Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. júl 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/656/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213083
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6412213083.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., advokátska kancelária so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného

súdu Žiar nad Hronom č. k. 9C/123/2012-64, zo dňa 08. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 109
ods. 2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(O. s. p.) zamietol.

Navrhovateľov návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o
sťažnosti navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. O námietke zaujatosti zákonného sudcu rozhodol
Krajský súd v Banskej Bystrici postupom podľa § 16 ods. 1 O. s. p. tak, že zákonného sudcu nevylúčil z
prejednávania rozhodovania v predmetnej veci. O námietke zaujatosti navrhovateľa bolo rozhodnuté v
súlade so zákonom, preto nie je daný dôvod na prerušenie konania. V predmetnej veci ide o vyriešenie

otázky procesného charakteru, bez priameho dopadu na vecné posúdenie nároku navrhovateľa. Nejde
o riešenie prejudiciálnej otázky, od ktorej by závisel výsledok sporu. Navrhovateľ nepreukázal, že by
súčasne prebiehalo iné konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca vplyv na predmet tohto konania.
Okresný súd rešpektujúc názor nadriadeného súdu, nezistil dôvod na prerušenie konania.

Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ.

Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) O. s. p.. Tvrdil, že prvostupňový súd
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.), pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Dôvod na prerušenie konania navrhovateľ súdu preukázal. Elektronicky na zverejnenú e-mailovú
adresu súdu doručil súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou ústavnou sťažnosťou,
v ktorej namieta porušenie základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom.
Navrhovateľ už v návrhu upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému

bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský
súd v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že vočiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Sudca okresného súdu má pomer k veci. Takémuto názoru dospeli aj iné krajské súdy v Slovenskej
republike, ktoré v dôvodoch rozhodnutí o vylúčení sudcov konkrétneho súdu uviedli, že súd musí konať

nestranne a musí sa navonok aj javiť ako nestranný. Pomer zákonného sudcu k veci ako aj pomer
každého zo sudcov konkrétneho okresného súdu možno vzhliadnuť v tom, že je sudcom vecne a
miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená navrhovateľovi škoda.
Navrhovateľ s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou
praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské

práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej
výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného
súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.
Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

Vyjadrenie k odvolaniu odporcom podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 O. s. p. v rozsahu odvolania navrhovateľa podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a uznesenie okresného
súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu
o tom, že sudcovia Okresného súdu Žiar nad Hronom nie sú z prejednávania a rozhodovania veci
vylúčení. Rozhodnutím krajského súdu, ktoré hodnotí navrhovateľ ako nesprávne, malo byť zasiahnuté
do základného práva navrhovateľa zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva
na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky)

aprávanaprerokovanievecinestrannýmsúdomatieždozákladnéhoprávanaspravodlivýsúdnyproces
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom. V spise je žurnalizovaná kópia sťažnosti adresovaná
Ústavnému súdu Slovenskej republiky, v ktorej navrhovateľ tvrdí, že rozhodnutím Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 2NcC/376/2012 z 17.10.2012 boli porušené jeho základné práva a slobody.

Okresný súd teda mal k dispozícii všetky listiny predkladané navrhovateľom spolu s návrhom na
prerušenie konania. Možno súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že nebolo preukázané vedenie
takého konania, pre ktoré by bolo potrebné v predmetnej veci konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.
prerušiť, pretože by toto konanie mohlo ovplyvniť rozhodnutie súdu o náhrade škody a majetkovej ujmy.
Odvolací sú poukazuje okrem argumentov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí aj na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 727/2011, v ktorom bol vyslovený názor, že sudcu
vecne a miestne príslušného súdu nevylučuje z prejednávania a rozhodovania veci o náhradu škody
len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci mala byť žalobcovi spôsobená škoda. Nie je dôvodná
námietka navrhovateľa, že prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia nerozviedol svoje úvahy, ktoré ho
viedli k zamietnutiu návrhu na prerušenie konania.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému

súdu na zaujatie stanoviska.

O námietkach zaujatosti vznesených navrhovateľom v danej veci rozhodol krajský súd uznesením č. k.
2NcC/343/2012-11 z 17.10.2012.

Sťažnosť navrhovateľa adresovaná Ústavnému súdu Slovenskej republiky sa má týkať uznesenia
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2NcC/376/2012 zo 17.10.2012, teda odlišného od toho, pod
ktorým vo veci sp. zn. 9C/123/2012 Krajský súd v Banskej Bystrici ako nadriadený súd rozhodoval o
námietkach zaujatosti. I keby bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky predložená sťažnosť proti
niektorému z uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým rozhodol o námietkach zaujatosti

vznesených navrhovateľom, nebol by podľa názoru odvolacieho súdu dôvod na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže
preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu, ktorými namieta porušenie svojichzákladných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení
Ústavného súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožnej veci napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo

06. 02. 2013, I. ÚS 92/2013 z 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o.
proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov
okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci na návrh navrhovateľa odmietol pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

Okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109
ods. 2 písm. c) O. s. p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu v tejto veci.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.