Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/152/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116230365
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116230365.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek
senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu : Rozhlas a
televízia Slovenska, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 47232480, proti žalovanej: A.. B. J. -
CORA, Hurbanova 3164/10, Zlaté Moravce, IČO: 35101083, o zaplatenie sumy 480,99 eura , o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 9C/427/2016-40 zo dňa 22.06.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku čo do sumy 34,40 eura
a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
190,24 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov

konania rozhodol tak, že žalovaná má právo náhradu trov konania vo výške 20 %. Svoje rozhodnutie
právne odôvodnil ust. § 3 písm. b),§ 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. a), § 6 ods. 6, §7 ods. 1-3, §10 ods. 1,2,
4 písm.a), § 10 ods. 5 zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a
televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 101 a
§ 102 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná čiastočne a to do sumy 190,24 eura a vo zvyšku žalobu zamietol. V dôvodoch

uviedol,žežalobcasažaloboupodanounasúdedňa15.11.2016domáhalodžalovanej zaplateniasumy
479,59 eura, ktorá pozostáva z nezaplatenej úhrady za služby verejnosti( telekomunikačné poplatky)vo
výške 446,59 eura a pokuty v sume 33,- eur a z poštových sadzieb v sume 1,40 eura podľa zákona č.
340/2012 Z.z. z dôvodu, že žalovaná ako platiteľ koncesionárskych poplatkov podľa § 3 písm. b) zákona
č. 340/2012 Z.z. s periodicitou platenia úhrad mesačne ( § 7 citovaného zákona) vo výške 4.64 eura si
túto povinnosť nesplnila za obdobie január 2011 až júl 2014 pretože nezaplatila úhradu za poskytnuté

služby spolu vo výške 446,59 eura. Žalobca ju vyzval výzvou zo dňa 13.04.2016 na zaplatenie úhrady
pozostávajúcej z úhrady za služby ( 446,59 eura) a poštovnej sadzby v sume 1,40 eura. Žalovaná na
výzvu nereagovala, požadovanú úhradu nezaplatila, preto v zmysle § 10 ods. 4,5 zák. č. 340/2012 Z.z.
je povinná zaplatiť aj pokutu vo výške 33 eur.
1.2 Okresný súd Nitra vo veci vydal platobný rozkaz dňa 21.11.2016 pod č. k. 9C/427/2016-13 proti
ktorému podala dňa 02.01.2017 žalovaná odpor a vzniesla námietku premlčania. V dôsledku podaného

odporu sa platobný rozkaz uznesením 9C/427/2016 - 22 zo dňa 13.02.2017 v zmysle § 267 ods. 3 CSP
zrušil a súd vo veci nariadil pojednávanie a rozhodol napadnutým rozsudkom.
1.3 Súd prvej inštancie v dôvodoch uviedol, že žalobca je verejnoprávnou inštitúciou zriadenou na
základe zákona č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaná je platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa § 3
písm.b/zákonač.340/2012Z.z. pretožezamestnáva3-9zamestnancov.Súdsavzhľadomnavznesenú

námietku premlčania žalovanou najskôr zaoberal tým, či je nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou
premlčaný. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v prejednávanej veci ide opremlčanie práva v časti na zaplatenia sumy nad 190,24 eura ,ktoré právo sa premlčí vo všeobecnej 3-
ročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka, keďže zákon pre uvedené právo neuvádza
osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Žalobca podal žalobu až dňa 15.11.2016, teda v čase

keď bol zjavne jeho nárok na zaplatenie sumy za obdobie apríl 2008 - 15.11.2011 vo výške 225,20 eura
premlčaný. Zohľadniac uvedené skutočnosti a citované právne predpisy konštatoval, že žaloba žalobcu
bola podaná dôvodne v časti zaplatenia istiny vo výške 190,24 eura t.j za obdobie november 2011 - apríl
2016, preto v tejto časti žalobe vyhovel a v časti zaplatenia zvyšnej sumy istiny, poštovného vo výške
1,40 eura a pokuty v sume 33,- eur (§ 10 ods. 4 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z.), žalobu zamietol.

Žalobca nežiadal popri istine zaplatenie úrokov z omeškania, preto mu ich súd nepriznal. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a z neho vyplývajúcou zásadou pomeru úspechu
vo veci, ktorý mala žalovaná v rozsahu 20% , ktorý nárok jej voči žalobcovi priznal.
2.Proti tomuto rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku o trovách konania podal
v zákonnej lehote odvolanie žalobca, navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a priznať mu
nárok v celom rozsahu a zaviazať žalovanú na náhradu trov konania, prípadne rozsudok zrušiť a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP a že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam( ust. § 365 ods. 1 písm. f/CSP). Namietal,
že súd vo svojom rozhodnutí absolútne neodôvodnil, prečo žalobcovi nebola priznaná pokuta vo výške

33 eur a poštové sadzby vo výške 1,40 eur. V zmysle § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade
za služby verejnosti poskytované RTVS je žalobca povinný platiteľa vyzvať na zaplatenie úhrady a
poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Ak platiteľ na základe výzvy nezaplatí ani do 30 dní
od jej doručenia, je v zmysle § 10 ods. 3 a ods. 4 cit. zákona povinný uhradiť aj pokutu v príslušnej
sadzbe podľa § 10 ods. 4 písm. a) zákona. V zmysle § 10 ods. 5 zákona je potom žalobca povinný

uplatniť si u platiteľa nárok na zaplatenie úhrady, poštových sadzieb a pokuty na súde. Žalobca zákonom
stanovený postup dodržal, žalovanú vyzval na zaplatenie úhrady výzvou zo dňa 13.04. 2016 ( žalovaná
doručenie výzvy nepoprela a preto podľa § 151 ods. 1 CSP sa doručenie považuje za nesporné) a
preto má žalobca nárok aj na priznanie pokuty a poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Súd
neuviedol v dôvodoch rozsudku, prečo nárok na pokutu a poštovné zamietol. V súvislosti s právom

účastníkanariadneodôvodnenierozsudku poukázalnaustálenújudikatúruÚstavnéhosúduSR(IV.ÚS
115/03, III. ÚS 60/04, IV.ÚS 296/09, III.ÚS 311/07, II.ÚS/410/06).Je toho názoru, že súd prvej inštancie
nedostatočným odôvodnením rozsudku znemožnil žalobcovi uskutočniť jemu patriace procesné práva,
keďže sa nemôže voči rozsudku efektívne brániť (žalobca nevie z akého dôvodu mu súd nepriznal
žalovanú pokutu vo výške 33 eur a poštové sadzby vo výške 1,40 eur)a takýto procesný postup je

porušením práva na spravodlivý proces. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca k žalobe pripojil výzvu na zaplatenie
úhrad zo dňa 13.04.2016 a prehľad predpisov a platieb a hromadný elektronický podací hárok a ked´že
doručenie výzvy sa v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP považuje za nesporné, žalobca dodržal zákonom
predpísaný postup , ktorý je nevyhnutný na priznanie pokuty a poštových sadzieb, napriek tomu mu súd

tento nárok nepriznal, čím dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
3.Žalovaná na odvolanie žalobcu reagovala písomným podaním v ktorom uviedla, že dňa 11.10.2017
žalobcovi uhradila sumu 190,24 eura na základe rozsudku vydanému v tejto veci.
4. Žalobca písomným podaním doručeným súdu 15.03.2018 čiastočne zobral žalobu späť v sume
190,24 eura z dôvodu, že žalovaná túto sumu uhradila. Vo zvyšnej časti ( pokuta 33 eur a poštovné 1.40

eur) trval na žalobe z dôvodov uvedených v odvolaní.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania ( § 359, §362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379,§380CSP) a skutkovým stavom
zisteným súdom prvej inštancie(§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( § 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku čo do sumy 34,40 eura ( vo zvyšnej zamietajúcej časti
nebol rozsudok odvolaním napadnutý) a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm.
b/ CSP zrušil z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a podľa § 391 ods. 1 CSP v
rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. V prejednávanej veci bolo z obsahu spisu zistené, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa15.11.2016 domáhal zaplatenia sumy pozostávajúcej z istiny 446,59 eura ako
nezaplatených koncesionárskych poplatkov žalovanou za obdobie január 2011 až júl 2014, poštovnéhoza výzvu na úhradu vo výške 1,40 eura a z pokuty vo výške 33 eur. Žalobca žalobu oprel o zák.
č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Súd
prvej inštancie na danú vec správne aplikoval tento zákon, ale v zamietajúcej časti týkajúcej sa pokuty

a poštovného svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil a tým je jeho rozhodnutie v napadnutej časti
nepreskúmateľné. Posudzujúc odvolanie žalobcu podľa jeho obsahu, žalobca odvolaním nenapadol
zamietajúci výrok v časti týkajúcej sa zamietnutia istiny 254,95 eura ( úhrady telekomunikačných
poplatkov) pre premlčanie, preto túto časť rozsudku odvolací súd nepreskúmaval. Predmetom
odvolacieho prieskumu bolo zamietnutie zaplatenia pokuty v sume 33 eur a poštových sadzieb

súvisiacich s odoslaním výzvy v sume 1.40 eura, spolu suma 34.40 eura.
7. Zákon č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska
a o zmene a doplnení niektorých zákonov upravuje platenie, vyberanie a vymáhanie úhrady za služby
verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska v oblasti rozhlasového a televízneho
vysielania( ďalej len " úhrada").
8. Platiteľom podľa § 3 písm. b) zákona je právnická osoba, ktorá zamestnáva aspoň 3 zamestnancov.

V období za ktoré sa žalobca domáha úhrady ( január 2011 až júl 2014) žalovaná spĺňala podmienku
§ 3 písm. b) zákona o počte zamestnancov a bola v rozhodnom období platiteľom podľa zákona č.
340/2012 Z.z.
9. Žalobca preukázal, že je vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady podľa § 4 ods. 1 zákona a v § 10
ods. 5 mu zákon ukladá povinnosť úhrady vymáhať podaním žaloby na súde.

10. Zákon v § 7 upravuje platenie úhrad platiteľom , pričom ide o povinnosť vyplývajúcu pre platiteľa
priamo zo zákona ( § 7 ods. 1) a úhrada sa platí mesačne( § 7 ods. 2). Z toho vyplýva, že žalovaná mala
zo zákona povinnosť platiť úhradu od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci v
ktorom sa stala platiteľom a to mesačne vo výške 4,64 eura (§ 6 ods. 5 písm. a/) . Pretože žalovaná si
uvedenú povinnosť nesplnila, žalobca mal zo zákona povinnosť písomne ju vyzvať do 60 dní od zistenia

tejto skutočnosti na zaplatenie úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy
na zaplatenie úhrady ( § 10 ods. 2 ). Povinnosť platiť pokutu 33 eur vyplýva z ust. § 10 ods. 4 písm.
a/ zák.č. 340/2012 Z.z. a to za splnenia tam uvedených podmienok ( nezaplatenie úhrady a poštovných
sadzieb v lehote 30 dní od doručenia výzvy podľa § 6 ods. 5 písm. a/ cit. zákona).
11. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením

základného práva strany sporu na spravodlivý proces a táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť
podaného odvolania. Rozsah preskúmavaného práva aj povinnosti odvolacieho súdu je určený
rozsahom a dôvodmi odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie
(§ 379 a 380 ods. 1 CSP). Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd zisťuje aj to, či odôvodnenie
preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie je riadne odôvodnené vo vzťahu ku všetkým

preskúmavaným výrokom daného rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach
možno vo všeobecnosti posúdiť ako odňatie možnosti účastníka konať pred súdom, a to v tom smere,
že v odvolaní nemôže podľa § 363 CSP uviesť a namietať konkrétne nesprávny postup súdu alebo
právny názor súdu, ak tento čiastočne alebo úplne absentuje.
12. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

13. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie

rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia
rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces.

14. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany v konaní na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany. Porušením uvedeného práva strany na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane
konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odnímamožnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho
dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

15. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je
vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený
a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký
považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti
dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že

výrok by bol pri správnom odôvodnení správny. Z uvedeného vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie musí mať náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje
náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP, je nepreskúmateľné.

16. Po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti zamietajúceho výroku dospel odvolací súd k záveru, že
rozsudok je v tejto časti nepreskúmateľný pre absenciu dôvodov. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne

vyhovel a to v istine 190,24 eura ( nezaplatené úhrady za služby za obdobie november 2011 až apríl
2016) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol t.j. istinu 256,35 eura, poštovú sadzbu vo výške 1.40 eura a
pokutu vo výške 33 eura. V odôvodnení zamietajúceho výroku len uviedol, že istinu nad prisúdenú sumu
190,24eurapovažujeza premlčanúavčastizamietnutiapokutyapoštovejsadzby absentujeakékoľvek
odôvodnenie. Za odôvodnenie nemožno považovať len citáciu príslušných ustanovení ktoré aplikoval

na prejednávaný prípad ale neuviedol, aké skutkové a právne závery z nich vyvodil. Súd prvej inštancie
sa v dôvodoch rozsudku vôbec nezaoberal tým, či sú splnené zákonné podmienky na zaplatenie pokuty
v zmysle ust. § 10 ods. 4 písm. a) ako aj na zaplatenie poštovej sadzby v súvislosti s odoslaním výzvy
na zaplatenie úhrady v zmysle ust. § 10 ods. 2 zák. č. 340/2012 Z.z.

17. Úlohou súdu prvej inštancie v novom rozhodnutí bude opätovne rozhodnúť o časti uplatneného
nároku a rozhodnutie odôvodniť v zmysle požiadaviek kladených na odôvodnenie súdneho rozhodnutia
v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, vrátane vysporiadania sa s argumentáciou žalobcu v odvolaní
a posúdiť opätovne uplatnený nárok žalobcu v časti zaplatenia pokuty a poštovej sadzby. V novom
rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

18. Odvolací súd k dispozitívnemu úkonu žalobcu- čiastočné späťvzatie žaloby dodáva, že o ňom
nerozhodoval, pretože tento úkon je právne irelevantný, keďže výrok rozsudku, ktorým bola žalovanej
uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 190,24 eura nadobudol dňa 10.10.2017 právoplatnosť
( žiadna zo strán nepodala voči nemu odvolanie) a čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom podaním

doručeným súdu 15.03.2018 nespĺňa dispozitívny úkon v zmysle ust. § 370 ods. 1,3 CSP o ktorom by
musel odvolací súd rozhodnúť. Podľa tohto ustanovenia odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia
žaloby len vtedy, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť, čo nie je tento prípad.

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).