Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. január 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614206810
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7614206810.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou, v právnej veci žalobcu:

Intercontinental group Slovakia s.r.o. so sídlom Spišský Štvrtok, Osloboditeľov 67/38, IČO: 47 691 689,
právne zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Dodrvom, so sídlom Spišská Nová Ves, Školská 10,
proti žalovanému: Tehelňa STOVA, spol. s.r.o., so sídlom Spišská Nová Ves, Letecká 35, IČO: 31
703 747, právne zastúpený advokátkou JUDr. Emíliou Šimkulákovou, so sídlom Spišská Nová Ves,
Štefánikovo nám. 2, v konaní o zaplatenie 3 218,88 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovanýjepovinný zaplatiťžalobcovisumu46,66eurvlehotedo3dníodprávoplatnostirozhodnutia.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 97,01 % trov konania.

Slovenskej republike priznáva proti žalobcovi náhradu trov štátu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.4.2014 sa pôvodný žalobca, spoločnosť TRISTAR OIL
& CO, s.r.o. domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.218,88 Eur titulom bezdôvodného obohatenia
spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile od 21.8.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že je vlastníkom pozemku parc. č. KN-C 383/61 o výmere 48 m2 - zastavané
plochy a nádvoria, pozemku parc. č. KN-C 383/223 o výmere 6 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
pozemku parc. č. KN-C 383/243 o výmere 18 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú zapísané na
správe katastra X. v LV č. XXXX katastrálne územie N. Š., obec N. Š. vo veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/1-ina (ďalej aj ako „pozemok parc. č. 383/61“, „pozemok parc. č. 383/223“, „pozemok parc.
č. 383/243“, alebo aj ako „pozemky na LV č. XXXX“) a zároveň je aj spoluvlastníkom pozemku parc.

č. KN-C 383/231 o výmere 48 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na Správe katastra X.
LV č. XXXX k.ú. N. Š., obec N. Š. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 44/81 (ďalej aj ako „pozemok
383/231“, alebo aj ako „pozemok na LV XXXX“). Vlastníctvo k týmto pozemkom nadobudol na základe
kúpnych zmlúv uzatvorených dňa 20.8.2013, dňa 9.12.2013 a dňa 29.1.2014 a povolením vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žalovaný je vlastníkom stavieb so súpisným číslom
642, popis stavby garáže, ležiacich na parc. č. KN-C 383/61, parc. č. KN-C 383/223, parc. č. KN-C
383/243, parc. č. KN-C 383/231, zapísaných na Správe katastra X. v LV č. XXXX vedenom pre k.ú.

N. Š., obec N. Š. vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1-ina (ďalej aj ako „stavba“ alebo aj ako
„garáže“). Žalovaný vlastníctvo ku garážam nadobudol na základe kúpnej zmluvy v r. 2012 s vedomím,
že sa jedná o stavby ležiace na súkromných pozemkoch. Garáže boli postavené približne v roku
1985 na pozemkoch združených do JRD N. (právny predchodca žalovaného), ktorému v tejto dobesvedčilo právo družstevného užívania pozemkov a tým aj právo zriaďovať na združených pozemkoch
stavby potrebné pre činnosti družstva a právo nakladať s nimi ako s vlastnými. Žalovaný garáže užíva
od ich nadobudnutia ako skladové priestory na uskladnenie stavebného materiálu. Žalobca vyzval

žalovaného dňa 11.11.2013 na uzatvorenie nájomnej zmluvy, na čo žalovaný reagoval novou ponukou
na uzatvorenie nájomnej zmluvy, avšak s neakceptovateľným nájomným, preto žalobca jeho ponuku
odmietol. Nakoľko žalovaný naďalej užíva pozemky žalobcu nachádzajúce sa pod garážami a za toto
užívanie neposkytuje žiadne protiplnenie, bezdôvodne sa tým na úkor žalobcu obohacuje. Pre účely
určenia výšky bezdôvodného obohatenia žalobca vychádza zo sumy 50 Eur za m2 ročne, čo je obvyklý

nájom za skladové priestory v obci N. Š., čo odôvodňuje tým, že žalovaný užíva stavby ako skladové
priestory. Žalobca požaduje bezdôvodné obohatenie za 120 m2 rozlohy pozemkov, a to od 21.8.2013
resp. od 10.12.2013 do dňa podania žaloby, t.j. do 14.4.2014. Celkovo tak požaduje bezdôvodné
obohatenie vo výške 3.218,88 Eur. Z požadovanej sumy žalobca žiada aj poplatok z omeškania, čo
právne odôvodnil s poukazom na § 697 Občianskeho zákonníka o nezaplatení nájomného v lehote jeho
splatnosti.

3. Súd vo veci rozhodol dňa 5.5.2014 platobným rozkazom, proti ktorému podal žalovaný dňa 19.5.2014
odpor, ktorý možno je z obsahového hľadiska vyjadrením k žalobe. Žalovaný uviedol, že si je vedomí
skutočnosti, že žalobcovi patrí za užívanie časti jeho pozemkov zastavaných stavbou žalovaného
odplata, avšak požiadavky žalobcu, ktoré mu koncom roka 2013 predložil boli neprijateľné. Žalobca

vtedy požadoval za 82 m2 garážami zastavanej plochy nájomné vo výške 30.000 Eur ročne (t.j. 365,82
Eur za m2 za rok). Preto žalovaný navrhol upraviť vec dohodou o zriadení vecného bremena, ktoré
je v prípade oprávnenej stavby na cudzom pozemku dôvodným riešením. Odplatu navrhol vo výške
0,60 Eur za m2 za rok. Žalobca túto ponuku neakceptoval. So žalobcom uplatnenou náhradou žalovaný
nesúhlasil z dôvodu, že žalobca nevlastní 120 m2, ale iba 92 m2 (do konca roku 2013 dokonca iba 83

m2), ako aj z dôvodu, že nie je možné porovnávať výšku nájomného za nebytové priestory s nájomným
za pozemky. Navrhol preto zistiť obvyklú výšku nájomného za pozemky v danej lokalite a až následne
vo veci rozhodnúť. Žalovaný ďalej uviedol, že poplatok z omeškania v danom prípade neprichádza do
úvahy, keďže ustanovenie § 697 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje len na omeškanie s úhradou
nájomného za byty. Navyše poukázal na to, že žalobca požaduje tento poplatok od 21.8.2013, keď ešte

nemal vo vlastníctve celú výmeru pozemku, z ktorého uplatňuje svoj nárok.

4. K odporu žalovaného sa žalobca vyjadril písomne podaním zo dňa 17.6.2014. Uviedol, že nepovažuje
ním stanovené podmienky v návrhu nájomnej zmluvy za neprijateľné vzhľadom na záujem každej
obchodnej spoločnosti dosahovať cez svoj obchodný majetok zisky a ekonomicky prosperovať.

Požadovaná suma 50 Eur za m2 za rok zodpovedá možnému výnosu zo žalobcovej investičnej akcie,
ak by tieto pozemky mohol sám užívať. Nesúhlasil ani s tvrdením, že nie je možné porovnávať výšku
nájomného za nebytové priestory s výškou nájomného za pozemky, keďže najvyšší súd opakovane
skonštatoval, že výška obvyklej odplaty za užívanie cudzích pozemkov je závislá aj od účelu akému
stavba spravidla slúži a k tomu, ako ten, kto sa týmto spôsobom obohatil, túto stavbu skutočne užíval

a akú odplatu by bol nútený za takéto užívanie za normálnych okolností zaplatiť (konkrétne žalobca
odkázal na rozsudky NS ČR zo dňa 20.3.2001, sp. zn. 25 Cdo 845/99, zo dňa 31.1.2005, sp. zn. 32
Odo 1108/2003 a zo dňa 23.6.2009, sp. zn. 30 Cdo 5252/2007). Ohľadne požadovaného poplatku
z omeškania žalobca poukázal na zákonnú možnosť aplikácie výkladového pravidla per analogiam
podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustálenú judikatúru pripúšťajúcu použitie ustanovenia §

697 Občianskeho zákonníka aj na prípady, pri ktorých vzniká užívateľovi prospech v podobe výkonu
práva užívania cudzieho pozemku (žiadnu konkrétnu judikatúra ale žalobca neuviedol). Vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný svojimi tvrdeniami potvrdzuje dôvodnosť a zákonnosť uplatneného nároku,
navrhol rozhodnúť rozsudkom na základe uznania.

5. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie,
na ktorom obe strany zotrvali na svojich doterajších písomných podaniach. Žalovaný opätovne poukázal
na to, že uplatnená výmera pozemkov 120 m2 nezodpovedná výmere garážami skutočne zastavanej
plochy a zotrval na návrhu zistiť primeranú cenu za užívanie pozemku. Žalobca na to uviedol, že nie je
potrebné skúmať primeranú cenu, ale trhovú cenu, ktorá je určená ponukou a dopytom s prihliadnutím

na účel, ktorému stavba slúži. V tejto súvislosti predložil zmluvu o nájme nebytových priestorov v obci N.
Š., kde je cena nájmu nebytových priestorov - pozemkov ročne v sume 60 Eur za m2 a tiež vyjadrenie
realitnej kancelárie o trhovej cene prenájmu nebytových priestorov na podnikateľskú činnosť v danej obci
od 30 Eur do 100 Eur za m2 za rok v závislosti od polohy nehnuteľností a poskytnutých inžinierskychsietí. Cena by mala byť za stavebný priestor a nie za pozemok, pretože žalobca chce priestor využívať a
v ďalšom súdnom konaní sa domáha odstránenia stavby. Žalovaný s tým nesúhlasil, poukázal na to, že
stavbaajpozemoksúvovlastníctve ažejerozdielmedzinájomnýmzastavbuanájomnýmzapozemok.

6.Vovecibolovykonanédokazovanievýsluchomštatutárnehozástupcužalobcuažalovaného,stranami
predloženými listinnými dôkazmi a znaleckým dokazovaním znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia
odhadu hodnoty nehnuteľností Ing. Z. X..

7. Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. N. Š., obec N. Š. bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom pozemkov
parc. č. 383/61 o výmere 42 m2, parc. č. 383/223 o výmere 6 m2, parc. č. 383/243 o výmere 18 m2,
v podiele 1/1, druh pozemkov zastavané plochy a nádvoria, ktorých titulom nadobudnutia bola kúpna
zmluva V771/11-148/13. Z tohto listu vlastníctva vyplynulo aj to, že na týchto pozemkoch sa nachádza
stavba, ku ktorej právny vzťah je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX. Z výpisu z listu vlastníctva č.
XXXX k.ú. N. Š., obec N. Š. bolo preukázané, že žalobca je tiež vlastníkom pozemku parc. č. 383/231 o

výmere 48 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, a to v podiele 44/81. Titulom nadobudnutia
bola kúpna zmluva V771/13-184/13, kúpna zmluva V50/14-35/14 a kúpna zmluva V192/14-70/14. Na
uvedenom pozemku sa nachádza stavba, ku ktorej právny vzťah je evidovaný na LV č. XXXX. Podľa
výpisu z LV č. XXXX je žalovaný výlučným vlastníkom stavby súpisné č. 642 nachádzajúcej sa na parc.
č. 383/61, parc. č. 383/223, parc. č. 383/231 a parc. č. 383/243 (garáž). Právny vzťah k týmto parcelám,

na ktorých stavba leží, je evidovaný na LV č. XXXX a XXXX. Titulom nadobudnutia vlastníctva k stavbe
je kúpna zmluva V657/12-218/12.

8. Zo žalobcom predložených kúpnych zmlúv a rozhodnutí Okresného úradu X., katastrálny odbor
číslo vkladu: V 771/13 zo dňa 1.10.2013, V 50/14 zo dňa 5.2.2014 a V 192/14 zo dňa 25.3.2014 mal

súd vo vzťahu k predmetu konania preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k pozemkom
nasledovne:
- dňa 1.10.2013 k pozemkom parc. č. 383/61 o výmere 42 m2, k parc. č. 383/223 o výmere 6 m2 a k
parc. č. 383/243 o výmere 18 m2 v podiele 1/1,
- dňa 1.10.2013 k časti pozemku parc. č. 383/231 o výmere 48 m2 v podiele 19/54,

- dňa 5.2.2014 k časti pozemku parc. č. 383/231 o výmere 48 m2 v podiele 14/108,
- dňa 25.3.2014 k časti pozemku parc. č. 383/231 o výmere 48 m2 v podiele 5/81.

9. V priebehu konania súd na základe návrhu žalobcu zo dňa 4.4.2017 uznesením č. k. 5C/38/2014-215
zo dňa 21.11.2017, právoplatným 4.12.2017 pripustil zmenu strany sporu na mieste žalobcu, ktorým

sa stala spoločnosť Intercontinental group Slovakia s.r.o. so sídlom v Spišskom Štvrtku. Nový žalobca
so vstupom do konania súhlasil. Podkladom pre pozitívne rozhodnutie súdu o návrhu pôvodného
žalobcu bol ním preukázaný prevod vlastníckeho práva k pozemkom, ktorých sa konanie týka a
súčasné postúpenie všetkých práv a povinností, pohľadávok a záväzkov viaznucich na prevádzaných
pozemkoch. Konateľom pôvodného a súčasného žalobcu je tá istá fyzická osoba.

10. Štatutárny zástupca žalobcu vo svoje výpovedi na pojednávaní dňa 13.11.2014 uviedol, že konanie
inicioval z dôvodu, že je vlastníkom pozemkov, na ktorých stoja garáže žalovaného. Žalovaný užívaním
týchto garáži vytvára podnikateľský zisk a bráni mu, aby on vytváral podnikateľský zisk. Žalovaný
neuhrádza za toto užívanie žiadnu odplatu. Žalobca má už dávnejšie podnikateľský zámer s týmito

pozemkami, o čom komunikoval aj s konateľom žalovaného, a to v čase, keď ešte nebol vlastníkom
garáži. Pozemky sú blízko cesty a je možné ich na podnikateľský účel využiť, ale je v týchto aktivitách
obmedzovaný, keďže garáže užíva žalovaný a sú v jeho vlastníctve. Žalobca už asi päť rokov vykupuje
a vysporiadáva pozemky v tomto priestore. Skutočnosť, že žalovaný je majiteľom garáži zistil, keď začal
opravovať strechu na týchto garážach, niekedy na jar minulého roku. Oslovil žalovaného, kde sa vyjadril,

že chcel by prenajať pozemky, avšak navrhol neprijateľnú cenu.

11. Štatutárny zástupca žalovaného vo svoje výpovedi na pojednávaní dňa 15.1.2015 uviedol, že
na území N. Š. vykonáva podnikateľskú činnosť asi desať rokov. Približne od r. 2011 mal záujem
rozšíriť podnikateľské aktivity, rozhodli sa odkúpiť susediaci subjekt a to v dražbe od Tatrabanky. Išlo o

nehnuteľnosť a súbor piatich garáží. Hlavná podnikateľská činnosť prebieha v budove, ktorá susedí s
garážami, je v nájme od Poľnohospodárskeho družstva O.. Po zakúpení asi rok tieto garáže neužívali
a keďže boli v dezolátnom stave, pristúpili k ich rekonštrukcii, a to oprave strechy. Vtedy sa žalobca
vyjadril, že nesúhlasí s tým, aby bol jeho pozemok užívaný a zablokoval prístup do garáži cisternou.Žalovaný prejavil záujem dohodnúť sa. Poukázal na to, že žalobca od momentu keď chceli užívať svoju
nehnuteľnosť, im znemožnil akýkoľvek fyzický prístup k nehnuteľnosti. Je neadekvátne žiadať nájom za
niečo, k čomu nemá prístup.

12. Podľa znaleckého posudku Ing. Z. X. č. 25/2015 zo dňa 14.7.2015, je všeobecná hodnota nájmu
za pozemky žalobcu zastavané garážami žalovaného (t. j. za pozemky vo výmere 92,07 m2) 1,017
Eur/m2/rok, teda 94 Eur/rok celkom. Všeobecná (trhová) hodnota je výsledná objektivizovaná hodnota
nehnuteľnosti, ktorá je znaleckým odhadom ich najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú

by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže. Všeobecná hodnota nájmu bola znalcom
stanovená použitím metódy polohovej diferenciácie. Využitie výnosovej metódy v danom prípade
nebolo opodstatnené vzhľadom na neuzatvorené nájomné zmluvy. Porovnávacia metóda stanovenia
všeobecnej hodnoty bola vylúčená z dôvodu nemožnosti získania štatisticky významného súboru
objektov vhodných na porovnanie v danom mieste a čase s relevantnými a identifikovateľnými podkladmi
porovnania. Ohodnocované pozemky sa nachádzajú v intraviláne obce N. Š. na jej južnom okraji.

Nachádzajú sa v blízkosti cesty druhej triedy. Podľa územného plánu obce ide o plochy výroby skladov
a výrobných služieb. Okolitá zástavba - budovy skladov, drobné prevádzkárne, spevnené plochy, areál
PD. V tesnej blízkosti pozemkov sa nachádzajú verejné rozvody vody, kanalizácie, plynu a elektriny.
PozemkysúzastavanéstavbouuvedenouvLVakogaráže,využívanéakoskladovépriestory.Územným
plánom sú určené ako plochy pre zariadenia výroby, skladov a výrobných služieb. Bez zmeny využitia

pozemkov územným plánom obce znalec nepredpokladá zmenu využitia nehnuteľností. Pozemky sú
zastavané stavbou bez existencie nájomnej zmluvy, prípadne zmluvy o zriadení vecného bremena. Na
ďalšie otázky súdu, ktoré žiadal zodpovedať žalobca, znalec v posudku uviedol, že trhová (všeobecná)
výška nájmu za skladové priestory nebola zisťovaná (nebolo to úlohou znalca), znalcovi nie sú známe
výšky nájmov skladových priestorov v obci, z ponúk realitných kancelárií boli zistené ponukové ceny

nájmov za skladové priestory v N. J. I., kde hodnota nájmu sa pohybuje v rozsahu 24-48 Eur/m2/rok.
Lokalizácia (umiestnenie) pozemkov je zohľadnená pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku, z ktorej
sa vypočíta výška nájmu, a to v koeficiente všeobecnej situácie, prípadne v koeficiente intenzity využitia.
Možný spôsob využitia pozemku definuje umiestnenie pozemku v rámci schváleného územného plánu.
Z tohto umiestnenia pozemku a zo skutkového stavu zisteného pri obhliadke nehnuteľnosti sa vychádza

aj pri stanovení všeobecnej hodnoty nájmu. Pri výpočte výške nájmu je zohľadnená aj technická
vybavenosť inžinierskymi sieťami a tiež umiestnenie pozemku v koeficiente dopravných vzťahov a
prípadne v koeficiente povyšujúcich faktorov.

13. K znaleckému posudku sa žalovaný vyjadril písomne dňa 19.8.2015 tak, že súhlasí so znaleckým

posudkom. Žalovaný sa vyjadril ústne na pojednávaní dňa 16.1.2018 tak, že nemá námietky voči
znaleckému posudku.

14. Obe strany využili právo záverečnej reči na pojednávaní dňa 16.1.2018. Žalobca navrhol rozhodnúť v
zmysle žaloby s tým, že za m2 požaduje trhovú cenu určenú v znaleckom posudku v sume 24 Eur ročne

a nesúhlasí so sumou určenou znalcom ako obvyklý nájom. Žalovaný zotrval na svojich tvrdeniach a
navrhol rozhodnúť v zmysle znaleckého posudku za vyčíslený počet dní, ako aj výmeru pozemkov, kde
cenu určil znalec v sume 94 Eur ročne celom. Poukázal na to, že žalobcom v záverečnej reči uvádzaná
cena 24 Eur je cena pozemku, ak by bol tento prevádzaný a nie cena za jeho nájom.

15. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal.

17. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

18. V predmetnom konaní nebola medzi stranami sporná skutočnosť, že žalobca je spoluvlastníkom
pozemkov, na časti ktorých sa nachádza stavba (súbor garáži), ktorá vlastnícky patrí žalovanému.Rovnakonebolaspornáskutočnosť,žeužívaniepozemkov,naktorýchstavbastojí,niejemedzistranami
riešené nájomnou zmluvou ani žiadnym iným konkrétnym zmluvným vzťahom. Nesporne tak medzi
stranaminastávasituácia,keďvlastníckemuprávukpozemkukonkurujevlastníckeprávoinéhosubjektu

k stavbe na pozemku vybudovanej (v tejto súvislosti je pre poriadok potrebné uviesť, že oprávnenosť
zriadenia stavby nebola žalobcom v konaní spochybnená). Oprávnenia vlastníka pozemku vyplývajúce
z ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka sú v takom prípade obmedzené rovnakými oprávneniami
vlastníka stavby (§ 3 ods. 1 a § 124 OZ) a v dôsledku toho je vlastník pozemku povinný strpieť, aby bol
pozemok v nevyhnutnom rozsahu užívaný vlastníkom stavby, prípadne pre potreby vlastníka stavby.

19. Nespornou bola v konaní aj skutočnosť, že vlastníkovi pozemku patrí za takého obmedzenie
vlastníckeho práva náhrada, ktorú mu žalovaný neposkytuje. Z vyjadrení strán, ako aj z ich
písomnej komunikácie predchádzajúcej súdnemu sporu, bolo nesporné, že žalovaný náhradu žalobcovi
neposkytuje z dôvodu, že sa na je výške nedohodli. Výška náhrady ostala spornou v priebehu celého
konania, čo bolo dôvodom nariadenia znaleckého dokazovania. Strany sa rozchádzali v spôsobe

ocenenia náhrady za užívanie pozemku, keď žalobca požadoval náhradu zodpovedajúcu nájmu
skladových priestorov, čo odôvodňoval tým, že žalovaný garáže užíva na skladovanie materiálu.
Žalovaný s tým nesúhlasil a mal za to, že náhrada má zodpovedať obvyklému nájmu pozemkov
argumentujúc tým, že užíva iba žalobcov pozemok. Spornou napokon bola aj otázka výmery pozemkov,
za ktorú patrí žalobcovi náhrada, ako aj doba odkedy mu táto patrí vzhľadom na viacnásobné a postupné

nadobúdanie vlastníctva žalobcu k pozemkom.

20. Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané, že žalovaný užíva pozemky žalobcu výlučne
na základe zákonnej povinnosti žalobcu strpieť toto užívanie a za ich užívanie žalobcovi neplatí žiadnu
náhradu. Povinnosti žalobcu ako vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie žalovaným ako vlastníkom

stavby na pozemku, pritom nepochybne zodpovedá povinnosť vlastníka stavby poskytnúť za užívanie
pozemku náhradu. Neposkytovaním náhrady sa tak žalovaný na úkor žalobcu obohacuje, keďže sa jeho
majetok nezmenšil. Uvedeným je naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa § 451
ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajúca v získaní plnenia bez právneho dôvodu.

21. Bezdôvodné obohatenie je záväzkom, z ktorého vzniká tomu kto sa obohatil povinnosť vydať to, o čo
sa bezdôvodne obohatil tomu, na koho úkor k obohateniu došlo. Tejto povinnosti zodpovedá právo toho,
na úkor koho k obohateniu došlo požadovať vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia. Podľa § 458
ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná

náhrada. Tak je tomu aj v prejednávanom spore, keď spotrebované plnenie má podobu výkonu práva
užívať cudziu vec.

22. Peňažná náhrada za užívanie cudzej nehnuteľnosti musí vychádzať z finančného ocenenia
prospechu, ktorý žalovanému užívaním veci vznikol. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je

peňažná čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase za užívanie
veci s prihliadnutím k druhu právneho dôvodu, ktorým sa spravidla právo užívania veci zakladá.
Najčastejšie je týmto právnym dôvodom nájomná zmluva. Výška náhrady má tak vychádzať z obvyklej
hladiny nájomného, ktoré by bol nájomca za obvyklých okolností povinný na základe zmluvy plniť.

23. V znaleckom posudku č. 25/2015 vypracovanom v priebehu konania znalec Ing. Z. X. stanovil
všeobecnú hodnota nájmu za pozemky žalobcu zastavané garážami žalovaného na 1,017 Eur/m2/rok.
Strany proti znaleckému posudku nenamietali. Z takto určenej všeobecnej hodnoty nájmu za m2 súd
vychádzal pri vyčíslení bezdôvodného obohatenia. Keďže žalobca uplatňoval bezdôvodné obohatenie
denne, pri prepočte na deň je všeobecná hodnota nájmu v sume 0,0027863 Eur za m2 (1,017 Eur ÷

365 dní).

24. Žalobca požadoval bezdôvodné obohatenie za určité obdobie, konkrétne od 21.8.2013 (vo vzťahu
k parcelám č. 383/61, 383/223 a 383/243) do podania žaloby, teda do 14.4.2014 a za obdobie od
10.12.2013 (vo vzťahu k parcele č. 383/231) do podania žaloby. Bezdôvodné obohatenia žiadal za 120

m2 výmery pozemkov. Nadobudnutie vlastníctva žalobcu k jednotlivým parcelám zastavaných stavbami
vo vlastníctve žalovaného bolo preukázané zo žalobcom predložených kúpnych zmlúv a rozhodnutí
Okresného úradu X., katastrálny odbor, čísla vkladov V 771/13, V/50/14 a V 192/2014. Z týchto listinných
dôkazov (rovnako tak aj z listov vlastníctva, ale aj znaleckého posudku) bola nesporne preukázanáaj výmera časti pozemkov žalobcu zastavaných stavbami vo vlastníctve žalovaného. Žalobca teda
nadobudol dňom 1.10.2013 pozemky vo výmere 42 m2, 6m2 a 18 m2 zapísané na LV č. XXXX a tiež
pozemky vo výmere 17 m2 zapísané na LV č. XXXX. Vlastníctvo k ďalším pozemkom zapísaným na LV

č. XXXX nadobudol až následne, a to dňa 5.2.2014 vo výmere 6 m2 a dňa 25.3.2014 vo výmere 3 m2.
Žalovaný sa mohol na úkor žalobcu obohatiť najskôr dňom, keď sa žalobca stal vlastníkom pozemkov
zastavaných stavbami vo vlastníctve žalovaného, teda dňom 1.10.2013, 5.2.2014 a 25.3.2014. Žalobca
v konaní nepreukázal existenciu iného titulu, ktorý by ho oprávňoval požadovať bezdôvodné obohatenie
predo dňom nadobudnutia vlastníckeho práva.

25. Na základe uvedeného súd určil výšku bezdôvodného obohatenia žalovaného nasledovne:
- k pozemkom nadobudnutým žalobcom do vlastníctva dňa 1.10.2013 v celkovej výmere 83 m2 (42 + 6 +
18 + 17) je počet dní bezdôvodného obohatenia do podania žaloby (do 14.4.2014) 196 dní x 0,0027863
Eur denne za m2 = bezdôvodné obohatenie v sume 45,33 Eur,
- k pozemkom nadobudnutým žalobcom do vlastníctva dňa 5.2.2014 vo výmere 6 m2 je počet dní

bezdôvodného obohatenia do podania žaloby (do 14.4.2014) 69 dní x 0,0027863 Eur denne za m2 =
bezdôvodné obohatenie v sume 1,15 Eur,
- k pozemkom nadobudnutým žalobcom do vlastníctva dňa 25.3.2014 vo výmere 3 m2 je počet dní
bezdôvodného obohatenia do podania žaloby (do 14.4.2014) 21 dní x 0,0027863 Eur denne za m2 =
bezdôvodné obohatenie v sume 0,18 Eur.

26. Celková výška bezdôvodného obohatenia tak predstavuje sumu 46,66 Eur (45,33 + 1,15 + 0,18).
Na úhradu tejto sumy súd žalovaného zaviazal, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd poznamenáva, že žalobca v priebehu konania
neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý uplatňoval nárok za výmeru pozemkov 120 m2, hoci na nesúlad tejto

výmery s výmerov vyplývajúcou z listov vlastníctva žalovaný poukazoval už vo svojom prvom vyjadrení.
Žalobca tiež nesprávne uvádzal výmeru parcely č. 383/61 48 m2, hoci podľa výpisu z listu vlastníctva
je jej výmera iba 42 m2.

27. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že základom pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia

má byť obvyklý nájom za skladové priestory v obci, v ktorej sú pozemky umiestnené. Žalobca tento názor
odôvodňoval tým, že rozhodujúca má byť cena za stavebný priestor a nie za pozemok, pretože žalobca
chce priestor využívať a v ďalšom súdnom konaní sa domáha odstránenia stavby. Súd poukazuje na
to, že vec ktorú žalobca nemôže reálne využívať je pozemok a nie zastavaný pozemok. Stavby sú vo
vlastníctve žalovaného a je výlučne jeho vecou, na aký účel ich využíva. Žalobca v čase nadobudnutia

vlastníctva k pozemkom vedel (musel vedieť z údajov v katastri nehnuteľností), že tieto sú sčasti
zastavané stavbami vo vlastníctve iného. Predmetom sporu nie je zaplatenie nájomného, ale žalobou
uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je kvantifikované výškou primeraného
a obvyklého nájomného. Nájomného za nájom pozemkov, a nie nájomného za nájom nebytových
(skladových) priestorov. Judikatúra, na ktorú žalobca v konaní poukazoval, je na daný skutkový stav

nepoužiteľná. Vo vzťahu k žalobe, ktorou sa žalobca v inom konaní domáhal odstránenia stavby má
súd z úradnej činnosti vedomosť, že táto žaloba bola právoplatne zamietnutá (v spojení s rozhodnutím
odvolacieho súdu).

28. Žalobca v žalobe požadoval, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť aj poplatok z omeškania,

per analogiam k ustanoveniu § 697 Občianskeho zákonníka. Tejto časti žaloby nebolo možné vyhovieť
z dôvodu, že vznik povinnosti platiť poplatok z omeškania predpokladá existenciu nájomného
vzťahu, alebo vzťahu od neho odvodeného. Predmetom konania bol vzťah vzniknutý z bezdôvodného
obohatenia.Žalobcavdanomprípade,vzhľadomnaomeškaniespeňažnýmplnením, mohol požadovať
úroky z omeškania, čo však neurobil.

29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

30. Podľa § 256 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd

náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov.

31. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

32. O nároku na náhradu trov konania strán vzhľadom na ich čiastočný úspech vo veci súd rozhodol
podľa ustanovenia § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku Žalobca bol v konaní úspešný v 1,45
%, keď z uplatnenej sumy 3.218,88 Eur mu bola priznaná suma 46,66 Eur. Naopak úspech žalobcu
prestavuje 98,55 %. V spore úspešnejšiemu žalovanému priznal právo na náhradu trov konania proti
menej úspešnému žalobcovi, v rozsahu 97,1 %, čo predstavuje čistý úspech žalovaného vo veci. V

súvislosti s náhradou trov konania súd pre poriadok uvádza, že žalobca síce mal úspech čo do základu
žalovaného nároku, avšak dôvodnosť nároku žalovaný od počiatku uznával, a teda tento nebol sporný.
Nemôže byť preto v tomto smere žalovanému na ujmu to, že nezaplatil žalobcom neprimerane vysokú
požadovanú sumu. Uvedené platí o to viac, že žalobca blokovaním vstupu do garáži (čo konateľ žalobcu
na pojednávaní nepoprel), žalovanému bránil v riadnemu prístupu do stavby. Spor medzi stranami bol
tak výlučne ohľadne výšky bezdôvodného obohatenia, a v tomto bol nepochybne úspešnejší žalovaný.

V dôsledku vykonaného znaleckého dokazovania vznikli v konaní aj trovy štátu, keď štát po vyčerpaní
preddavku zloženého na trovy znaleckého dokazovania žalovaným, predbežne z vlastných prostriedkov
uhradil rozdiel do sumy priznaného znalečného. Náhradu týchto trov konania súd štátu priznal voči
žalobcovi, ktorý svoju preddavkovú povinnosť nesplnil. O výške trov bude rozhodnuté samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.