Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216219130
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216219130.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou, Slnečná 765/3,
Malinovo, proti žalovanému: V. A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/X, L. Q., o zaplatenie 174,56
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 17.
októbra 2017, č.k. 6Csp/162/2016-42, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol žalobu žalobcu a žalovanému
nepriznal nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa žalobou
podanou na súd prvej inštancie dňa 19.12.2016 domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 174,56 eur ako
zostatku na poplatku v sume 174,56 eur, trov mediačného konania 138,81 eur, poplatku za upomienky
vo výške 44 eur, ako aj úrokov vo výške 32% ročne zo sumy
- 400 eur od 07.03.2013 do 10.04.2013 v sume 11,92 eur
- 334 eur od 11.04.2013 do 10.05.2013 v sume 8,49 eur

- 268 eur od 11.05.2013 do 09.07.2013 v sume 13,86 eur
- 202 eur od 10.07.2013 do 12.08.2013 v sume 5,84 eur
- 136 eur od 13.08.2013 do 10.09.2013 v sume 3,34 eur
- 70 eur od 11.09.2013 do 08.10.013 v sume 1,66 eur
- 4 eurá od 09.10.2013 do 19.12.2013 v sume 0,25 eur
- úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 666,56 € od 30.07.2014 do zaplatenia a náhrady
trov konania. V žalobe dôvodil tým, že na základe Zmluvy o úvere zo dňa 30.1.2013 žalobca ako veriteľ

poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 400 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s príslušným
poplatkom vo výške 392 eur za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere v 12 mesačných splátkach po
66 eur, žalovaný doposiaľ uhradil sumu vo výške 492 eur. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi v prípade
porušenia zmluvy aj poplatok za zasielanie upomienok celkom vo výške 44 eur. Zároveň žalobca a
žalovaný sa v zmluve dohodli, že žalovaný ako dlžník je povinný uhradiť žalobcovi všetky náklady, ktoré
vznikli v súvislosti s uplatnením práva v mediačnom konaní. V zmysle predpisov mediačného konania

žalovaný mal mediáciu zmariť, o čom rozhodol mediátor ustanovený vo veci. Mediačné konanie bolo
vedené pred mediačným centrom zriadenou spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. K urovnaniu
sporu mediačným konaním nedošlo, žalobca však vynaložil sumu vo výške 138,81 eur a poplatok
za mediačné konanie 59,75 eur. Súd vykonaným dokazovaním mal nepochybne preukázané, že dňa30.1.2013 medzi stranami sporu bola uzatvorená Zmluva o úvere č. 207800499, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 400 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným
poplatkom 392 eur, teda mal vrátiť sumu 792 eur v 12 mesačných splátkach po 66 eur. Sám žalobca

uviedol, že žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi 492 eur. Predmetnú úverovú zmluvu súd prvej inštancie
považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, preto na túto aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 9
ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Súd preskúmal stranami
uzatvorenú zmluvu a mal za preukázané, že táto neobsahuje všetky zákonom o spotrebiteľských
úveroch určené náležitosti. Podmienky predmetnej zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi - žalovanému bez
ťažkostíasistotousaorientovaťvpredmetnejzmluve.Žalobcavžalobeuviedol,že žalovanýsazaviazal
vrátiť úver v 12 mesačných splátkach po 66 eur počnúc dňom 7.3.2013. V zmluve však je uvedené,

že uvedenú sumu 792 eur zaplatí žalovaný v jednej splátke v sume 792 eur a to do 7.2.2014 s tým,
že výška ročnej percentuálnej miery nákladov sa vypočítala v zmysle zákona a je vo výške 98%. V
zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ v znení v čase uzatvorenia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Keďže predmetná zmluva

neobsahuje podstatné náležitosti, ktoré má obsahovať, súd je názoru, že predmetný spotrebiteľský
úver je bezúročný a bez poplatkov, teda žalobca má od žalovaného nárok iba na vrátenie skutočne
poskytnutých finančných prostriedkov. Žalobca poskytol úver vo výške 400 eur, doposiaľ uhradil 492
eur, takže do zaplateného zostatku na poplatkoch v sume 174,56 eur s príslušným úrokom vo výške
32% ročne z tejto sumy zamietol ako nedôvodný. Za nedôvodný považoval súd aj nárok v časti trov

mediačného konania vo výške 138,81 eur ako aj poplatok za upomienky 40 eur. Výšku trov mediačného
konania žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Dohoda v zmysle bodu 13 VOP nemohla platne uložiť
žalovanému takúto povinnosť. Táto dohoda je jednostranným úkonom žalobcu veriteľa, ktorý dlžníkovi
vnútil povinnosť riešiť spor mediáciou a jednostranne uložil povinnosť zaplatiť trovy mediačného konania
bez toho, aby rovnaké povinnosti mal žalobca. V tejto časti je teda nárok nielen nedôvodný, v rozpore

so zákonom, ale ide aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda podmienku neplatnú. Poplatok za
upomienku vo výške 40 eur považuje súd tiež za neodôvodnený a nepreukázaný, pretože žalobcovi
objektívne nemohli vzniknúť náklady na vyhotovenie písomnej upomienky bežne v listovej forme vo
formáte A4 v takejto výške, ale takýto poplatok a v uvedenej výške ani nebol v zmluve dohodnutý. Súd
tak nepovažoval nárok žalobcu za dôvodný ani v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

trovy mediačného konania a poplatok za upomienky, keďže žalobca nepreukázal ich odôvodnenosť a
rozsah. Z uvedených dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol, o nároku na náhradu trov konania
rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože mu
preukázateľne žiadne nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Uviedol, že v predmetnom konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež podľa písmena d) konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež podľa písmena f) súd

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa písmena h) rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o úvere, samotnému uzavretiu
zmluvy predchádzalo zo strany žalovaného vyplnenie žiadosti o úver dňa 28.1.2013, dva dni pred
uzavretím zmluvy, v ktorej žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný dobrovoľne uviedol, že má záujem
finančné prostriedky použiť na účely výkonu zamestnania. Vzhľadom na uvedené bola žalovanému

predloženázmluvariadiacasaustanoveniami§497anasledujúcezákonač.513/1991Z.z.Obchodného
zákonníka. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru,
v zmysle ktorých sa strany dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným
zákonníkom. Vzhľadom na tieto skutočnosti nie je možné na danú zmluvu aplikovať ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nijakým

spôsobom nevyjadril k tejto nimi tvrdenej skutočnosti, že žalovaný mienil úver použiť na účely výkonu
zamestnania. Žalobca má za to, že výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je
jasne uvedená priamo na prednej strane dohody o plnení v splátkach. Každá uvedená splátka bola
prednostne započítaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient bol o tom informovanýústne. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty,
pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.5.2014,
obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 OZ, v

zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie
odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných veciach. Úrok ako aj jeho zabezpečenie považuje žalobca za primeraný a v súlade s dobrými
mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty v obdobných
prípadoch. Poukázal na § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Pri výpočte odplaty sa vychádza

z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a len v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Je
názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri
užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. Je zrejmé, že slovenské právo a slovenský
zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa ale aj výslovne uvádza. Poukázal na
rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 C 42/2015 a na článok 10, 23 Smernice Európskeho parlamentu a

Rady 2008/48/ES z 23.4.2008. Poukázal ďalej na skutočnosť, že žalovaný nijakým spôsobom nepoprel
tvrdenia žalobcu a nevyjadril sa k účelu poskytnutia úveru. V prípade, ak sa žalobca domáha postavenia
spotrebiteľa, zaväzuje ho povinnosť tvrdenia, ale aj preukázania tvrdených skutočností. Dokazovať je
povinný v spore každý, kto niečo tvrdí. Vzhľadom k uvedenému navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 367 ods. 3 CSP) vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie,
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 6Csp/162/2016 je určenie
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 174,56 eur ako zostatku na poplatku trovy mediačného
konania v sume 138,81 eur, poplatok za upomienky 44 eur, ako aj úroky vo výške 32% ročne z
jednotlivých súm a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 666,56 eur od 30.7.2014 do zaplatenia
a náhradu trov konania.

5. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá a žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu
trov konania.

6.Odvolacísúdpopreskúmanínapadnutéhorozsudkuakoajceléhoobsahuspisovéhomateriáludospel
k záveru, ž súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil, dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa
i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuviedol nové relevantné
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by boli navyše spôsobilé

privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd tak nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

7. Žalobca v odvolaní namietal, že predmetná zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nie je
zmluvou spotrebiteľskou, uvedenú skutočnosť odvodzoval z toho, že žalovaný v žiadosti o úver vyznačil,

že žiada finančné prostriedky na výkon zamestnania. Odvolací súd poukazuje na ust. § 2 písm.
a) Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
podľa ktorého, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania, pričom povolaním sa rozumie napr. povolanie architekta,stavebného inžiniera alebo povolanie advokáta. Zamestnanie a povolanie nie sú pojmy totožné, v
uvedenom § 2 písm. a) sa zamestnanie neuvádza, takže predmetný úver je úverom spotrebiteľským,
preto správne súd prvej inštancie skúmal, či tento úver obsahuje náležitosti v súlade s ustanovením §

9 ods. 2 ZoSÚ a správne dospel k záveru, že neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Odvolací
súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu v odvolaní, že v úverovej zmluve je riadne uvedená náležitosť
a to výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Účelom náležitosti ustanovenej
v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude
použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danej situácii, pretože

inak by nebolo dostatočne určité akú časť istiny zaplatil a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie
poplatky, teda i na odplatu žalobkyne. To nemožno nahradiť uvedením len výšky mesačnej splátky. V
zmluvách, ktoré nečlenia splátky na časť istiny, úrokov a iných poplatkov, spotrebiteľ nevie, koľko má
hradiť na istinu úveru, úroky a poplatky. Aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť pre uzavretie úverovej
zmluvy na základe úplnej znalosti veci, je potrebné mu poskytnúť informácie o nákladoch spojených s
úverom. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje implementáciu ustanovení smernice (Smernica

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o
zrušení Smernice Rady 87/102/EHS v znení korigenda k smernici) do slovenského právneho poriadku,
pričom ide o úplnú harmonizáciu smernice. Podľa článku 10 ods. 1 písm. h) označenej smernice má
zmluva obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely

splatenia. ZoSÚ však jednoznačne svojou úpravou ide nad rámec smernice a vyjadruje požiadavku
rozčlenenia splátky. Zrejmý konflikt medzi smernicou a zákonom bol riešený aj v rozhodnutí Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej, ktorý
potvrdil, že smernica skutočne takéto členenie nepožaduje. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy
účinoksmernicevzásadevylúčený.Vnútroštátnesúdysúsícepovinnévykladaťnárodnéprávovosvetle

znenia a účelu smernice, avšak tento výklad nie je absolútny, pretože eurokonformný výklad zákona
nemôže nahradiť jeho výslovné znenie (v opačnom prípade by šlo o výklad contra legem). Vnútroštátne
súdy musia skúmať, či môžu normu práva EÚ transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne,
avšak tento tzv. nepriamy účinok smernice nie je absolútny, keďže eurokonformný výklad zákona
nemôže nahradiť výslovné znenie zákona. Zámerom zákonodarcu síce bolo transponovať smernicu v

celom rozsahu a nepochybne nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k) bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2
smernice. Do konfliktu sa zákon so smernicou dostal v dôsledku priznania vyššej ochrany spotrebiteľa
stanovením požiadavky rozčlenenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky, aby spotrebiteľ mal vedomosť
v akej výške bude platiť istinu a v akej výške úroky a ostatné poplatky. Až na základe rozsudku Súdneho
dvora EÚ vo veci C-42/15 sa tento konflikt smernice a zákonnej úpravy stal zákonodarcovi známy

konštatovaním, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili
povinnosť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice.
Zámer zákonodarcu transponovať smernicu v celom rozsahu bol teda naplnený, ale keďže zákonodarca
postupoval tak, že sa dostal nad prípustný rozsah smernice a následne po označenom rozhodnutí
Súdneho dvora EÚ zosúladil smernicu a vnútroštátnu úpravu zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení

a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení
oznámenia o oprave chyby č. 299/2017 Z.z., ktorým došlo i k zásadnej zmene legislatívneho textu ust.
§ 9 ods. 2 písm. i), pôvodne písm. k) ZoSÚ s účinnosťou od 1. mája 2018. Termín splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov bol nahradený slovami frekvenciou splátok. K tomuto novelizovanému zneniu zákona
vypustenie uvedenej náležitosti zmluvy bolo nevyhnutné z dôvodu záverov rozsudku Súdneho dvora

EÚ C-42/15. Dve rôzne zákonné formulácie predmetnej obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a to do 1. mája 2018 a po uvedenom dátume, nemôžu smerovať k jednému výkladu. S prvotnou
vnútroštátnou úpravou predmetnej náležitosti zmluvy bol súčasne doplnený tiež odsek 2 § 566 OZ. Táto
úprava určuje, v akom poradí je treba započítať čiastočné plnenie dlhu, pričom takéto poradie môže
zmeniť len dlžník, nie veriteľ. Spotrebiteľ ako dlžník by mal byť informovaný požadovanou náležitosťou

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aká časť splátky bude použitá na istinu, aká na úroky a ďalšie poplatky,
aby veriteľ svojvoľne nepriraďoval plnenie spotrebiteľa i určoval, aká časť sa použije na splácanie istiny,
aká na úroky a poplatky. Uvedené nie je spôsobilé nahradiť ani amortizačná tabuľka. Zákonodarca
vychádzal z odlišností pojmov rozčlenenie (rozpis splátky) a amortizácia úveru, vzhľadom na ich odlišný
účel. Súd prvej inštancie tak preto správne rozhodol po zistení, že zmluva o spotrebiteľskom úvere

uzatvorená medzi stranami konania neobsahuje obligatórnu obsahovú náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2
písm. k) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a z tohto dôvodu považoval správne úver za
bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku ktorej skutočnosti žalobu zamietol, keďže na úroky a poplatky
žalobca nemá nárok a žalobcovi žalovaný zaplatil viac, než v akej výške mu bol úver poskytnutý. Pokiaľsa týka nepriznania trov mediačného konania, tu sa odvolací súd stotožnil s odôvodnením nepriznania
súdom prvej inštancie, pričom v odvolaní žalovaný neuviedol k trovám mediačného konania žiadne
konkrétne a relevantné skutočnosti.

8. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1

CSP za použitia ust. § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok
na ich náhradu v celom rozsahu.

10. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).