej schopnosti.
Navrhovateľovi nič nebráni zamestnať sa na čiastočný úväzok a nájsť si prácu zodpovedajúcu jeho

kvalifikácii získanej dvomi výučnými listami. Od skorej jari do neskorej jesene je možnosťou zamestnať
sa pri pomocných prácach v záhradníctve, ktoré zodpovedá jeho vyučeniu, avšak o takýto druh práce
navrhovateľ vôbec záujem neprejavil.

18. Vzhľadom na takto zistený skutočný stav, dospel súd k záveru, že v danom prípade nie je splnená

hmotnoprávna podmienka ustanovenia § 62 Zákona o rodine, a to neschopnosť navrhovateľa
samostatne sa živiť. Preto súd jeho návrh zamietol.

19. Aj keď bol otec navrhovateľa v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
mu preukázateľne žiadne nevznikli, ani si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje. Okrem toho je potrebné, aby odvolanie obsahovalo spisovú značku rozhodnutia proti ktorému
smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa považuje za nesprávne (odvolacie
dôvodypodľa§365CSP))ačohosaodvolateľdomáha (odvolacínávrh).Odvolaniemusíbyťpodpísané.
Možno ho odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Možno ho meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.