Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7600899543
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7600899543.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členiek

senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne E. K., nar. XX.X.XXXX,
bytom U. N. XXXX/XX, B. X - I., Č. L., zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou advokátskej
kancelárie so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovaným 1. V. K., nar. X.X.XXXX, bytom W. I. K.,
M. XX, 2. N. K., rod. K., bytom M. O. XX, 3. S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom W. I. K., M. XX, 4. Š. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom M. I. O., Z. XXXX/XX, 5. X. K., nar. X.XX.XXXX, bytom M. I. O., Z. XXXX/XX, 6. F.
K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. I. O., Z. XXXX/XX, všetkým zastúpeným JUDr. Ľubošom Petrovským,
advokátom advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o vypratanie nehnuteľnosti,

o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 24.10.2017 č.k.
5C/280/2000-363 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných vypratať rodinný dom súp. č. XXX s
príslušenstvom stojaci na parcele č. XXXX/XX, ako aj pozemok parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria, parcelu č. XXXX/X - trvalé trávnaté porasty, parcelu č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria

zapísané na LV č. XXX, kat. úz. M. O., okres Q., ako aj vedľajšiu stavbu nachádzajúcu sa na parcele
č. XXXX/X, ktorá nie zapísaná na liste vlastníctva, a to v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel nároku žalobkyne na vypratanie
nehnuteľnosti, ktorého sa domáhala na základe tvrdenia, že je výlučnou vlastníčkou uvedených
nehnuteľností, ktoré nadobudla darovacou zmluvou zo dňa 2.12.1996 od svojich už neb. rodičov Š. F.

F. K.. Uviedla, že žalovaní sa do nehnuteľnosti nasťahovali protiprávne a nie sú ochotní ju vypratať. Na
dome, garážových dverách, vchodovej bráne vonkajšieho oplotenia vymenili zámky a zamedzili jej tak
v možnosti realizovať jej vlastnícke práva.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že základným predpokladom úspechu v spore je
preukázanie skutočnosti, že žalobca je vlastníkom veci, ktorej vydania sa domáha - aktívnej vecnej
legitimácie.Dôkaznébremenonapreukázanievlastníckehoprávamážalobca.Vprípade,žepredmetom

sporu je nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľnosti, vlastnícke právo k nej sa preukazuje
príslušným výpisom z katastra nehnuteľnosti. Konštatoval, že žalobkyňa svoje vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam preukázala predložením listu vlastníctva č. XXX kat. územia M. O., z ktorého je
zrejme, že je zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Zlistu vlastníctva vyplýva, že tieto nehnuteľnosti nadobudla darovaním od jej rodičov Š. F. F. K.. Uviedol,
že v konaní medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemkov -
parcely č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 199 m2, parcely č. XXXX/X zastavané

plochy a nádvoria o výmere 813 m2 a parcely č. XXXX/X trvalé trávnaté porasty o výmere 814 m 2,
ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX katastrálne územie Stará Voda, a sú predmetom tohto
konania. Tieto pozemky sú zapísané na uvedenom liste vlastníctva a žalobkyňa ich získala darovaním
od jej právnych predchodcov. Žalovaní vlastnícke práva predchodcov žalobkyne, ani žalobkyne k týmto
pozemkom nenamietali a nenamietali toto vlastnícke právo k pozemkom ani v ostatných konaniach,

ktoré boli medzi sporovými stranami vedené pred súdom. To, že vlastníkom pozemkov, na ktorých bol
postavený rodinný dom č. XXX boli predchodcovia žalobkyne bolo potvrdené aj žalobcami (žalovanými
v 1. a 3. rade v tomto konaní) v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 4C/24/2008. Spornou v
konaní bola otázka vlastníckeho práva žalobkyne k stavbe - rodinnému domu. Vlastnícke práva pokiaľ
sa týka prístavby neboli predmetom iných konaní a žalovaní ho nenamietali ani v tomto konaní. Táto
vedľajšia stavba postavená na parcele č. XXXX/X, bola postavená ešte v roku 1978, t.j. za života

právnych predchodcov žalobkyne. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní v konaní namietali
vlastnícke práva právnych predchodcov žalobkyne, a teda aj vlastnícke právo jej a to k rodinnému
domu súp. č. 115 a teda jej aktívnu legitimáciu v spore. Konštatoval, že to, že žalobkyňa je vo veci
aktívne vecne legitimovanou, t.j. že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp. č. 115, bolo z jej
strany preukázané predložením listu vlastníctva. S poukazom na znenie § 70 zákona č. 162/1995 Z.z.

o katastri nehnuteľností mal za to, že údaje o nehnuteľnosti uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak. Mal teda za to, že pokiaľ nie je hodnoverným spôsobom preukázané, že žalobkyňa
nie je vlastníčkou nehnuteľností, nemožno jej uprieť právo domáhať sa ochrany jej vlastníckych práv.
Súd prvej inštancie konštatoval, že otázka vlastníckych práv k nehnuteľnosti - rodinnému domu súpisné
č. XXX postavenom na parcele č. XXXX/X, bola predmetom viacerých konaní vedených pred rovnakým

súdom pod sp. zn. 3C/1550/1998, 3C/48/2004, 4C/24/2008, 8C/124/2011 a 9C/69/2012. Prvé štyri
konania boli vedené na základe žalôb podaných zo strany právnych nástupcov nebohého V. K. st.
t.j. žalovaných v 1. a 3. rade, posledný bol vedený na základe žaloby podanej žalovaným v 4. rade.
Ani v jednom z uvedených konaní neboli žalovaní úspešní a teda nepreukázali ich vlastnícke práva
resp. vlastnícke práva ich právneho predchodcu V. K. st. k nehnuteľnosti a teda nepreukázali to, aby

právni predchodcovia žalobkyne a následne žalobkyňa neboli vlastníkmi tejto nehnuteľnosti. Súd v
tejto súvislosti poukázal na rozpor v tvrdeniach žalovaných v uvedených konaniach, kde v konaniach
vedenýchnazákladežalôbprávnychnástupcovV.K.st.bolvypočutýajžalovanýv4.rade,ktorýuvádzal,
že títo sú vlastníkmi rodinného domu a následne, keďže v konaniach vedených na základe ich žalôb
úspešní neboli, nasledovalo konanie, kde žalovaný v 4. rade tvrdil, že vlastníkom domu je práve on.

Súd uviedol, že najmä v konaní vedenom pod sp zn. 4C/24/2008, predmetom ktorého bolo určenie, že
predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nebohom V. K. st., boli vypočutí viacerí svedkovia a súd
sa tiež podrobne zaoberal všetkými listinnými dôkazmi týkajúcimi sa stavby rodinného domu, na ktoré
poukazovali žalovaní aj v tomto konaní. Vo svojom konečnom rozhodnutí súd konštatoval, že nebolo
preukázané výlučné vlastnícke právo V. K. st. k nehnuteľnostiam. Pokiaľ aj súd v uvedenom konaní

konštatoval, že stavebníkmi nehnuteľnosti bol predchodca žalovaných v 1. a 3. rade V. K. st., ako aj
predchodca žalobkyne Š. K. st., súd poukázal na to, že v konaní sa nepodarilo preukázať existenciu
dohody medzi stavebníkmi a teda podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti nevzniklo. Žalovaní ani
v tomto konaní nepreukázali iné skutočnosti než boli zistené v predchádzajúcich konaniach a teda
nepreukázali,žežalobkyňaniejevlastníčkoupredmetnejnehnuteľnosti.Vjejprospechtotižsvedčípráve

list vlastníctva a opak v konaní nebol preukázaný. Žalovaní sa proti rozhodnutiu súdu sp zn. 4C/24/2008
zo dňa 2.6.2011 neodvolali. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a preto súd v tomto konaní
nemá dôvod odchýliť sa od jeho záverov. Uzavrel, že z vyššie uvedeného konania je zrejme, že
vlastníkom nehnuteľnosti - rodinného domu mohli byť len právni predchodcovia žalobkyne alebo právny
predchodcažalovanýchv1.a3.raderesp.nehnuteľnosťbymohlabyťvichpodielovomspoluvlastníctve,

ak by bola preukázaná dohoda o vzniku ich podielového spoluvlastníctva. Z dokazovania, oboznámením
sa s obsahom uvedeného spisu, mal súd za to, že právny predchodca žalovaných v 1. a 3. rade nemohol
byťvýlučnýmvlastníkomtejtonehnuteľnosti.Vzhľadomnadôkaznúnúdzuatedanepreukázaniedohody
o vzniku podielového spoluvlastníctva medzi právnymi predchodcami strán sporu, nemohlo tu vzniknúť
ani podielové spoluvlastníctvo predchodcov žalobkyne a predchodcu žalovaných v 1. a 3. rade. Z toho

je zrejme, že vlastníkom nehnuteľnosti boli predchodcovia žalobkyne, v prospech ktorej svedčí aj zápis
v katastri nehnuteľnosti. Mal za to, že pokiaľ by aj vychádzal zo záveru, že predchodcovia žalobkyne boli
len podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľnosti je treba uviesť, že aj v tomto prípade žalobkyni
svedčí aktívna vecná legitimácia v tomto spore. Rovnaké práva ako vlastník má totiž aj spoluvlastník,ktorému prislúcha právo vo vzťahu k tretím osobám domáhať sa vypratania celej nehnuteľnosti a
žalovaní v tomto, ani predchádzajúcich konaniach svoje tvrdené vlastnícke práva k nehnuteľnostiam
nepreukázali. Ďalej súd uviedol, že žalovaní v konaní poukázali na neplatnosťou zápisu vlastníckeho

práva k domu v prospech právnych predchodcov žalobkyne v katastri nehnuteľnosti, ktorý bol vykonaný
na základe neplatného rozhodnutia o pridelení súpisného čísla a kolaudačného rozhodnutia, keďže
rozhodnutieourčenísúpisnéhočíslabolovydanéObecnýmúradomvStarejVodedňa24.5.1995,nebolo
podpísané starostom obce, ale pracovníčkou obecného úradu. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 517/1990
Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, platnom v čase vydania tohto rozhodnutia o

číslovaní stavieb súpisnými a orientačnými číslami rozhoduje obec. Rozhodnutie o pridelení súpisného
čísla teda bolo vydané nepríslušným orgánom a ide o nulitný akt, z ktorého nevznikajú žiadne právne
následky. Pokiaľ sa týka kolaudačného rozhodnutia, v predchádzajúcich konaniach boli predložené dve
rozhodnutia a to na meno Š. K. st., aj kolaudačné rozhodnutie vydané na jeho syna V. K. st.. Obe
rozhodnutia vykazovali vady. Na kolaudačnom rozhodnutí na meno Š. K. st. boli zrejme prebielené
údaje, na rozhodnutí na V. K. bola uvedená parcela, ktorá nikdy neexistovala. Z týchto rozhodnutí tak

nebolo možné zistiť v prospech koho bolo kolaudačné rozhodnutie vlastne vydané. Na základe týchto
rozhodnutí bolo rozhodnuté o povolení vkladu vlastníckeho práva predchodcov žalobkyne v katastri
nehnuteľnosti. Rozhodnutie príslušnej správy katastra je rozhodnutím správneho orgánu. Zákonnosť
rozhodnutia správnych orgánov súd nemôže v tomto konaní posudzovať ako predbežnú otázku. Mimo
rámca správneho súdnictva, súdy nie sú oprávnené skúmať platnosť alebo zákonnosť rozhodnutí

správnych orgánov Súd vychádzal z toho, že rozhodnutie je nezákonné iba vtedy, ak rozhodnutie bolo
príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu zrušené ako nezákonné. Zo strany žalovaných v tomto,
ale ani predchádzajúcich konaniach nebolo preukázané, aby uvedené rozhodnutia boli zrušené. Na
základe vyššie uvedených skutočností t.j. nepreukázanie, že žalobkyňa, ktorej svedčí zápis v katastri
nehnuteľnosti, nie je vlastníčkou nehnuteľnosti mal súd prvej inštancie za to, že žalobkyňa je aktívne

legitimovanou v tomto spore.

4. Ďalej uviedol, že ďalším predpokladom úspešnosti žaloby je preukázanie, že predmet sporu užívajú
žalovaní t.j. preukázanie pasívnej vecnej legitimácie. Mal za to, že vykonaným dokazovaním bolo v
konaní preukázané, že predmetný rodinný dom, prístavbu, ako aj pozemky v súčasnej dobe užívajú

žalovaní. Uvedené vyvodil aj z dokazovania vykonaného v ostatných konaniach, ktoré boli vedené
rovnakým súdom a týkali sa určenia vlastníckych práv k týmto nehnuteľnostiam, v ktorých bolo najmä
zo strany žalovaných v 1., 3. a 4. rade potvrdené, že nehnuteľnosti užívajú z dôvodu, že ich považujú
za svoje vlastníctvo. Aj v tomto konaní žalovaný v 1. rade uviedol, že spolu s bratom žalovaným v 3.
rade chodieva kontrolovať nehnuteľnosť. Či má v rodinnom dome svoje osobné veci neuviedol, avšak

žalovaný v 3. rade potvrdil, že v dome sa nachádzajú ešte veci ich právneho predchodcu. To znamená,
že ide o veci žalovaného v 1. a 3. rade ako dedičov nebohého V. K. st.. Žalovaný v 1. rade tiež uzatvoril
Zmluvu o dodávke elektriny, kde odberným miestom je predmetný rodinný dom. Pokiaľ je vedený ako
odberateľ elektriny na tomto mieste, je možné usúdiť, že elektrinu v dome aj využíva a teda užíva aj
nehnuteľnosť. Keďže práve žalovaný v 1. rade uzavrel zmluvu o dodávke elektriny, za ktorú aj platí

poplatky, uvedené sa priamo dotýka aj žalovanej v 2. rade, ktorá je manželkou žalovaného v 1. rade.
Žalovaný v 3. rade síce tvrdil, že rodinný dom nikdy neužíval, neužíva, ani v dome nemá svoje osobné
veci, avšak zároveň potvrdil, že stavba patrí jeho bratovi, jemu a strýkovi. Stavbu užíval do roku 2009,
urobil tam kúpeľňu, menil pec ústredného kúrenia. V súčasnej dobe sa chodí starať spolu s bratom
o pozemky. Žalovaný v 4. rade potvrdil, že chodieva skontrolovať stavbu a to aj každý deň. Má tam

aj svoj nábytok - kuchynskú linku, pec, stôl. Uvedení žalovaní teda potvrdili, že nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom tohto konania a to pozemky, ako aj rodinný dom resp. stavbu užívajú aj v súčasnej
dobe. Pokiaľ tieto aj neužívajú na bývanie, nepochybne sa v dome nachádzajú aj ich osobné veci.
Žalovaný v 4. rade má v dome zariadenú kuchyňu s vlastným nábytok a tento nepochybne patrí do jeho
bezpodielového spoluvlastníctva so žalovanou v 5. rade. Aj žalovaný v 6. rade potvrdil, že chodieva

udržiavať nehnuteľnosti, pomáha pritom svojmu otcovi žalovanému v 4. rade a občas v dome aj prespí.
Vzhľadom na uvedené, ako aj hospodárnosť konania súd nevykonal ďalšie dokazovanie navrhované
žalobkyňou a to ohliadku nehnuteľnosti na mieste samom. Za posledný predpoklad úspechu žalobkyne s
jejžalobouovyprataniesúdpovažovalzáver,čižalovanízadržiavajúuvedenúvecneoprávnene.Vtomto
smere poukázal, že s poukazom na konania vedené pred súdom pod sp.zn. 3C/1550/1998, 3C/48/2004

a najmä 4C/24/2008, predmetom ktorých bolo určenie vlastníckeho práva žalovaných, resp. určenie
vlastníckeho práva ich právneho predchodcu s tým, že žalovaní neboli ani v jednom z uvedených konaní
úspešníatedavlastníckeprávaknehnuteľnostiam,ktorésúpredmetomkonanianepreukázali.Súdprvej
inštancie konštatoval, že v tomto konaní ako predbežnú otázku nemôže znovu riešiť to, o čom už boloprávoplatne rozhodnuté v inom spore. S poukazom na právoplatnosť a z toho vyplývajúcu záväznosť a
nezmeniteľnosť právoplatného rozhodnutia je akékoľvek „nové“ posudzovanie právoplatného súdneho
rozhodnutia v inom konaní tých istých strán sporu vylúčené. S poukazom na to, že mal zo strany

žalobkyne za preukázané všetky podmienky úspešnosti indikačnej žaloby, jej žalobe v celom rozsahu
vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 CSP, keď konštatoval, že úspešnej
žalobkyni patrí plná náhrada trov konania. Mal však za to, že z konania vyplývajú dôvody pre aplikáciu
mimoriadneho ust. § 257 CSP, keď dôvody hodné osobitného zreteľa videl jednak v príbuzenskom
pomere strán sporu, ale aj v tom, že iba z dôvodu dôkaznej núdze v konaní vedenom pod sp.zn.

4C/24/2008 nebolo preukázané podielové spoluvlastníctvo predchodcov strán sporu k spornej stavbe.
Rovnako prihliadol na to, že predchodca žalovaných v 1. až 3. rade, ako aj žalovaný v 4. rade osobne
pracovali na stavbe domu a podieľali sa na nej aj finančne. V čase podania žaloby bol už predchodca
žalovaných, ako aj predchodcovia žalobkyne a žalovaného v 4. rade nebohí, a preto boli žalovaní pri
preukazovanísvojichnárokovvdôkaznejnúdzi.Ztohtodôvoduúspešnejžalobkynináhradutrovkonania
nepriznal.

5. Proti rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1. až 6. rade. Títo žiadali napadnutý rozsudok zmeniť,
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladali na
dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ CSP, teda na tvrdení, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V
odvolaní poukázali na to, že súd sa v dôvodoch rozsudku nevyporiadal s celým radom argumentov, ktoré
žalovaní v konaní vzniesli a z tohto dôvodu ho považujú za nezrozumiteľný pre nedostatok dôvodov, teda
arbitrárny a nepreskúmateľný. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku žalovaným znemožňuje odôvodniť

ich odvolanie a to z dôvodu, že sú neuviedol žiadne argumenty, ktoré by mohli vyvracať. Nedostatočným
odôvodnením rozsudku bolo porušené ich právo na spravodlivé konanie v zmysle čl. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Vo vzťahu k záverom
súdu prvej inštancie ohľadne vlastníckeho práva žalobkyne, tento argumentoval iba predchádzajúcimi
súdnymi konaniami. Majú za to, že v týchto konaniach sa neriešila otázka vlastníckeho práva žalobkyne,

resp. jej právnych predchodcov. Ich žaloby boli zamietnuté pre dôkaznú núdzu. Nepovažujú za správny
postup súdu, ktorý neriešil otázku vlastníckeho práva žalobkyne, ktorá je v rozpore so skutočným stavom
v katastri nehnuteľností zapísaná ako vlastníčka. Majú za to, že pokiaľ jej právni predchodcovia boli do
katastra nehnuteľností zapísaní na základe rozhodnutia o pridelení súpisného čísla, zaťažuje žalobkyňu
dôkazné bremena preukázania jej vlastníckeho práva, keďže ochranu možno poskytnúť iba vlastníkovi.

Majú za to, že skutočnosti, ktoré v konaní uviedli, preukazujú, že žalobkyňa a jej právni predchodcovia
neboli, resp. nie sú vlastníkmi nehnuteľností. V ďalšej časti svojho odvolania opätovne poukazujú na
rozhodnutie o pridelení súpisného čísla, kolaudačné rozhodnutie a majú za to, že tieto neboli nikdy
platne vydané na meno predchodcov žalobkyne Š. F. F. K.. Tie rozhodnutia, ktoré boli súdu predložené,
považujú za falošné. Z uvedeného vyvodzujú, že neexistoval právny podklad na vydanie kolaudačného

rozhodnutia, ani na pridelenie súpisného čísla. Rozhodnutia, ako aj úkony, na podklade ktorých došlo
k zápisu vlastníckeho práva predchodcov žalobkyne do katastra nehnuteľností sú neplatné a neplatný
je aj uvedený zápis. Opätovne tvrdia, že stavba rodinného domu bola uskutočnená bez stavebného
povolenia, bez vyhotovenia projektu a nebola nikdy dokončená. Jedná sa teda o rozostavanú stavbu,
ktorá nie je dokončená, nie je skolaudovaná a nemôže byť ako rodinný dom zapísaná v katastri

nehnuteľností. Súd sa uvedenými skutočnosťami v dôvodoch svojho rozsudku nevyporiadal napriek
tomu, že tieto spochybňujú zápis vlastníckeho práva žalobkyne v katastri nehnuteľností. V odvolaní
taktiež namietali záver súdu prvej inštancie o splnení druhej zákonnej podmienky úspechu žaloby o
vypratanie a to je preukázanie, že žalovaní predmet sporu užívajú v čase rozhodovania súdu. Majú za to,
že dokazovanie v iných konaniach vedených v roku 2010 alebo 2013, z ktorého súd vychádzal, nemôžu

dokazovať užívanie nehnuteľnosti v roku 2017. Všetky súdom uvádzané skutočnosti sa týkajú užívania
domu a nie pozemkov, preto nie je zrejmé, na základe čoho súd rozhodol o povinnosti vypratať pozemky.
Poukázali na to, že ako žalovaní v 1. a 3. rade uviedli iba to, že nehnuteľnosť chodia kontrolovať, čo
nepovažujú za užívanie nehnuteľnosti. Skutočnosť, že sa tam nachádzajú veci ich právneho predchodcu
neznamená, že ide o ich veci, keďže nebolo v dedičskom konaní rozhodnuté, kto má byť ich dedičom.

Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade uzavrel zmluvu o dodávke elektriny a z tohto dôvodu sa to dotýka aj
žalovanej v 2. rade, považujú za fabuláciu. Skutočnosť, že žalovaný v 4. rade má v dome nábytok, ktorý
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva so žalovanou v 5. rade je taktiež účelovou fabuláciou. Pomoc
žalovaného v 6. rade pri udržiavaní nehnuteľnosti nemožno považovať za jej užívanie. Udržiavanie astarostlivosť o nehnuteľnosť predstavuje pomoc vlastníkovi a nie zasahovanie do jeho práv. Poukazujú
na to, že všetci bývajú inde a teda nie v uvedenom rodinnom dome.

6. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať
jej náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedla, že žalovaní napriek tomu, že voči nej viedli
viacero súdnych sporov, nikdy nevyvrátili skutočnosť, ktorá vyplýva zo zápisu jej vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľností. Ich tvrdenia, že nehnuteľnosť neužívajú, považuje za účelové a nepravdivé. Od
roku 2000 až do súčasnosti nemá možnosť nehnuteľnosť užívať, pretože ju striedavo za celé obdobie

užívajú všetci žalovaní, niektorí trvale, niektorí občas, ale všetci jej bránili užívať nehnuteľnosť. Dôkazom
o tom je skutočnosť, že na nehnuteľnosti je evidovaný pravidelný odber elektrickej energie odberateľom
ktorým je žalovaný v 1. rade. Má za to, že z vyjadrení žalovaných jasne vyplýva, že nehnuteľnosť
navštevujú, v dome sa nachádzajú ich osobné veci. Ich tvrdenia iba prispôsobili predmetu konania.
Poukázala na to, že ich tvrdenia o tom, že nehnuteľnosť udržiavajú, považuje za účelové, keďže im
na to nedala žiadny súhlas a nemajú teda žiadne oprávnenie takýmto spôsobom nehnuteľnosť užívať.

S poukazom na blízky príbuzenský vzťah k žalovaným nepodala odvolanie proti výroku o trovách
konania, ktorým jej ako úspešnej žalobkyni nebola priznaná náhrada trov dúfajúc, že žalovaní nebudú
už pokračovať v súdnom spore. Keďže sa tak nestalo, uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

postupom podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a na základe toho dospel
k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v
rozsahupotrebnomprerozhodnutievoveciatovykonanímtýchdôkazov,ktoréúčastníci napreukázanie
svojich tvrdení označili, takto vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 191 ods.
1 CSP, vec aj správne právne posúdil aj vecne správne rozhodol. Ani počas odvolacieho konania nevyšli

najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvej
inštancie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku a
preto sa obmedzuje v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s
poukazom na obsah odvolacích námietok považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

8. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaných, v ktorej namietajú nesprávny
postup súdu prvej inštancie, ktorý už opätovne nehodnotil nimi označené dôkazy a to s poukazom na
skutočnosť, že medzi rovnakými účastníkmi už prebehli a boli právoplatne skončené iné súdne konania,
v ktorých žalovaní neboli úspešní so svojimi nárokmi na určenie vlastníckeho práva, resp. určenie, že
sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch. Odvolací súd považuje takýto

postup súdu prvej inštancie za správny, keďže tento vychádza z dlhodobej súdnej praxe, ktorá vychádza
z právneho názoru, že pokiaľ už súd v inom právoplatne skončenom konaní vedenom medzi rovnakými
účastníkmi, vyriešil konkrétne skutkové, ako aj právne otázky s určitými závermi, sú tieto závery záväzné
aj pre iné súdne konania s rovnakými účastníkmi. Súd teda v prebiehajúcom konaní už nebol oprávnený
riešiť nanovo tie sporné otázky, ktoré už boli medzi rovnakými účastníkmi vyriešené v inom právoplatne

skončenom súdnom konaní. Žalovanými teda nebola vyvrátená právna domnienka vlastníckeho práva
žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam, ktorá vyplýva z jej zápisu v katastri nehnuteľností. Nedôvodnou
je zároveň aj námietka žalovaných, že nikdy nebola riešená otázka vlastníckeho práva žalobkyne a
to s poukazom na to, že predovšetkým v konaní vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod
sp.zn. 4C/24/2008 boli v rámci dokazovania vykonané aj listinné dôkazy, ktoré boli podkladom pre

vykonanie vkladu vlastníckeho práva žalobkyne a súd vyvodil záver, že žalovaní neuniesli dôkazné
bremeno, ktorým by bolo spochybnené vlastnícke právo žalobkyne. Odvolací súd sa preto nezhoduje
s odvolacou námietkou žalovaných ani v tom, aby závery súdu prvej inštancie v otázke aktívnej
legitimácie žalobkyne neboli súdom prvej inštancie dostatočne odôvodnené. Nedôvodnou je aj odvolacia
námietka žalovaných, v ktorej spochybňujú dôvodnosť žaloby s poukazom na popieranie skutočnosti,

aby nehnuteľnosti vlastniace žalobkyňou užívali. Z celého priebehu opakovaných súdnych konaní je totiž
zrejmé, že žalovaní vždy vystupovali ako osoby, ktoré sa cítili byť hmotnoprávne legitimované vo vzťahu
k spornej nehnuteľnosti, v konaní nevyvrátili a ani nepopierali tvrdenie žalobkyne o tom, že tak domová
nehnuteľnosť, ako aj brána oplotenia pozemku sú uzamknuté žalovanými a ona ako vlastníčka nemá
možnosť vstupu na nehnuteľnosť. Žalovaní počas konania nepreukázali, ale ani netvrdili, aby kľúče od

uzamknutého rodinného domu, ako aj od uzamknutej bráničky odovzdali žalobkyni a teda aby takýmto
spôsobom umožnili ako vlastníčke disponovať s touto nehnuteľnosťou. Z tohto pohľadu ich tvrdenia o
tom, že uvedenú nehnuteľnosť neužívajú, iba ju chodia kontrolovať, považuje odvolací súd za účelovéprispôsobenie k existujúcemu stavu súdneho konania. Týmto totiž nesvedčí žiadne právo, ktoré by ich
oprávňovalo k takémuto postupu bez súhlasu žalobkyne ako vlastníčky.

9. Žalovaní bližšie neobjasnili svoju odvolaciu námietku spočívajúcu v tvrdení, že súd prvej inštancie
nepostupoval správne, pokiaľ sa nezaoberal oprávnenosťou vlastníctva žalobkyne. Zmenu zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností totiž možno dosiahnuť iba úspešnosťou žaloby, z ktorej
musí zároveň vyplývať, kto má byť namiesto osoby, ktorej vlastnícke právo je spochybňované zapísaný
namiesto nej v katastri ako vlastník. Nemožno totiž pripustiť stav, na základe ktorého by bol existujúci

vlastník zapísaný v katastri vymazaný bez toho, aby namiesto neho bola zapísaná iná osoba. Tým,
že žalovaní v súdnych konaniach nepreukázali svoju hmotnoprávnu legitimáciu k takto zapísaným
nehnuteľnostiam, nevyvrátili ani právnu domnienku vlastníctva tej osoby, ktorej svedčí zápis v katastri
nehnuteľností. Odvolaciemu súdu teda nie je zrejmé, ako si žalovaní predstavujú iné preskúmanie
vlastníctva žalobkyne mimo sporov, ktoré s ňou úspešne viedli.

10. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
vrátane správneho výroku o trovách konania podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

11. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania vychádza z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešnou a preto jej patrí plná náhrada trov odvolacieho

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).