Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/223/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216202034
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216202034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom
Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, so
sídlom Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: CET PLUS, s. r. o., so sídlom Bratislavská cesta
1863/8, Dunajská Streda, IČO: 34 105 204, zastúpeného Mgr. Petrom Volochom, advokátom, so sídlom
Hollého 745/34, Senica, o zaplatenie 4.969,66 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 3. mája 2018, č.k. 6C/35/2016-130, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov
konania rozhodol tak, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 415 a § 420 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho
zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), keď bol toho názoru, že dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti
úkonu v predmetnej veci spočívalo na žalobcovi, pretože protiprávnosť zákon nepredpokladá. Rovnako

je potrebné, aby žalobca preukázal protiprávne konanie, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti ako príčinou škody a škodou a jej rozsahom ako následkom týchto
príčin. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca preukázal len to, že
dňa 06.04.2014 došlo k úniku teplej vody z potrubí umiestnených v podlahe poistenej nehnuteľnosti a
následkom toho k vzniku škody, pričom montáž samotného potrubia, teda inštalačné práce v poistenej
nehnuteľnosti, vykonal žalovaný. Žalobca však vôbec nepreukázal naplnenie vyššie uvedených
predpokladov zodpovednosti za škodu a neuniesol tak svoje dôkazné bremeno, pričom vôbec nie je

zrejmé, v čom malo spočívať porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného. Žalobca najskôr
tvrdil, že sa jednalo o nekvalitný materiál, následne nekvalitne vykonané vodoinštalačné práce a po
výsluchu svedka Ing. S. B. tvrdil, že bolo povinnosťou žalovaného vykonať kontrolnú tlakovú skúšku pred
dokončením nehnuteľnosti, s čím sa súd nestotožnil, pretože úlohou žalovaného na základe dohody
s poistením U. C. bolo vykonanie inštalačných prác v poistenej nehnuteľnosti, ktoré inštalačné práce
nepochybne žalovaný aj vykonal, ukončil montáž rozvodu teplej vody vykonaním tlakovej skúšky dňa
27.09.2012 s tým, že výsledok tlakovej skúšky v plnom rozsahu vyhovel technickej norme. Bolo vecou

poisteného v prípade, ak o to mal záujem pred ukončením stavebných prác, sa opätovne obrátiť na
žalovaného so žiadosťou o vykonanie opätovnej tlakovej skúšky, čo sa v tomto prípade nestalo. Podľa
názoru súdu žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že škodu, resp. poškodenie
vodovodného potrubia spôsobil žalovaný, a teda súd bol toho názoru, že dôkazné bremeno preukázaniaprotiprávnosti úkonu spočívalo na žalobcovi a žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, a tým pádom
neexistuje a nemôže existovať ani príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného, vznikom
škody a ani zavinenie žalovaného. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1

CSP, nakoľko žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uzatvoril s U. C.
poistnú zmluvu o poistení nehnuteľnosti, domácnosti a zodpovednosti za škodu. Podľa oznámenia z
poistnej udalosti došlo dňa 06.04.2014 k úniku teplej vody z potrubí umiestnených v podlahe poistenej
nehnuteľnosti. Keďže žalobca vyplatil poistenému poistné plnenie, prešlo na neho právo na náhradu
škody spôsobenej poistnou udalosťou, čím bola daná aktívna legitimácia žalobcu. Z obhliadky vykonanej
spoločnosťou TECHCAR Slovakia zo zápisu o poškodení, ako aj z výsluchu samotného technika Ing.

S. B. je nepochybné, že príčinou vzniku škody bol poškodený spoj „T“ v podlahe, kde bol rozvod teplej
vody. Lisovanie spoja vykonával žalovaný, pričom svedok potvrdil, že sa zvykne niekedy opätovne
predtým, ako sa robí podlaha, urobiť ešte raz tlaková skúška. Súčasne uviedol, že by to podľa jeho
názoru malo byť vecou firmy, ktorá túto montáž robila, t.j. žalovaného. Žalovaný predmetnú závadu
bez nárokovania akéhokoľvek plnenia odstránil, čím de facto potvrdil svoju zodpovednosť za škodu.

Svoju zodpovednosť za škodu potvrdil žalovaný aj v oznámení o poistnej udalosti zo dňa 23.12.2014.
Porušenie prevenčnej povinnosti žalovaného malo byť jeden z dôvodov porušenia povinnosti, na ktorú
poukazoval žalobca, ale nie jediný, ako mal uvádzať žalovaný. Podstatným porušením povinnosti
žalovanéhobolanesprávnainštaláciapoškodenéhospoja„T“.Splnenímprevenčnejpovinnostizostrany
žalovaného mohol žalovaný škode zabrániť, pričom tak nespravil. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že

nepreukázal naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu. Prvú tlakovú skúšku vykonal žalovaný a
podľa svedeckej výpovede technika Ing. S. B. mal pred zaliatím podlahy vzhľadom na časový odstup
dvanásť mesiacov žalovaný vykonať aj ďalšiu tlakovú skúšku, na čo mal manželov C. vopred upozorniť
a jej vykonanie si dohodnúť.

4. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.
Uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní argumentuje v podstate len tým, že žalovaný mal porušiť svoju
všeobecnú (generálnu) prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ. Tým, že žalobca si uplatňuje svoj nárok
na náhradu škody voči žalovanému práve z právneho titulu údajného porušenia všeobecnej (generálnej)

prevenčnej povinnosti, vlastne žalobca priznáva, že žalovaný neporušil žiadnu inú zákonnú povinnosť
vzťahujúcu sa na jeho konanie, v dôsledku porušenia ktorej by mohla vzniknúť jeho zodpovednosť
za škodu, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 618/2001 zo dňa
25.02.2003 a 25 Cdo 1427/2001 zo dňa 16.05.2002. Poukázal na to, že na predmetnej novostavbe
rodinného domu vykonával vodoinštalačné práce - montáž rozvodu teplej vody, pozostávajúcu z

položenia a pripojenia potrubia na rozvod teplej vody v rodinnom dome, ktoré boli ukončené vykonaním
tlakovej skúšky dňa 27.09.2012. Podľa zápisnice o prevedení tlakovej skúšky zo dňa 27.09.2012 bola
inštalácia rozvodu teplej vody vystavená tlaku 0,1 MPa na 240 minút, pričom strata tlaku v potrubí
bola len 0,003 MPa, pričom podľa č.l. 23-26 STN 73661 je dovolená strata tlaku 0,005 MPa a limit
stanovený touto štátnou technickou normou bol dodržaný. Po úspešnom vykonaní tlakových skúšok

žalovaný dielo odovzdal staviteľovi, pričom v čase vykonania tlakových skúšok a odovzdanie diela
nebolo potrubie na rozvod teplej vody poškodené, pretože jeho prípadné poškodenie by bolo pri tlakovej
skúške odhalené. Následne po tom, ako žalovaný odovzdal potrubie do užívania staviteľovi, boli v
rodinnom dome vykonávané ďalšie stavebné práce - robili sa omietky, tepelná izolácia proti vlhkosti,
ktorá sa prevádza plynovým horákom a aj poter. Počas vykonávania týchto ďalších stavebných prác bolo

predmetné potrubie odokryté, to znamená, že ktokoľvek mohol vstúpiť na toto potrubie, niečo na potrubie
mohlo spadnúť, pri vykonávaní tepelnej izolácie proti vlhkosti plynovým horákom mohli byť časti potrubia
vystavené zvýšenej teplote, v dôsledku čoho mohlo dôjsť k jeho poškodeniu. Predmetná škoda vznikla
poškodením spoja v tvare „T“ v kotolni rodinného domu (teda nie poškodením samotného potrubia),
pričom na opravu tohto poškodeného spoja stačilo vymeniť a znova zalisovať tesniace gumičky a nebolo

potrebné meniť žiadnu trúbku potrubia. V podstate mohlo k poškodeniu spoja potrubia po jeho odovzdaní
staviteľovi dôjsť akýmkoľvek spôsobom nezávislým na vôli alebo zavinení žalovaného. Poukázal na
skutočnosť, že predmetná stavba rodinného domu bola po dokončení odovzdaná do užívania jeho
vlastníkom až dňa 11.11.2013, teda trinásť a pol mesiaca po vykonaní tlakovej skúšky. K poistnej udalostidošlo dňa 06.04.2014, teda takmer päť mesiacov od odovzdania rodinného domu vlastníkom a viac ako
osemnásť mesiacov od vykonania tlakovej skúšky žalovaným. Žalovaný vykonal tlakovú skúšku v súlade
s príslušnou technickou normou, čím v plnom rozsahu naplnil svoju generálnu prevenčnú povinnosť

podľa § 415 OZ. Údajne porušenie generálnej prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného zďaleka
nemuselo byť jedinou príčinou vzniku škodlivého následku a už vôbec nemuselo ísť o príčinu podstatnú,
keďže touto príčinou bola s oveľa pravdepodobnosťou iná udalosť a nenastala tak zodpovednosť za
žalovaného za škodu. Skutočnosť, že žalovaný predmetnú závadu odstránil bezodplatne, nepotvrdzuje
jeho zodpovednosť, ale uvedená skutočnosť znamená len to, že žalovaný vzhľadom na dlhodobé dobré

vzájomné vzťahy s vlastníkom domu MUDr. U. C. uskutočnil výmenu poškodeného spoja potrubia teplej
vody bezodplatne, a to za havarijnej situácie, keď vlastníkovi domu hrozil vznik ďalších škôd. Žalobca
bol povinný žalovanému jeho zodpovednosť za vznik škody riadne a bez akýchkoľvek pochybností
preukázať, čo však neurobil a vôbec neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie akéhokoľvek zo
zákonných predpokladov na vznik zodpovednosti žalovaného za škodu.

5. K vyjadreniu žalovaného zaslal písomné stanovisko žalobca, v ktorom zotrval na skutočnostiach
obsiahnutých v jeho odvolaní. Uviedol, že vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach a podaniach
poukazoval nielen na porušenie prevenčnej povinnosti zo strany žalovaného, čo malo byť iba jedno z
ďalších porušení povinnosti, ale hlavne na skutočnosť, že žalovaný vykonal svoje práce, za ktoré má byť
zodpovedný, neodborne, s nesprávnym stavebným postupom a predovšetkým osadením poškodeného

spoja „T“. Všetky tieto skutočnosti viedli bez akýchkoľvek pochybností k vzniku škody, ktorú mal za
preukázanú.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 6C/35/2016 je uplatnenie práva

na náhradu škody v zmysle § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá a žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu.

9. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. f/ CSP je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu

vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil
rozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočaskonanianajavo,alebo
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak,
z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo

ktorého odporujú ust. § 195 až 210 CSP. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je daný,
ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo
právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne
aplikoval.

10. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že
na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov

nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je
ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom
zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral

do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku
súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých

dôkazovvychádzalaakovyhodnotil,prečonevykonalďalšienavrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil,
teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a
nemožno mu nič vyčítať.

12. Pokiaľ odvolateľ namietal, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, tak v tomto smere žiadnym spôsobom nešpecifikoval, v čom by malo nesprávne právne posúdenie

spočívať.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil správne
právne predpisy a tieto i správne vyložil a na daný skutkový stav správne aplikoval.

14. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

15. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

16. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV.ÚS 252/2004).

17. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred

všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi
(I.ÚS 50/2004).

18. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať

k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom
všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

19. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku.

20. Aj podľa názoru odvolacieho súdu žalobca nepreukázal naplnenie zákonných predpokladov
zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu. Príčinou vzniku škody bol poškodený spoj „T“ v podlahe,

ktorý bol súčasťou rozvodu teplej vody, montáž ktorého vykonával žalovaný na základe uzatvorenej
zmluvy, pričom práce vykonávané žalovaným pozostávajúce z položenia a pripojenia potrubia na rozvod
teplej vody v rodinnom dome boli ukončené vykonaním tlakovej skúšky dňa 27.09.2012. Podľa zápisnice
o prevedení tlakovej skúšky na rozvod vody zo dňa 27.09.2012 bola inštalácia rozvodu teplej vodyvystavená tlaku 0,1 MPa na 240 minút, pričom strata tlaku v potrubí bola len 0,003 MPa, pričom podľa
štátnej technickej normy je dovolená strata tlaku 0,005 MPa. Celkom nepochybne v čase odovzdania
diela - vykonaného rozvodu teplej vody, bolo dielo riadne bez vykazovania akýchkoľvek vád, ktoré by

sa prejavili pri uskutočnení tlakovej skúšky. Je potrebné dať za pravdu žalovanému, že k poškodeniu
spoja mohlo dôjsť a zrejme i došlo až po odovzdaní prác vykonaných žalovaným dňa 27.09.2012,
pričom rozvody teplej vody boli odokryté a vykonávali sa v rodinnom dome ďalšie stavebné práce, kedy
mohlo dôjsť k poškodeniu rozvodov. Je potrebné zvážiť i časové hľadisko, keď k odovzdaniu montáže
rozvodov teplej vody došlo dňa 27.09.2012, k odovzdaniu rodinného domu vlastníkom po vykonaní

ďalších stavebných prác došlo dňa 11.11.2013 a k poistnej udalosti - úniku vody došlo 06.04.2014. Z
uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že nebolo dostatočným spôsobom preukázané, že
k poškodeniu spoja potrubia došlo porušením právnej povinnosti zo strany žalovaného.

21. Rovnako podľa názoru odvolacieho súdu nebolo preukázané, že by žalovaný porušil všeobecnú
prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 OZ, keď zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva jeho povinnosť

vykonať opätovne tlakovú skúšku pred zakrytím rozvodov, prípadne povinnosť upozorniť stavebníkov
na potrebu vykonania takejto skúšky.

22. Zo skutočnosti, že žalovaný vykonal opravu poškodeného spoja, nemožno vyvodiť, že by týmto
uznal svoju zodpovednosť za vzniknutú škodu. Vzhľadom na to, že došlo k úniku vody, stavebník sa

obrátil na žalovaného, ktorý realizoval rozvody vody a tento miesto úniku vody našiel a poškodený
spoj opravil. Otázka ceny za vykonanú opravu je výlučne medzi zmluvnými stranami, pričom žalovaný
poukázal na dlhoročnú spoluprácu so stavebníkom, ktorý tiež vykonáva stavebnú činnosť, a teda z
uvedeného nemožno vyvodiť uznanie zodpovednosti zo strany žalovaného. Rovnako žalovaný vysvetlil
svoj podpis na oznámení o vzniku škodovej udalosti, z čoho tiež nemožno bez ďalšieho vyvodiť uznanie

jeho zodpovednosti za vzniknutú škodu.

23. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemohol preto dať za pravdu odvolateľovi. Z dôvodu, že
odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu

prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP),
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako i v závislom výroku o trovách konania, z dôvodu
vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

24. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255

ods. 1 CSP priznal náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

25. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).