Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. júl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoE/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2308210031
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2308210031.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov:
Mgr. Fedor Benka a JUDr. Eva Behranová, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná,
a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: L. G., nar. X.X.XXXX,
bytom X. XXX, X., za účasti súdneho exekútora JUDr. Ing. Roman Liščák, ktorý je z dôvodu prerušenia
výkonu funkcie zastúpený JUDr. Lukáš Liščák, so sídlom Nám. Sv. Michala 5/A, Hlohovec, pod sp.zn.

EX 3939/08, o vymoženie 66,38 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora
proti uzneseniu Okresného súdu Galanta, č. k. 24Er/490/2008-32 zo dňa 12. júla 2017 a o návrhu
oprávneného na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a.

II. Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) Civilného

sporového poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom
nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust. § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 5, § 196, § 197 ods.

1, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1, 2, 3, § 243h ods. 1, § 243j Exekučného poriadku, § 88 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

3. Vecne mal súd prvej inštancie za to, že v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty za priestupok,
o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia

lehoty určenej na ich zaplatenie, pričom lehota v zmysle ustanovenia § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 v prípade predmetnej exekúcie uplynula skôr,
ako bolo citované ustanovenie zákona zrušené novelou zákona o priestupkoch účinnou od 1.9.2008.
Rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie predmetnej exekúcie, nadobudlo právoplatnosť dňa
25.11.2005 a vykonateľnosť dňa 12.12.2005, čo znamená že trojročná prekluzívna lehota uplynula
dňa 12.12.2008. O náhrade trov exekúcie súd prvej inštancie rozhodol v zmysle §243j EP účinného

od 1.4.2017 tak, že súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie. Súd prvej inštancie tak
rozhodol preto, že zo spisu zistil, že súdny exekútor nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom,
pretože vo veci šetril majetok povinného až v roku 2016, pričom exekúcia bola začatá dňa 18.6.2008 a
súčasne nepredložil súdu prvej inštancie na rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu preklúzie, ale z
dôvodu nemajetnosti povinného. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že uvedené skutočnosti sú hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré súdnemu exekútorovi nepatrí náhrada trov exekúcie a preto rozhodol, že

súdny exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie.4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny
exekútor. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a nesprávnych zistení skutkového stavu veci. V odvolaní uviedol, že má za to, že

v tomto prípade súd nesprávne rozhodol, keď aplikoval ust. § 57 ods. 1 psím. b) EP ako dôvod
zastavenia exekúcie v tomto prípade, namiesto exekútorom zisteného dôvodu zastavenia podľa ust.
§ 57 ods. 1 písm. h) EP, následkom čoho je nesprávne rozhodnutie o náhrade trov exekúcie. V
predmetnom exekučnom konaní sa v žiadnom prípade nejedná o preklúziu s poukazom na ust. § 88
ods. 1 zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch. V tomto prípade totiž treba mať na zreteli zásadu,

že vznik právneho vzťahu je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku,
avšak obsah tohto právneho vzťahu (kam patrí aj otázka preklúzie) je už potrebné, aj vzhľadom na
absenciu intertemporálnych ustanovení, posudzovať podľa novelizovanej právnej úpravy. Je zrejmé,
že exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak, ako to vyžaduje platná
legislatíva. K samotnej preklúzii práva uviedol, že sa jedná o hmotnoprávny inštitút zániku práva, a
preto je na mieste pri reálnych preklúziách aplikovať pri zastavení exekučného konania ust. § 57 ods.

1 písm. f) EP (zánik práva), nie neúčinnosť exekučného titulu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) EP.
Od výroku o zastavení exekúcie, resp. od dôvodu zastavenia exekúcie závisí aj výrok o náhrade trov
exekúcie, z hľadiska subjektu konania (účastníka) povinného na ich náhradu, a nakoľko v tomto prípade
súd nesprávne rozhodol o dôvode zastavenia, následne nesprávne rozhodol o náhrade trov exekúcie.
Poukázanie oprávneného na preklúziu považoval za účelový krok, nakoľko pri nemajetnosti znáša trovy

exekúcie oprávnený. Exekučný poriadok účinný do 31.3.2017 v žiadnom z jeho ustanovení neobsahoval
žiadneminimálnepenzumlustrovanýchúkonovzostranysúdnehoexekútora,čilehotunaichvykonanie.
Zákaz retroaktivity je jeden zo základných právnych princípov demokratickej spoločnosti a právneho
štátu (č.l. 1 Ústavy SR) zaručujúci právnu istotu, ktorý bol aplikáciou ustanovenia § 243j Exekučného
poriadku porušený. Poukázal na rozhodnutie II ÚS 31/04, na nález Ústavného súdu SR sp.zn. ÚS

173/06-28 zo dňa 4.10.2017 a na uznesenie ÚS SR sp.zn. PL.ÚS 4/2013-10 zo dňa 13.3.2013. Trovy
exekúcie okrem odmeny za výkon exekučnej činnosti pozostávajú najmä z nákladov, ktoré si konanie
objektívne žiadalo, a ktoré bol súdny exekútor pri výkone činnosti uloženej zákonom a bez poskytnutého
preddavku nútený vynaložiť na úkor vlastného majetku. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť. Ust. §
243j dáva exekučnému súdu neadekvátnu možnosť smerom do minulosti zasiahnuť do základných práv

exekútora, nakoľko umožňuje súdu poprieť predchádzajúcim predpisom (ust. § 196 a nasl., ust. § 200 a
nasl. z.č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2017) garantovaný právny stav. Uvedené ustanovenie
teda vykazuje znaky pravej retroaktivity, a zasahuje do základného práva exekútora (v tomto prípade
pojmovo chápaného ako jednotlivca) vlastniť majetok, čo podľa jeho mienky odporuje najmä, nie však
výlučne čl. 1 Ústavy SR, teda obsahu pojmu Slovenskej republiky ako právneho štátu, (ktorý zahŕňa

aj všeobecný zákaz takejto retroaktivity), tiež čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, v zmysle ktorej medzinárodné
zmluvy upravujúce základné práva a slobody, (obdobne vylučujúce retroaktivitu v neprospech nositeľa
práv), sú v hierarchii právnych noriem nadradené zákonu. Nakoľko zastával názor, že tu existuje dôvod
na posúdenie súladnosti retroaktívneho ustanovenia § 243j Exekučného poriadku s Ústavou SR a
medzinárodnými zmluvami, ktorými je SR viazaná, navrhol postup podľa ust. § 162 ods. 1 písm. b) prvá

veta, z. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok).

5. Vyjadrenie k odvolaniu podal oprávnený, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s názorom okresného súdu
ako vo výroku I, kde okresný súd rozhodol o zastavení exekúcie pre preklúziu, tak aj vo výroku II, kde
nepriznal náhradu trov súdnemu exekútorovi. Poukázal na čl. 50 ods. 6 Ústavy SR, na § 57 ods. 4

Exekučného poriadku, na stanovisko generálnej prokuratúry z roku 2012, na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky sp.zn. 20Cdo/1802/2007 z 30.10.2008 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 7 M Cdo 13/2011 zo dňa 12.12.2011. V tomto prípade bol podaný návrh na vykonanie exekúcie
dňa 4.6.2008 a exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 4.3.2015, viac ako 16 rokov po
začatí exekúcie, je pravdepodobné, že týmto konaním naplnil ustanovenia § 243j Exekučného poriadku

aj vzhľadom na to, že majetkové pomery povinného sú dlhodobo nemenné.

6. Vyjadrenie k odvolaniu povinný nepodal.

7. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa

tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“), postupujúc podľa § 470 C.s.p., pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia

zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 E.p., § 357 C.s.p.), či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. á contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie v časti zastavenia exekúcie je potrebné podľa § 386 písm. b) C.s.p.

odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou a že odvolanie v časti trov exekúcie je potrebné
podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon
nepripúšťa.

10. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

11. Podľa § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.

12. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie súdny exekútor. Exekučný poriadok v ust. §
37 priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania výhradne v takom prípade, keď sa
rozhoduje o trovách exekúcie. Vzhľadom na to, že súdny exekútor podal odvolanie proti uzneseniu súdu

prvej inštancie v celom rozsahu, t. j. ako v časti zastavenia exekúcie tak aj časti závislého výroku o
trovách exekúcie, odvolací súd takéto jeho odvolanie považuje v časti zastavenia exekúcie za odvolanie
podané neoprávnenou osobou. Preto v tejto časti odvolanie súdneho exekútora odmietol podľa § 386
písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou, keďže tento môže byť účastníkom konania len v
časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie.

14. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutia súdu napadnúť
riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutia, proti ktorým odvolanie je prípustné, sú v zákone
taxatívne stanovené, v zmysle § 357 C.s.p., odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní vo
všeobecnosti nie je prípustné, výnimkou je situácia, kedy Exekučný poriadok výslovne odvolanie proti

určitému uzneseniu pripúšťa.

15. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

16. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č. 299/2013 Z.z.) zrušila možnosť
podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 E.p.

17. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57
Exekučného poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo.

Až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. vypustila z ustanovenia § 58
ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele
vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o
trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli

medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo
generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.

18. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným

v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti
nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie
pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách
exekúcie vypustilo.19. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 12.7.2017, nebolo proti výroku o trovách
exekúcie možné podať odvolanie.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol v zmysle
§ 386 písm. b), c) C.s.p. bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej
správnosti.

21.Podľa§162ods.1písm.b)C.s.p.,súdkonaniepreruší,akpredrozhodnutímvovecidospelkzáveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému
súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania

22. Oprávnený v podanom odvolaní navrhol zároveň prerušiť exekučné konanie za účelom podania
návrhu na začatie konania Ústavnému súdu Slovenskej republiky na vyslovenie nesúladu ust. § 243j

Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky. Odvolací súd návrhu oprávneného na prerušenie
konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) C.s.p. nevyhovel a tento zamietol, nedomnieva sa totiž, že
ustanovenia právnych predpisov, ktoré vo veci aplikoval sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

23. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).