Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. apríl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/326/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817213528
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817213528.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň
JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Anderlovej v spore žalobkyne I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom I. R.,
zastúpenej JUDr. Z. X., advokátom so sídlom v W., J. Y. X/A, proti žalovanému C. X. G., s.r.o., so sídlom
v H., C. XX, V. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Z. X., s.r.o., so sídlom v
H., Y. XX, V. XX XXX XXX, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. marca 2018, č. k. 10Csp/177/2017-81, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalovaný je p
o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 106,71 eur s úrokmi z omeškania 5 % s účinnosťou od 13.11.2017 do
zaplatenia, všetko do troch dní.

Žalobkyni sa p r i z n á v anárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol. Výrokom II. žalovanému

priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré je povinná nahradiť mu žalobkyňa s tým, že
o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení uviedol, že
žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume
106,71eurspríslušenstvompredstavujúceplnenie,ktoréžalovanýzískalnaúkoržalobkyneplnenímbez
právneho dôvodu zo zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 11.10.2007, ktorú považovala za absolútne
neplatný právny úkon z dôvodu, že nebol dodržaný postup podľa § 43a ods. 1, § 44 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, pretože návrh zmluvy obsahoval iné údaje o RPMN a splatnosti úveru ako akceptácia
návrhu zmluvy žalovaným, v ktorej boli uvedené odlišné údaje o výške RPMN a splatnosti úveru. Z
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že Dňa 8.10.2007 žalobkyňa požiadala o poskytnutie
revolvingového úveru v sume 20.000,- Sk. V žiadosti bolo v bode 5. uvedených 36 mesačných
splátok splatných v 14. deň v mesiaci, výška mesačnej splátky vrátane úroku v sume 1.208,- Sk,
zmluvná odmena v sume 23.488,- Sk, predpokladaná RPMN 79,49%, zmluvná odmena za poskytnutie
revolvingu v sume 16.815,- Sk a predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 66,45%. V údajoch

o schválenom revolvingovom úvere v bode 6. žiadosti a zmluvy o revolvingovom úvere bola uvedená
výška poskytnutého úveru v sume 20.000,- Sk, splatnosť úveru v 36 mesačných splátkach splatných
v 13. deň v mesiaci, výška mesačnej splátky vrátane úroku v sume 1.208,- Sk, zmluvná odmena v
sume 23.488,- Sk, RPMN 76,76%, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu v sume 16.815,- Sk a
predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 66,45%. Veriteľ návrh žalobkyne na uzavretie úverovej
zmluvy zo dňa 8.10.2007 akceptoval dňa 11.10.2007, čo je zrejmé z obsahu žiadosti a zmluvy o

poskytnutie revolvingového úveru založenej v spise na čl. 5 a čl. 48. Žalobkyňa na splatenie úveru
poukázala sumu 770,59 eur. Na právny vzťah zmluvných strán zo zmluvy poskytnutí revolvingového
úveru zo dňa 11.10.2007 sa vzťahujú príslušné ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskýchúveroch, v znení platnom do 10.6.2010. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa § 2 písm. d/, § 4
ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom do 10.6.2010; §
451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru,

že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetná úverová zmluva zo dňa
11.10.2007 vzhľadom na jej obsahové náležitosti je spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. a/ Zákona
o spotrebiteľských úveroch, keďže žalovaný ako dodávateľ poskytol žalobkyni, ktorá nekonala v rámci
svojej podnikateľskej činnosti (teda v postavení spotrebiteľa) finančné prostriedky, ktoré sa žalobkyňa
zaviazala splácať v splátkach. Súd prvej inštancie zastával názor, že pri uzavieraní úverovej zmluvy bol

dodržaný kontraktačný postup upravený v § 43a až § 44 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa podala dňa
08.10.2007 písomný návrh na uzavretie zmluvy vo forme žiadosti, v ktorej uviedla výšku a podmienky
poskytnutia úveru. Žalovaný návrh žalobkyne dňa 11.10.2007 v písomnej forme akceptoval. Súd sa
nestotožnil s názorom žalobkyne, že návrh na uzavretie zmluvy obsahoval odlišné podmienky oproti
jeho akceptácie žalovaným, pretože návrh a jeho akceptácia sa líšia len v termíne splatnosti jednotlivých
splátok, keď v návrhu žalobkyne bol uvedený 14. deň v mesiaci a v akceptácii návrhu žalovaným bol

uvedený 13. deň v mesiaci. Táto zmena však nemôže byť sama o sebe dôvodom pre konštatovanie,
že akceptácia návrhu žalovaným obsahuje takú zmenu zmluvných podmienok, v dôsledku ktorej by
prijatie návrhu bolo jeho odmietnutím a považovalo sa za nový návrh, pretože posunutie lehoty splatnosti
jednotlivých mesačných splátok o jeden deň skôr nie je zmenou podľa § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa názoru súdu musí ísť o podstatnú zmenu zmluvných podmienok majúcou rozhodujúci

vplyv na to, či druhá strana zmluvného vzťahu prejaví vôľu za zmenených podmienok zmluvu uzatvoriť
a má právo rozhodnúť sa, či nový návrh druhej zmluvnej strany príjme alebo nie. Pokiaľ žalobkyňa
namietala, že v návrhu zmluvy bola uvedená predpokladaná RPMN vo výške 79,49% a v akceptácii
návrhu žalovaným vo výške 76,76%, k tomuto súd uviedol, že hodnota RPMN úveru nie je náležitosťou
zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy konsenzuálne dohodnúť. Hodnota RPMN zohľadňuje

parametre poskytovaného úveru a je daná výpočtom matematického vzorca stanoveného v Zákone č.
258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.Aksatedaúčastnícizmluvyospotrebiteľskomúveredojednali
na výške úveru, termíne jeho splatnosti, výške, počte a splatnosti splátok úveru a ostatných nákladoch
úveru, vykoná sa výpočet RPMN úveru podľa zákonom stanoveného matematického vzorca a zistená
hodnota sa uvedie veriteľom do akceptácie návrhu dlžníka na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a to bez ohľadu na to, či samotný dlžník nejakú hodnotu RPMN úveru vo svojom návrhu
uviedol alebo nie. V žiadosti uviedla požadovanú čiastku úveru, počet a termín splatnosti splátok úveru,
ich výšku, celkovú čiastku, ktorú musí zaplatiť, predpokladanú RPMN úveru, predpokladanú RPMN
revolvingového úveru a zmluvnú odmenu za poskytnutie revolvingu. Išlo tak nepochybne o návrh na
uzatvorenie zmluvy podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, konkrétne zmluvy o spotrebiteľskom

úvere podľa § 2 písm., b/ Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalobkyňa návrh
zmluvy podpísala dňa 8.10.2007. Následne dňa 11.10.2007 podpísal návrh zmluvy aj žalovaný, ktorý
do predtlačeného formulára žiadosti o poskytnutie revolvingového úvere/zmluvy o revolvingovom úvere
v bode 6. uviedol údaje o schválenom úvere /výška schváleného úveru, počte splátok úveru a termíne
splatnosti splátok úveru, ich výšku, celkovú čiastku, ktorú musí žalobkyňa zaplatiť, RPMN, zmluvnú

odmenu za poskytnutie revolvingu a predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu. Týmto
spôsobom žalovaný návrh žalobkyne na uzatvorenie zmluvy prijal podľa § 43c ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Strany sa tak dojednali na podstatných náležitostiach zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
čím medzi nimi došlo podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka k uzatvoreniu písomnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v súlade so Zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. K výhrade

žalobkyne, že v úverovej zmluve absentuje dojednanie úrokov a poplatkov, čo má za následok, že
dodávateľnemôžeodspotrebiteľapožadovaťzaplatenienedojednanýchúrokovapoplatkovspoukazom
na § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, súd udáva, že v čase uzavretia
zmluvyorevolvingovomúverezodňa11.10.2007Zákonč.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochako
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere samostatne neuvádzal dojednanie výšky zmluvných úrokov.

Je však pravdou, že podľa § 4 ods. 5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať
úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z obsahu zmluvy však
nepochybne vyplýva, že v mesačnej splátke v sume 1.208,- Sk bol zahrnutý aj úrok, čo je v návrhu
o poskytnutie úveru a v akceptácii návrhu riadne uvedené. To znamená, že žalobkyňa musela vedieť,
že hodnota úverovej splátky v sebe obsahuje aj úrok, ktorý sa zaviazala v úverovej splátke platiť. Z

uvedeného vyplýva, že medzi zmluvnými stranami bol dojednaný aj úrok vyjadrený v hodnote splátok,
pričom súčin počtu splátok a výšky splátok (36 splátok po 1.208,- Sk) predstavuje sumu 43.488,- Sk,
ktorá je v návrhu zmluvy a v jeho akceptácii uvedená ako nominálna hodnota úveru, vrátane úrokov.
Žalobkyňapotomsplácalalento,načomsasožalovanýmdohodla.Súdprvejinštanciežalobužalobkyneako neopodstatnenú zamietol, pretože nebolo preukázané, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne
obohatil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 262 ods. 1 a 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol vo veci
úspešný, preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v plnej výške, 100%. Neúspešnej žalobkyni

nárok na náhradu trov konania nevznikol.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Žalobkyňa uviedla,
že mechanizmus uzatvárania predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere považuje za nejasný,
nezrozumiteľný a odporujúci základným princípom uzatvárania zmluvných vzťahov v zmysle

Občianskeho zákonníka. Dňa 11.10.2007 došlo k zmene podmienok zmluvy o revolvingovom úvere zo
stranyžalovaného,ktorézmenysatýkajúnáležitostiRPMNadňasplatnostisplátokvpriebehusplácania
a o ktorých zmenách nebola žalobkyňa upovedomená ešte v čase predtým, než malo dôjsť k uzatvoreniu
zmluvy,keďžepotom,čozmluvužalobkyňapodpísala(dňa08.10.2007),užnemohlaovplyvniťjejobsah.
V dôsledku zmeny podmienok návrhu k platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere nedošlo.
Ak dodávateľ hodnoty jednotlivých zákonom obligatórnych náležitostí zmení, zo strany dodávateľa nejde

o prijatie návrhu, ale o nový návrh podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K platnému uzatvoreniu
zmluvy teda môže logicky dôjsť až po prijatí nového návrhu. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/449/2016 zo dňa 31.01.2018 ako aj ďalšie rozhodnutia
tohto súdu. Ďalej mala za to, že samotnú neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere možno odvodiť
aj s poukazom na neprimeranú výšku odmeny za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Takáto odmena

je neprimerane vysoká, je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože predstavuje
117,44 % z poskytnutej čiastky úveru. Dohoda o výške úrokov alebo odmeny za poskytnutie úveru
sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je neplatná. Pokiaľ zákonu alebo dobrým mravom odporuje
zmluva v časti odplaty je nutné tento dôvod neplatnosti vztiahnuť na zmluvu ako celok. Súd sa mal preto
v tejto súvislosti podľa žalobkyne vysporiadať aj s predmetnou otázkou v zmysle jeho povinnosti ex

offo skúmať neplatnosť právneho úkonu. Aj keď súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnej veci
došlo k zmene podmienok medzi návrhom na uzatvorenie zmluvy a jeho akceptáciou, pre žalobkyňu
z nepochopiteľných dôvodov zároveň súd prvej inštancie uviedol, že zmena spočívajúca v posunutí
lehoty splatnosti nie je podstatnou zmenou a teda ani takou zmenou, akú má na mysli § 44 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Podľa žalobkyne sa jedná o nesprávne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý

svojvoľne vytvoril osobitnú kategóriu v rámci zmien, ktoré predpokladá § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, t.j. že sa musí jednať len o tzv. „podstatnú zmenu“, pretože údajne len táto by mohla
znamenať zmenu pôvodného návrhu a teda aj jeho odmietnutie a adresovanie návrhu nového. Podľa
žalobkyne je neprípustné vykladať § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka takým reštriktívnym spôsobom,
ako to prezentoval súd prvej inštancie. Tiež nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie o tom, že uvedenie

odlišnej hodnoty náležitosti RPMN v akceptácii oproti návrhu, nie je zmenou pôvodného návrhu. Nič na
tom nemení ani fakt, že RPMN je počítaná podľa zákonného vzorca. Pokiaľ má byť totiž zmluva jasná,
zrozumiteľnáanemábyťzavádzajúca,nesmiesažiadnyúdajvrôznychčastiachtextuodlišovaťodúdaja
prvotného. Uvádzať odlišné údaje o výške RPMN a odôvodniť túto skutočnosť spôsobom jej výpočtu nie
je možné, pretože takáto skutočnosť je pre spotrebiteľa zavádzajúca. Žalobkyňa vo vzťahu k zmenenej

náležitosti RPMN (uvedenej v akceptácii návrhu) nevyjadrila svoj súhlas podpisom, preto aj pokiaľ
by súd nevyhodnotil zmluvu ako absolútne neplatnú, ostávalo by určiť poskytnutý úver za bezúročný
a bez poplatkov, z čoho by plynul ten istý nárok žalobkyne voči žalovanému, t.j. nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ibaže by sa už jednalo o plnenie bez právneho dôvodu namiesto plnenia
na základe neplatného právneho úkonu. Súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nezaoberal otázkou

toho, či zmluva o revolvingovom úvere obsahuje náležitosť RPMN, pretože pokiaľ by sa predmetnou
otázkou skutočne zaoberal, potom by musel dospieť k tomu záveru, že táto náležitosť v zmluve o
revolvingovom úvere vyjadrená v písomnej forme nie je. Odvolaciemu súdu navrhovala, aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobkyni prizná voči žalovanému aj nárok
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, alternatívne odvolaciemu súdu navrhuje, aby

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žalobkyňa si tiež uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že popiera tvrdenia žalobcu v
podanom odvolaní s tým, že predmetnej zmluve o revolvingovom úvere došlo k zmene náležitosti vo

výške RPMN. Poukázal na odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý tiež potvrdil, že hodnota RPMN
úveru nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa mali účastníci zmluvy konsenzuálne dohodnúť. Uviedol,
že hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva a preto sa účastníci zmluvy
na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa tedanavrhnúť, akceptovať a pod.) vyplýva v prvom rade z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto
údaju. Je toho názoru, že aj súdna prax dospela k obdobnému záveru. Zákonná úprava určenia RPMN
tedanielensvojímtextom(vpodobespojenia„vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvorenia

zmluvy o spotrebiteľskom úvere“), ale aj spôsobom jeho určenia vychádza z toho, že nejde o údaj
dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Mal za to, že súd prvej inštancie správne posúdil
otázku vzniku zmluvného vzťahu, kedy neakceptoval tvrdenie žalobcu o zmene RPMN ako dôvode
pre odmietnutie návrhu a nový návrh na uzavretie zmluvy. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 5Co/839/2016 zo dňa 29.06.2016. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací

súd potvrdil napadnutý rozsudok a žalovanému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v
odvolacom konaní.
4. Žalobkyňa v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že je zásadný rozdiel v tom, keď
dodávateľ v návrhu zmluvy uvedie hodnotu RPMN „X“ a v prijatí návrhu túto hodnotu RPMN zmení na
„Y“ bez vedomosti spotrebiteľa o tejto zmene. Čo sa týka poukazu žalovaného na uznesenie KS Trenčín,
sp. zn.: 5Co/839/2016 zo dňa 29.06.2016 poznamenala, že ide o ojedinelú odchýlku rozhodovacej

praxe tohto krajského súdu. V zmluve o úvere nie je uvedené, aká je výška úroku, ktorú mala žalobkyňa
zaplatiť. Poukázala aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-42/15. Je potrebné mať na zreteli, že
Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku na viacerých miestach prízvukuje a pripomína požiadavky, ktoré
dodávatelia vo veľkom rozsahu porušovali a porušujú. Konkrétne ide po požiadavky určitosti, stručnosti,
presnosti, jasnosti a zrozumiteľnosti, ktoré musia dodávatelia dodržiavať v zmluvných vzťahoch so

slabšou zmluvnou stranou. V ostatnom žalobkyňa odkázala na svoju doterajšiu argumentáciu a navrhla
rozhodnúť tak, ako je uvedené v jej odvolaní.

5. Žalovaný v písomnej duplike k vyjadreniu žalobkyni uviedol, že pri uzatvorení zmluvy nedošlo k
žiadnej zmene v údaji RPMM, nakoľko jej výsledná hodnota bola presne uvedená v bode 6. V bode 5 sa

nachádza údaj o RPMN, ktorá je s ohľadom na časové obdobie podania žiadosti (kedy nie sú známymi
všetky relevantné údaje, ktoré sa do zákonného matematického vzorca výpočtu RPMN vkladajú)
označená iba ako predpokladaná s ohľadom na tú skutočnosť, že RPMN sa určí v okamihu akceptácie
návrhu zo strany veriteľa). Podľa článku 3., ods. 3.1 zmluvných dojednaní: Pri stanovení RPMN v bode 5.
Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere zmluvné strany vychádzajú

z predpokladu, že medzi vyplatením úveru a splatnosťou prvej splátky uplynie práve rovnaký mesiac, a
že splatnosť každej nasledujúcej splátky bude nasledovať vždy po uplynutí ďalšieho rovnakého mesiaca
od splatnosti predchádzajúcej splátky. Za rovnaký mesiac sa podľa tejto Zmluvy o RÚ a podľa prílohy č.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje 30,41666 dňa, t.j. 365/12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008, ako aj Zákon o spotrebiteľských úveroch jednoznačne určujú okamih, v

ktorom možno určiť výšku RPMN - v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný mal za
to, že pri výpočte postupoval správne, keď zdôrazňoval práve uvádzanú okolnosť, t.j. okamih výpočtu.
Nakoniec, už na základe samotného označenia uvedených náležitostí musí byť spotrebiteľovi zrejmé, že
údaje „predpokladaná RPMN“ a „RPMN za úver“ nie sú synonymami. Poprel tvrdenia žalobcu o údajnej
zmene vo výške RPMN a poukázal na to, že odlišné závery prezentoval pri svojej rozhodovacej činnosti

aj Krajský súd v Trenčíne v uznesení, sp. zn. 5Co/839/2015. V zmluve je uvedená RPM, na základe
ktorej je dlžníkovi zrejmé, aké sú celkové ročné náklady s poskytnutím úverom. V ostatnom sa pridržiava
doterajších vyjadrení a návrhov.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný
záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 388 CSP zmeniť z nasledovných dôvodov:

7. K odvolacím námietkam týkajúcich sa podmienok uzavretia zmluvy, odvolací súdu uvádza, že
predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí byť prejavom
vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol
návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o jednostranný adresovaný
právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu (obsahu), a

tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, ktoré sú
obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu
a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva
vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.8.Zobsahusúdnehospisuvyplýva,žedňa8.10.2007žalobkyňapožiadalaoposkytnutierevolvingového
úveru (ďalej len „zmluva o úvere“), kde v bode 5. požiadala o poskytnutie úveru v sume 20.000,-

Sk (663,87 eur) , splatnosť 36 mesačných v splátkach splatných 14 deň v mesiaci, mesačná splátka
vrátane úroku 1208 Sk, zmluvná odmena v sume 23.488,- Sk, predpokladaná RPMN 79,49%, zmluvná
odmena za poskytnutie revolvingu v sume 16.815,- Sk a predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu
66,45%. V bode 6. označenom ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere v Sk (nevyplňujte)“
veriteľ doplnil údaje: výška poskytnutého úveru v sume 20.000,- Sk, splatnosť úveru v 36 mesačných

splátkach splatných v 13. deň v mesiaci, výška mesačnej splátky vrátane úroku v sume 1.208,- Sk,
zmluvná odmena v sume 23.488,- Sk, RPMN 76,76%, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu
v sume 16.815,- Sk a predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 66,45%. Žalobkyňa úverovú
zmluvu podpísala dňa 8.10.2007 a veriteľ dňa 11.10.2007, kedy veriteľ akceptoval návrh žalobkyne na
uzatvorenie zmluvy.

9. Proces uzatvárania zmlúv je možné vo všeobecnosti rozdeliť na fázu návrhu a fázu jeho akceptácie,
ako uvádza v odvolaní žalobkyňa, pričom musí ísť o prijatie návrhu bez jeho zmien. Ak nie je návrh
akceptovaný v celom rozsahu, ide o nový návrh, ktorý musí byť prijatý druhou stranou. Ani prípadná
zmluvná voľnosť a mechanizmus vzniku zmlúv, ktorý by mal byť dohodnutý v rozpore so zákonom
upravujúcim uzatváranie zmlúv, nemôže mať za následok vznik platnej zmluvy. Odvolací súd poukazujúc

na ustanovenia § 43, § 43a, § 43c a § 44 Občianskeho zákonníka v platnom znení konštatuje, že
žalobkyni bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru a to bez toho, aby
žalobkyňou došlo k prijatiu tohto nového návrhu.

10. Ak veriteľ v bode 6. zmluvy o úvere uvádzal iné údaje ako údaje uvedené v bode 5. zmluvy o úvere,

išlo o nový návrh, ktorý mala žalobkyňa prijať, nakoľko údaje vyplnené veriteľom modifikovali návrh na
uzatvorenie zmluvy žalobkyňou, hoci aj len v otázke splatnosti mesačnej splátky poskytnutého úveru.
Žalobkyňa podpísala zmluvu dňa 08.10. 2007 a veriteľ dňa 11.10.2007. Žalobkyni nebolo umožnené
prípadne meniť akékoľvek údaje, ktoré vyplnil veriteľ v bode 6. Zmluvy o úvere, a ktoré mali byť pre
žalobkyňu záväzné, ako aj to, že žalobkyňa nemala vedomosť o podstatných údajoch zmluvy, ako napr.

výška RPMN, hoci v tejto súvislosti je potrebné prisvedčiť žalovanému, že výška RPMN nie je údajom,
ktorý by mohli zmluvné strany dohodnúť, ale táto závisí od výpočtu na základe iných parametrov zmluvy,
čo však nezbavovalo povinnosti veriteľa uviesť konkrétnu vypočítanú výšku RPMN v zmluve o úvere,
s ktorou by sa žalobkyňa mala možnosť oboznámiť ešte pred tým, než zmluvu o úvere podpísala.
Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že ďalšie údaje o ktorých nemala žalobkyňa vedomosť a

ktoré modifikujú pôvodný návrh na uzatvorenie zmluvy žalobkyňou vyplývajú aj z oznámenia veriteľa o
schválení úveru zo dňa 11.10.2007, ktoré nebolo zo strany žalobkyne výslovne prijaté (podpísané), a to
napr. v údaje o splatnosti prvej a poslednej splátky, maximálnej výške revolvingového úveru, schválenej
výške revolvingu.

11. Odvolací súd je preto toho názoru, že predmetná zmluva o úvere platne nevznikla a z tohto dôvodu
žalobe v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia bolo potrebné vyhovieť. Odvolací súd poukazuje na
§ 451 ods. 1, 2, §456, § 457 Občianskeho zákonníka v platnom znení s tým, že plnenie bez právneho
dôvodu malo za následok vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré je nutné vydať tomu, na úkor koho bolo
získané. Keďže žalobkyňa zaplatila žalovanému viac finančných prostriedkov ako jej bolo poskytnuté

a koľko tvorilo istinu predmetného úvere o sumu 106,71 eur, ktorú si žalobkyňa titulom bezdôvodného
obohatenia uplatnila žalobou, odvolací súd nárok na vydanie tejto sumy žalobkyni priznal. Odvolací súd
zároveň žalobkyni priznal aj úrok z omeškania vo výške 5 % s účinnosťou od 13.11.2017 do zaplatenia,
keďže tento bol uplatnený v súlad s aktuálnou úrokovou sadzbou podľa nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, a to odo dňa , kedy sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy potom, čo bol
na základe predžalobnej výzvy zo dňa 07.11.2017 žalobkyňou vyzvaný na jej úhradu do 12.11.2017.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

13. O náhrade trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa 396 ods.
1, 2 v spojení s § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. V konaní bola žalobkyňa v plnom rozsahu úspešná, preto
jej odvolací súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.14. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).