Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/171/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215202673
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4215202673.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcov: 1.
Imrich Németh, Mlynský rad 113/14, Zemianska Olča, IČO: 35 047 364, 2. NÉMETH I+J, spol. s r. o. so
sídlom Mlynský rad 113/14, Zemianska Olča, IČO: 36 548 731, obaja v konaní zastúpení Advokátskou
kanceláriou TIMAR & partners, s. r. o., so sídlom Štúrova 42, Šaľa, IČO: 36 866 296 proti žalovanej:

Q.. Z. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XXXX/XX, A., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Roman
Blažek, s. r. o, so sídlom Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, o návrhu žalobcov v rade 1. a 2. na prerušenie konania, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno zo dňa 12. januára 2017 č. k. 14C/142/2015-179 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, ktorým súd prvej
inštancie prerušil konanie vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 14C/142/2015 v časti žaloby

žalobcu v 1. rade voči žalovanej o určenie neúčinnosti právneho úkonu do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13C/154/2015 z r u š u j e a vec vracia
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prerušil konanie vedené na Okresnom súde Komárno
pod sp. zn. 14C/142/2015 v časti žaloby žalobcu v 1. rade voči žalovanej o určenie neúčinnosti

právneho úkonu do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp.
zn. 13C/154/2015 a vo zvyšnej časti návrh na prerušenie konania zamietol. Rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ustanoveniami § 164, § 165 ods. 2 CSP. Uviedol, že na súde sa vedie konanie o
určenie neúčinnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy uzavretej medzi rodičmi žalovanej ako darcami
a žalovanou ako obdarovanou dňa 04. 12. 2014. Dňa 25. 05. 2016 doručili žalobcovia v 1. a 2.
rade súdu návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom

súde Komárno pod sp. zn. 13C/154/2015 z dôvodu, že výsledok tohto konania môže mať význam pre
skutkové, právne posúdenie veci, ako aj výsledok tohto konania. Žalovaná s návrhom na prerušenie
konania nesúhlasila. Žiadala, aby súd návrhu na prerušenie konania nevyhovel a pokračoval v konaní.
V danej veci z obsahu spisu súd zistil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností evidovaných
Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor na LV č. XXX pre k. ú. C., ktoré nadobudla darovaním od
svojich rodičov, určenie neúčinnosti ktorého právneho úkonu je predmetom tohto konania. Žalobcovia v

1. a 2. rade dôvodnosť podanej žaloby vyvodzujú zo skutočnosti, že právny úkon darovania je v tomto
prípade odporovateľným právnym úkonom v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka, pretože smeroval
k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľov (žalobcov v rade 1. a 2.) voči otcovi žalovanej, ktorý v
dňoch 08. 08. 2014 a 13. 10. 2014 pristúpil k záväzku obchodnej spoločnosti LARGUS, s. r. o. voči
žalobcom v 1. a 2. rade a ohľadne ktorých pohľadávok rozhodol Okresný súd Komárno platobnými
rozkazmi č. k. 4Rob/42/2014-24 zo dňa 06. 06. 2014 a č. k. 5Rob/163/2014-18 zo dňa 09. 06. 2014,

ktoré rozhodnutia sa stali exekučnými titulmi. Zo spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 13C/154/2015
súd zistil, že ide o konanie iniciované v tomto konaní žalobcom v 1. rade voči žalovaným: 1. N. D.a 2. X. M. (otec žalovanej) o zaplatenie sumy 5.837,46 eura z titulu pristúpenia žalovaných v 1. a 2.
rade ako pristupujúcich dlžníkov v 2. a 3. rade k záväzku obchodnej spoločnosti LARGUS, s. r. o. voči
žalobcovi celkove vo výške 6.337,46 eura, z ktorej sumy bola dňa 25. 07. 2014 uhradená suma vo výške

500 eur, a to pristupujúcim dlžníkom v 1. rade. Konanie vo veci sp. zn. 13C/154/2015 bolo prerušené
z dôvodu úmrtia žalovaného v 2. rade (otca žalovanej v tomto konaní), pričom dedičské konanie sa
vedie na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 12D/350/2015. Súd mal za to, že v danom prípade
otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 1. rade závisí od výsledku konania vedeného na Okresnom
súde Komárno pod sp. zn. 13C/154/2015, keď neprerušenie tohto konania by nútilo žalobcu v 1. rade

počkať s podaním žaloby v tejto veci do právoplatného skončenia konania, ktorým mu bude prisúdená
pohľadávka (čo založí jeho aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní). Na strane žalobcu v 1. rade by
však išlo o riziko uplynutia prekluzívnej lehoty pre podanie tejto žaloby vyplývajúcej z ustanovenia § 42a
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Takýto stav podľa názoru súdu odporuje základnému účelu civilného
sporového konania, ktorým je zabezpečenie spravodlivej ochrany ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov strán sporu. Preto súd rozhodol tak, že konanie v časti žaloby žalobcu v

1. rade voči žalovanej o určenie neúčinnosti právneho úkonu darovania prerušil. Vo zvyšnej časti návrh
na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie, v jeho vyhovujúcom výroku, napadla v zákonnej lehote odvolaním
žalovaná, domáhajúc sa ním jeho zmeny tak, že súd návrh na prerušenie konania zamietne, resp.

uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkla súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie podmienok
prerušenia konania podľa § 164 CSP, pretože súd nezohľadnil princíp rovného postavenia obidvoch
strán sporu, požiadavku čo najrýchlejšej a účinnej ochrany práv strán sporu, ako i možnosť zvolenia
iného vhodného procesného opatrenia, týkajúceho sa vedenia tohto konania. Prerušenie konania je

na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však
jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže
konanie prerušiť. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na ktorú prerušenie
konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Predmetom konania vedeného pod
sp. zn. 13C/154/2013 je nárok žalobcu v 1. rade voči žalovaným N. D. a X. M. (jej otcovi) o zaplatenie

5.837,46 eura s príslušenstvom na základe prvej Dohody o pristúpení k záväzku zo dňa 07. 08. 2014.
Predmetom konania teda nie je určenie platnosti, či neplatnosti dohody o pristúpení k záväzku zo
dňa 07. 08. 2014, ale splnenie povinnosti z predmetnej dohody. Posúdenie platnosti dohody bude
relevantné pre rozhodnutie konajúceho súdu o priznaní nároku žalobcu v 1. rade, tiež však len v
rámci prejudiciality, nie ako o predmete konania. Nešlo by preto o situáciu, kedy by sa súd vlastným

predbežným posúdením otázok v konaní 14C/142/2015 dostal do rozporu s právoplatným rozhodnutím
súdu v konaní 13C/152/2015, tak ako to v odôvodnení rozhodnutia o prerušení konania konštatoval
prvoinštančný súd. Naviac, prerušenie konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu do právoplatného
skončenia iného, rovnako prerušeného konania, nie je najvhodnejším opatrením súdu v porovnaní s
inými prípustnými opatreniami, ale naopak, je najzdĺhavejším opatrením v postupe súdu pri vedení

konania. Nekonaním prvoinštančného súdu prerušením konania je v časti žaloby žalobcu v 1. rade
udržiavaný právny stav, ktorým dochádza k porušovaniu práva na spravodlivý súdny proces, obsahom
ktorého je aj právo na konanie bez zbytočných prieťahov, t. j. v primeranej dĺžke. Naviac skutočnosť,
že súd konanie v časti žaloby žalobcu v 2. rade neprerušil, ale žalobu v tejto časti ani nevylúčil na
samostatné konanie, vzbudzuje podozrenie, či súd nebude s nariadením termínu pojednávania aj v

tejto časti „vyčkávať“ do právoplatného skončenia konania vo veci 13C/152/2015 (pretože inak by išlo
o zaujímavú procesnú situáciu, kedy by bolo nariadené pojednávanie vo veci, ktorej časť je prerušená
a časť prerušená nie je, bez vylúčenia niektorej z nich na samostatné konanie). Prerušenie konania v
tejto veci podľa jej názoru generuje zbytočné plynutie času, majúce za následok ohrozenie práva na
spravodlivú súdnu ochranu, súčasne oslabenie dôkaznej situácie v konaní.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci
dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, ktorým
súd prvej inštancie prerušil konanie vedené na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 14C/142/2015 v

časti žaloby žalobcu v 1. rade voči žalovanej o určenie neúčinnosti právneho úkonu do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 13C/154/2015, je potrebné v
zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.4. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

6. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý

zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

7. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na takéto konanie podnet.

8. Ustanovenie § 164 CSP (predtým § 109 ods. 2 písm. c/ OSP) upravuje tzv. fakultatívne prerušenie

konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd
je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto
zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení slúžiacich účelu
racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného civilného konania je ale potrebné podriadiť
aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv strán sporu v civilnom konaní (čl. 17 CSP,

predtým § 6 OSP) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv strán sporu rýchlejšia
a účinnejšia. Rozhodnutie súdu tak závisí od konkrétnych okolností veci. Otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu (tzv. predbežná alebo prejudiciálna otázka), je otázka, na ktorú vecné
rozhodnutie však nie je príslušný súd, pred ktorým prebieha dané súdne konanie, ale iný orgán, prípadne
súd. Ide teda o otázku, ktorá môže byť predmetom samostatného konania. Pokiaľ sa takáto zákonom

predpokladaná prekážka vyskytne počas súdneho konania, je len na úvahe súdu, či konanie preruší
alebo bude v konaní pokračovať ďalej, pretože z dikcie ustanovenia 164 CSP nevyplýva povinnosť súdu
konanie prerušiť.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie

reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť.
Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav, a po výklade a
použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo
na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej
požiadavkami (I. ÚS 50/04).

11. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť taký závadný procesný postup

súdu, ktorým sa strane znemožní realizácia jej procesných práv, priznaných mu v civilnom konaní za
účelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Ide teda o taký postup súdu, ktorý
znemožňuje strane sporu realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu
Civilným sporovým poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

12. Podľa § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho
vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné odôvodnenie,
poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.13. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

14. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Právo strany na riadne odôvodnenie rozhodnutia je jednoznačne takým procesným právom, ktoré
mu je v civilnom konaní priznané za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Odôvodnenie rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti,

zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyrovnať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne
vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s
poukazom na prijaté právne závery. Jeho účelom je totiž preukázať správnosť rozhodnutia a súčasne je i
prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí. Preto musí byť preskúmateľné.

16. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade sa žalobou doručenou
súdu prvej inštancie dňa 26. 02. 2015 domáhali určenia, že právny úkon darovania vykonaný na
základe darovacej zmluvy zo dňa 30. 12. 2014 pod V-4873/14 zo strany X. M., nar. XX. XX. XXXX
a jeho manželky Z. M., nar. XX. XX. XXXX je voči žalobcom právne neúčinný. Z odôvodnenia žaloby

vyplýva, že Okresný súd Komárno právoplatným a vykonateľným rozhodnutím zo dňa 06. 06. 2014
č. k. 4Rob/42/2014-24 priznal žalobcovi v 1. rade právo na plnenie pohľadávky vo výške 6.337,46
eura voči obchodnej spoločnosti LARGUS s. r. o. Právoplatným a vykonateľným rozhodnutím zo dňa
09. 06. 2014 č. k. 5Rob/163/2014-18 súd priznal žalobcovi v 2. rade právo na plnenie pohľadávky
vo výške 46.015,48 eura voči obchodnej spoločnosti LARGUS s. r. o. Dňa 08. 08. 2014 uzavrel

žalobca v 1. rade ako veriteľ s pristupujúcimi dlžníkmi v 1. až 3. rade dohodu o pristúpení k záväzku,
pričom, záväzok predstavuje pohľadávka v celkovej výške 6.337,46 eura, priznaná rozhodnutím č.
k. 4Rob/42/2014-24, keď pristupujúcim dlžníkom v 3. rade je X. M. (spoločník a konateľ
dlžníka), ktorý sa zaviazal, že najneskôr do 30. 09. 2014 splní spoločne a nerozdielne s pristupujúcimi
dlžníkmi v 1. a 2. rade za pôvodného dlžníka uvedený záväzok vo výške 5.837,46 eura. Dňa 13.

10. 2014 uzavrel žalobca v 2. rade ako veriteľ s pristupujúcimi dlžníkmi v 1. až 3. rade dohodu o
pristúpení k záväzku, pričom záväzok predstavuje pohľadáva v celkovej výške 46.015,48 eura, ktorá
pohľadávka je priznaná právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom č. k. 5Rob/163/2014-18
voči pôvodnému dlžníkovi, pričom pristupujúcim dlžníkom v 3. rade je X. M., ktorý sa zaviazal, že
najneskôr do 30. 11. 2014 splní spoločne a nerozdielne s pristupujúcimi dlžníkmi v 1. a 2. rade za

pôvodného dlžníka záväzok vo výške 46.015,48 eura. Dňa 30. 12. 2014 uzavrel Gejza Varga a jeho
manželka Z. M. darovaciu zmluvu pod V-4837/14, ktorou previedli bezodplatne na žalovanú vlastníctvo
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre katastrálne územie C.. Podľa žalobcov bol právny úkon
darovania vykonaný zo strany X. M. a jeho manželky v prospech žalovanej ako ich dcéry s cieľom
ukrátiť žalobcov pri uspokojení ich pohľadávok voči pristupujúcemu dlžníkovi, pričom nakoľko bol prevod

vykonaný v prospech spriaznených osôb, úmysel ukrátiť veriteľa sa ex lege predpokladá.

17. V priebehu konania doručili žalobcovia v 1. a 2. rade súdu prvej inštancie návrh na prerušenie
konania, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
13C/154/2015. Z odôvodnenia tohto návrhu vyplýva, že pred Okresným súdom Komárno sa pod sp. zn.

13C/154/2015 vedie konanie, ktorého predmetom je dosiahnutie vykonateľnej pohľadávky, ktorá musí
existovať ku dňu rozhodnutia súdu v tomto konaní. Preto žalobcovia žiadali do skončenia tohto konania
konanie v danej veci prerušiť.

18. Odvolací súd po preskúmaní odvolaniami napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie dospel

k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku nezodpovedá požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 236 CSP, ako i § 220 ods. 2 CSP
(s použitím ustanovenia § 234 ods. 2 CSP) a postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo na
spravodlivý proces, čo bolo dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia §389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akými skutkovými a právnymi závermi sa súd prvej inštancie
riadil, keď rozhodol o prerušení konania v zmysle ustanovenia§ 164 CSP a to bez toho, že by z jeho

rozhodnutia bolo zrejmé, aké iné vhodné opatrenia pred rozhodnutím o prerušení konania súd urobil, z
akého dôvodu bolo nevyhnutné konanie v danej veci prerušiť. Odôvodnenie preskúmaného rozhodnutia
je v celom svojom rozsahu všeobecné, len so strohým popisom predmetu konania vo veci samej a
konania do skončenia ktorého má byť prejednávaná vec prerušená, napokon s odkazom na skutočnosť,
že od konania pod sp. zn. 13C/154/2015 závisí otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 1. rade.

V odôvodnení absentuje prostredníctvom akých úvah súd vec právne posúdil. Napokon zo spisu a tým
rovnako z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie jednostatočne zrejmé v akom štádiu je konanie,
do právoplatného skončenia ktorého bola daná právna vec prerušená ( okrem aktuálnej vedomosti o
prerušení tohto konania z dôvodu úmrtia otca žalovanej), teda, či výsledky jeho dokazovania môžu
mať význam pre posúdenie prejednávanej veci. V odôvodnení tak chýba akékoľvek právne i skutkové
zdôvodnenie záveru prvoinštančného súdu, že v danej veci sú splnené zákonné podmienky prerušenia

konania. V dôsledku absencie akéhokoľvek konkrétneho odôvodnenia, týkajúceho sa danej konkrétnej
právnej veci, je predmetné napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné i odvolacím súdom.

19. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že dôvod prerušenia konania spočíva predovšetkým
v hospodárnosti konania, pričom je výhradne na súde, či k prerušeniu konania pristúpi alebo nie. K

prerušeniu konania musí preto súd pristúpiť zodpovedne a s vedomím, že ak sa následne ukáže jeho
neproduktívnosť, môže doba takéhoto prerušenia, prispieť k celkovej dĺžke konania.

20. Takéto odôvodnenie rozhodnutia o prerušení konania, o ktorom súd rozhoduje v zmysle
ustanovenia § 164 CSP nevyhovuje požiadavkám na riadne odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko z jeho

obsahu nemožno vyvodiť presvedčivú odpoveď na to, na základe čoho dospel k záveru o existencii
takej prekážky konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať. Vzhľadom na skutočnosť, že
vyššie uvedenými okolnosťami sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal, jeho rozhodnutie je
potrebné pre nedostatok dôvodov považovať za nepreskúmateľné. Takýto prístup súdu sa javí ako
nezodpovedajúci príslušným ustanoveniam o súdnej ochrane, kam patrí aj zákonná požiadavka na

náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia ako výklad myšlienkového
postupu súdu o tom, ako dospel k príslušnému výroku rozhodnutia, má totiž spĺňať požiadavku, aby bol
objektívnym, zrozumiteľným a presvedčivým, t.j. aby bolo z neho možné preskúmať správnosť postupu
súdu.

21. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
vyhovujúcom výroku podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, v rámci ktorého súd prvej inštancie opätovne rozhodne, pričom svoje rozhodnutie
odôvodnení tak, aby bolo preskúmateľné.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).