Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318208131
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2318208131.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: O. U., B..

XX.X.XXXX, X. C. XX, N. L. J., proti žalovanému: H. I. , B.. X.X.XXXX, X. B. XXX/XX, Y., zastúpený
Mgr. Petrom Magdálikom, advokátom so sídlom Vajanského 1520, Galanta, o zaplatenie 1013,02 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta
II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajší súd 5. decembra 2018 žiadal žalovaného žalobcovi zaplatiť 1
013,02,-Eur s 5 % denným úrokom z omeškania zo sumy 913,02 Eur od 28. januára 2016 do zaplatenia.
2. Žalobca žalobu skutkovo vymedzil tak, že žalovaný u žalobcu bol zapojený do pracovného pomeru,

pričom na základe dohody o hmotnej zodpovednosti a preberacieho protokolu žalovaný prevzal od
žalobcu osobné motorové vozidlo VW Golf ŠPZ: I. XXX S., ktoré 6. decembra 2015, ktoré neoprávnene
použil na súkromný účel a spôsobil dopravnú nehodu, pričom na vozidle vznikla škoda vo výške
935,94,-Eur. Odťah vozidla z Jelky do Levíc bol vykonaný svojpomocne v hodnote 100,-Eur. Žalobca
so žalovaným skončil pracovný pomer a vyzval ho na zaplatenie škody, pričom výzva žalovanému bola
doručená 28. januára 2016. Žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia škody vo výške 1 013,02 Eur, ktorá
sa skladá zo sumy za opravu vozidla / 913,02 Eur / a vykonaného odťahu do servisu vo výške 100,-Eur.

3. Žalobca spolu so žalobou súdu zaslal fotodokumentáciu, pracovnú zmluvu, dohodu o hmotnej
zodpovednosti, preberací protokol, inventár hodnôt zverených na vyúčtovanie, okamžité skončenie
pracovného pomeru, doručenkou, opis opravy motorového vozidla.
4. Tunajší súd vydal platobný rozkaz v zmysle žaloby 11. decembra 2018 č. k. 10C/57/2018-25,
proti ktorému v zákonnej lehote podal odpor žalovaný. Žalovaný nárok žalobcu neuznal Poukázal na
ustanovenie § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ / a § 1 os. 4 Zákonníka práce / ďalej len
ZP / a uplatnil námietku premlčania v konaní. Podľa jeho názoru nárok žalobcu je premlčaný, pretože

žalobca podaním z 21. decembra 2015 si uplatnil náhradu škody, teda vedel, aká škoda mu vznikla a kto
je spôsobil. Premlčacia doba však uplynula 15. decembra 2017, kedy mal už vedomosť o výške škody /
tzv. „faktúra“ za opravu vozidla /.
5. Súd uznesením z 15. januára 2019 č. k. 10C/58/2018-46 zrušil platobný rozkaz.
6.Zaúčelomzisteniaskutkovéhostavuvovecisúdvypočulžalovaného,právnehozástupcužalovaného,
oboznámil sa s podstatným obsahom spisu a zistil.
7. Žalobca žiadal žalobe vyhovieť. Súdu predložil záznam o škodovej udalosti, z ktorého vyplýva, že

v predmetný deň a v čase šoféroval motorové vozidlo a došlo k škodovej udalosti, v dôsledku ktorej
usmrtil 5 kusov diviakov. Žalovaný si v predmetný deň neplnil pracovné povinnosti, lebo bola nedeľa
a v deň pracovného pokoja žalobca nepracuje. Žalovaný na centrále 20. decembra 2015 uznal dlh vo
výške 1 000,-Eur, ktorý mal splácať v 50,-Eurových splátkach. Po podpise právneho úkonu, strany riešiliďalšie pracovné záležitosti, na ktorých sa nezhodli a žalovaný zobral zo stola uznanie dlhu, hodil po
žalobcovi kľúče, nastala potýčka, na základe ktorej bol prejednávaný v trestnom konaní. Na základe
tejto skutočnosti uznanie dlhu žalobca nevedel preukázať, len svedeckými výpoveďami.

8. Právny zástupca žalovaného nemal vedomosť o uznaní dlhu, nevedel, či dlh bol riadne uznaný,
podpísaný žalovaným. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, lebo žalobca už 15. decembra 2015
mal vedomosť, kto spôsobil škodu aj výšku škody. Premlčacia lehota podľa § 106 os. 1 OZ uplynula
15. decembra 2017 a žaloba na súd bola podaná 5. decembra 2018. Inak nárok žalobcu neuznal z
dôvodu nepreukázania výšky škody, pričom ako dôkaz do spisu založil doklad, z ktorého nie je zrejmé,

kto bol odberateľom v súvislosti s vykonanou opravou a nepredložil ani dôkaz o výške odťahu. Žalobca
nepreukázal ani jeden predpoklad nároku zodpovednosti za škodu.
9. Súd v zmysle § 139 Civilného sporového poriadku / ďalej len CSP / nepripustil zmenu žalobného
petitu ohľadne zistenia skutkového tvrdenia o uznaní dlhu. Toto tvrdenie žalobca v žalobe neuvádzal a
jedná sa o nové skutkové tvrdenie v konaní, ktoré súd uznesením na pojednávaní nepripustil.
10. Žalobca ako zamestnávateľ so žalovaným ako zamestnancom uzavreli pracovnú zmluvu 30.

novembra 2015 s nástupom do práce 1. decembra 2015, s miestom výkonu práce: Pezinok, na dobu
určitú. Dohodu o hmotnej zodpovednosti strany podpísali 30. novembra 2015, z ktorej vyplýva, že
zamestnanec prebral hmotnú zodpovednosť za hodnoty, ktoré prevzal podľa inventárneho zoznamu.
Na základe preberacieho protokolu žalovaný prevzal auto: I. XXX S.. Žalobca so žalovaným ukončil
pracovný pomer v skúšobnej lehote dňom 21. decembra 2015 z dôvodu neplnenia pracovných

povinností. Vypočítal rozdiel na zverených hodnotách v tržbách vo výške 15,-Eur, škodu na firemnom
aute vo výške 935,94 Eur. Celkový rozdiel na zverených hodnotách činilo 950,94 Eur po odrátaní zvyšnej
sumy k výplate 37,92 Eur, čo činí 913,02 Eur. Žalobca súčasne vyzval žalovaného žalobcovi zaplatiť
913,02 Eur.
11. Žalobca podacím lístkom preukazoval zaslanie okamžitého skončenia pracovného pomeru v

skúšobnej dobe, ale či zásielka bola doručená žalovanému nie je preukázané priloženou doručenkou.
12. Žalobca súdu zaslal pravdepodobne potvrdenie o výške škody vypracovaný G. W. vo výške 935,94
Eur z 15. decembra 2015 pri oprave motorového vozidla Volkswagen Golf-I.-XXXCG.
13. Strany uzavreli Dohodu o hmotnej zodpovednosti 30. novembra 2015 a podpísali preberací protokol,
ktorým žalobca žalovanému odovzdal a žalovaný prevzal predmetné motorové vozidlo a inventár hodnôt

zverených na vyúčtovanie.
14. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne vec uzatvára:
15. Podľa § 139 CSP / žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
16. Podľa § 140 ods. 1, 2, 3 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo
sa uplatňuje iné právo. Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností

tvrdených v žalobe. Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak
určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
17. Zmena žaloby je podaním vo veci samej (pozri § 123 ods. 2 CSP). Zmena žaloby je dispozitívnym
úkonom žalobcu a je prejavom jeho slobody v dispozícii s konaním a predmetom konania. Žalobca takto
môže meniť žalobu, ale len so súhlasom súdu.

18. Ustanovenie § 140 CSP upravuje legálnu definíciu zmeny žaloby. Zmena žaloby je návrh,
ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Za zmenu žaloby už nová právna
úprava považuje aj podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.
Ustanovenie § 140 CSP vymedzuje zmenu žaloby negatívne, a teda zmenou žaloby nebude úkon
žalobcu, ktorým mení uplatnený nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva

z osobitného predpisu. Ide najmä o prípady tzv. iudicium duplex, keď sa spôsob vyporiadania týka
obidvoch strán sporu, ako sú napríklad vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vyporiadanie práva k neoprávnenej stavbe a podobne. Pre
úplnosť treba tiež dodať, že právna kvalifikácia uvedená v žalobe nie je pre súd rozhodujúca. Preto
nie je zmenou žaloby ani zmena právnej kvalifikácie, lebo právne posúdenie nároku patrí len súdu

samému (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 58/99). Za zmenu žaloby sa tiež
nepovažuje zníženie, resp. obmedzenie uplatneného práva napríklad z dôvodu, že žalovaný po podaní
žaloby čiastočne plnil svoj dlh, ktorý je predmetom konania - takéto podanie sa považuje za späťvzatie
žaloby (pozri § 144 až 146 CSP).
19.Podľa§106os.1,2,3OZprávonanáhraduškodysapremlčízadvarokyododňa,keďsapoškodený

dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri
roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným
činom korupcie podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnostiodsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr za desať
rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.
20. Podľa § 46 ZP pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň

nástupu do práce.
21. Podľa § 72 os. 1, 2 ZP v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný
pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca
deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, vo výnimočných prípadoch, ktoré

nesúvisia s jej tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, inak je neplatné.
Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla
aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.
22. Podľa § 179 ods. 1, 2 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a

185. Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
23. V danom prípade predmetom konania je náhrada škody vzniknutá žalobcovi počas trvania
pracovného pomeru. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za jednoznačne preukázané, že
strany uzavreli pracovný pomer, v rámci ktorého žalobca žalovanému odovzdal a žalovaný prevzal
motorové vozidlo, ktorým žalovaný žalobcovi spôsobil škodu vo výške 935,94 Eur na zaplatenie ktorej

žalovaného vyzval spolu s okamžitým skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Odťah vozidla
z Jelky do Levíc bol vykonaný žalobcom svojpomocne v hodnote 100,-Eur.
24. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorou sa súd zaoberal v prvom rade, pretože pokiaľ súd
dospeje k záveru, že nárok je premlčaný, žalobu zamietne bez meritórneho prejednania veci. V zmysle
§ 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa

odseku 1 všeobecné ustanovenia OZ. Z tohto dôvodu pri vznesenej námietke premlčania súd vychádzal
z citovaného ustanovenia § 106 OZ. Pri premlčaní práva na náhradu škody je kombinovaná premlčacia
doba, a to subjektívna a objektívna. Začiatok subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je stanovený
odlišne,nasebenezávisle,aichplynutieaskončeniejetiežvzájomnenezávislé.Subjektívnapremlčacia
doba je dvojročná a pre jej začatie je významný subjektívny prvok, pozostávajúci z dvoch zložiek: 1. kedy

sa poškodený dozvie o škode, vyžaduje sa preukázaná vedomosť poškodeného o vzniknutej škode /
ujme / určitého druhu a rozsahu do tej miery, aby mohol svoj nárok uplatniť / vyčísliť / v žalobnom návrhu
na súde. Okamih vzniknutej škody sa nemusí kryť s okamihom škodovej udalosti, či s protiprávnym
konaním a kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Objektívna premlčacia
doba je trojročná pri škode spôsobenej z nedbanlivosti a začína plynúť od okamihu škodovej udalosti.

Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno
prekročiť.
25. V danom prípade žalobca žalobu na súd podal 5. decembra 2018. K dopravnej nehode došlo 6.
decembra 2015. Žalobca si podaním z 21. decembra 2015 / okamžité skončenie pracovného pomeru
v skúšobnej dobe / uplatnil nárok na náhradu škody. Žalobca do spisu založil vyúčtovanie za opravu

motorového vozidla z 15. decembra 2012, kedy žalobca mal vedomosť o výške škody a kto za ňu
zodpovedá, to znemená, že subjektívna premlčacia doba uplynula 15. decembra 2017, bezpečne však
21. decembra 2015 pri okamžitom skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe, kedy premlčacia
doba uplynula 21. decembra 2017.
26. Vzhľadom na hore uvedené, považoval súd žalobný nárok za premlčaný, z ktorého dôvodu žalobu

zamietol.
27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech
v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania
rozhodne po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.