Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. október 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 3Cb/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918201063
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Boros

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6918201063.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Zoltánom Borosom v právnej veci žalobcu AGRORIS,

s.r.o. so sídlom Rimavská Sobota, Potravinárska 3694, IČO 31 607 969, zast. advokátskou kanceláriou
MAPLE & FISH, s. r. o. so sídlom Dunajská 15/A, 811 08 Bratislava proti žalovaným 1) Podielnicko
poľnohospodárske družstvo Bakov so sídlom Bakov 98034 Nová Bašta, IČO: 31 600 441, zast. JUDr.
Máriom Keletim, advokátom s miestom podnikania Francisciho 186, Hnúšťa a 2) Mesto Rimavská
Sobota, Svätoplukova 9, 97901 Rimavská Sobota, IČO 00 319 031, zast. advokátskou kanceláriou
URBÁNI & Partners s. r. o.so sídlom Skuteckého 17, 97401 Banská Bystrica o zaplatenie náhrady škody
vo výške 54.230,19 eura príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca na žalovaných 1) a 2) domáhal spoločne a nerozdielne
náhrady škody vo výške 54.230,19 eura spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 54.230,19
eura od 17. 03. 2018 do zaplatenia.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 1) a 2) plnú náhradu trov konania, výška ktorých bude
vyčíslená samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 20. 3. 2018 domáhal na žalovaných 1) a 2) spoločne a nerozdielne
zaplatenia náhrady škody vo výške 54.230,19 eura spolu s 9,00 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

54.230,19 eura od 17. 3. 2018 do zaplatenia. Svoju žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný 2) dňa
29. 7. 2010 uzavrel so spoločnosťou FC Rimavská Sobota, a. s. nájomnú zmluvu číslo NZ 12/2010,
na základe ktorej poskytol nájomcovi používania okrem iného aj pozemky v katastrálnych územiach
Rimavská Sobota a Tomášová: 1) X. parc. č. XXXX/X v kat. úz. Rimavská Sobota trvalé trávne porasty
vo výmere 26 307 m2, 2) X. parc. č. XXXX. v kat. úz. Rimavská Sobota orná pôda vo výmere 74 755
m2, 3) Z. parc. č. XXXX/X v kat. úz. Rimavská Sobota orná pôda vo výmere 187 669 m2, 4) Z. parc. č.
XXX v kat. úz. Tomášová orná pôda vo výmere 75 289 m2, 5) Z. parc. č. XXX/X v kat. úz. Tomášová

trvalé trávne porasty vo výmere 37 826 m2 (v ďalšom len "Nehnuteľnosti"). Žalobca na podklade zmluvy
o podnájme uzavretej dňa 30. 9. 2010 Nehnuteľnosti využíval na poľnohospodársku činnosť - v danom
časenapestovanierepkyozimnej.Listomzodňa14.10.2014žalovaný2)oznámilprávnemunástupcovi
spoločnosti FC Rimavská Sobota, a. s. - spoločnosti AGROWELL s. r. o. so sídlom Nám. Š. M. Daxnera
413, Rimavská Sobota, IČO: 36 053 767 (ďalej len "AGROWELL"), že dňom 31. 10. 2015 nájomné
zmluvy číslo NZ 12/2010 a NZ 9/2010 končia a požiadal spoločnosť AGROWELL, aby k tomuto dátumu
bola prenajatá poľnohospodárska pôda pripravená na odovzdanie. Žalobca mal za to, že uvedená

výzva vykazuje formálne aj obsahové nedostatky, pre ktoré ju nemožno považovať za výzvu na vydanie
pozemku podľa § 12 ods. 1 zákona číslo 504/2003 Z.z. Výzva nebola podpísaná primátorom mesta
Rimavská Sobota, ktorý je štatutárnym orgánom mesta, ale vedúcou majetkového oddelenia Mestského
úradu Rimavská Sobota Ing. Katarínou Eliášovou. Podľa žalobcu malo navyše s týmto právnym úkonomvysloviť súhlas aj mestské zastupiteľstvo, k čomu nedošlo. Z obsahu tohto listu navyše nie je ani bez
akýchkoľvek pochybností zrejmé, čo týmto oznámením malo byť sledované. Žalobca ďalej tvrdil, že
spoločnosťAGROWELLsiriadne plnilasvojepovinnostiakonájomcu,pretojejvznikloprednostnéprávo

na uzavretie novej nájomnej zmluvy. Toto právo zo strany žalovaného 2) nebolo rešpektované. Žalovaný
2) dňa 28. 5. 2015 vyhlásil obchodnú verejnú súťaž na prenájom poľnohospodárskej pôdy vo svojom
vlastníctve,atovrátaneNehnuteľností.ObchodnúverejnúsúťažvyhralaspoločnosťAGROWELL,avšak
z neznámych dôvodov bola táto zrušená. Následne dňa 3. 8. 2015 bola vyhlásená nová obchodná
verejná súťaž, ktorej víťazom sa stal žalovaný 1). Uznesením č. 110/2015 zo dňa 16. 9. 2015 mestské

zastupiteľstvo v Rimavskej Sobote schválilo poskytnutie poľnohospodárskej pôdy do nájmu žalovanému
1). Vzhľadom na to, že spoločnosť AGROWELL považovala a považuje nájomné zmluvy NZ 12/2010 a
NZ9/2010zaplatné,vyhralaprvúobchodnúverejnúsúťaž,kprenajatýmnehnuteľnostiammalazákonné
prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy a nebol dôvod predpokladať, že druhú obchodnú
verejnú súťaž nevyhrá, v záujme ochrany svojho majetku a v snahe nezvyšovať škodu, ktorá spoločnosti
AGROWELL vznikla konaním žalovaného 2), žalobca v auguste 2015 v dobrej viere vykonal sejbu repky

ozimnej na Nehnuteľnostiach. V danom čase mal uzavretú platnú podnájomnú zmluvu. Zároveň mal
očakávanie, že podnájomný vzťah mu bude trvať aj v ďalšom období, a to na základe personálneho
prepojenia spoločnosti žalobcu so spoločnosťou AGROWELL, ako aj vzhľadom na skutočnosť že nebol
dôvod predpokladať neudelenie súhlasu mestského zastupiteľstva s podnájmom prenajatých pozemkov
na ďalšie obdobie. V dňoch 17. 3. 2016 a 18. 3. 2016 došlo z neznámych dôvodov k chemickému

postreku okrem iného aj repky ozimnej zasiatej na Nehnuteľnostiach totálnym herbicídom s účinnou
látkou Glyphosat. Postreky vykonal zamestnanec žalovaného 1). Žalovaný 1) nerešpektoval užívacie
právo žalobcu k nehnuteľnostiam a vlastnícke právo žalobcu k plodinám, ako ani zákonnú povinnosť
odovzdaťpozemokaždo30dnípozbereúrody.Vykonanímpostrekudošlokúplnémuzničeniuzasiatych
plodín repky ozimnej, čím došlo ku škode na majetku žalobcu. Zodpovednosť žalovaného 2) za

vzniknutú škodu mala vyplývať z toho, že žalovaný 2) nekonal v súlade so zákonom číslo 504/2003 Z.z.,
čím "umožnil a spoluzavinil" vykonanie nezákonného zásahu zo strany žalovaného 1), a preto nesie
zodpovednosťzavzniknutúškodu.Výškuškodyžalobcapreukazovalsúkromnýmznaleckým posudkom
č. 14/2016 zo dňa 26. 8. 2016 vypracovaným súdnou znalkyňou Ing. Martou Čabovou. Podľa žaloby
malo ísť o skutočnú škodu, ktorá vznikla stratou na plodinách v dôsledku neoprávneného postreku,

žalobca však v konaní upresnil, že časť uplatneného nároku možno právne kvalifikovať za nárok na
náhradu škody vo forme ušlého zisku.

2. Žalobca súčasne s podaním žaloby požiadal o prerušenie konania až do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod spisovou značkou 8C/545/2015.

Spoločnosť AGROWELL s. r. o. sa v tomto konaní domáha určenia, že nájomná zmluva zo dňa 29.
7. 2010 č. NZ 12/2010 v znení dodatkov č. 1 a 2 sa obnovila na dobu určitú od 1. 11. 2015 do 30. 10.
2020. Zároveň sa domáha určenia, že nájomné zmluvy medzi žalovanými 1) a 2) č. NZ 129/2012 zo dňa
15. 10. 2015 a č. NZ 146/2015 zo dňa 30. 10. 2015, ako aj nájomná zmluva uzavretá dňa 20. 10. 2015
medzi žalovaným 1) a spoločnosťou GEMERPRODUKT VALICE, ovocinársko - vinohradnícke družstvo,

Okružná 3771, Rimavská Sobota pod č. NZ 128/2015 sú absolútne neplatné. Alternatívne sa domáha
nahradenia vyhlásenia vôle žalovaného 1) ako prenajímateľa uzavrieť so žalobcom ako nájomcom
nájomnú zmluvu na obdobie od 1. 11. 2015 do 31. 10. 2020 s obsahom uvedeným v žalobnom petite. O
návrhunaprerušeniekonaniatunajšísúdrozhodoluznesenímzodňa21.6.2018,č.k.3Cb/23/2018-133
tak, že návrh zamietol. Uznesenie sa stalo právoplatným dňa 21. 6. 2018.

3. Žalovaný 1) podanú žalobu žiadal zamietnuť. Nerobil sporným, že jeho zamestnanec vykonal postrek
totálnym herbicídom na Nehnuteľnostiach. Nešlo však o úkon smerujúci k poškodeniu žalobcu, ale o
bežný agrotechnický úkon súvisiaci so zámerom žalovaného 1) zasiať na Nehnuteľnostiach kukuricu.
Žalovaný 1) sa sám považoval za oprávneného držiteľa (užívateľa) Nehnuteľností na základe nájomnej

zmluvy, ktorú na základe výsledkov obchodnej verejnej súťaže vyhlásenej dňa 3. 8. 2015 uzavrel so
žalovaným 2) dňa 15. 10. 2015 pod č. NZ 129/2015. Žalovaný 1) namietal aj výšku spôsobenej škody.

4. Žalovaný 2) žiadal žalobu voči nemu zamietnuť. Žalobca podľa neho nepreukázal, akú konkrétnu
právnu povinnosť mal žalovaný 2) porušiť vo vzťahu k žalobcovi. Mal za to, že k zániku nájomnej

zmluvy č. Nz 12/2010 malo dôjsť uplynutím dohodnutej doby nájmu, t. j. dňom 31. 10. 2015. Poukázal
aj na to, že zo zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vyplývala jeho povinnosť vybrať osobu nového
nájomcu v obchodnej verejnej súťaži. Táto právna úprava je vo vzťahu špeciality k všeobecnej povinnosti
nájomcu prednostne uzavrieť nájomnú zmluvu s doterajším nájomcom za splnenia ďalších podmienokvyplývajúcich zo zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Žalobca ako podnájomca nemohol
maťžiadnelegitímneočakávaniepokračovaniajehoužívaciehopráva,zasiatieplodínzatýchtookolností
bolo konaním na vlastné riziko.

5. Súd vykonal dokazovanie nasledovnými listinnými dôkazmi: zmluvy o podnájme z 30. 9. 2010,
nájomnej zmluvy č. NZ 12/2010 zo 29. 7. 2010, dodatku č. 1 zo dňa 23. 11. 2012, dodatku č. 2 zo
dňa 18. 11. 2013, nájomnej zmluvy č. NZ 9/2010 zo dňa 29. 7. 2010, nájomnej zmluvy č. NZ
128/2015zodňa20.10.2015,nájomnejzmluvyč.NZ129/2015zodňa15.10.2015sprílohou,nájomnej

zmluvy č. NZ 146/2015 zo dňa 30. 10. 2015, oznámenia o vyhlásení obchodnej verejnej súťaže zo
dňa 31. 7. 2015, oznámenia o vyhlásení obchodnej verejnej súťaže zo dňa 18. 5. 2015, oznámenia
Mesta Rimavská Sobota zo dňa 14. 10. 2014, listu zo dňa 7. 9. 2015, výzvy na vrátenie a prevzatie
pozemkov zo dňa 8. 10. 2015, výzvy na vykonanie nápravy zo dňa 14. 10. 2015, zápisnice o trestnom
oznámení zo dňa 17. 3. 2016, zápisnice o výsluchu svedka T. zo dňa 3. 5. 2016, 18. 3. 2016 a 15. 6.
2016, zápisnice o výsluchu svedka R. zo dňa 10. 5. 2016, zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 18. 3.

2016, vyjadrenia Štátneho veterinárneho ústavu zo dňa 22. 4. 2016 s prílohami, Stanoviska ÚKS ÚP zo
dňa 16. 8. 2016, listu Gemerskej poľnohospodárskej komory zo dňa 21. 9. 2016, znaleckého posudku
č. 14/2016 súdnej znalkyne K., predžalobnej výzvy adresovanej žalovanému 2/ zo dňa 12. 3. 2018,
uznesenia Mestského zastupiteľstva v Rimavskej Sobote č. 109/2015, predžalobnej výzvy adresovanej
žalovanému 1/ zo dňa 12. 3. 2018, výpisu z Obchodného registra ohľadne žalobcu a ohľadne spoločnosti

AGROWELL, s. r. o., určovacej žaloby zo dňa 4. 10. 2015, konanie o ktorej sa na tunajšom súde vedie
pod sp. zn. 8C/545/2015, uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia č.
k. 8C/545/2015-65, uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 13Co/995/2015-127, rozsudku
tunajšieho súdu zo dňa 14. 2. 2018 č. k. 8C/545/2015-247, nájomných zmlúv na čl. 173 až 197 spisu,
príloh znaleckého posudku na čl. 199 až 232 spisu, doplnku znaleckého posudku č. 14/2016 zo dňa

26. 6. 2018, pracovnej zmluvy K. zo dňa 19. 8. 1996, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.
5. 1998, dodatku č. 1 k pracovnej zmluvy K. z 2. 4. 2002, jej pracovného zaradenia zo dňa 1. 5. 2007,
poverenia pre IW. zo dňa 16. 2. 2012.

6. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný 1) nájomnou zmluvou zo dňa 29. 7. 2010 poskytol

spoločnosti FC Rimavská Sobota, a. s. (neskôr AGROWELL s. r. o.) ako nájomcovi do užívania
Nehnuteľnosti.Prenajaténehnuteľnostinazákladezmluvyopodnájmezodňa30.9.2010užívalžalobca
ako podnájomca. S podnájmom vyslovilo súhlas aj mestské zastupiteľstvo v Rimavskej Sobote. Tak
nájomnázmluva,akoajpodnájomnázmluvaboliuzavreténaurčitúdobu,do31.10.2015.Niejespornou
ani skutočnosť doručenie oznámenia žalovaného 2) zo dňa 14. 10. 2014 spoločnosti AGROWELL,

sporným ostali právne účinky doručenia tohto oznámenia.

7. V konaní nebola spornou skutočnosť, že nájomné za Nehnuteľnosti uhrádzala žalovanému 2)
spoločnosť AGROWELL, rovnako ani to, že nájomca sa dostal do omeškania so zaplatením poslednej
splátky nájomného, ktoré bolo splatné dňa 1. 10. 2015. Omeškanie trvalo 14 dní. Sporným ostali len

následky, ktoré z tejto právnej skutočnosti strany vyvodzovali.

8. Nakoniec v spore nebolo sporným ani to, že žalobca v auguste 2015 zasial na prenajatých
Nehnuteľnostiach repku ozimnú, rovnako ani vykonanie postreku Nehutneľností v dňoch 17. 3. 2016 a
18. 3. 2016 totálnym herbicídom s účinnou látkou Glyphosat. Postrek vykonal zamestnanec žalovaného

1). Sporným ostalo, či išlo o protiprávny úkon, ktorý môže zakladať nárok na náhradu škody.

9. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov)
nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej
dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

10. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal,
ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,

poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do
31. 7. 2017 (v ďalšom len "o nájme poľnohospodárskych pozemkov") nájomná zmluva o nájme pozemku
napoľnohospodárskeúčelysaspravujeustanoveniamiosobitnéhopredpisuonájomnejzmluve,aktento
zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na podnájom.12. Podľa § 2 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov nájomca pozemku prenechaného na
poľnohospodárske účely je oprávnený brať z neho aj úžitky.

13. Podľa § 10 ods. 3 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov nájomca je oprávnený dať
prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Spôsob a čas podnájmu je nájomca povinný
prenajímateľovi oznámiť do 30 dní. Ak bol pozemok daný do podnájmu na dlhší čas ako jeden rok, má
prenajímateľ právo na nájomné priamo voči podnájomcovi. Na podnájom sa v prípadoch mimoriadnych

udalostí vzťahuje ustanovenie § 5 primerane.

14. Podľa § 12 ods. 1 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov ak prenajímateľ alebo nájomca
rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na
vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa
§ 8; to neplatí, ak sú predmetom zmluvy o nájme pozemku pozemky, s ktorými Slovenský pozemkový

fond (ďalej len "fond") nakladá podľa osobitného predpisu.

15.Podľa§12ods.4zákonaonájmepoľnohospodárskychpozemkovakideopozemok,ktorýjeužívaný
bez nájomnej zmluvy, doručí jeho vlastník užívateľovi pozemku návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy
alebo výzvu na vrátenie a prevzatie pozemku. Ak nedôjde k uzatvoreniu nájomnej zmluvy alebo ak bola

doručená výzva na vrátenie a prevzatie pozemku, je užívateľ pozemku povinný pozemok vrátiť do 30
dní po zbere úrody. Ak ide o pozemok v podielovom spoluvlastníctve, postupuje sa podľa § 139 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 13 ods. 1 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov ak nájomca riadne a včas

plní svoje záväzky zo zmluvy, má právo na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy na pozemok
za nájomné v obvyklej výške; to neplatí, ak pri skončení nájmu uplynutím dohodnutého času trvania
nájmu alebo uplynutím výpovednej lehoty prenajímateľ podniká v poľnohospodárstve alebo ak má
byť nájomcom blízka osoba prenajímateľa alebo právnická osoba, ktorej je prenajímateľ členom
alebo spoločníkom, alebo ak ide o pozemok, ktorý je podľa osobitného predpisu určený na iné ako

poľnohospodárske účely.

17. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších zmien a doplnkov okrem vlastníka majú právo užívať
pôdu iné osoby len na základe zmluvy uzavretej s vlastníkom alebo na základe zmluvy uzavretej s

pozemkovým fondom alebo, pri náhradných pozemkoch pridelených fyzickej osobe do bezplatného
náhradného užívania do vykonania pozemkových úprav, na základe zmluvy s touto osobou.

18. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vlastník pozemkov je vlastníkom porastov, ktoré na ňom
vzišli; tým nie je dotknuté vlastnícke právo poľnohospodárskych družstiev k porastom na pozemkoch

ich členov podľa predpisov o poľnohospodárskom družstevníctve. Pri pozemkoch daných zmluvne do
užívania je vlastníkom porastov užívateľ, pokiaľ sa s vlastníkom nedohodne inak, ak nie je zákonom
ustanovené inak.

19. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia
tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).

22. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej

pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to
vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva
a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len
vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.23. Podľa § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé
zvieratá, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

24. Podľa § 119 ods. 1 Občianskeho zákonníka veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.

25. Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí
a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

26.Podľa§123ods.1Občianskehozákonníkavlastníkjevmedziachzákonaoprávnenýpredmetsvojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

27. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

28. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

29. Súd zmluvu o nájme NZ 12/2010 uzavretú medzi žalovaným 2) a spoločnosťou FC Rimavská
Sobota, a. s. (neskôr AGROWELL s. r. o.) považuje za nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je
nájom poľnohospodárskych pozemkov na poľnohospodárske účely. Zmluva sa takto popri všeobecnej
úprave zmluvy o nájme podľa Občianskeho zákonníka riadi aj zákonom č. 504/2003 Z. z. o nájme
poľnohospodárskych pozemkov. Podnájomný vzťah vznikol na základe súhlasu prenajímateľa, ktorý

vyžadovalo ustanovenie čl. V ods. 2 nájomnej zmluvy č. NZ 12/2010. Obe zmluvy boli uzavreté na určitú
dobu, pričom dohodnutá doba nájmu a nadväzne aj podnájmu mala uplynúť dňom 31. 10. 2015.

30. Z ustanovenia § 12 ods. 1 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov v citovanom
znení vyplýva možnosť obnovenia nájomného vzťahu zriadeného na určitý čas za predpokladu, že

prenajímateľ alebo nájomca nevyzve druhú zmluvnú stranu na prevzatie alebo vrátenie prenajatých
pozemkov. Zákon pre výzvu tohto druhu vyžaduje písomnú formu a taktiež vyžaduje jej uskutočnenie
najmenej rok pred uplynutím dohodnutej doby nájmu. Súd nesúhlasí s názorom žalobcu, že s
uskutočnením výzvy muselo vyjadriť súhlas aj mestské zastupiteľstvo. Pokiaľ bola nájomná zmluva
už raz schválená mestským zastupiteľstvom tak, že táto je uzavretá na určitú dobu, nebolo potrebné

opätovne odsúhlasovať aj uskutočnenie výzvy, ktorá vo svojej podstate tvorila len administratívny
predpoklad ukončenia zmluvného vzťahu v pôvodne dohodnutej lehote. Súd prvej inštancie považuje
výzvu tohto typu za jednostranný adresovaný právny úkon, keďže nepochybne ide o prejav vôle, s
uskutočnením (alebo neuskutočnením) ktorého zákon spája právne následky v podobe obnovenia,
resp. neobnovenia nájomného vzťahu na ďalšie obdobie zo zákona. Výzva preto musí spĺňať zákonom

vyžadované náležitosti právneho úkonu. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočne jasný obsah výzvy, s
touto jeho námietkou súd nesúhlasí. Výzva bola síce nazvaná ako "Oznámenie", z jej obsahu však
vyplýva, že mesto Rimavská Sobota oznamuje spoločnosti AGROWELL s odvolaním sa práve na §
12 ods. 1 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, že dňom 31. 10. 2015 končí okrem iného
nájomná zmluva č. NZ 12/2010 vrátane dodatkov č. 1 a 2. Mesto zároveň požiadalo nájomcu, aby

"31.10.2015 bola prenajatá pôda pripravená na odovzdanie na základe citovaných zmlúv". Z obsahu
listu nepochybne vyplýva vôľa prenajímateľa nepokračovať v nájomnom vzťahu obnovením nájomnej
zmluvy zo zákona, ako aj jeho požiadavka na reálne prevzatie prenajatých nehnuteľností. Uvedené
oznámenie preto možno z hľadiska požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti považovať za platný právny
úkon.

31. Výzvu zo dňa 14. 10. 2014 podľa výsledkov vykonaného dokazovania treba pokladať za prejav
vôle žalovaného 2), ktorým je viazaný. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony za
právnickú osobu robí zásadne štatutárny orgán, ktorým je v prípade mesta ako územnej samosprávnej
jednotky primátor mesta. Popri štatutárovi môžu podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za

právnickú osobu robiť dve kategórie pracovníkov: a) ktorí na to boli poverení vnútornými predpismi
právnickej osoby alebo b) u ktorých je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. V konaní
neboli produkované dôkazy svedčiace o tom, že by uskutočnenie výziev tohto druhu zo strany vedúcej
majetkového oddelenia mestského (obecného) úradu bolo v príslušnom segmente života spoločnostiobvyklé. Nebolo preukázané ani to, že by prax uskutočňovania výziev zo strany vedúcej majetkového
oddelenia bola obvyklá (t. j. opakujúca sa) čo i len v prípade Mesta Rimavská Sobota. Žalovaný
2) však predložil listinný dôkaz o tom, že primátor mesta Rimavská Sobota R. dňa 16. 2. 2012

poveril K., vedúcu majetkového oddelenia ekonomického odboru Mestského úradu Rimavská Sobota,
aby vyhotovovala a následne zaslala výzvy o ukončení nájomných zmlúv uzatvorených na prenájom
poľnohospodárskej pôdy pre jednotlivých nájomcov poľnohospodárskych i lesných pozemkov v zmysle
§ 12 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z. z. Zároveň primátor uložil poverenej pracovníčke v oznámení
uviesť presný dátum odovzdania prenajatej pôdy. Poverenie K. prevzala dňa 13. 2. 2012, ako to

vyplýva z rukou napísaného a podpísaného potvrdenia o prevzatí poverenia. Uvedené poverenie
súd považuje za vnútroorganizačný akt individuálnej povahy. Občiansky zákonník v ustanovení § 20
ods. 2 nešpecifikuje, akým druhom vnútorného predpisu právnickej osoby by mali byť prenesené
kompetencie štatutára na iného pracovníka. Niet preto dôvodu nepovažovať vystavené poverenie za
vnútorný predpis mesta Rimavská Sobota, ktoré založilo oprávnenie K. uskutočniť výzvu na vrátenie
prenajatých pozemkov postupom podľa § 12 ods. 1 zák. o nájme poľnohospodárskych pozemkov.

Len okrajom súd poznamenáva, že výzva na vrátenie pozemkov sa týkala predmetu činnosti mesta
Rimavská Sobota - nakladanie s majetkom mesta je imanentnou súčasťou činnosti jednotky územnej
správy. Zároveň od spoločnosti AGROWELL nebolo možné očakávať, že má komplexnú vedomosť o
všetkých vnútorných predpisoch mesta Rimavská Sobota, aby vedela preveriť kompetenciu jednotlivých
zamestnancov mestského úradu. Písomná komunikácia medzi spoločnosťou AGROWELL a žalovaným

2) nesvedčí o tom, že by nájomca v období obdržania výzvy robil spornou platnosť oznámenia a jeho
záväznosť pre žalovaného 2) - prvou námietkou tohto druhu je výzva nájomcu na vykonanie nápravy
zo dňa 14. 10. 2015. Výzva žalovaného 2) zo dňa 14. 10. 2014 by preto podľa § 20 ods. 2 druhej vety
Občianskeho zákonníka zaväzovala žalovaného 2) aj v prípade, ak by došlo k prekročeniu oprávnení
danej zamestnankyne mesta.

32. Pokiaľ žalobca spochybňoval okolnosti predloženia tohto dôkazu - že tento bol predložený po
prezentovaní predbežného právneho posúdenia veci na predbežnom prejednaní sporu - súd v tejto
skutočnosti nevidí žiaden dôvod neprípustnosti vykonania listinného dôkazu. Naopak, predbežné právne
posúdenie sporu slúži na to, aby sa v prejednanom spore zúžil okruh skutkových a právnych otázok

na relevantnú mieru. Je len prirodzené, pokiaľ strany ponúknu argumenty a dôkazy, ktorými reagujú na
predbežné právne posúdenie veci zo strany súdu.

33. Z uvedených dôvodov súd ustálil, že nájomný vzťah medzi žalovaným 2) a spoločnosťou
AGROWELL zanikol uplynutím dohodnutej doby nájmu, t. j. dňa 31. 10. 2015. K rovnakému dňu došlo aj

k ukončeniu právneho vzťahu, ktorý bol založený podnájomnou zmluvou zo dňa 30. 9. 2010 uzavretou
medzi spoločnosťou FC Rimavská Sobota a žalobcom.

34. Súd v ďalšom skúmal, či oprávnené užívanie nehnuteľností žalobcom alebo čo i len jeho
dobromyseľnosť pri zasiatí plodín na Nehnuteľnostiach mohla byť založená na očakávaní, že spoločnosť

AGROWELL mala prednostné právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy podľa § 13 ods. 1 zákona o
nájme poľnohospodárskych pozemkov. V prvom rade je potrebné uviesť, že aplikácia tohto ustanovenia
niejevylúčenážiadnymustanovenímnášhoprávnehoporiadkuanivprípade,žeprenajímateľomjeobec
(mesto). Je pravdou, že podľa § 9a ods. 9 zák. č. 138/1991 Zb. bolo mesto povinné prenechať majetok
mestadonájmuzásadnenazákladevypísanejobchodnejverejnejsúťaže,avšaktentopostupsapoužije

lenvtedy,aktentoaleboosobitnýpredpisneustanovujeinak.Osobitnýmpredpisomjepotrebnérozumieť
aj ustanovenie § 13 ods. 1 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Vykonanie obchodnej
verejnej súťaže však aj v týchto podmienkach môže byť použité ako prostriedok na ustálenie obvyklej
výšky nájomného.

35. Právom na prednostné uzavretie nájomnej zmluvy disponoval nájomca len v prípade, že si počas
trvania nájomného vzťahu riadne a včas plnil svoje povinnosti. Povinnosť platiť nájomné je základnou
a najvýznamnejšou zmluvnou povinnosťou nájomcu (§ 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ
povinný neplatí nájomné vo výške a v lehote splatnosti dohodnutej v nájomnej zmluve, nemožno
konštatovať, že si svoje povinnosti plní riadne a včas. Zákon v tejto súvislosti nerozlišuje, či prípadné

porušenie povinností nájomcu je iba jednorazové alebo opakujúce sa, taktiež je nerozhodné, aké dlhé
obdobie bol nájomca v omeškaní s platením nájomného. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že
spoločnosť AGROWELL bola s platením nájomného v omeškaní v trvaní 14 dní. Z hľadiska časových
súvislostí aplikácie ustanovenia § 13 ods. 1 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov súdvychádza z toho, že riadne plnenie povinností nájomcu je potrebné skúmať počas celého obdobia
procesu výberu osoby nového nájomcu, uvedené podmienky však musí doterajší nájomca spĺňať aj v
čase uzatvorenia novej nájomnej zmluvy. Práve uzavretie nájomnej zmluvy je totiž zavŕšením procesu

určenia nového nájomcu na ďalšie obdobie. Ak v čase uzavretia nových nájomných zmlúv bol doterajší
nájomca v omeškaní s platením nájomného, nemohlo dôjsť k porušeniu jeho práva na prednostné
uzavretie novej nájomnej zmluvy na ďalšie obdobie. Žalovaný 2) uzavrel nájomnú zmluvu č. 129/2015
so žalovaným 1) dňa 15. 10. 2015. K tomuto dňu už bolo zrejmé, že v osobe doterajšieho nájomcu nejde
o subjekt, ktorý si svoje povinnosti riadne a včas plnil, nakoľko sa dostal do omeškania s poslednou

splátkou nájomného, ktorá bola splatná dňa 1. 10. 2015. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru,
že skoršiemu nájomcovi - spoločnosti AGROWELL nevzniklo právo na uzavretie novej nájomnej zmluvy
na ďalšie obdobie. Nebolo preto potrebné skúmať, či bol pôvodný nájomca ochotný ponúknuť nájomné
v obvyklej výške, vrátane skúmania otázky, akým spôsobom sa určuje výška obvyklého nájomného.

36. V čase uskutočnenia sejby prebiehala druhá obchodná verejná súťaž, ktorá bola vypísaná dňa 31.

7. 2015. V podmienkach oboch obchodných verejných súťaží bolo uvedené, že vyhlasovateľ (žalovaný
2) si vyhradzuje právo odmietnuť všetky predložené návrhy, obchodnú verejnú súťaž zrušiť, ukončiť ju
ako neúspešnú alebo predĺžiť lehotu na vyhlásenie výsledku). Prvá verejná súťaž vyhlásená dňa 18. 5.
2015, ktorej víťazom bola spoločnosť AGROWELL, aj bola zrušená vyhlasovateľom. S prihliadnutím na
túto skutočnosť, ako aj na absenciu jeho práva či už na predĺženie nájomnej zmluvy alebo na prednostné

uzavretie novej nájomnej zmluvy (viď body 30, 31 a 34 odôvodnenia) nájomca pri starostlivosti riadneho
hospodára nemal dôvod spoliehať sa na to, že ostane nájomcom na ďalšie obdobie. S ohľadom na
osobné prepojenie spoločnosti AGROWELL so žalobcom v osobách K. st. a K. ml. takéto očakávanie
nemohol mať ani samotný žalobca. Uvedené platí o to viac, že Nehnuteľnosti aj do roku 2015 užíval len
na základe práva odvodeného od nájomcu - na základe podnájomnej zmluvy. S podnájmom na uvedené

obdobie udelil súhlas aj žalovaný 2). Žalobca však pri riadnej obozretnosti a odbornej starostlivosti,
ktorá sa od neho ako podnikateľa dá spravodlivo vyžadovať, nemal dôvod domnievať sa, že jeho
podnájomný vzťah bude pokračovať aj po 31. 10. 2015. Žalobca nemohol vedieť, či nová nájomná
zmluva bude vôbec pripúšťať možnosť dania prenajatých nehnuteľností do podnájmu (§ 10 ods. 3
zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov). Pôvodná nájomná zmluva č. NZ 12/2010 podnájom

viazala na písomný súhlas prenajímateľa (čl. V ods. 2 zmluvy), nová nájomná zmluva by túto úpravu
mohla, ale nemusela nasledovať.

37. S prihliadnutím na uvedené okolnosti žalobca nemohol byť dobromyseľný ohľadne skutočnosti,
že bude ako oprávnený držiteľ - podnájomca pokračovať v užívaní Nehnuteľností aj v období po

31. 10. 2015. Samotné osivo repky ozimnej bolo nepochybne vo vlastníctve žalobcu v čase, keď
ho zasial na Nehnuteľnostiach. Vysiatím však osivo prestalo byť samostatnou vecou v právnom
zmysle a stalo sa súčasťou samotného pozemku. Oddelenie osiva od pozemku už po sejbe
nie je dobre možné, zároveň platí, že sejbou sa zvýšila hodnota poľnohospodárskeho pozemku
s ohľadom na očakávaný výnos z úrody. Uvedené ponímanie platilo už počas prvej ČSR.

Napr. Š. Luby píše, že "súčasťou nehnuteľnosti je všetko rastlinstvo vsadené do pôdy a "všetko,
čo bolo na nehnuteľnosti vystavané alebo zriadené za tým účelom, aby bolo trvale spojené s
pozemkom" (LUBY, Š.: Slovenské všeobecné súkromné právo. I. zv. (Úvodná časť, Všeobecná časť,
Osobnostné práva). Bratislava: Knižnica Právnickej jednoty v Bratislave, 1941, s. 284., citované JUDr.
Imrichom Feketem, CSc. v článku Princíp akcesority a vlastnícke právo k pozemku, dostupnom

napr. na webovej adrese http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/kataster-nehnutelnosti/aktuality/
pravnicke_dni_032017/princip-akcesority-vlastnicke-pravo-k-nehnutelnosti.pdf. Uvedený záver platí aj v
súčasnosti s ohľadom na spôsob vymedzenia súčasti veci v citovanom ustanovení. Súdna prax ustálila,
že súčasťou pozemku sú obvykle aj trvalé porasty (viď napr. R 56/1977). Pokiaľ tento záver platí na
trvalé porasty, o to viac musí platiť na jednoročné rastliny, akou je aj repka ozimná. Vzídený porast má

povahu súčasti hlavnej veci. Zožatie úrody sa považuje sa poberanie plodov (úžitkov), pričom ide o
oprávnenie, ktoré zásadne patrí vlastníkovi nehnuteľnosti (§ 123 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak ale
vlastník prenechá vec do užívania na poľnohospodárske účely na základe nájomnej zmluvy, patria úžitky
nájomcovi (§ 2 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov). V duchu tohto všeobecného pravidla
o prenose jedného z oprávnení vlastníka na nájomcu poľnohospodárskeho pozemku súd vykladá aj

ustanovenie § 2 ods. 2 druhej vety zákona o pôde, podľa ktorého pri pozemkoch daných zmluvne do
užívania je vlastníkom porastov užívateľ, pokiaľ sa s vlastníkom nedohodne inak, ak nie je zákonom
ustanovené inak. Uvedené ustanovenie upravuje práva k porastom z pohľadu vymedzení vzájomného
vzťahu vlastníka pozemku a užívateľa pozemku, nemožno však z neho vyvodiť, že zákonodarca hodlalkreovať zasiate osivo a vzídenú rastlinu ako samostatnú vec v právnom zmysle, vlastníkom ktorej by
mala byť osoba, ktorá porast vysadila alebo zasiala.

38. Žalobca poukazujúc na ustanovenie § 12 ods. 4 zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov
tvrdil, aj pri prijatí záveru o absencii platnej nájomnej zmluvy mu mal byť doručený návrh na uzavretie
novej nájomnej zmluvy alebo výzva na vrátenie pozemku. V prípade neuzavretia novej zmluvy mal byť
pozemok vydaný do 30 dní po zbere úrody. Súd uvedené ustanovenie nepokladá za aplikovateľné
na prejednávanú vec. Žalobca totiž neužíval vec bez nájomnej zmluvy - jeho užívací titul v podobe

podnájomnej zmluvy bol v čase vykonania sejby platný a platnosť zmluvy bola ukončená uplynutím
dohodnutej doby podnájmu. Ustanovenie § 12 ods. 4 citovaného zákona upravuje prípady, kedy nikdy
nebola medzi vlastníkom a užívateľom uzavretá nájomná zmluva. Takýto záver vyplýva aj z dôvodovej
správy k zákonu č. 396/2007 Z. z., ktorým bolo uvedené ustanovenie zavedené do zákona o nájme
poľnohospodárskych pozemkov: "Ide o riešenie prípadov, keď sú pozemky užívané bez dohody ich
vlastníka s užívateľom. Ide o prípady, keď vlastník neprejavuje o užívanie záujem a pozemok zostáva

neobrobený, resp. jeho faktický užívateľ je v pozícii nelegálneho užívateľa, alebo ide o pozemky, ktoré
sú užívané tak, že zámerne obchádzajú ich vlastníka." Akceptovanie výkladu žalobcu by v podstate
znamenalo, že nájomca môže pokračovaním v užívaní nehnuteľností aj po uplynutí dohodnutej doby
nájmu jednostranne vyhradiť užívanie nehnuteľnosti na ďalšie obdobie až do 30 dní po zbere úrody.
Takýto výklad by poskytoval ochranu nepoctivému správaniu sa a neprimerane by zvýhodňoval vlastníka

pozemku, preto je ho potrebné odmietnuť.

39. Z výkladu vyššie vyplýva, že osoba, ktorá je oprávnená užívať nehnuteľnosť a brať z nej aj
úžitky, je v prípade nájmu pozemku na poľnohospodárske účely nájomca. Žalobca nepreukázal, že
sa nájomný vzťah spoločnosti AGROWELL obnovil a nadväzne že sa obnovila aj jeho podnájomná

zmluva. Nepreukázal ani porušenie práva spoločnosti AGROWELL na prednostné uzavretie novej
nájomnej zmluvy, z ktorej vyvodzoval neplatnosť následne uzavretej nájomnej zmluvy č. 129/2015
medzi žalovanými 1) a 2). Súd preto nemá dôvod považovať nájomnú zmluvu č. 129/2015 za neplatnú.
Platí preto, že na užívanie Nehnuteľností v čase škodnej udalosti bol oprávnený žalovaný 1) ako
nájomca. Len jemu prislúchalo, aby sa rozhodol o spôsobe užívania prenajatej nehnuteľnosti vrátane

určenia, akú plodinu tam hodlá vypestovať. Pokiaľ sa rozhodol zasadiť kukuricu a pred vysiatím kukurice
vykonal postrek totálnym herbicídom na vzídené rastliny repky ozimnej, nemožno jeho konanie hodnotiť
ako protiprávne. Pokiaľ žalovanému 1) nemožno pripísať protiprávne konanie, nie je daná ani jeho
zodpovednosť za spôsobenú škodu. Žaloba bola takto voči nemu podaná nedôvodne a ako takú ju súd
zamietol.

40. Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol aj voči žalovanému 2). Z výsledkov vykonaného dokazovania
nevyplynulzáverotom,žebyžalovaný2)porušilkonkrétnuprávnupovinnosť,ktorábymalazanásledok
vznik škode na majetku žalobcu. V konaní nebolo sporné, že k tvrdenej škodnej udalosti - zničeniu plodín
vykonaním postreku - nedošlo konaním žalovaného 2). Postup žalovaného 2) v procese uzatvárania

nájomných zmlúv na obdobie po 31. 10. 2015 nie je v príčinnej súvislosti so vznikom tvrdenej škody.
Argumentžalobcu,žežalovaný2)svojímpostupomvznikškodyumožnilaspoluzavinil,jevágny,príčinná
súvislosťmedzikonanímanásledkommusíbyťnespochybniteľná-t.j.musíísťopríčinu,bezktorejbyku
vznikuškodynedošlo.Vkontextesporuzatakútopríčinumožnopovažovaťvýlučnekonaniespočívajúce
vo vykonaní postreku. Z vykonaného dokazovania nakoniec nevyplynul ani záver o protiprávnosti

konania žalovaného 2) v procese uzatvárania novej nájomnej zmluvy.

41. Žalobca sa zaplatenia náhrady škody domáhal na oboch žalovaných spoločne a nerozdielne majúc
za to, že solidárna zodpovednosť oboch je daná ustanovením § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Skutkové

okolnosti, ktoré mali zakladať zodpovednosť jednotlivých žalovaných, však vymedzil odlišne: v prípade
žalovaného 1) išlo výlučne o vykonanie postreku, kým v prípade žalovaného 2) o jeho postup pri
ukončení skoršej nájomnej zmluvy a pri uzatváraní novej nájomnej zmluvy. Je preto zrejmé, že ide o
dva odlišné zaväzovacie dôvody, t. j. o dva samostatné záväzky vzniknuté na základe iných právnych
skutočností, ktoré sa stretávajú len v tvrdenom následku - vzniku škody na majetku žalobcu. Ide o stav

tzv. nepravej solidarity, kedy žalobca disponuje samostatnými pohľadávkami proti jednotlivým dlžníkom,
avšak môže dosiahnuť uspokojenie pohľadávky. len raz, plnením jedného z dlžníkov záväzok ostatných
zanikne (Petr Lavický: Solidární závazky, I. vydanie, Praha: C.H. BECK, 2004, strana 49).42. Súd nevykonal navrhnuté dokazovanie na ustálenie výšky škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť,
keďže samotný základ nároku na náhradu škody nebol daný v dôsledku absencie protiprávneho úkonu
na strane žalovaných 1) a 2) a v časti žalovaného nebola daná ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním

a vznikom škody. Súd nevykonal ani dokazovanie zamerané na zistenie nedoplatkov spoločnosti Agro
Tomašová a. s. voči mestu Rimavská Sobota, keďže ide o subjekt práva odlišný od strán sporu, preto
konanie tohto subjektu nie je spôsobilé vplývať na posúdenie platnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi
žalovanými 1) a 2).

43. O trovách konania súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP rozhodol tak, že žalovaným 1) a 2),
ktorí mali v spore plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov
konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím, ktoré vydá vyšší
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Podľa § 127 ods. 1, 2 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania. Podľa § § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 125 ods. 3 C. s.
p. podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak žalobca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalovaní môžu podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.