Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116212331
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116212331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaTurzuačlenov
senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu TELERVIS PLUS a.s., so sídlom
Staré Grúnty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom
so sídlom I.. W. Z. X., Z., proti žalovaným 1/ W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX, 2/ W. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, o zaplatenie 650,25 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej 1/ proti

rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 8C/125/2016-57 zo dňa 29. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobcu proti žalovaným o zaplatenie 650,-
eur z a m i e t a .

Žalované z a v ä z u j espoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 5,05 % ročný úrok z omeškania zo
sumy 362,02 eur od 11. 09. 2014 do 12. 10. 2015 a zo sumy 262,02 eur od 13. 10. 2015 do 01. 11. 2017.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 341,25 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 441,25 eur od 11.09.2014 do 13.10.2015 a
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 341,25 eur od 14.10.2015 do zaplatenia, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žiadnej zo
strán nepriznal náhradu trov konania.

2) Mal preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalované 1/ a 2/ ako dlžníčky uzatvorili dňa 28.02.2014
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 320140443 - Kešovka, na základe ktorej sa žalované v zmluve
zaviazali, že žalobcovi splatia istinu vo výške 550,- eur, úroky vo výške 110,- eur a servisný poplatok v
sume 99,- eur, spolu sumu 759,- eur v 13 mesačných splátkach a to v prvých 3 mesačných splátkach
vo výške 2,75 eur (splátky úroku) a v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške
75,08 eur (istina vo výške 73,26 %, úrok vo výške 13,55 % a servisný poplatok vo výške 13,19 %) so

splatnosťou prvej splátky na 10. deň po uzatvorení zmluvy, pričom každá ďalšia splátka až do úplného
zaplatenia mala byť splatná na 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Údaj o konečnej splatnosti
úveru zmluva neobsahovala. Ďalej sa účastníci zmluvy dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať od
dlžníkov vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej
splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak. Dospel k záveru, že medzi stranami vznikol
právny vzťah v zmysle ust. zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže v
obchodných podmienkach je ako termín konečnej splatnosti uvedený 370. deň po uzatvorení zmluvy,
čo však vzhľadom na ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom ku dňu uzavretiazmluvy nespĺňa podmienku riadnej určitosti údaju o konečnej splatnosti bolo nutné úver v zmysle ust.
§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedených
dôvodovdospelkzáveru,žežalobcamánárokibanazaplateniečistejistiny.Nakoľkoúverbolposkytnutý

v sume 550,- eur, žalované uhradili sumu 108,75 eur na splátkach a po zosplatnení úveru uhradili sumu
100,- eur, spolu tak uhradili žalobcovi sumu 208,75 eur. Žalobcovi preto priznal nárok na zaplatenie
čistej istiny úveru vo výške 341,25 eur (550,- eur - 208,75 eur). Žalobu v časti prevyšujúcej sumu 341,25
eur uplatňovanej titulom úroku a servisného poplatku za poskytnutie úveru zamietol. S ohľadom na
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, považoval za dôvodný nárok na úroky z omeškania zo sumy

441,25 eur od 11.9.2014 (t. j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru) do zaplatenia sumy 100,-
eur, t. j. do 13.10.2015 (do úhrady sumy 100,- eur) a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
341,25 eur od 14.10.2015 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Keďže úspech žalobcu a
žalovaných 1/ a 2/ je takmer rovnaký súd prvej inštancie žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

3) Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/, ktorá navrhla rozsudok zrušiť
v celom rozsahu z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie o
veci. Uviedla, že dňa 28.02.2014 jej bol žalobcom poskytnutý úver v celkovej výške 550,- eur, ktorý jej
bol v hotovosti vyplatený, pričom celková suma za poskytnutie úveru bola vo výške 976,48 eur. Žalovaná
1/ zaplatila žalobcovi dňa 28.03.2014 sumu 75,08 eur za domáci servis a sumu 2,75 eur z úveru, dňa

31.05.2014 sumu 75,- eur za domáci servis a 5,- eur za úver, dňa 06.08.2014 sumu 30,15 eur za domáci
servis (ktoré skutočnosti má zapísané v karte splátok). Dňa 13.10.2015 uhradila poštovou poukážkou
sumu 100,- eur a dňa 02.11.2017 sumu 262,02 eur. Celkovo teda bola zaplatená celá istiny poskytnutého
úveru, o čom informovala žalobcu listom zo dňa 07.11.2017 - tento sa vrátil späť, a preto oznámila na
ústredie žalobcu, že úver, ktorý jej bol poskytnutý, bol vyplatený v sume 550,- eur s tým, že nakoľko

úrok činil 78,94 %, čo je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, úver považuje za bezúročný, a tým
splatený. Žalobca túto skutočnosť pred súdom zamlčal a klamlivo uviedol úhrady žalovanej 1/. Žalobca
mal dňom 02.11.2017 vyplatenú celú istinu. Žalovaná 1/ pracuje sezónne v zahraničí a mala za to, že
úver je splatený. K vyjadreniu priložila Splátkový kalendár k Zmluve o úvere č. 320140443, listy zo dňa
07.11.2017 a zo dňa 15.11.2017 adresované žalobcovi.

4) Žalovaná 2/ sa k podanému odvolaniu vyjadrila v tom zmysle, že žiadne finančné prostriedky od
žalobcu neprevzala, nakoľko u neho nikdy nepožiadala o úver.

5) Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

6) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a na nariadenom pojednávaní odvolacieho súdu zopakoval a
doplnil dokazovanie v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP oboznámením listinných dôkazov a to: rozsudkom
Okresného súdu Žilina (z č.l. 57-63), odvolaním žalovanej 1/ (z č.l. 67-68), vyjadrením žalovanej 2/

k odvolaniu (č.l. 80), zmluvou o spotrebiteľskom úvere (z č.l. 3), predžalobnou upomienkou (z č.l. 4),
podacím hárkom (z č.l. 5), oznámením o zosplatnení záväzku (z č.l. 6), podacím hárkom (z č.l. 7),
splátkovým kalendárom (z č.l. 69, 69 rub) a oznámeniami (z č.l. 70-71) a napadnutý rozsudok v zmysle
ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že zamietol žalobu žalobcu proti žalovaným 1/, 2/ o zaplatenie 650,-
eur s tým, že žalované 1/, 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 5,05 % ročný úrok z

omeškania zo sumy 362,02 eur od 11.09.2014 do 12.10.2015 a zo sumy 262,02 eur od 13.10.2015 do
01.11.2017 a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

7) Podľa ust. § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

8) Podľa ust. § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.

9) V zmysle ust. § 296 CSP vyplýva, že v spotrebiteľských veciach je koncentrácia konania upravená
odlišne ako v ostatných konaniach, kde majú sporové strany rovné postavenie, rovnakú možnosť
prístupu k informáciám a rovnakú vyjednávaciu silu pri uzatváraní zmluvy. Zákonná koncentrácia
vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania bude v takomto prípade zaväzovať len dodávateľa.Spotrebiteľ môže predložiť, alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutím vo veci samej v prípade, že proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie je podané odvolanie zo strany spotrebiteľa, je potrebné chápať

až rozhodnutie odvolacieho súdu, ako konečné rozhodnutie vo veci samej a jeho doručením toto
nadobudne právoplatnosť. Tým, že spotrebiteľ podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie,
toto nenadobudlo právoplatnosť. V takom prípade strana - spotrebiteľ môže aj v odvolaní uplatniť aj
iné prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§

149 CSP). Predmetné zákonné ustanovenie sa však nepoužije v prípade, ak spotrebiteľ je zastúpený
advokátom. V preskúmavanej veci žalovaná ako spotrebiteľka však nie je zastúpená advokátom. Z
tohto dôvodu odvolací súd aplikujúc ustanovenie § 296 CSP prihliadol na listiny predložené žalovanou
v odvolaní (splátkový kalendár z č.l. 69, 69 rub, oznámenia z č.l. 70-71).

10) Pokiaľ išlo o vyhodnotenie vzťahu medzi stranami, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že Zmluvu

o spotrebiteľskom úvere č. 320140443 zo dňa 28.02.2014 je potrebné posudzovať podľa zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. V danom prípade sa aj odvolací súd stotožnil s tým, že predmetný vzťah je
možnécharakterizovaťakovzťahspotrebiteľský.Zmluvnývzťahbolvprejednávanejveciuzavretýmedzi
osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia zmluvy poskytovala úvery (žalobca)

a fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver mimo rámca akejkoľvek obchodnej či inej podnikateľskej
činnosti (žalované 1/, 2/). Žalované mali v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a z titulu tohto
postavenia požívali zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu.

11) Aj krajský súd sa stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, že predmetná Zmluva o

spotrebiteľskom úvere neobsahovala obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ktorá skutočnosť spôsobuje to, že vzniknutý
zmluvný vzťah je potrebné považovať v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. za
bezúročný a bez poplatkov. Zákon č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v ustanovení § 9 ods. 2 taxatívnym spôsobom uvádzal náležitosti, ktoré musí

Zmluva o spotrebiteľskom úvere bezvýhradne obsahovať - následkom absencie čo i len jednej v tomto
zákonnom ustanovení uvedenej náležitosti je bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru v
zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Jednou z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy
bol v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase jej uzatvorenia aj údaj o
dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento

údaj nemožno odvodzovať od termínov jednotlivých splátok, od počtu dní od uzatvorenia zmluvy a počtu
splátok, čo bol aj tento prípad, keď žalobca termín konečnej splatnosti v Obchodných podmienkach
uviedol spôsobom, že „termín poslednej splátky úveru, t. j. konečná splatnosť úveru je 370. deň po
uzatvorení zmluvy“. Spotrebiteľ musí už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne
vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (bližšie napr. rozsudok

Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/465/2015 zo dňa 29.01.2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 16Co/1546/2014 zo dňa 22.10.2015).

12) Keďže absencia uvedenej obligatórnej náležitosti spôsobila v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona
č. 129/2010 Z. z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru, žalované boli

povinné zaplatiť žalobcovi len istinu úveru vo výške 550,- eur. Odvolací súd sa preto zaoberal tým, akú
časť z úveru žalované zaplatili žalobcovi. Žalobca v žalobe tvrdil, že mu žalované celkovo zaplatili len
sumu 108,75 eur, pričom z toho suma 100,- eur bola uhradená dňa 13.10.2015. Žalovaná 1/ v odvolaní
tvrdila a splátkovým kalendárom k zmluve o úvere č. 320140443 preukázala, že dňa 28.03.2014 zaplatila
žalobcovi sumu 75,08 eur za domáci servis a sumu 2,75 eur za úver. Dňa 31.05.2014 zaplatila sumu

75,- eur za domáci servis; a 5,- eur za úver. Dňa 06.08.2014 sumu 30,15 eur za domáci servis. Spolu
vo výške 187,98 eur (75,08 + 2,75 + 75 + 5 + 30,15). Žalovaná 1/ tvrdila, že dňa 13.10.2015 uhradila
žalobcovi poštovou poukážkou sumu 100,- eur, ktorú skutočnosť predložením poukážky nepreukázala,
avšak z dôvodu, že žalobca túto skutočnosť tvrdil v žalobe, krajský súd považoval zaplatenie sumy 100,-
za nesporné. Žalovaná 1/ ďalej v odvolaní tvrdila, že dňa 02.11.2017 zaplatila žalobcovi sumu 262,02

eur poštovou poukážkou, pričom túto skutočnosť preukázala predložením potvrdenia o zaplatení tejto
sumy v daný dátum.13) Z takto vykonaného dokazovania mal krajský súd preukázané, že celá poskytnutá istina úveru vo
výške 550,- eur bola žalovanými zaplatená žalobcovi dňa 02.11.2017, a preto s poukazom na vyššie
uvedené žalobu zamietol. Z dôvodu, že žalované nesplácali poskytnutý spotrebiteľský úver riadne a

včas, žalobca dňa 10.09.2014 pristúpil k zosplatneniu záväzku. Z predloženého splátkového kalendára
vyplýva, že suma 187,98 eur bola žalovanému zaplatená pred splatnosťou záväzku, pričom zvyšok istiny
úveru (362,02 eur) bol žalobcovi zaplatený po splatnosti (t. j. suma vo výške 100,- eur bola zaplatená
dňa 13.10.2015 a suma vo výške 262,02 eur bola zaplatená dňa 02.11.2017). Na základe uvedeného,
krajský súd v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ v spojení s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

zaviazal žalované spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy
362,02 eur od 11.09.2014 do 12.10.2015 a zo sumy 262,02 eur od 13.10.2015 do 01.11.2017.

14) O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 1 CSP (ustanovenia o trovách
konania pred súdom prvej inštancie sa použijú primerane aj na odvolacie konanie) a v ods. 2 (ak
odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie)

a aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci), nakoľko každá zo strán mala v konaní úspech iba čiastočný, a preto súd rozhodol tak,
že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

15) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).