Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. máj 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/267/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815208280
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7815208280.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou v právnej veci žalobkyne U. U., nar. XX. XX.

XXXX, bytom Y., M. XXX, práv. zast. JUDr. Ladislav Török, advokát, so sídlom Rožňava, Šafárikova
8, proti žalovanej Nemocnica s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s., so sídlom Rožňava, Špitálska 1,
IČO: 36 597 341, práv. zast. JUDr. Mário Keleti, AK, so sídlom Hlavná 36 , Hnúšťa, v konaní o náhradu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd nepriznáva stranám sporu náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 289,- eur z titulu

majetkovej ujmy a sumu 30.000,- eur z titulu nemajetkovej ujmy.

2. Žalobu odôvodnila tým, že v dôsledku nesprávneho postupu zdravotníckeho personálu na
gynekologickom oddelení Nemocnice Sv. Barbory v Rožňave, sa jej narodil mŕtvy plod dňa 18. 10.
2014. K okolnostiam, ktoré predchádzali úmrtiu počas hospitalizácie uviedla, že počas gravidity bola
sledovaná v rámci prenatálnej starostlivosti v gynekologickej ambulancii NIKAGYN, s.r.o. v Rožňave,
U.. U. F.. Termín pôrodu bol stanovený na deň 02.12.2014. U žalobkyne išlo o tretiu graviditu. Dňa 17.

10. 2014 bola privezená posádkou Rýchlej zdravotníckej pomoci Falck Záchranná, a.s., sídlo stanice Y.
o 19.05 hod. do nemocnice, s bolesťami v podbrušku a krížov. Po následnom gynekologickom vyšetrení
bol nález stabilizovaný, nepoukazoval na začiatok pôrodnej činnosti. Dňa 18. 10. 2014 o 05.15 hod.
v dôsledku bolesti udávanej žalobkyňou, bola preložená na pôrodnú sálu, boli zachytené slabé ozvy
ploduanahlásenéslužbukonajúcemulekárovi.Napriek chorobnému poklesusrdcovejfrekvencieplodu,
nebolo ordinované ani realizované CTG vyšetrenie. O 05.55 hod. došlo k spontánnemu pôrodu mŕtveho
plodu. Podľa pitevného nálezu bol bezprostrednou príčinouúmrtia vnútromaternicový nedostatok kyslíka

plodu. Ako komplikácia bol uvedený zápal plodových obalov. Podľa histologického vyšetrenia, plod bol
mŕtvy minimálne 6 hodín pred pôrodom, teda k úmrtiu mohlo dôjsť pred hospitalizáciou alebo počas nej
v čase do 24.00 hod. Dňa 17. 10. 2014.
3. Dňa 31. 10. 2014 bol matkou žalobkyne, L. U., podaný podnet Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, na prešetrenie starostlivosti. Dozorujúci úrad na základe zdravotnej dokumentácie, zistil
porušenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pretože nebola poskytnutá v dostatočnom rozsahu
a správne.

4. V súvislosti s uvedeným zistením si žalobkyňa uplatnila nemajetkovú ujmu v súlade s ust. §§ 11 a
13 Občianskeho zákonníka z titulu zásahu do osobnostných práv žalobkyne. Nárok na nemajetkovú
ujmu odôvodnila s poukazom na závažnosť vzniknutej ujmy, keďže zomrelo dieťa a matka ako aj rodinaprežívali pocity smútku, zúfalstva, boli ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s blízkym rodinným
príslušníkom. Stratu prekonávali s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami.

5. Obligatórnou podmienkou, ktorá musí byť splnená pre priznanie škody, resp. nemajetkovej ujmy je
kauzálny nexus medzi škodou/ujmou a protiprávnym konaním. Žalovaná je poskytovateľom zdravotnej
starostlivosti, činnosť vykonáva prostredníctvom zamestnancov, čím je daná jej pasívna legitimácia.
Svojím protiprávnym konaním spôsobila žalobkyni nenahraditeľnú emočnú stratu, narušila rodinné
väzby, čím došlo k neoprávnenému zásahu do jej súkromia chráneného ust. § 11 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“).

6. Majetkovú ujmu si uplatnila žalobkyňa vo výške 289,- Eur, ktorú tvorili náklady spojené s pohrebom,
vynaložené z vlastných prostriedkov žalobkyne a jej druha - otca dieťaťa.

7. K žalobe sa písomne vyjadrila žalovaná. K existencii protiprávneho úkonu uviedla, že žalobkyňa
protiprávny úkon odvodzuje od výsledkov šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Úrad konštatoval, že žalobkyni neboli podané antibiotiká na základe výsledkov jej vyšetrenia, monitoring
stavu pacientky bol nedostatočný bez objektivizácie stavu srdcovej činnosti plodu CTG vyšetrení alebo
USG vyšetrení. Žalovaná nesúhlasila so závermi úradu, pretože pri hospitalizácií bol vyhotovený CTG

záznam, ktorý bol vyhodnotený ako fyziologický. Pravdepodobnosť úmrtia plodu pri fyziologickom
zázname je raritná, pretože by muselo dôjsť k úmrtiu plodu 2 hodiny po vyhotovení záznamu. Monitoring
žalobkyne bol štandardný, pretože pokiaľ bol CTG záznam hodnotení ako fyziologický, to znamená
nie patologický, postačuje monitoring pacientky raz za 24 hodín. Pri snímaní CTG je schopné snímať
artefakty z bránice naliehajúcej na uterus a prenášať tak frekvenciu tepu matky do záznamu. Mohlo

teda dôjsť k takémuto prenosu, čo by svedčilo o tom, že už v čase vyhotovenia uvedeného záznamu
bolo dieťa žalobkyne mŕtve, o čom svedčí aj stanovený čas doby úmrtia 6 až 12 hodín pred pôrodom.
Čas bol stanovený patológmi na základe patologicko-anatomických zmien na mŕtvo narodenom dieťati.
Tvrdený nedostatok v podobe nepodania antibiotík žalovaná považuje rovnako za neadekvátny, pretože
ak by aj vyšla pozitívne kultivácia na bakteriálnu infekciu, podanie antibiotík by bolo len symbolické,

pretože inhibičná aktivita sa pohybuje v rozpätí 6 až 12 hodín, pričom pri prvom podaní by dosiahla len
minimálnu inhibičnú koncentráciu a to v čase 02.00 hod. dňa 18.10.2014. Vtedy však už bol plod na
základe výsledkov pitvy jednoznačne mŕtvy. Za týchto okolností žalovaná trvá na tom, že sa nedopustila
žiadneho protiprávneho úkonu a z toho dôvodu nie je splnený ani jeden zo základných predpokladov
zodpovednosti za škodu a nemajetkovú ujmu. Z týchto dôvodov navrhla žalovaná žalobu zamietnuť.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi vrátane oboznámenia sa
s Vyšetrovacím spisom Okresného riaditeľstva PZ v Rožňave ČVS:ORP-540/1-VYS-RV-2015, vrátane
znaleckých posudkov vypracovaných znalcami z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva a
gynekológie, ktoré boli spracované pre účely trestného konania vo veci a zistil nasledovný skutkový stav

veci:

9. Žalobkyňa trvala na podanej žalobe k okolnostiam ktoré predchádzali vzniku tejto udalosti uviedla,
že mala určité problémy v súvislosti s bolesťami v podbruší už 02.10.2014. Na odporúčanie svojho
gynekológa U.. F. bola hospitalizovaná v nemocnici v Rožňave do 07.10.2014, kde jej bolo založené

vnútromaternicové teliesko. Po príchode domov jej vypadlo, vrátila sa do Rožňavy na pohotovosť. Dalo
sa to do poriadku a neboli žiadne problémy až do 17.10.2014. V ten deň asi o 15.00 hod. dostala silné
bolesti, neskôr zavolala sanitku. Bola hospitalizovaná na gynekologicko-pôrodníckom oddelení, kde jej
nasadili infúziu a tabletky. Infúzia tiekla od 20.00 hod. asi do polnoci. Medzitým robili CTG na ozvy plodu.
Sestrička, ktorá počúvala najprv tieto ozvy, dobre nepočula a druhej sestričke sa ozvy podarilo zachytiť,

ale neboli asi také ako mali byť. Potom žalobkyni odpojili infúziu o polnoci a do piatej ráno tam už nikto
nebolnaizbe,ničnerobili.O04.30hod.ránodostalakontrakcieaišlanapôrodnýsál.Pripustila,žefajčila
počastehotenstva,alefajčilaajpripredchádzajúcichtehotenstváchadetisanarodilizdravé.Domnievala
sa, že fajčenie s tým nemalo nič spoločné. Fajčí aj v súčasnosti, celkovo asi 7 rokov. Pripustila, že bola
upozornená na vážne riziká súvisiace s fajčením už pri prvom tehotenstve s dcérou a rovnako aj pri

ďalších dvoch tehotenstvách. Ale počas tohto tehotenstva fajčila menej, asi 4 cigarety denne. V dôsledku
úmrtia syna bola na tom psychicky veľmi zle. Doma sa zavrela na dva týždne, nerozprávala sa s nikým,
ani s deťmi. Psychologickú ani psychiatrickú pomoc nevyhľadala. Poukázala na to, že v súvislosti s týmtokonaním bol podaný aj podnet na trestné stíhanie. V čase podania žaloby sa viedlo prípravné konanie
na odbore vyšetrovania na polícií v Rožňave.

10. Žalovaná naďalej trvala na zamietnutí žaloby s poukazom na svoje písomné vyjadrenie k žalobe.
Navrhla aby si súd vyžiadal spis Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, v ktorom sa
nachádzajú aj ďalšie záznamy týkajúceho sa úmrtia dieťaťa už v čase pred hospitalizáciou. Sám Úrad
konštatoval časové rozpätie 6 až 12 hodín úmrtia plodu pred pôrodom, v závislosti od toho, či sa
vychádzalo z histologických zmien na placente alebo z posmrtných zmien na telíčku dieťaťa.

11. Z predloženého rodného listu, z knihy narodení Matričného úradu, zväzok XX, ročník XXXX, strana
XXX, poradové číslo XXX, vyplynulo, že dňa 18.10.2014 sa mŕtvo narodilo dieťa mužského pohlavia s
priezviskom Č..

12. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Bratislava, pobočka Košice, listom zo dňa
10.03.2015 oznámil výsledok prešetrenia podnetu týkajúceho sa zdravotnej starostlivosti poskytnutej
žalobkyni v Nemocnici s poliklinikou Svätej Barbory a.s. v období od 01.10.2014 do 31.10.2014. Z
listu vyplynulo, že dňa 17.10.2014 bola hospitalizovaná žalobkyňa v nemocnici v Rožňave o 19.40
hod. O 19.52 hod. bol ordinovaný odber krvi na laboratórne vyšetrenie. Po umiestnení žalobkyne na

lôžko, bol zdokumentovaný jej klinický stav, natočený CTG záznam v trvaní cca. 0,5 hod. ktorý bol
hodnotený vyšetrujúcim lekárom ako normálny. Neboli prítomné zmeny poukazujúce na ohrozenie
plodu. O 20.30 hod. bola žalovanej podaná infúzna liečba na uvoľnenie napätia maternice. O 23.50
hod. odtiekla infúzia. Boli dostupné výsledky laboratórneho šetrenia krvi, ktoré poukazovali na možný
ukazovateľ zápalu. V čase 05.00 hod. bola objektívne potvrdená prebiehajúca pôrodná činnosť. O

05.55 hod. došlo k spontánnemu pôrodu mŕtveho plodu mužského pohlavia so známkami macerácie
(rozmočenia). Podľa pitevného nálezu novorodenca bola bezprostrednou príčinou úmrtia intrauterinná
hypoxia (vnútromaternicový nedostatok kyslíka u plodu) a ako komplikácia bol uvedený zápal plodových
obalov. Podľa histologického vyšetrenia placenty bolo stanovené, že plod bol mŕtvy minimálne 6 hodín
pred pôrodom. To znamená, že k úmrtiu mohlo dôjsť pred hospitalizáciou, ale aj počas hospitalizácie,

dňa 17.10.2014, do 24.00 hod. V oznámení sa tiež konštatovalo, že žalobkyňa v priebehu gravidity
aj počas hospitalizácie nedodržiavala liečebný režim, fajčila, o čom boli v zdravotnej dokumentácii
opakované písomné záznamy. Súčasne bolo zdôraznené, že fajčenie je vysoko rizikový faktor práve
pre intrauterinnú hypoxiu. Úrad konštatoval, že podľa jeho zistení mali byť pri náleze zvýšeného počtu
bielych krviniek dňa 17.10.2014 ordinované antibiotiká. Podľa názoru úradu monitoring stavu plodu

nebol dostatočný a bol prítomný dlhý časový interval od natočenia CTG do pôrodu mŕtveho plodu bez
objektivizácie stavu a srdcovej činnosti plodu CTG vyšetrením alebo USG vyšetrením. Konštatoval,
že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá v dostatočnom rozsahu a správne. Zdôraznil, že sa
nevyjadruje k príčinnej súvislosti medzi zistenými nedostatkami a úmrtím plodu a ani nekonštatuje, že
poskytovateľ svojím postupom spôsobil úmrtie plodu.

13. Faktúrou č. 214256 zo dňa 30.10.2014 splatnou 09.11.2014 fakturovala spoločnosť JENEX Dobšiná
s.r.o. náklady spojené s pohrebom mŕtveho novorodenca vrátane prevozu vo výške 289,- Eur.

14. Na návrh strán sporu, súd nenariaďoval znalecké dokazovanie v tomto konaní, pretože postup

žalovanej v konkrétnom prípade bol prešetrovaný v trestnom konaní, kde bolo nariadené znalecké
dokazovanie z odvetvia súdneho lekárstva a z odvetia gynekológia - pôrodníctvo. Navrhli oboznámiť
sa so závermi znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované pre účely trestného konania, v záujme
hospodárnosti a účelnosti konania.

15. Zo záveru znaleckých posudkov nariadených v trestnom konaní, posudku č. 8/2016 vypracovaného
znalkyňou U.. K. T. a č. 20/2016 znalkyňou U.. X. X. vyplynulo, že bezprostrednou príčinou úmrtia
plodu mužského pohlavia bola intrauterinná hypoxia (vnútromaternicový nedostatok kyslíka u plodu),
ako komplikácia pri stredne ťažkom až ťažkom zápale plodových obalov. Pôvodcu uvedeného akútneho
zápalu nie je možné z hľadiska súdno-lekárskej expertízy ustáliť, mohlo sa jednať o bakteriálny alebo

aj mykotický zápal. Časové rozmedzie medzi úmrtím plodu a jeho pôrodu z hľadiska histologického je
možnédatovaťna6až48hodínpredpôrodom.Zhľadiskamacerácieurčenejošetrujúcimilekármiksmrti
plodu mohlo dôjsť v rozpätí od 12 do 24 hodín od pôrodu. Berúc do úvahy klinické príznaky, laboratórne
nálezy a zápalové ochorenie a stupeň macerácie plodu je najpravdepodobnejšie, že k úmrtiu mohlodôjsť v časovom intervale 6 až 18 hodín pred pôrodom, pred 18.10.2014. Keďže laboratórny nález a
klinické príznaky naznačovali tomu, že išlo o rizikové tehotenstvo, vyžadovalo si to zvýšenú pozornosť,
najmä intenzívnejší monitoring počas hospitalizácie, ktorý podľa názoru znalkýň nebol dostačujúci. Zo

záverovokreminéhovyplynuloajto,ževprípadežalobkyneišloopacientku,ktoránedodržiavalapokyny
zdravotníkov počas hospitalizácie, fajčila, pričom fajčenie je považované za výrazne negatívny faktor pri
tehotnosti. Podľa zdravotníckych štúdií vysoké percento odumretia v maternici a rozvinutie zápalových
zmien plodového vajca spôsobuje fajčenie v gravidite. Teda aj v danom prípade je možné, že odumretie
plodu a vznik infekcie spôsobil do istej miery práve tento rizikový faktor. Posúdenie klinických príznakov,

vyhodnotenia CTG vyšetrenia, využitie iných diagnostických možností, znalkyne nehodnotili, pretože
pri posudzovaní vychádzali z nálezov získaných pri pitve, podľa ktorých liečbu posudzovať nemožno.
Z toho dôvodu obe znalkyne navrhli, aby sa k týmto otázkam vyjadrili znalci z odboru zdravotníctva a
farmácie, z odvetia gynekológia - pôrodníctvo.

16. Z doručeného znaleckého posudku U.. U. F., P.., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,

odvetvie gynekológia - pôrodníctvo č. 2/2016 zo dňa 06.10.2016 spracovaného tiež pre účely
trestného konania vedeného na podnet žalobkyne vyplynulo, že bežnou praxou pre zistenie akútnej
hypoxie je kardiotokografické zaznamenávanie oziev plodu spojené s askultáciou oziev v období
mimo vykonávania záznamu. Ultarsonografické vyšetrenie má šancu na odhalenie eventuálnej
poruchy prietokov, pretože zistenie poruchy by malo zásadný význam pre správne manažovanie

tehotenstva a zvolenia spôsobu pôrodu. Ako súčasť manažmentu predčasného pôrodu postrádal znalec
vykonanie USG vyšetrenia, rovnako ako aj vyšetrenie na prítomnosť zápalových markerov v krvi. U
žalobkyni sa jednalo o hroziaci predčasný pôrod s diagnostikovaným zápalom pošvy a insuficienciou
(nedostatočnosťou) krčka maternice. Konštatoval, že CTG záznam vykazoval znaky podľa Fischer
score: 9 pričom sa jedná pri tejto stupnici o prejav dobrého stavu plodu. Takýto CTG záznam nie je

možnénatočiťumŕtvehoploduakbyajomylomdošlokzaznamenaniutepovejfrekvenciematky,pretože
na CTG zázname je 130 tepov za minútu. To by sa u dospelého človeka hodnotilo ako tachikardia
(zvýšená frekvencia srdcových sťahov), čo nekoreluje so záznamom v zdravotnej dokumentácii. Zo
znaleckého posudku znalkýň z odvetia súdneho lekárstva najpravdepodobnejšie k úmrtiu plodu došlo v
intervale6až18hodínpredpôrodomdňa17.10.2014.PrognostickévyhodnoteniekrivkyCTGspôsobuje

pomerne veľké ťažkosti a vyžaduje si veľké skúsenosti. Význam predpovede hypoxie alebo acidózy
pri patologickej krivke CTG je obmedzený, preto nie je prípustné uvažovať o ohrození plodu iba na
základe niektorých úsekov záznamu CTG okrem zmien, ktoré by jednoznačne potvrdili, že je v situácií
ohrozujúcej život. Uvedený znalecký posudok bol doplnený písomne zo dňa 14.08.2017. Doplnenie
znaleckého dokazovania bolo nariadené vyšetrovacím orgánom v prípravnom konaní so zameraním

na zhodnotenie a posúdenie postupu ošetrujúceho lekára, U.. R. G. z pohľadu gynekologického, či bol
od prijatia pacientky U. U. dňa 17.10.2014, do pôrodu dňa 18.10.2014 postup správny a či existuje
smernica, resp. nariadenie alebo štandard, ktorý určuje lekárovi, že pri Score podľa Fischera 9 je nutné
vykonať USG vyšetrenie. Znalec konštatoval, že postup lekára bol štandardný až na vyhodnotenie CTG
vstupného vyšetrenia žalobkyne. Predložený CTG záznam je fyziologický záznam a pokiaľ sa jednalo

o zachytenie signálu frekvencie srdca matky plodu, jednalo by sa o chybu zdravotníckeho personálu,
ktorá sa dá posúdiť posluchom oziev plodu alebo USG vyšetrením. Anamnestické údaje o priebehu
tehotenstva, opakovaná hospitalizácia na gynekologicko-pôrodnickom oddelení, zavedenie pesaru a
vaginálna infekcia je minimálne varovným signálom na vykonanie vyšetrení pri prijatí.

17.Pooboznámenísasoznaleckýmiposudkamižalobkyňanaďalejtrvalanapodanejžalobe.Poukázala
na to, že podľa jej názoru postup ošetrujúceho lekára U.. G. nebol dostatočný v čase od jej prijatia
do nemocnice dňa 17.10.2014 o 19.40 hod. až do pôrodu dňa 18.10.2014 o 05.55 hod. Jej zdravotný
stav si vyžadoval zvýšenú pozornosť, nielen štandardné pozorovanie. USG vyšetrenie fetoplacentárnej
jednotky by pri prijatí žalobkyne odhalilo, či bol správne natočený CTG záznam plodu žalobkyne.

Je zrejmé, že ani CTG vyšetrenie nevyhodnotil ošetrujúci lekár správne, pretože CTG záznam bol
fyziologickým záznamom živého plodu.

18. Žalovaná naďalej trvala na zamietnutí žaloby, pretože podľa jej názoru ani zo záverov znaleckých
dokazovaní nevyplynula zodpovednosť žalovanej za škodu, ktorá mala vzniknúť žalobkyni. V tej

súvislosti žalovaná navrhla oboznámiť sa s výsledkami trestného konania, pretože práve z dôvodov
opísaných žalobkyňou bolo vedené trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví z hľadiska
nedbanlivosti.Podľainformáciížalovanejtrestnéstíhaniebolozastavenéuznesenímzodňa27.07.2017.19. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Rožňave, z
Uznesenia ČVS:ORP-540/1-VYS-RV-2015 zo dňa 27.07.2017 bolo zistené, že trestné stíhanie vo veci
za trestný čin - prečin ublíženia na zdraví, ku ktorému malo dôjsť dňa 18.10.2014 o 05.55 hod. v

Nemocnici sv. Barbory v Rožňave na gynekologicko-pôrodnickom oddelení nemocnice u pacientky U.
U., zastavil, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia
uvedeného uznesenia vyplynulo, že v rámci trestného stíhania boli vypočutí svedkovia a to ošetrujúci
lekári a zdravotnícki pracovníci uvedeného oddelenia U.. X. E., U.. U. P.M., U.. C. F., U.. R. G., U.. Z.
Š. (z pediatrického oddelenia), zdravotné sestry: V.. R. U., U. F., C. F.Á., W. L., L. T., U. I.. Súčasťou

vykonaného dokazovania bolo aj znalecké dokazovanie, ktoré už bolo vyššie uvedené, vrátane záverov
týchto znaleckých dokazovaní. Z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti bola hodnotená včasnosť a
správnosť postupov zdravotníckych pracovníkov. V danom prípade z pohľadu medicínskeho nastali pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti určité pochybenia, nevykonaním USG vyšetrenia fetoplacentárnej
jednotky pri prijatí do nemocnice, avšak ani znaleckým posudkom U.. U. F. nebolo možné odpovedať na
zásadnú otázku, či by vyšetrenie viedlo k odhaleniu a zisteniu akútnej hypoxie plodu, ktorá bola príčinou

úmrtia a či by plod vôbec prežil. Naviac nebolo možné vylúčiť ani to, kedy došlo k úmrtiu plodu, pretože
aj v tomto smere sa závery znaleckých posudkov určitým spôsobom odlišujú, avšak sa zhodujú v čase
kedy minimálne mal byť plod mŕtvy, a to 6 hodín pred pôrodom. Výsledkom trestného konania bolo,
že konanie bolo zastavené, pretože nebolo možné vylúčiť či plod mužského pohlavia u pacientky U. U.
bol mŕtvy už pred hospitalizáciou na gynekologicko-pôrodnickom oddelení. Aj pokiaľ bol CTG záznam

vyhodnotený ako fyziologický, mohlo sa tak stať chybou ošetrujúceho zdravotného personálu, ale táto
nebola v príčinnej súvislosti s úmrtím plodu.

20. Podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

22. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Škoda
ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo
na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom

povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej
súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu sporu, ktorej tvrdenie má byť preukázané, teda
poškodenú.Vzťahmedzipríčinouajejnásledkomnemožnolenpredpokladať.Zohľadomnaskutočnosť,
že vznik škody nemá spravidla len jednu príčinu treba rozlišovať medzi hlavnými a vedľajšími príčinami.
Pokiaľ majú byť splnené podmienky zodpovednosti protiprávny úkon musí byť následkom niektorej z

hlavných príčin. V oblasti poskytovania zdravotníckej starostlivosti sú zdravotnícke zariadenia povinné
postupovať v súlade so súčasnými dostupnými poznatkami, ide o postup označovaný ako „lege artis“,
pričom každá situácia sa posudzuje individuálne. V zmysle literatúry „lege artis“ znamená, že lekár musí
vykonať všetky zdravotné úkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby
s cieľom uzdravenia alebo zlepšenia zdravotného stavu pacienta pri zohľadnení súčasných poznatkov

lekárskej vedy. O tom či postupovalo zdravotnícke zariadenie v súlade s dostupnými poznatkami sa
spravidla posudzuje za pomoci znalcov a lekárov. Pre založenie zodpovednosti žalovanej je potrebné
jednoznačné preukázanie, že nenatočenie USG bolo podstatnou príčinou, bez ktorej by k škodlivému
následku nedošlo. Vo vzťahu k záverom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je potrebné
zdôrazniť, že úrad skúma či bol postup lekára správny, ale v podstate sa nezaoberá tým, či postup, ktorý

namietal pacient ako nesprávny, spôsobil ním tvrdené poškodenie zdravia. Príčinou úmrtia mužského
plodu bol vnútromaternicový nedostatok kyslíka plodu, pričom ako komplikácia bol uvedený zápal
plodových obalov. Zo znaleckých dokazovaní vyplynulo, že žalobkyňa bola liečená protizápalovo aj
v čase pred hospitalizáciou. Pokiaľ by jej boli podané antibiotiká po vyšetrení v čase hospitalizácie,
účinnosť týchto antibiotík by neviedla k vyliečeniu tohto zápalu, pretože inhibičná aktivita sa pohybuje v

rozpätí 6 až 12 hodín, pričom pri prvom podaní by dosiahla len minimálnu inhibičnú koncentráciu a to
v čase 02.00 hod. dňa 18.10.2014. Vtedy už bol plod na základe výsledkov pitvy jednoznačne mŕtvy.
Nepodanie antibiotík nebolo hlavnou príčinou úmrtia.23. Zo záverov znaleckých posudkov vyplynulo, že bezprostrednou príčinou úmrtia plodu bol
vnútromaternicový nedostatok kyslíka, ako komplikácia pri akútnom zábale plodových obalov. Išlo o
smrť z chorobných príčin, udusenie nezrelého životaschopného plodu mužského pohlavia v maternici.

Určenie presného času úmrtia plodu je významným faktorom, podľa ktorého je možné posudzovať do
akej miery mohol postup žalovanej, jej zamestnancov zabrániť úmrtiu plodu. Z hľadiska monitoringu
oziev plodu nie sú celkom jednotné názory na hodnotenie závažnosti jednotlivých patologických
záznamov. Podkladom na takého pochybnosti sú prípady, keď po zjavne patologickom zázname sa
porodí zdravý plod a opačne, keď po normálnom fyziologickom zázname sa porodí poškodený alebo

mŕtvy plod. Podľa doplňujúceho znaleckého posudku U.. F. bol postup ošetrujúceho lekára U.. G.
štandardný, až na vyhodnotenie CTG vyšetrenia pacientky - žalobkyne. Či je možné nenatočením
ďalšieho CTG záznamu, nevykonaním USG vyšetrenia, ustáliť, že uvedený postup viedol k úmrtiu
plodu, zvlášť za stavu, keď bol plod mŕtvy minimálne 6 hodín pred pôrodom, dokazovaním nebolo
preukázané. Naviac nie je možné vylúčiť ani väčšie časové rozpätie úmrtia plodu až do 12 hodín od
pôrodu, konštatovaného v uvedených znaleckých posudkoch.

24. Nemožno opomenúť ani fakt, že v prípade žalobkyne, išlo o nedisciplinovanú pacientku, ktorá
nedodržiavala počas tehotenstva pokyny lekára a počas hospitalizácie pokyny zdravotníkov, čo sa
týka fajčenia a kľudového režimu. Opakovane bola poučená o tom, že fajčenie je považované za

výrazne negatívny faktov v tehotnosti. Napriek tomu fajčila naďalej a dokonca krátko pred pôrodom našli
žalobkyňu fajčiť na balkóne nemocnice. Podľa zdravotníckych štúdií, vysoké percento odumretia plodov
v maternici a rozvinutie zápalových zmien plodového vajca spôsobuje práve fajčenie v gravidite. Teda
aj v danom prípade nie je možné vylúčiť, že odumretie plodu a vznik infekcie u žalobkyne do istej miery
spôsobil tento rizikový faktor.

25. Za týchto okolností je možné konštatovať, že síce došlo k určitému pochybeniu pri vyhodnotení CTG
záznamu, avšak nebolo preukázané, že práve predmetný postup zdravotníckeho personálu vyvolalo
následok - úmrtie plodu. Zásadnou otázkou v prípade predmetného konania je, či je uvedený postup
možné hodnotiť ako protiprávny úkon, ktorý viedol k vzniku škody. Samotná skutočnosť, že nie je možné

jednoznačne určiť čas úmrtia plodu a stanovené rozpätie sa pohybuje v čase medzi 6 až 18 hodinou
je skutočnosťou, ktorá spochybňuje preukázanie protiprávnosti konania. Pokiaľ absentuje preukázanie
protiprávneho úkonu, nie je možné hovoriť ani o príčinnej súvislosti medzi vyniknutou škodou a
protiprávnym konaním. Aj samotné vnútromaternicové udusenie plodu mohlo mať viacero príčin, ako to
vyplynulo z dokazovania. Nemožno preto jednoznačne uzavrieť, že postupom žalovanej došlo ku škode

a už vôbec nie je možné preukázať príčinnú súvislosť medzi konaním žalovanej a škodou.

26. Podľa ust. § 11 OZ, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

27. Podľa ust. § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

28. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

29. Občianskoprávna ochrana osobnosti je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe. Z toho

vyplýva, že na vznik zodpovednosti sa nevyžaduje subjektívny predpoklad v podobe zavinenia toho, kto
neoprávnený zásah do osobnostného práva vykonal. Pokiaľ by však v dôsledku neoprávneného zásahu
vznikla škoda, uplatnenie ďalšieho druhu občianskoprávnej zodpovednosti, t.j. zodpovednosti za škodu
podľa § 420 a nasl., je viazané na existenciu zavinenia subjektu zásahu.

30. Ochrana osobnosti prináleží každej fyzickej osobe ako subjektu práva. Na uplatnenie práva na
ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej neoprávnený
zásahsmeroval.Zanemajetkovúujmumožnovovšeobecnomchápanípovažovaťakúkoľvekujmu,ktorá
pre poškodeného neznamená priamu stratu na majetku, čiže nie je vyjadriteľná v peniazoch. Postihujeteda inú ako majetkovú sféru osobnosti, sféru osobnostnú, ku ktorej nepochybne patrí aj citová ujma. K
vzniku takejto nemajetkovej ujmy dochádza nespravodlivým konaním, ktoré sa prejavuje ako ohrozenie
alebo porušenie určitých právnych povinností, ktoré vyústia do ujmy. Predpokladmi vzniku nároku na

náhradu nemajetkovej ujmy sú existencia ujmy, porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon
a príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním. S poukazom na to, že dokazovaním
nebolo preukázané také porušenie právnych povinností žalovanej, ktoré by bolo príčinou úmrtia plodu,
nie je možné konštatovať splnenie predpokladov pre priznanie nemajetkovej ujmy.

31. Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nároku žalobkyne nebolo možné
vyhovieť, z toho dôvodu žalobu zamietol.

32. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) v zmysle ktorého, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Žalobkyňa podávala žalobu na základe výsledkov oznámenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou. V čase podanej žaloby vychádzala z uvedených zistení, ktoré v štádiu podanej žaloby
nebola schopná, na základe jej dostupných informácií a poznatkov, vyhodnotiť a posúdiť ako neúspešné
uplatňovanie nároku. Až na základe výsledkov dokazovania, predovšetkým znaleckého dokazovania,

bolo možné vyvodiť závery o opodstatnenosti/neopodstatnenosti uplatneného nároku a zodpovednosti
za škodu. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa bola v konaní právne zastúpená, pretože
výsledky medicínskych záverov a ich hodnotenie presahujú odborný rámec právneho zastúpenia.
Uloženiepovinnostinahradiťtrovykonaniažalobkyni,by znamenaloneprimeranútvrdosťvočižalobkyni.
Vyššie uvedené dôvody súd považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa. Z týchto dôvodov nepriznal

súd náhradu trov konania úspešnej žalovanej.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj

tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.