Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. január 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/111/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217209621
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217209621.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej:
Z. B., N.. XX.XX.XXXX, A. C. XXX, XXX XX N. Ž., o zaplatenie 4288,35 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 4.497,81 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 4.288,35 eur od 25.03.2017 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.04.2017 sa žalobca domáhal na žalovanej zaplatenia
sumy 4288,35 eur, úroku 203,66 eur, úrokov z omeškania 2 eur, úroku 13,90 % ročne z nezaplatenej
istiny 4288,35 eur od 25.3.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej
istiny 4288,35 eur od 25.3.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených
úrokov 203,66 eur od 25.3.2017 do zaplatenia, poplatkov za poistenie vo výške 3,80 eur, ako aj náhrady
trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.06.2014 uzatvoril so žalovanou zmluvu č. XXXXXX, na základe

ktorej žalobca poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 5000 eur. Po vyčerpaní poskytnutého úveru
žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti a preto bola listom zo dňa 19.01.2017 upozornená na
omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia. Následne bola 24.03.2017 vyzvaná na predčasné
splatenieposkytnutéhoúverudodátumuuvedenéhovovýzve.Pohľadávkažalobcukudňupredčasného
zosplatnenia (dňa 24.03.2017) predstavovala 4557,81 eur a pozostávala z: 1/ zo zostatku istiny
poskytnutého úveru vo výške 4288,35 eur - žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 5000 eur; do dňa
zosplatnenia žalovaná uhradila na istinu 711,65 eur; 2/ úrokov 203,66 eur v rámci anuitných splátok

poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia s úrokovou sadzbou vo výške 13,90% ročne; 3/
úrokov z omeškania 2 eur; 4/ poplatkov 60 eur, ktoré si však žalobca neuplatňuje; 5/ poplatkov za
poistenie schopnosti splácať úver 3,80 eur.
3. Súdny poplatok žalobca zaplatil dňa 01.06.2017 vo výške 257 eur (č.l. 34).
4. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanej do vlastných rúk dňa
06.12.2017 s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadrila. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, v
konaní nepredložila žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa

stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.
5. Strany sporu sa nezúčastnili pojednávania, pričom súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v ich
neprítomnosti. Pričom vykonal dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdnehospisu, a to konštatovaním žalobného návrhu, zmluvou o úvere č. XXXXXX z 10.06.2014, všeobecnými
obchodnými podmienkami, sadzobníkom poplatkov, výzvou z 19.01.2017, výzvou na predčasné
splatenie úveru z 24.03.2017, prehľadom splácania úveru, stanoviskom žalobcu z 05.06.2017, ako i

prihliadol na ostatný obsah súdneho spisu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
6. Z predložených listinných dôkazov mal súd zistené, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník
uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 133821 z 10.06.2014, pričom bol žalovanej poskytnutý
bezúčelový úver vo výške 5000 eur, s výškou úrokovej sadzby 13,9% ročne, s poplatkom za poskytnutie
úveru 250 eur, s poplatkom za poistenie schopnosti splácať úver 1,9 eur mesačne, s výškou splátky

77,36 eur, s termínom splatnosti prvej splátky 20.06.2014, s počtom splátok 120, mesačne vždy v 20.deň
kalendárneho mesiaca, so splatnosťou úveru 20.05.2024, RPMN 16,61%, priemerná RPMN 17,94%,
celkové náklady spojené s úverom 9533,20 eur.
7. Výzvou z 19.01.2017 bola žalovaná veriteľom upozornená na omeškané splátky vo výške 94,57
eur, pričom bola požiadaná o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 109,57 eur najneskôr do 24.01.2017.
Zároveň bola upozornená, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy riadne a včas, bude uplatnené právo

na zaplatenie celej pohľadávky. Celá pohľadávka banky k tomuto dňu predstavuje 4418,25 eur.
8. Výzvou na predčasné splatenie úveru z 24.03.2017 žalobca zosplatnil úver v sume 4527,81 eur,
s tým, že žalovaná mala uhradiť zosplatnený úver do 03.04.2017. Uvedenú výzvu žalovaná prevzala
29.03.2017 (č.l. 39).
9. Žalobca priložil v prílohe prehľad splátok realizovaných žalovanou, ako aj prehľad splátok s ktorými

sa žalovaná dostala do omeškania, na základe ktorého bol úver predčasne zosplatnený. Žalovanej bol
poskytnutý úver vo výške 2000 eur. Podľa predloženej špecifikácie žalovaná uhradila na splátkach len
90,26 eur, pričom do omeškania sa dostala už v poradí s druhou splátkou splatnou dňa 25.08.2015.
Uvedená splátka 90,26 eur bola započítaná na istinu 33,08 eur, na úroky 57,18 eur.
10. Z výzvy na predčasné splatenie úveru zo dňa 26.1.2016 mal súd zistené, že žalovaná bola vyzývaná

po opakovanej snahe žalobcu o vyriešenie situácie, aby jednorazovo uhradila banke celú zostávajúcu
sumu úveru 2056,61 eur najneskôr do 11.02.2016.
11. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
12. Podľa ustanovenia. § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len Obch. zák.) zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obch. zák., od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona.
14. Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité

peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
15. Žalobca je obchodnou spoločnosťou (bankou), pričom jedným z predmetom jeho podnikania
(činnosti) je poskytovanie úverov. Žalovaný je fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetná úverová zmluva

je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako
aj § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd pri právnom posúdení
uvedenej zmluvy vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj
všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

uzavretia zmluvy (ďalej len „z.č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
17. Podľa § 1 ods. 8 z.č. 129/2010 Z.z. ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa).
18. Podľa § 9 ods. 1 z.č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospechzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
21. Podľa ustanovenia § 52 odsek 3 a 4 Obč. zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 - 3 a 5 Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
23. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zák. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
24. Podľa § 559 Obč. zák. splnením dlh zanikne.
25. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
26. Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
27. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 Výška úrokov z omeškania

je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
28. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ spravidla
nemá možnosť tieto podmienky reálne ovplyvniť (ide spravidla o tzv. „formulárové zmluvy“). Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľských
zmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné (cit. ust. § 53 ods. 5 Obč.
zák.). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej
viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s

poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom a spotrebiteľom je nerovný
vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní so spotrebiteľom vo výhode.
29. Z vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že žalobca poskytol
žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 5000 eur, z tohto poskytnutého úveru žalovaná splatila len
2377,80 eur, pričom do omeškania sa dostala už v poradí so šiestou splátkou splatnou dňa 20.11.2014.

Uvedená splátka 2377,80 eur bola započítaná na istinu vo výške 711,65 eur, na úroky vo výške 1609,15
eur a na poistné vo výške 57 eur v súlade s amortizačnou tabuľkou.
30. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci OcéanoGrupoEditorial SA (spojené
prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) preskúmal opodstatnenosť uplatneného
nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že nárok je

dôvodnývrozsahuuplatnenejistiny,úrokov,častiúrokovzomeškaniaapoplatkuzapoistenieschopnosti
splácať úver.
31. Keďže žalovaná si na základe zmluvy o úvere neplnila riadne svoje povinnosti a to nevykonávaním
úhrad dohodnutých splátok poskytnutého úveru v zmysle zmluvy a Všeobecných obchodných
podmienok, žalovaná poskytnuté úverové prostriedky doposiaľ nevrátila splnenie tejto povinnosti jej

uložil súd a zaviazal ju k úhrade istiny 4288,35 eur. (5000 eur úveru - 711,65 eur splátky započítané
istinu = 4288,35 eur dlh na istine)
32. Žalobca ďalej žiadal priznať úrok v sume 203,66 eur, vyčíslený do zosplatnenia, t.j. do 24.03.2017.
Súd mal preukázané, že žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť spolu s dohodnutými úrokmivo výške 13,9 % ročne pravidelnými mesačnými splátkami s tým, že konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá k 20.05.2024. Listom zo dňa 24.03.2017 po dodržaní postupu podľa § 53 ods. 9 Obč. zák.
žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, pričom lehota na dobrovoľné plnenie bola stanovená k

24.03.2017.
33. Z citovaného ustanovení § 502 a § 503 Obch. zák. vyplýva, že dlžník je povinný na základe
zmluvy o úvere platiť úroky v dojednanej výške od doby poskytnutia peňažných prostriedkov až do doby
určenej zmluvou ako lehota splatnosti úveru. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. V danom prípade lehota splatnosti úveru nastala

dňom 24.03.2017 a týmto dňom nastala splatnosť aj úrokov, preto súd zaviazal žalovanú aj k úhrade
úrokov do zosplatnenia v sume 203,66 eur, ktorá zodpovedá k zosplatneným úrokom k tomuto dátumu.
34. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania kapitalizované v sume 2 eur do zosplatnenia a následne
úrok z omeškania vo výške 5% ročne z istiny 4288,35 eur od 25.3.2017 do zaplatenia a z nezaplatených
úrokov 203,66 eur od 25.3.2017 do zaplatenia.
35.Podľaprepočtuúrokovzomeškania(č.l.24)žalovanábolavomeškanísúhradoujednotlivýchsplátok

za obdobie od 21.11.2014 do 24.3.2017 (do zosplatnenia úveru), keďže úroky z omeškania si žalobca
uplatnil v súlade so zákonom, súd mu priznal kapitalizované úroky z omeškania z jednotlivých splátok za
uvedené obdobie v ním požadovanej výške 2 eur. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi úroky z
omeškaniavsadzbepožadovanejžalobcom,teda5%zosumy4492,01eurod25.03.2017dozaplatenia.
36. Ďalej si žalobca uplatnil zaplatenie omeškaných poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver v

sume 3,80 eur. Tieto osvedčil preukázaním zmluvy, kde v bode 1.2 boli riadne dohodnuté, pričom k
omeškaniu splátky došlo k 21.11.2014 a teda žalobca má nárok i na túto sumu do času zosplatnenia,
t.j. do 24.3.2017 v počte 24 splátok po 1,9 eur, teda suma celkom vo výške 25,90 eur. Nakoľko si však
žalobca uplatnil sumu len vo výške 3,80 eur, táto mu bola priznaná.
37. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o

uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
38. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej týmto rozsudkom, je žalovaná povinná splniť v súlade s § 232
ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
39. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu vo zvyšnej časti nie je dôvodná a nie je listinnými dôkazmi

preukázaná. Je nepochybné, že žalovaná uzavrela so žalobcom úverovú spotrebiteľskú zmluvu, pričom
svoju povinnosť riadne a včas platiť splátky úveru neplnila. Doručením oznámenia o splatnosti úveru jej
preto vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi zostatok nesplateného úveru. Úver sa tak stal dňa 24.03.2017
splatným. V tomto oznámení si žalobca uplatnil dlžnú sumu vo výške 4527,81 eur, pozostávajúcu z
úverovej istiny 4288,35 eur, úrokov vo výške 203,66 eur, úrokov z omeškania 2 eur, poistného 3,8 eur a

pokuty 30 eur. Týmto fakticky došlo zo strany žalobcu k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovanou. Z
tohto dôvodu si potom žalobca už nemôže voči žalovanej úspešne uplatňovať ďalšie nároky z úverovej
zmluvy, pretože zmluvný vzťah medzi stranami skončil vyčísleným zostatku úveru, ktorý je predmetom
tohto konania. Takisto nie je možné priznať úroky z úveru v čase po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len

do splatnosti dlhu. Súd v tomto poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 Obo 143/98, ktorý
skonštatoval, že keďže povinnosť platiť úroky z omeškania je už dôsledkom omeškania, za omeškanie
s ich platením už ďalšie úroky nepatria.
40. Vyššie uvedené vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/190/2014, kde sa
uvádza, že niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona

platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za
zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným
limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove vo veci č. k.
6Co/182/2011, zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania je obchádzanie
zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o administratívnom strope

úrokov z omeškania.
41. Žalovaná svoj záväzok platiť úver riadne a včas nesplnil, v dôsledku čoho bol žalobca nútený od
zmluvy odstúpiť, čím sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania. Zosplatnenie ako
jednostrannýprávnyúkonveriteľazásadnemenípôvodnedohodnutýúverový/zmluvnývzťah.Priznaním
žalobcom uplatneného dodatočného vyčíslenia už zosplatnenej sumy, by došlo k hrubej nadvláde

veriteľa a k vzniku právneho stavu, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu
záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k tejto zmene záväzku nedošlo. Keď už spotrebiteľ nemá
právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval
úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom.42. Preto vo zvyšku, čo do úroku vo výške 13,9% ročne z 4288,35 eur od 25.03.2017 do zaplatenia,
teda zmluvných úrokov po zosplatnení úveru, súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol v konaní neúspešný len v nepatrnej
výške - čo do nepriznania zmluvných úrokov po zosplatnení úveru, súd mu v súlade s citovaným
zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V súlade s § 262 ods. 1 CSP
súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).