Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. máj 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818010425
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7818010425.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov

JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému T. Y. a spol. pre
zločin zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaných a poškodených proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/129/2018 zo dňa 15. 2. 2019 na verejnom zasadnutí konanom v
Košiciach dňa 13. mája 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody
a vo výroku, ktorým okresný súd podľa § 51 ods. 2 s použitím § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. uložil obom
obžalovaným povinnosť uhradiť spoločne a nerozdielne poškodenej Y. I., nar. XX. 3. XXXX spôsobenú

škodu z titulu vynaložených pohrebných nákladov vo výške 4246,99 eur a z titulu straty na zárobku vo
výške 286,07 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. u k l a d á obžalovaným : T. Y., nar. XX. 4. XXXX v C. a R. F., nar. XX.
5. XXXX v C. povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenej Y. I., nar. XX. 3. XXXX, bytom C.
XXX spôsobenú škodu z titulu vynaložených pohrebných nákladov vo výške 2988,28 eur a z titulu straty
na zárobku vo výške 286,07 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. u k l a d á obom obžalovaným povinnosť uhradiť poškodenej strane Dôvera
zdravotná poisťovňa, a.s., Cintorínska 5, 949 01 Nitra, IČO : 35 942 436 spôsobenú škodu z titulu úhrady
zdravotnej starostlivosti vo výške 413,36 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú Y. I. so zvyškom nároku na náhradu spôsobenej škody o
d k a z u j e na civilný proces.

Podľa § 51 ods. 2, § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. súd obom obžalovaným u k l a d á povinnosť nahradiť v
skúšobnej dobe spôsobenú škodu z titulu vynaložených pohrebných nákladov vo výške 2988,28 eur a z
titulustratynazárobkuvovýške286,07euraztituluúhradyzdravotnejstarostlivostivovýške413,36eur.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodenej Y. I., nar. XX. 3. XXXX, bytom C. XXX.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 3T/129/2018 zo dňa 15. 2. 2019 uznal obžalovaných T. Y. a
R. F. vinnými pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin zabitia podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona č.

300/2005 Z. z. v znení zákona č. 316/2016 Z. z. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a/ citovaného Trestného zákona, ktorý mali spáchať na tom skutkovom základe, žedňa 13. 8. 2017 v čase okolo 03.00 h v obci C., okres Rožňava, v pohostinstve zvanom „Hostinec
pod Stolicou“ po predchádzajúcej vzájomnej hádke so značne podnapitým E. I., obžalovaný T. Y. tohto
stojaceho udrel dlaňou do ľavej časti tváre tak, že poškodený spadol na zem a hlavou narazil o podlahu,

a za tým, čo mu ďalšia osoba pomohla vstať, ho obžalovaný T. Y. ešte najmenej dvakrát udrel rukou
po tvári, vzápätí na to priskočil k poškodenému obžalovaný R. F. a stojaceho E. I. dlaňou aj on udrel
do ľavej časti tváre tak, že poškodený znova spadol na zem a hlavou narazil o podlahu, kde zostal
nehybne ležať, pričom v dôsledku pádov poškodený E. I. utrpel zranenia, a to lineárnu zlomeninu pravej
spánkovej kosti a pomliaždenie mozgu s následným vnútrolebečným krvácaním nad tvrdú plenu mozgu

v pravej spánkovej časti a poúrazový edém, ktorým dňa 14. 8. 2017 o 11.00 h na oddelení anesteziológie
a intenzívnej medicíny v Nemocnici s poliklinikou sv. Barbory Rožňava, a.s., podľahol.

Súd im zato uložil :

obžalovanému T. Y. podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného
zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j/ Trestného zákona
a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. h/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 36 mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne
odložil s probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 36

mesiacov.

Obžalovanému R. F. podľa § 148 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2 Trestného
zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j/ Trestného zákona
a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. h/ Trestného zákona úhrnný trest odňatia

slobody v trvaní 36 mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne
odložil s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 36
mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2 s použitím § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona obom obžalovaným uložil

povinnosť uhradiť spoločne a nerozdielne poškodenej Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpenej
splnomocneným zástupcom JUDr. Františkom Svatuškom, spôsobenú škodu z titulu vynaložených
pohrebných nákladov vo výške 4246,99 € a z titulu straty na zárobku vo výške 286,07 €.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodenú so zvyškom nároku na náhradu spôsobenej škody

odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obžalovaní T. Y. a R. F. a poškodené strany Y. I. a Dôvera,
zdravotná poisťovňa, a.s.

Obžalovaný T. Y. prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že pri vyhodnotení dôkazného stavu,
oboznámení sa so znaleckými posudkami nastal stav, ktorý podľa lekárskych záverov neumožňuje
identifikáciu, ktorý úder a následne, ktorý pád bol príčinou krvácania do mozgu. Preto bolo nevyhnutné
posudzovať ostatné dôkazy a prihliadnuť hlavne na ďalší dôkaz v spise sa nachádzajúci a to videa. Tieto

poskytujú reálny obraz o intenzite útoku a o intenzite nárazu hlavy na podlahu a záver, že jeho úder
nemal ani len náznak toho, že by mal úmysel mu ublížiť. Tak ako vypovedal, bol dlhoročný kamarát s
nebohým a prežili toľko rokov vo vzájomnej svornosti a súdržnosti, že prijatie tohto záveru o úmysle mu
ublížiť na zdraví je nepredstaviteľné. Preto ak by to tvrdil bez toho, že by existovalo video, tak by mohli
byť pochybnosti o jeho vyjadrení. Avšak toto video je jednoznačným dôkazom toho, že neexistoval ani

len náznak vyplývajúci z jeho konania, jeho správania a z intenzity útoku, t. j. facky, že by sa dalo ustáliť,
že mu chcel ublížiť. Podľa jeho názoru neboli naplnené znaky skutkovej podstaty zabitia v zmysle § 148
ods. 1 Tr. zákona. Žiaden úmysel na jeho strane neexistoval, preto subjektívna stránka zabitia nemohla
byť naplnená a takto vydaný rozsudok je nezákonný. Maximálne je možné jeho konanie posudzovať v
zmysle § 149 Tr. zákona. Čo sa týka spáchania trestného činu výtržníctva, v tejto časti vydaný rozsudok

odvolaním nenapáda. Pri právnom posudzovaní tohto jeho konania nie je možné opomenúť skutočnosť,
že jeho konanie bolo podnecované arogantnosťou nebohého vo vzťahu k jeho priateľke a ostatným
ženámnachádzajúcimsapristole.Takýtoútok akouskutočnilnebohýnajehopriateľkubolvýsledokjeho
arogantnosti a neslušnosti, ktorý by každý iný chlap isto riešil podstatne iným a intenzívnejším konaním,ako učinil on. Facka bola iba snahou vyvolať u nebohého určitú reflexiu i napriek jeho stavu opitosti.
Úder, ktorý nebohému dal by nikdy nespôsobil u striezveho človeka žiaden následok a už nehovoriac o
tom, že by padol na zem. Iba stav opitosti nebohého vyvolal následný pád. Preto ak súd prihliadal na

okolnosti prípadu, tak mal prihliadnuť aj nato, že nebohý svojím konaním vyprovokoval tento úder. Jeho
stav opitosti a jeho správanie je nevyhnutné v posudzovaní veci zohľadniť ako pri rozhodovaní o vine,
tak i treste a nehovoriac o tom, že aj pri nároku na náhradu škody. Už na pojednávaní konštatoval, že
mu je všetkého veľmi ľúto. Žili v jednej dedine a v tejto dedine bude žiť i naďalej s rodičmi nebohého.
Preto argumentácia súdu, že bolo v jeho úmysle ublížiť mu na zdraví je neprijateľná a nemôže byť

podkladom odsúdenia v znení § 148 ods. 1 Tr. zákona. Na pochybnosti v konaní už poukázal, na nutnosť
žalobcu uniesť dôkazné bremeno o jeho vine taktiež. Ani jeden z dôkazov nie je však takej právnej sily,
že by vyvolal záver, že pod vplyvom jeho konania nastal následok. Ak má byť trestné konanie vedené v
znení noriem trestného práva, tak odsúdenie je možné iba na základe jednoznačných dôkazov. Má byť
produkovaný taký dôkaz, z ktorého je možné jednoznačne ustáliť otázku viny. Takýto dôkaz neexistuje,
podľaznaleckýchzáverovsanedájednoznačneurčiťktorýúderanáslednýpádnapodlahumalspôsobiť

uvedený následok. Preto nie je možné za daných podmienok rozhodnúť o jeho vine. Takýto dôkaz v
konaní produkovaný nebol, preto rozhodnutie o jeho vine nemá zákonnú oporu. Vydaný rozsudok je
teda nezákonný a je ho potrebné ako nezákonný zrušiť.

Má zato, že ak súd rozhodol o náhrade škody v tomto konaní s argumentáciou, že jemu

stanovená povinnosť vyplynula z právneho posúdenia veci a ustálenia zavinenia jeho osoby, ako i
spoluobžalovaného, tak v tomto konaní súd nebral zreteľ na skutočnosť spoluzavinenia nebohého. Preto
aksúdprávnyzáverprijalojehovine,taknedostatočnesavenovalokolnostiamprípaduaspoluzavineniu
nebohého na následku. Takto stanovená povinnosť je predčasná, nezohľadňujúca vyššie uvedené
skutočnosti. Daný stav si vyžaduje dokazovanie, ktoré je isto nad rámec trestného konania, preto mal

súd nárok poškodenej na náhradu škody odkázať na civilný proces. Ak tak súd neurobil a nevysporiadal
sa s okolnosťami prípadu a so spoluzavinením nebohého na vzniku škody, tak pochybil.

Ďalej poukázal na to, že odvolanie čo do výroku o vine, treste a náhrade škody nie je limitované nejakou
arogantnosťou, ale snahou dospieť k tomu, aby niesol následok za svoje konanie v znení zákona.

V podstate jeho správanie malo byť prevýchovným a upozorňujúcim na neakceptovateľné správanie
nebohého voči jeho priateľke. Má zato, že aj nárok na náhradu škody má svoje kritéria o spoluzavinení a
totosamáodzrkadliťvrozhodnutí.Aksataknestalo,potomjedôvodnapreskúmanietakéhotoprávneho
záveru súdu odvolacím súdom. Ak podľa § 415 zák. č 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka každý je
povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom

prostredí, tak aj stav opitosti a správanie sa nebohého bolo mimo tento rámec. Každý má povinnosť
zachovávať taký stupeň opatrnosti, resp. starostlivosti, ktorý je možné od neho požadovať, aby zabránil
alebo aspoň obmedzil riziko vzniku škody na živote, zdraví a pod., čo zo strany nebohého nebolo
vôbec uskutočnené, hoci táto prevenčná povinnosť je právnou povinnosťou pre každého. Posudzovať
by sa mali teda všetky príčiny, ktoré viedli k vzniku škody a treba prihliadať aj na poškodeného. Podľa

§ 441 zák. č 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spoluúčasťou poškodeného sa rozumie, ak bola
škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne, ak bola škoda spôsobená výlučne
zavinením, znáša ju sám. Vyhodnotenie správania sa nebohého v čase skutku bolo priamym impulzom
ku konaniu jeho osoby a toto je základ pre posúdenie spoluzavinenia nebohého na následku.

V zmysle vyššie uvedených skutočností navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v časti výroku o vine a čo
do výroku o náhrade škody a spod obžaloby ho oslobodiť. Zároveň žiada zrušiť výrok o náhrade škody
a v tejto časti odkázať na civilné konanie.

Obžalovaný Bc. R. F. prostredníctvom svojho obhajcu v písomnom odôvodnení odvolaní uviedol, že po

jeho facke si poškodený neudrel hlavu v tej časti, v ktorej časti utrpel zranenie, na následky ktorého
zomrel, pretože aj keď je pravda, že spadol, ale spadol rovno na zadok a chrbát a nie na bok svojho tela.
Uviedol to už aj v sťažnosti podanej proti uzneseniu o vznesení obvinenia, čiže v čase, keď ešte nemal
možnosť vidieť ani videozáznam, čiže sa nejedná z jeho strany o akúsi účelovú obranu po vzhliadnutí
obrazovéhozáznamu.Navyšenakritickommiestehonezasiaholanisvojoudlaňou,pretožemudalfacku

na druhú stranu tváre. Je preto zrejmé, že poškodenému smrteľné zranenia nemohol spôsobiť on. Na
jednej strane je mu nesmieme ľúto toho, čo sa stalo, ale na strane druhej nemôže znášať zodpovednosť
zaniečo,čonespravil.Poškodenýbolvsilnepodnapitomstaveazranenia,ktoréutrpelsimoholspôsobiť
aj sám. Nemal žiaden úmysel spôsobiť poškodenému ublíženie na zdraví, veď on mu dal jedinú facku.Už aj zo skutočnosti, že šlo len o jednorazový úder vedený iba dlaňou nie do takej oblasti tela, v ktorej
sa nachádzajú životne dôležité orgány zjavne vyplýva, že on ozaj nemal úmysel ublížiť poškodenému
na zdraví. Pre absenciu úmyslu ublížiť poškodenému na zdraví tak, ako to má na mysli už citovaný §

123 ods. 2 Tr. zák., nie je možné právne kvalifikovať jeho konanie ani v zmysle § 148 ods. 1 Tr. zák. Je
zrejmé, že sa zvyčajne jediný úder fackou právne kvalifikuje ako priestupok a nie ako trestný čin, zvlášť
nie ako zločin a preto nemôže obstáť ani názor o tom, že v danom prípade konal minimálne nepriamym
úmyslom. Snáď by bolo možné hovoriť vzhľadom na spôsob vykonania útoku a okolnosti prípadu o
vedomej nedbalosti, v zmysle ktorej páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone

porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že
také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Zvýraznil, že zranenie poškodeného mohlo byť následkom len jedného pádu, pretože poškodený
nespadol úplne rovnakým spôsobom (utrpel len jednu takú zlomeninu), čo vylučuje odsúdenie oboch
obžalovaných. Má zato, že povinnosťou orgánov činných v trestnom a následne súdu bolo určiť na

základe vykonaných dôkazov, že ktorý z obžalovaných mu spôsobil toto zranenie, čiže pri ktorom páde
utrpel poškodený toto fatálne zranenie. Pokiaľ to nebolo možné bezpečne ustáliť, súd nepochybne mal
v zmysle zásady in dubio pro reo dospieť k záveru, že žiadneho z obžalovaných nie je možné vziať k
trestnoprávnej zodpovednosti za následok, ktorý nastal. Rozhodnutie súdu, ktorým oboch obžalovaných
uznal vinnými aj za smrteľný následok, javí známky kolektívnej viny a vyvoláva dojem, že dôkaznú núdzu

vo vzťahu k predmetnému následku bolo potrebné prekonať rozhodnutím o kolektívnej vine. Je potrebné
uviesť, že obaja obžalovaní boli trestne stíhaní a následne aj uznaní vinnými ako samostatní páchatelia
a nie ako spolupáchatelia.
Pokiaľ však už súd v rozpore s vyššie uvedeným dospel k záveru o jeho vine, podľa jeho presvedčenia
mal mu uložiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby za jeho mimoriadneho zníženia. Má zato, že pri

správnom použití a aplikácii zákona súd mal dospieť k nutnosti uloženia trestu pod jeho dolnú hranicu,
už keď ho uznal vinným v zmysle § 148 ods. 1 Tr. zák. Predovšetkým okolnosti prípadu, správanie sa
poškodeného pred konfliktom, urážanie jeho priateľky, ale aj ostatných osôb, ale v neposlednom rade
aj neposkytnutie prvej pomoci zo strany desiatok tam prítomných osôb indikoval použitie § 39 ods. 1
Tr. zák. Do tohto rámca zapadá aj povesť poškodeného, ktorý sa takto správal nielen v kritický deň, ale

podľa svedeckých výpovedí vždy, keď bol pod vplyvom alkoholu a tých príležitostí podľa vykonaného
dokazovania nebolo málo. Poukázal aj na svoje pomery, pretože pracuje v zahraničí a čakajú prírastok
do rodiny. Uložený trest, najmä nariadený probačný dohľad by ho značne obmedzoval, naviac by značne
i finančne zaťažoval. Z uvedených dôvodov zastáva názor, že aj pre prípad uznania ho vinným aj zo
zločinu podľa § 148 ods. 1 Tr. zák., súd mal správne mimoriadne znížiť trest a mal mu uložiť trest bez

probačného dohľadu. Má zato, že totožnú argumentáciu mal použiť aj pri uložení povinnosti nahradiť
poškodenej strane náklady spojené s pohrebom vo výške 4.246,99 € a stratu na zárobku v sume
286,07 €. Na jednej strane súd tento výrok svojho rozhodnutia de facto nijako neodôvodňuje, neuvádza,
z akých položiek sa skladajú pohrebné náklady a nie je zrejmé, prečo súd aj pri týchto položkách
nezohľadnil spoluzavinenie poškodeného a prečo poškodenú stranu aj s takto uplatneným nárokom

neodkázal na civilný proces. Má za to, že súd v tomto smere nemusel vykonať dokazovanie, pretože
takéto dokazovanie by bolo možné považovať za také, ktoré presahuje rámec potreby dokazovania
potrebné pre účely trestného konania ohľadne otázky viny a trestu. Rovnako neopiera svoje rozhodnutie
o žiaden právny predpis, o žiadnu právnu normu ani ohľadne straty na zárobku. Ďalej uviedol, že v
zmysle zaužívanej súdnej praxe civilných súdov pokiaľ spôsobenie škody na zdraví viedlo k usmrteniu

poškodeného, zákon priznáva aj náhradu primeraných nákladov spojených s pohrebom, pokiaľ neboli
uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o sociálnom poistení.

Na základe takto podaného odvolania navrhol napadnutý rozsudok s výnimkou časti výroku o náhrade
škody, vo vzťahu k jeho osobe postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ Tr. por. zrušiť a podľa

§ 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol. Alternatívne navrhol rozhodnúť samotným odvolacím súdom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že
ho minimálne neuzná vinným zo zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. s tým, že poškodenú stranu
odkáže s celým uplatneným nárokom na náhradu škody na civilné konanie.

Splnomocnenec poškodenej Y. I. v odôvodnení svojho odvolania uviedol, že odvolanie podáva čo do
výroku o náhrade škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaných.Obhajca obžalovaného Bc. R. F. k odvolaniu poškodenej Y. I. vyslovil prekvapenie nad tým, prečo
poškodená napáda aj tú časť výroku o náhrade škody, v ktorej jej bolo vyhovené podľa jej požiadavky.
Z uvedených dôvodov navrhol odvolanie poškodenej postupom podľa § 319 Tr. por. v celom rozsahu

zamietnuť

Poškodená strana Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. uviedla, že v rámci adhézneho konania uplatnili
riadne a včas dňa 29. 3. 2018 nárok na náhradu škody vo výške 413,36 eur. Uplatnenie doplnili listinnými
dôkazmi, ktoré preukazujú výšku škody, ktorá im konaním obžalovaných vznikla v dôsledku úhrady

zdravotnej starostlivosti za poistenca E. I.. Má zato, že v napadnutom rozsudku úplne absentuje výrok
o náhrade škody spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. Bratislava a preto navrhla, aby okresný
súd doplnil rozsudok vo výroku o náhrade škody a uložil obžalovaným povinnosť nahradiť spoločnosti
Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. Bratislava spoločne a nerozdielne škodu vo výške 413,36 eur.
Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného T. Y. predložil krajskému súdu výslovné vyhlásenie
obžalovaného, že berie späť podané odvolanie a navrhuje, aby odvolací súd vzal toto späťvzatie

odvolania uznesením na vedomie.
Osobitným uznesením zo dňa 13. mája 2019 krajský súd - predseda senátu podľa § 321 ods. 4 Tr. por.
vzal na vedomie späťvzatie odvolania obžalovaným T. Y..

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal

zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre

rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku o vine a treste v súlade s ustanovením § 168
ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy

oprel svoje skutkové zistenia a podrobne rozviedol, na základe akých dôkazov dospel k odsudzujúcemu
rozsudku. V tejto súvislosti krajský súd dodáva, že okresný súd sa vo vzťahu tak k výroku o vine, ako aj
výroku o treste dôsledným, vyčerpávajúcim a kvalifikovaným spôsobom vo svojej podstate vysporiadal
aj s dôvodmi, ktoré vo svojom odvolaní uvádza obžalovaný R. F..

Krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilsprávneazákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuvovýroku
o vine a treste, nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu vo vzťahu k týmto výrokom a keďže
sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach
poukazuje.

Krajský súd po podrobnom preskúmaní vykonaného dokazovania nemal žiadne pochybnosti o ustálení
právnej kvalifikácie konania obžalovaného R. F., ako zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a to vrátane ustálenia
subjektívnej stránky konania obžalovaného v nepriamom úmysle, ktorého podstatu okresný súd taktiež
kvalifikovaným a vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil.

Pokiaľ ide o námietky obžalovaného vo vzťahu k jeho zavineniu a miery účasti na spáchanom skutku
aj v tomto smere okresný súd kvalifikovaným a vyčerpávajúcim spôsobom poukázal na jednoznačné
závery znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia traumatológie, chirurgie a
neurochirurgie, z ktorých vyplýva, a to aj s poukazom na ďalšie vykonané dôkazy jednoznačný záver, že

obaja obžalovaní konali rovnaký úrazový dej, rovnaký mechanizmus s rozdielom iba 20 sekúnd, pričom
za tak krátky čas sa nemohlo rozvinúť ani krvácanie, ani opuch, úrazový dej ešte nebol dokončený a
následky sa prejavili až po všetkých úderoch spoločne.

Na podklade vykonaného dokazovania sa krajský súd v celom rozsahu stotožňuje so záverom

okresného súdu, že obaja obžalovaní a teda aj obžalovaný R. F. museli pri svojom konaní považovať
spôsobenie ublíženia na zdraví poškodenému za vysoko pravdepodobné, keďže poškodený nebol
schopný sa účinne brániť, postaviť sa na odpor, či chrániť sám seba, v dôsledku čoho prinajmenšom
vo forme nepriameho úmyslu ublížiť poškodenému na zdraví, z nedbanlivosti mu spôsobili smrť. Nič natom nemení ani adekvátne vyhodnotená skutočnosť, že na mieste činu v priebehu inkriminovanej doby
až do záverečnej hodiny bolo prítomných mnoho ďalších osôb a to vrátane konštatovanej ľahostajnosti
týchto ostatných prítomných osôb. Ako to zároveň okresný súd v rámci vyhodnotenia dokazovania

správne konštatoval, niet žiadnych pochybností ani o tom, že ani jeden z obžalovaných nekonal v rámci
nutnej obrany a nehrozil im žiadny útok, ani nebezpečie zo strany poškodeného a to aj napriek jeho
povesti s tým, že svoj cieľ zabrániť poškodenému v ďalšom konaní mohli dosiahnuť aj iným spôsobom
a prostriedkami.

Rovnako dôsledne sa okresný súd vysporiadal aj s osobou obžalovaného R. Bartóka a jeho
predchádzajúcim životom a v nadväznosti na to aj so všetkými skutočnosťami a okolnosťami majúcimi
význam pre učenie druhu trestu a jeho výmery. Krajský súd v tejto súvislosti opätovne konštatuje,
že okresný súd kvalifikovaným spôsobom zdôvodnil uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu a to s probačným
dohľadom s určením skúšobnej doby v trvaní 36 mesiacov za súčasnej povinnosti uhradiť spoločne a

nerozdielnespôsobenúškodu.Lenpreúplnosťvtejtosúvislosti krajskýsúddodáva,ževtaktouloženom
treste odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu s probačným dohľadom sú zohľadnené
aj námietky obžalovaného vzťahujúce sa na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom
znížení trestu.

Pokiaľ ide o rozhodnutie okresného súdu o spôsobenej škode postupoval krajský súd spôsobom
vyplývajúcim z výroku tohto rozsudku z nasledujúcich dôvodov.
Je síce pravdou, že okresný súd podľa § 51 ods. 2 s použitím § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. uložil obom
obžalovaným primeranú povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu
poškodenej Y. I., avšak v samotnom napadnutom rozsudku absentuje výrok, ktorým podľa § 287 ods.

1 Tr. por. ukladá obžalovaným, aby poškodenému, resp. poškodeným nahradili spôsobenú škodu.

Preto krajský súd na podklade dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu vo vzťahu k výroku o
škode, sám podľa § 287 ods. 1 Tr. por. rozhodol o uložení povinnosti obžalovaným T. Y. a R. F. nahradiť
spoločne a nerozdielne poškodenej Y. I. spôsobenú škodu vo výške 2988,28 eur z titulu vynaložených

pohrebných nákladov a vo výške 286,07 eur z titulu straty na zárobku.

Z uvedenej výšky náhrady škody z titulu vynaložených pohrebných nákladov je zrejmé, že krajský
súd túto sumu oproti sume uvedenej vo výroku, ktorým okresný súd ukladal ako primeranú povinnosť
obžalovanýmuhradiťspôsobenúškoduvzmysle§51ods.2,§51ods.4písm.c/Tr.zák.upravil,nakoľko

v tomto smere akceptoval obhajobné námietky obžalovaného. Výslednú sumu vyčíslil vychádzajúc aj
z dokladov predložených poškodenou podľa § 101 Zákona č. 461/2003 Z. z. o celkovej sume náhrady
nákladov spojených s pohrebom vo výške 2324,40 eur a nákladov na zriadenie pomníka, náhrobnej
dosky a úpravu hrobu vo výške 663,88 eur podľa § 2 ods. 2 Nariadenia Vlády č. 87/1995 v znení
Nariadenia Vlády č. 568/2008 Z. z. Celkovo tak priznal z titulu pohrebných nákladov poškodenej škodu

vo výške 2988,28 eur. Keďže poškodená riadnym spôsobom zdokladovala aj stratu na zárobku, priznal
jej krajský súd škodu aj z tohto titulu vo výške 286,07 eur.

Na podklade podaného odvolania zo strany Dôvery, zdravotná poisťovňa a.s. v zmysle riadne a včas
uplatnenej škody nemal krajský súd žiadne pochybnosti ani o potrebe rozhodnúť samostatným výrokom

podľa § 287 ods. 1 Tr. por. o povinnosti uložiť obom obžalovaným uhradiť tejto poškodenej strane
spôsobenú škodu z titulu úhrady zdravotnej starostlivosti vo výške 413,36 eur, čo zrejme nedopatrením
ušlo pozornosti okresného súdu.

Pokiaľ ide o ďalšie nároky poškodenej, stotožnil sa krajský súd s odôvodnením okresného súdu,

že doplnenie dokazovania v tomto smere by neprimerane presiahovalo rámec a potreby trestného
konania a to aj s poukazom na výraznú mieru spoluzavinenia zo strany poškodeného a preto odvolanie
poškodenej Y. I. podľa § 319 Tr. por. zamietol s tým, že podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená so
zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.