Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Boris Vittek

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoVlastnícke právo k nehnuteľnostiam

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/123/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116210792
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Boris Vittek
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116210792.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Borisom Vittekom v spore žalobcov 1/ M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XXX, XXX XX B. a 2/ Z. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., obaja žalobcovia zastúpení
Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o. so sídlom Legionárska 6434/2, 911 01 Trenčín, IČO
47 251 913 proti žalovanému Y. B. so sídlom B. XXX, IČO 00312011, zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Danica Birošová, s.r.o. so sídlom Piaristická 46/276, 911 40 Trenčín, IČO 36 837 857 o určenie
vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanému s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcom v rozsahu 100 %, ktorí s
ú voči žalovanému p o v i n n í spoločne a nerozdielne a o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným
uznesením súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou podanou dňa 13.06.2016 domáhali, aby súd určil, že žalobcovia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parcely reg. „E“, parc. č. XXX/XX o výmere X XXX m2, v k.ú.
B., obec B. (ďalej tiež „predmetná parcela“).

2. Uviedli, že ako svoje vlastné nepretržite a nerušene užívajú pozemky zapísané ako parc. reg. „C“ parc.
č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX, v k.ú B.. R. vlastníctva na tieto parcely reg. „C“ nie sú založené.
Tieto pozemky nadobudli za účelom vlastniť ich a užívať ich postupne kúpami, ktoré však neboli právne
perfektnými zmluvami a preto vlastnícke právo žalobcov ako nadobúdateľov nebolo zapísané v katastri
nehnuteľností, ktorú skutočnosť sa však dozvedeli a uvedomili si, že nie sú v katastri zapísaní iba pred
niekoľkými rokmi. Následne zisťovali bližšie okolnosti súčasného stavu a zistili, že tieto tri pozemky boli
zlúčené a následne rozdelené do dvoch nových pozemkov a to parc. reg. „E“ par. č. XXX/XX a parc. č.
XXX. Listom vyzvali žalovaného k zaujatiu stanoviska či uznáva, že vlastníkmi sú žalobcovia. Žalovaný
uviedol, že žalobcovia nemajú žiadny hodnoverný doklad a ich vlastnícke právo neuznáva, a že pozemky
nadobudol v zmysle § 14 zákona č. 180/1995 Z.z. ako neknihované parcely. Keďže nedošlo k dohode,
podávajú žalobcovia návrh, že predmetná parcela je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve na základe
vydržania, ku ktorému došlo postupne uplynutím desaťročnej lehoty dobromyseľnej držby.
3. Žalobcovia uviedli, že pozemok parc. č. XXX užíval ako svoj vlastný J. V. a približne v roku XXXX
tento ponúkol rodičom žalobcu ku kúpe. Rodičia žalobcu s kúpou súhlasili a v roku XXXX J. V. vyplatili
dohodnutú kúpnu cenu a pozemok začali užívať v domnení, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva
postačuje dohoda s J. V. a výplata kúpnej ceny. V roku XXXX sa žalobcovia pokúsili usporiadať
vlastníctvo k tomuto pozemku a s J. V. uzatvorili kúpno-predajnú zmluvu, predmetom ktorej bola
pozemnoknižná parcela č. XXX za kúpnu cenu 3 176,-Kč. Vyplnili aj dotazník s čestným vyhlásením, s
prevodom súhlasil aj miestny národný výbor, avšak k registrácii tejto zmluvy notárstvom nedošlo nakoľko

sa žalobca domnieval, že k platnosti stačí len podpísanie kúpnej zmluvy. Kúpnu cenu už nevyplácali,
nakoľko tú ešte v roku XXXX vyplatili J. V. rodičia žalobcu. Pri započítaní držby predchodcov nadobudli
vlastnícke právo k 01.04.1984.

4. Pozemok parc. č. XXX kúpili v roku XXXX od P. V. ako manželky zomretého T. V.. V roku XXXX im
ponúkla ten pozemok ku kúpe a žalobcovia ho kúpili za 20 000,-Sk. Kúpnu zmluvu spisovali na prízemí
Okresného súdu Trenčín, avšak ju nevedia nájsť, avšak P. V. potvrdila, že za parcelu č. XXX prevzala od
žalobcu 20 000,-Sk. Z identifikácie parciel vyplýva, že roľa parc. č. XXX bola v evidencii nehnuteľností
vedená na T. a P. V.. V čase kúpy tak boli presvedčení, že P. V. je oprávnená s roľou nakladať ako
vlastníčka a aj tu sa domnievali ako u predchádzajúceho pozemku, že k nadobudnutiu vlastníckeho
práva postačuje dohoda o predaju a kúpe pozemku a výplata kúpnej ceny. Vlastnícke právo nadobudli
najneskôr uplynutím desaťročnej vydržacej doby dňom 27.05.2007.

5. V tom istom čase ako kupovali pozemok parc. č. XXX teda v roku XXXX kúpili aj pozemok parc. č.
XXX od manželov M. a H. T.. M. T. ponúkol nimi užívanú roľu na predaj za cenu 20 000, -Sk následne
sa žalobcovia stretli s manželmi T. na obecnom úrade vo B., kde sa kúpna zmluva podpísala a aj
vyplatila kúpna cena. Kúpnu zmluvu už nevedia nájsť, ale skutočnosť jej uzavretia a vyplatenie kúpnej
ceny vedia preukázať výsluchom V. T., dcéry predávajúcich. Z identifikácie parciel vyplýva, že roľa parc.
č. XXX bola vedená na M. a H. T.. D. boli v čase kúpy presvedčení, že manželia T. sú oprávnení s
roľou nakladať ako vlastníci a rovnako ako u predchádzajúcich pozemkov aj tu sa domnievali, že k
nadobudnutiu vlastníckeho práva postačuje dohoda o kúpe a výplata kúpnej ceny. Vlastnícke právo
nadobudli najneskôr uplynutím desaťročnej vydržacej doby koncom roku 2007.

6. Uviedli, že dobromyseľnosť držby okrem vyššie uvedených právnych titulov a vydržacích lehôt
preukazujú tvrdením, že držba bola nerušená a nepretržitá. Žalovanému pravidelne platia daň z
pozemkov. Žalovaný si je vedomý, že zápis predmetného pozemku nie je v poriadku, čo aj viackrát
naznačil a vôbec sa nespráva ako vlastník. Predmetné pozemky neboli nikdy neknihované, čo je zrejmé
z identifikácie parciel, ale vždy mali svojich vlastníkov.

7. Žalobca označil nasledovné dôkazy: výpis z KN na parcely č. XXX, XXX, XXX, výpis z R. vlastníctva č.
XXXX a č. XXXX, snímku z katastrálnej mapy, identifikáciu parciel č. XXX, č. XXX, č. XXX, kúpnu zmluvu
vrátane dotazníka, čestné vyhlásenie J. V., čestné vyhlásenie P. V., list žalovanému, prehlásenie W. V.,
odpoveď žalovaného, výsluch žalobcov a žalovanej, výsluch V. H., rod. T., výsluch Y. B., výsluch Q. Y.,
potvrdenie o platení daní na predmetné pozemky.
8. Žalovaný uviedol, že nárok žalobcov popiera. Žalobcovia sú povinní obhájiť dôkazné bremeno. Pokiaľ
uvádzajú, že sa im stratili kúpne zmluvy, ktorými mali derivátne nadobudnúť vlastnícke právo, resp.
od nich odvodzujú plynutie vydržacej doby, tak nemožno akceptovať žiaden dôkazný prostriedok hoci
ho samy navrhujú. Žalobcovia vôbec nepredložili identifikáciu PKN parciel, teda vôbec nie je zrejme
či predmetná parcela je zlúčenou s parcelami, ktoré mali kedysi imperektne nadobudnúť. Bez tohto
osvedčenia nemôžu pristúpiť k tvrdeniam o vydržaní. Spomínaná okolnosť straty zmlúv v sebe nesie
aj problém časový, teda kedy mala začať plynúť vydržacia doba. Samotná dobromyseľnosť žalobcov
takisto nie je preukázaná. Samotný užívací či obhospodarovací vzťah nie je dostačujúci. Okolnosť
prízvukovaná žalobcami pri všetkých nevkladovaných zmluvách , že žalobcovia nevedeli o povinnej
registrácii zmlúv naznačuje iba tzv. právny omyl. Táto právna nevedomosť však nemá právne následky a
nemá za následok vznik dobromyseľnosti a oprávnenej držby. I na jedinej dostupnej zmluve je uvedená
skutočnosť, že zmluva podlieha registrácii štátnym notárstvom, čiže subjektívna nevedomosť by mala
byť vylúčená. Dobromyseľnosť, ak by aj bola prítomná je negovaná vytvorením registra obnovenej
evidencie pozemkov. V roku 2001 sa uskutočnil ROEP a vyvesením zápisu na úradnej tabuli obce,
ktorý nesvedčí vlastníctvu žalobcov sa tí stávajú nedobromyseľnými. Nakoľko účinky zverejnenia platia
erga omnes a tak ak by aj žalobcovia o tom nevedeli, uplatní sa fikcia vedomosti o takto publikovanej
informácii.

9. Súd vykonal dokazovanie výpisom z KN na parcely č. XXX, XXX, XXX, výpisom z R. vlastníctva
č. XXXX a č. XXXX, snímkou z katastrálnej mapy, identifikáciou parciel č. XXX, č. XXX, č. XXX,
kúpnou zmluvou vrátane dotazníka, čestným vyhlásením J. V., čestním vyhlásením P. V., listom
žalovanému, prehlásením W. Mokráňa, odpoveďou žalovaného, identifikáciou parciel z roku XXXX,
výsluchom žalobcu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

10. Z výpisu z katastra nehnuteľností vyplýva, že k parcelám reg. „C“ par. č. XXX, parc. č. XXX a parc.
č. XXX nie je založený list vlastníctva, teda vlastník týchto parciel nie je evidovaný. Z katastrálnej mapy
vyplýva, že parcely reg. „C“ par. č. XXX, parc. č. XXX a parc. č. XXX sú tvorené parcelami reg. „E“ parc.
č. 356/34 a parc. č. XXX, v k.ú. B.. W. reg. „E“ parc. č. 356/34, k.ú. B., ktorá je predmetom tohto konania
je evidovaná na vlastníka, ktorým je žalovaný.

11. Z kúpnopredajnej zmluvy vyplýva, že Ignác V. predával žalobcom ako kupujúcim za kúpnu cenu
3 176,-Kčs pozemnoknižnú parcelu č. XXX. V zmluve bolo uvedené, že zmluva nadobudne účinnosť
registráciou štátnym notárstvom. Podpis J. V. na zmluve bol notársky overený dňa 08.08.1983. Z
dotazníka a čestného vyhlásenia vyplýva, že miestny národný výbor súhlasil s prevodom nehnuteľnosti.
Z identifikácie parciel zo dňa 26.07.1978 vyplýva, že pozemnoknižná parcela č. XXX zodpovedala parc.
č. XXX evidencie nehnuteľností a užívateľom tej parcely bol J. V. s T. rod. V..

12. Z identifikácie parciel zo dňa 26.07.1978 ďalej vyplýva, že pozemnoknižná parcela č. XXX
zodpovedala parc. č. XXX evidencie nehnuteľností a užívateľom tej parcely bol T. V. s P. rod. X..

13. Z identifikácie parciel zo dňa 27.11.1978 Ďalej vyplýva, že pozemnoknižná parcela č. XXX
zodpovedala parc. č. XXX evidencie nehnuteľností a užívateľom tej parcely bol M. T. s H. rod. B..

14. Čestným vyhlásením zo dňa 27.05.1997 P. V. čestne vyhlásila, že od žalobcu prevzala sumu 20
000,-Sk za odkúpenie parcely č. XXX v k.ú B..

15. Z dopisu W. V. zo dňa 12.02.2015 vyplýva, že on so súrodencami môže dosvedčiť, že otec predal
dom vo B. aj s pozemkami, za čo kúpil dom v A. a odvtedy žiadnu pôdu vo B. nevlastnil.

16. Žalobcovia v žalobnom návrhu uviedli, že kúpne zmluvy, ktorými mali nadobudnúť vlastnícke
právo k predmetným pozemkom neboli zapísané v katastri nehnuteľností, a že nedošlo k registrácii
kúpnej zmluvy z roku 1983 štátnym notárstvom, avšak na svojom výsluchu žalobca uviedol, že zmluva,
ktorú uzavierali jeho rodičia okolo roku 1963 bola registrovaná, pričom však táto zmluva mala byť
ústna a preto s pánom J. V. uzavreli ďalšiu zmluvu, ktorú potvrdil notár, pričom potvrdenie notára
predstavovalo len overenie podpisu predávajúceho. Po jej obdržaní s ňou išiel na kataster, kde ju ukázal.
Ku kúpnym zmluvám k parceliam č. XXX a č. XXX, ktoré mali byť uzavreté v roku 1997 na rozdiel od
žalobného návrhu pri výsluchu uviedol, že ich dal zavkladovať na kataster, na dôkaz čoho súdu predložil
potvrdenia z katastra zo dňa 03.04.1997, z ktorého však vôbec nevyplývalo, že predmetné zmluvy boli
zavkladované, nakoľko potvrdenie z katastra predstavovalo len identifikáciu parciel, avšak nie potvrdenie
či rozhodnutie o vklade.

17. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nerozlišuje medzi vkladom ako úkonom katastra, či registráciou
štátnym notárstvom na jednej strane a vyhotovením identifikácie parciel a overením podpisu na druhej
strane a tieto úkony zamieňa, napriek tomu, že ide o úkony odlišné. Uvedené len dokladá to, že kým v
žalobnom návrhu uvádza, že nedošlo k registrácii zmlúv a vlastnícke právo žalobcov nebolo zapísané v
katastri nehnuteľností vo svojej výpovedi uvádza, že zmluvy boli registrované i keď prvá zmluva uzavretá
jeho rodičmi mala byť uzavretá len ústne, čo registráciu vylučuje a pri ďalších zmluvách ako dôkaz o
vklade poukazuje na potvrdenie katastra, pričom však ide iba o identifikáciu parciel. Z uvedeného
vyplýva, že tieto predmetné zmluvy neboli registrované a ani neboli zavkladované, nakoľko tie okolnosti,
na ktoré poukazuje žalobca na dôkaz ich registrácie či povolenia vkladu sa vôbec netýkajú registrácie či
zavkladovania, ale len identifikácie parciel resp. overenia podpisu J. Mokráňa na kúpnej zmluve z roku
1983. Ak by došlo k zavkladovaniu prípadne zaregistrovaniu týchto zmlúv boli súčasťou zbierky listín
katastra, čo však v danom prípade nie je splnené a teda k zaregistrovaniu a zavkladovaniu týchto zmlúv
nedošlo, nakoľko to žalobca nepreukázal.

18. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“), vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

19. Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

21. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

22. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

23. Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež „OZ“) v znení od 01.04.1983 do 31.12.1991
teda ku dňu registrácie kúpnej zmluvy, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so zreteľom na všetky
okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na
ochranu, ako má vlastník.

24. Podľa § 133 OZ v znení od 01.04.1964 do 31.12.1991 teda ku dňu registrácie kúpnej zmluvy, osobné
vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho
orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

25. Podľa § 134 ods. 2 OZ 01.04.1983 do 31.12.1991 teda ku dňu registrácie kúpnej zmluvy, ak
sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej
účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

26. Podľa § 135 a ods. 2 OZ v znení od 01.04.1983 do 31.12.1991, vlastníkom veci, ktorá môže byť
predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú
vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan
aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

27. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb., písomná forma je potrebná pri právnych úkonoch o
právach k nehnuteľnostiam, okrem ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej podobnej stavby alebo
len časti budovy. To isté platí pri majetkových právnych úkonoch medzi manželmi, pokiaľ nejde len o
obvyklé darovania primerané ich zárobkovým a majetkovým pomerom. Písomná forma je ďalej potrebná
pri právnych úkonoch, pre ktoré zákon osobitne predpisuje písomnú formu.

28. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. , vklad je úkon katastrálneho úradu; vkladom vzniká,
mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

29. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z., katastrálny úrad preskúma platnosť zmluvy, dohody,
prípadne zakladateľskej listiny obchodnej spoločnosti, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať
s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú
dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie
sú obmedzené.

30. Podľa § 31 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. ak sú podmienky na vklad splnené, katastrálny úrad vklad
povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné,
katastrálny úrad môže rozhodnúť len o časti návrhu.

31. Podľa § 588 ods.1 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

32. V predmetnej veci sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k predmetnému pozemku
tým, že ho nadobudli vydržaním na podklade kúpnych zmlúv.

33. Vydržanie predstavuje jeden zo spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, ide o nadobudnutie
tohto práva na základe tzv. iných skutočností ustanovených zákonom (§ 132 ods. 1 OZ). Jedným
z predpokladov vydržania je existencia oprávnenej držby. Oprávnená držba je taká držba, ktorá je
vykonávaná osobou, ktorá nakladá s vecou ako s vlastnou a táto osoba je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľná, že jej vec patrí. Teda nestačí len obyčajná dobromyseľnosť, ale musí ísť o

dobromyseľnosť kvalifikovanú, t.j. so zreteľom na všetky okolnosti, že mu vec patrí (§ 130 ods. 1
OZ, § 132a ods. 1 OZ). O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu
vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek
tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti
konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny
omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z
toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na
všeobecne (aj v oblasti súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť
zákona neospravedlňuje), vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z
neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy
sa držiteľ ujal držby, nie je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno právny omyl ospravedlniť, a to
v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. Pre účely prejednávanej veci je
treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom
jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (pozn.: k
obdobnému záveru dospel najvyšší súd aj v ďalších rozhodnutiach - viď napríklad najmä 4 Cdo 283/2009
ako aj 5 Cdo 30/2010 a 6 M Cdo
5/2010 3 Cdo 97/2009 , ) a existencia neospravedlniteľného omylu
neguje dobromyseľnosť so zreteľom na všetky okolnosti, teda vedie k nemožnosti vydržania.

34. Nato, aby držiteľ bol držiteľom oprávneným, t.j. takým ktorého držba po kvalifikovanú desaťročnú
dobu mohla viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k predmetným pozemkom vydržaním bolo
potrebné, aby zmluva uzavretá v roku 1983 bola zaregistrovaná štátnym notárstvom (§ 134 ods. 2 OZ),
a aby pri zmluvách uzavretých v roku 1997 bol povolený vklad(§ 133 ods. 2 OZ). Zákon účinný v čase
uzavretia zmluvy v roku 1983 jednoznačne uvádzal, že na nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti sa
vyžaduje účinnosť zmluvy, pričom zmluva bola účinná až jej zaregistrovaním štátnym notárstvom. Pre
zmluvy uzavreté v roku 1997 zákon stanovoval, že vlastnícke právo sa nadobúda vkladom do katastra
nehnuteľností podľa osobitného predpisu. Nakoľko však k registrácii či k vkladu nedošlo, nakoľko ich
žalobca nepreukázal, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že sa stal vlastníkom
veci, nakoľko požiadavka registrácie zmluvy či vkladu bola požiadavkou jednoznačnou, a preto žalobca
nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k tomuto pozemku vydržaním. Len samotné uzavretie kúpnej
zmluvy a uhradenie kúpnej ceny k nadobudnutiu vlastníckeho práva nepostačuje a ani v prípadná
pokojná držba trvajúcej dlhšie než 10rokov pri neregistrovanej resp. nezavkladovanej kúpnej zmluve
nemohla viesť k vydržaniu tohto pozemku z dôvodu nesplnenia jednoznačného ustanovenia zákona a
teda absencii dobromyseľnosti so zreteľom na všetky okolnosti. Na uvedenom nič nemení ani to, že
žalobca sa mylne domnieva, že listina o identifikácii parciel predstavuje povolenie vkladu kúpnych zmlúv,
nakoľko tento omyl nie je ospravedlniteľný, nakoľko na každom človeku je spravodlivé požadovať, aby
tieto rôzne úkony katastra odlišoval. Kým povolenie vkladu je rozhodovací proces (§ 5 ods. 1, § 31
ods. 1, § 31 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z.), ktorým kataster rozhoduje o zmene zapísané vlastníka
na liste vlastníctva identifikácia parciel k zmene vlastníka nevedie, nakoľko z nej len vyplýva ktoré v
minulosti v rôznych katastrálnych operátoch evidované parcely zodpovedajú parceliam evidovaných v
iných operátoch. Uvedené obdobne platí pre osvedčenie podpisu notárom, ktorým notár osvedčuje,
že podpis patrí konkrétnej osobe od registrácie zmluvy štátnym notárstvom, čo predstavuje úkon, na
ktorého podklade nadobúda zmluva účinnosť.

35. Čo sa týka k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva k parcele č. XXX na podklade zmluvy,
ktorú uzavreli rodičia žalobcu s J. V. v roku 1962 súd dodáva, že od XX.XX.XXXX až do XX.XX.XXXX
zákon vydržanie pozemku neumožňoval a nakoľko si žalobcovia boli vedomí, že predmetná zmluva
bola uzavretá medzi rodičmi žalobcu a J. V. iba v ústnej forme, čo potvrdil žalobca na výsluchu, už táto
okolnosť neguje dobromyseľnosť žalobcov, nakoľko ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb.
jednoznačne stanovovalo pre platnosť zmlúv o prevode nehnuteľnosti písomnú formu. K nadobudnutiu
vlastníckeho práva uzavretím novej zmluvy v roku XXXX nedošlo, nakoľko tá nebola registrovaná.

36. Nakoľko žalobcovia neboli dobromyseľní so zreteľom na všetky okolnosti, keďže nimi uzavierané
zmluvy neboli registrované štátnym notárstvom resp. zavkladované, nemohli nadobudnúť vlastnícke
právo k predmetným pozemkom, a preto súd ich žalobu zamietol.

37. Súd dodáva, že predmetom konania bolo posúdenie vlastníckeho práva žalobcov, ale nie
žalovaného.

38. Súd dokazovanie výsluchom svedkov nevykonal, nakoľko ho pokladal za nehospodárny, keďže
žalobcovia nimi chceli preukázať iba kúpenie pozemkov, teda neboli spôsobilé preukázať okolnosti
týkajúce sa dobromyseľnosti so zreteľom na všetky okolnosti, teda registráciu a zavkladovanie zmlúv.
Dôkaz dopytom ohľadne platenia daní bol takisto nadbytočný, nakoľko by iba preukazoval okolnosť, že
žalobcovia predmetné pozemky držia, avšak nie ich dobromyseľnosť so zreteľom na všetky okolnosti.

39. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež „ CSP“), súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal náhradu trov konania proti žalobcom v
hodnote 100%, ktorých zaviazala na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne, nakoľko obaja sa
domáhali určenia vlastníckeho práva k celému pozemku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.