Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/159/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616200962
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1616200962.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: žalobcu: JUDr. C.

Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C., zastúpený advokátskou kanceláriou S. G., s.r.o., so sídlom E. XX,
XXX XX J., proti žalovanému: G. O. G., s.r.o., W.: XX XXX XXX, so sídlom I. č. XX, XXX XX I., zastúpený
advokátkou I.. Michaelou E., so sídlom P. XX, XXX XX J., o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

Súd zriaďuje vecné bremeno spočívajúce v práve cesty, vstupu, prejazdu motorovými a nemotorovými
vozidlami a prechodu peši cez pozemok parcely č. XXXX/XX, o výmere XXXX mX zapísanej na LV č.
XXXX, vedenom v katastri nehnuteľností M. úradu C., katastrálny odbor, katastrálne územie: G. E., obec:
G. E., okres: C., a to v rozsahu uvedenom v geometrickom pláne, číslo plánu XXXX/XX, vyhotoveného

vyhotoviteľom : N s.r. o., J. XX, XXX XX J. XXX, W.: XXXXXXXX, ktorý vyhotovil a autorizačne overil: W..
L. Q., dňa XX.X.XXXX a úradne overil: W.. I. B., dňa XX.X.XXXX, číslo: XXXX/XXXX, a to v prospech
žalobcu ako vlastníka stavby na parcele pozemku XXXX/XX, o výmere XXX m2, zapísanej na LV č.
XXXX, vedenom v katastri nehnuteľnosti M. úradu C., katastrálne územie: G. E., obec: G. E., okres:
C., a pozemku parcely č. XXXX/X, o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, vedenom v katastri
nehnuteľností M. úradu C., katastrálny odbor, katastrálne územie: G. E., obec: G. E., okres: C..

Geometrický plán, číslo plánu XXXX/XX, vyhotoveného vyhotoviteľom: N s.r.o., J. XX, XXX XX J. XXX,
W.: XX XXX XXX, ktorý vyhotovil a autorizačne overil: W.. L. Q., dňa XX.X.XXXX a úradne overil: W.. I.
B., dňa XX.X.XXXX, číslo: XXXX/XXXX, tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

X. je povinný zaplatiť žalovanému titulom náhrady za zriadené vecné bremeno jednorazovú odplatu v
sume vo výške X.XXX,XX Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.02.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zriadenia
vecného bremena k pozemku žalovaného parc.č. XXXX/XX, spočívajúce v práve cesty v prospech
žalobcu ako vlastníka pozemku parc.č. XXXX/XX nachádzajúceho sa v kat. úz. G. E. zapísaný na LV
č. XXXX tak, že právo cesty spočíva v práve vstupu, prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami
a prechodu peši cez pozemok v prospech žalobcu a jeho osôb blízkych a to pre súkromné účely. G.
cesty po pozemku parc.č. XXXX/XX je priestorovo vymedzené od hranice pozemku parc.č. XXXX/X po
hranicu pozemku parc.č. XXXX pre kat. úz. G. E.. X. odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom

pozemku parc.č. XXXX/X a XXXX/XX zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. G. E.. X. je vlastníkom
stavby umiestnenej na parc. č. XXXX/XX, ktorá je určená podľa stavebného povolenia k bývaniu. X.
nadobudol uvedené nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, pričom stavba bola
v čase kúpi vo fáze rozostavanej stavby. G. parc.č. XXXX/XX, na ktorom sa nachádza stavba určená kbývaniu, je priľahlý k pozemku parc. č.XXXX/XX, ktorého vlastníkom je žalovaný. P. pozemok je vedený
ako lesný pozemok v extraviláne obce G. E.. Na pozemku sa nachádza neudržovaná nespevnená
cesta vysypaná drobným kamenivom. Q. je užívaná obyvateľmi priľahlých stavieb určených k bývaniu

a bola vytvorená približne pred XX-XX rokmi. A. cesta je účelovou komunikáciou podľa § 22 zákona
č. XXX/XXXX Zb. (cestný zákon). G..č. XXXX/XX mala pôvodne v minulosti v rámci developerského
projektu rekreačného areálu slúžiť ako príjazdová cesta k existujúcim alebo v budúcnosti postaveným
stavbám na stavebných pozemkoch parc.č. XXXX/XX (stavba žalobcu), XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX,

XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X. W. developerského projektu a vlastníkom všetkých pozemkov vrátane
priľahlého pozemku bola spoločnosť P., spol.s.r.o.. W. sa dostal do úpadku a došlo k zmene vlastníctva.
D. povolenie na stavbu vo vlastníctve žalobcu bolo vydané ešte pre spoločnosť P., spol.s.r.o., ktorá bola
vlastníkom všetkých stavebných pozemkov vrátane cesty. G. dokončenie a užívanie stavby žalobcu je
nevyhnutné, aby s zabezpečil prístup k najbližšej miestnej komunikácii, ktorou je cesta č. X C. - D.. K tejto
miestnej komunikácii vedie prístup cez pozemok parc. č. XXXX/XX (táto je predmetom sporu), ďalej cez

parc.č. XXXX (pozemok, na ktorom je účelová komunikácia vo vlastníctve mesta C.), cez parc.č. XXXX
(pozemok na ktorom je miestna komunikácia vo vlastníctve M. G. E.) a cez parc.č. XXXX (pozemok,
na ktorom je asfaltová účelová komunikácia, ktorých vlastníkom je W.. G. D., Q. - G.) - užívanie tohto
pozemku je žalobcovi umožnené na základe nájomnej zmluvy. X. ďalej v žalobe tvrdil, že iný prístup k
miestnej komunikácii nie je možný, keďže zo všetkých strán je stavba obkolesená lesmi. V týchto lesoch

sa nachádzajú lesné cesty, tie sú prejazdné lesnou technikou a vstup do lesov súkromnými motorovými
vozidlami je zakázaný. D. je prakticky obkolesená priľahlým pozemkom a neexistuje iný spôsob prístupu
len cez priľahlý pozemok. G. ku ktorej sa žalobca domáha zriadenia vecného bremena je neudržovaná,
drobnými kameňmi vysypaná cesta a zriadenie práva cesty nie je žiadnym zásadným zásahom do
možností vlastníka užívať priľahlý pozemok. E. k stavu cesty, situácii rozmiestnenia pozemkov a stavieb

v danej lokalite a tvaru priľahlého pozemku je vylúčené, aby mohol byť priľahlý pozemok niekedy v
budúcnosti užívaný iným bonitnejším spôsobom. X. potrebuje pre zabezpečenie prístupu právo cesty
len na ploche medzi hranou priľahlého pozemku s parc.č. XXXX a parc.č. XXXX/X, čo je cca XXX
m2. X. navrhoval zriadiť vecné bremeno za jednorazovú odplatu vo výške XXX,- R. alebo ročnú sumu
X,- R.. G. návrhu výšky odmeny žalobca prihliadol na marginálnosť rozsahu, v ktorom bude vlastník

obmedzený, stav cesty na priľahlom pozemku, trhové ceny lesných pozemkov v okolí a pravidelné
nákladynaudržovaniecesty.L.jednorazovúnáhradužalobcaodvodilajodcenynájmunadobuneurčitú,
ktorá bola dohodnutá medzi žalobcom a W.. D. na parc.č. XXXX o výmere XXXX m2. O. nájomné v
danom prípade je XXX,- R., čo za mX predstavuje X,XXXXXX R.. P. cesta je však kvalitatívne vyššia,
na ktorej je asfalt a v cene je zahrnutá aj zimná a letná údržba. X. sa pokúšal riešiť vec mimosúdne

a navrhol odplatu XXX,- R., avšak žalovaný odpovedal, že za zriadenie vecného bremena práva cesty
žiada sumu X.XXX,- R.. X. žiada túto sumu od každého vlastníka stavebného pozemku hraničiaceho
s priľahlým pozemkom, čo predstavuje XX stavebných pozemkov. X. teda očakáva výťažok z vecných
bremien v hodnote XX.XXX,- R.. P. suma nie je obvyklá a mnohonásobne prevyšuje samotnú trhovú
kúpnu cenu celého priľahlého pozemku. X. ďalej doplnil, že parc.č. XXXX/XX bola predaný v rámci

dražby za cenu X,XX R. za X m2. Q., za ktorú bol v dražbe predaný celý pozemok parc.č. XXXX/XX o
výmere XXXX mX vo výške XX.XXX,XX R., by mala byť zohľadnená pri ustanovení výšky jednorazovej
odplaty za zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty. Ak by mal žalobca možnosť odkúpiť
nímužívanúpríslušnúčasťovýmereXXXm2,potombytútočasťpriceneX,XXR.zaXmXnadobudolza
X.XXX,XX R. do svojho výlučného vlastníctva. X. C. uviedol, že existuje projekt pre stavebné povolenie

„W. E.“, v ktorom je navrhované, že sporný pozemok bude slúžiť ako prístupová cesta nielen súčasnými
vlastníkmi pozemkov, ale aj vlastníci ďalších novovzniknutých pozemkov v rámci tohto projektu. G. bude
teda využívaný v nepomerne väčšej miere.

2. V priebehu konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práv a

povinností, konkrétne došlo k zmene vlastníka parc.č. XXXX/XX na základe kúpnej zmluvy, ku ktorému
sa žalobca domáha určenia vecného bremena, preto súd uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa
XX.XX.XXXX pripustil zmenu účastníka na strane žalovaného.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v čase nadobudnutia nehnuteľnosti od

predchádzajúceho vlastníka p. K. mal vedomosť, že k nehnuteľnosti nenadobúda zároveň právo
prístupu. Zároveň bol žalobca p. K. poučený, že v kúpnej cene prevedených nehnuteľností bola
zohľadnená aj budúca odplata za zriadenie vecného bremena a to vo výške 2.500,- Eur, teda kúpna cena
bola ponížená o túto sumu. Odplata vecného bremena bola stanovená jednotne pre všetkých vlastníkovpriľahlých pozemkov k parc.č. XXXX/XX, preto žalovaný neakceptuje odplatu navrhnutú žalobcom.
Žalobca, ako sám uvádza, stavbu užíva k rodinnému bývaniu, t.z. ide o dennodenné neoprávnené
užívanie cudzieho pozemku ako prístupovej cesty. V tomto smere sa vedie aj iné súdne konanie o

vydanie bezdôvodného obohatenia. Ďalej žalovaný uviedol, že nájomná zmluva s Ing. G. D. nemôže
byť relevantnou pre výpočet výšky primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena na prístupovej
ceste, nakoľko táto neodráža obvyklé nájomné v danej lokalite, ale len dohodu zmluvných strán o jej
výške, záväznú pre účastníkov nájomnej zmluvy. Žalobca namietal, že prístupová cesta je nespevnená,
vysypaná drobným kamenivom a od jej vzniku neprešla žiadnou rekonštrukciou a na druhej strane

poukazuje na realizáciu projektu „W. E.“ v rámci ktorého sa má podstatne zhodnotiť kvalita a hodnota
prístupovej cesty. Návrh výšky náhrady žalobcu za zriadenie vecného bremena považuje žalovaný
za neadekvátny, nekorektný a nespravodlivý voči ostatným susediacim vlastníkom, ktorí akceptovali
zriadenie vecného bremena za odplatu 2.500,- Eur. Návrh žalobcu na zriadenie vecného bremena o
ploche 682 m2 nie je v súčasnosti a ani pri realizácii spomínaného projektu v budúcnosti vykonateľný,
nakoľko predmetná cesta má tendenciu, vzhľadom na jej povahu a spôsob, akým je situovaná medzi

jednotlivými pozemkami, byť primárne jednosmerná s jej dokončením poza pozemky parc.č. XXXX/
XX a č. XXXX/XX s napojením späť na parc.č. XXXX/XX. Charakter prístupovej cesty nedovoľuje
žalovanému skontrolovať, či žalobca skutočne užíva len ním vymedzený úsek na príjazd a prechod k
jeho nehnuteľnosti. Žalovaný nebránil žalobcovi v príjazde a prechode cez jeho pozemok. Na danej
prístupovej ceste sa nenachádzajú závory ani ohraničenie cesty. Vo vzťahu k žalobcom uvádzanej

výške ceny vydraženej prístupovej cesty, ide o výšku ceny dosiahnutej vydražením nehnuteľnosti v
3. kole dražby a preto je pre určenie výšky jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena
irelevantná. Predmetná cena dosiahnutá vydražením v 3. kole dražby je omnoho nižšia ako skutočná
hodnota nehnuteľnosti, preto nemôže reflektovať skutočnú hodnotu prístupovej cesty. Žalovaný má
záujem dohodnúť sa so žalobcom na inom spôsobe usporiadania sporných vzťahov a to zmluvným

zriadením vecného bremena in rem k celej ploche prístupovej cesty za obvyklú cenu porovnateľnú
pomerom v danej lokalite, t.j. za rovnakých okolností a podmienok, za ktorých boli zriadené vecné
bremená ostatným vlastníkom a to za jednorazovú náhradu vo výške 2.500,- Eur. Takáto jednorazová
náhrada bola stanovená s prihliadnutím na hodnotu prístupovej cesty, jej účel a charakter, súčasné
trhové obvyklé ceny nájomného ako aj na realizáciu projektu (ktorý zvýši atraktivitu a bonitu danej

lokality). Žalovaným požadovaná jednorazová náhrada bola stanovená aj s prihliadnutím na budúcu
rozsiahlu rekonštrukciu, prestavbu a reálne zhodnotenie samotnej prístupovej cesty. V tejto požadovanej
výške bola zohľadnená aj výška bezdôvodného obohatenia za neoprávnené využívanie prístupovej
cesty žalobcom. Žalobcom navrhovaná výška náhrady je absolútne podhodnotená. Žalovaný žiadal
žalobu zamietnuť, nakoľko vzhľadom na prejavený záujem žalovaného ako vlastníka prístupovej cesty

zabezpečiť riadne zriadenie vecného bremena mimosúdne, dohodou resp. zmluvne, je ďalšie vedenie
súdneho konania nehospodárne, neúčelné a v rozpore s účelom a zmyslom § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka.

4. Žalobca v priebehu konania navrhol zmenu žaloby v dôsledku vyhotovenia geometrického plánu

vyhotoviteľom N s.r.o., autorizovaným W.. L. Q., úradne overeným dňa 10.09.2018, z ktorého vyplýva
priestorové vymedzenie práva cesty žalovaného ako vecného bremena. Geometrický plán vyčlenil
rozsah vecného bremena na 802 m2. Žalobca uviedol, že takáto výmera je preňho nevyhnutne potrebná
na zabezpečenie prístupu k jeho nehnuteľnosti. To, že žalobca užíva len časť prístupovej cesty o
výmere 802 m2 z plochy XXXX m2 žalovaný nezohľadnil pri stanovení výšky odplaty za zriadenie

vecného bremena. Ďalej dal žalobca vyhotoviť znalecký posudok znalcom z odvetvia odhad hodnoty
nehnuteľností Ing. M. C., ktorý stanovil všeobecnú hodnotu podielu na závade - všeobecnú hodnotu za
zriadenie vecného bremena k časti pozemku parc.č. XXXX/XX o výmere XXX mX v sume XXX,- Eur.

5. Uznesením zo dňa 17.10.2018 súd na základe návrhu žalobcu pripustil zmenu žaloby tak, ako

navrhoval žalobca.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s geometrickým plánom č. XXXX/XXXX vyhotoveným
spoločnosťou N znaleckým posudkom č. XX/XXXX vyhotoveným znalcom W.. C., znaleckým posudkom
č. XX/XXXX vyhotoveným znalkyňou W.. T., listami vlastníctva č. XXXX a č. XXXX pre kat. úz G.

E., kópiou katastrálnej mapy, stanoviskom k Z. zo dňa XX.XX.XXXX, fotodokumentáciou, nájomnou
zmluvou prenajímateľa W.. D., výpisom z M. registra žalovaného, oznámením o výsledku opakovanej
dobrovoľnej dražby, kópiami dokladov o nákupe štrku, náčrtom architektonickej situácie W. E., zmluvouo zriadení vecného bremena pre parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil
tento skutkový a právny stav.

X. Z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. G. E. súd zistil, že žalovaný je vlastníkom parcely reg. „C“ č.
XXXX/XX o výmere XXXX m2 ako lesné pozemky.

8. Z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. G. E. súd zistil, že žalobca je vlastníkom parciel reg. „C“ č.
XXXX/X o výmere XXXX mX ako zastavané plochy a nádvoria a č. XXXX/XX o výmere XXX m2 ako

zastavané plochy a nádvoria a vlastníkom stavby - rozostavaný prevádzkový objekt na parc.č. XXXX/XX.

9. Z geometrického plánu č. XXXX/XXXX vyhotoviteľa N s.r.o., overený M. úradom C., katastrálnym
odborom pod č. XXXX/XXXX, súd zistil, že časť parcely žalovaného č. XXXX/XX začínajúca od parc.č.
XXXX tvorí prístupovú cestu k nehnuteľnosti žalobcu k parc.č. XXXX/X a to vo výmere XXX m2.

10. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností W.. M. C. vyplýva, že úlohou znalca bolo stanovenie
všeobecnej hodnoty vecného bremena - práva vstupu, prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami
a prechodu peši cez parcelu žalovaného v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom č. XXXX/XXXX.
Znalec vychádzal zo všeobecnej hodnoty pozemkov stanovenej metódou polohovej diferenciácie.

Nebolo možné použiť porovnávaciu metódu z dôvodu nedostatku zodpovedajúcich podkladov pre
použitie tejto metódy. Všeobecnú hodnotu parc.č. XXXX/XX dielu 1 (o výmere XXX m2) znalec určil vo
výške XX.XXX,XX Eur, jednotková hodnota pozemku je teda XX,XX Eur/m2. E. hodnotu jednorazovej
odplaty za zriadenie vecného bremena na diel X parc.č. XXXX/XX znalec určil vo výške X.XXX,XX R..
Znalec túto sumu vydelil počtom priľahlých pozemkov 12 a určil všeobecnú hodnotu vecného bremena

na diel 1 (o výmere XXX m2) vo výške XXX,XX R., po zaokrúhlení XXX,- Eur.

11. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyhotoveného znalkyňou z odboru stavebníctvo, odvetvie
pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, vodohospodárske stavby Ing. R. T., vyplýva, že úlohou
znalkyne bolo stanoviť všeobecnú hodnotu vecného bremena a zistiť všeobecnú hodnotu nájmu. V

znaleckom posudku použila metódu polohovej diferenciácie. Všeobecnú hodnotu parc.č. XXXX/XX o
výmere XXXX m2 znalkyňa určila vo výške XXX.XXX,XX Eur, jednotková hodnota pozemku je teda
XX,XX Eur/m2. Všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena na parc.č.
XXXX/XX o výmere XXXX m2 znalkyňa určila vo výške XX.XXX,XX Eur.

12. Právna zástupkyňa žalovaného vo vyjadrení k znaleckému posudku uviedla, že v obidvoch
znaleckých posudkoch sú takmer identické základné veličiny na výpočet všeobecnej hodnoty.
Všeobecná hodnota pozemku - prístupovej cesty zo znaleckého posudku žalobcu je XXX.XXX,XX
Eur, a podľa znaleckého posudku žalovaného vo výške XXX.XXX,XX Eur. Rozdiel vo výslednej výške
odplaty za vecné bremeno spočíva v tom, že znalec žalobcu rozdelil odplatu na základe počtu priľahlých

pozemkov. Znalec žalobcu bez bližšieho odôvodnenia zohľadnil 12 priľahlých pozemkov a to parc.č.
XXXX/X, /XX, /7, /XX, /9, /XX, /XX, /XX, /XX, /XX, /3, /2. X. žalobcu ďalej uviedol, že nezohľadnil parc.č.
XXXX/X a parc.č. XXXX/X o celkovej výmere XXX.XXX m2, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Po
konzultácii so znalkyňou žalovaného, žalovaný uvádza, že neexistuje žiadna metodika a ani žiadny
zákonom určený postup. Viaceré pozemky, ktoré zahrnul znalec žalobcu majú zabezpečený prístup z

cesty z parc.č. XXXX a č. XXXX, ide o parc.č. XXXX/XX, /XX, /9, /8, /7, /XX, /6. P. prístup k parc.č.
XXXX/XX (vlastník p. Y.) si vie zabezpečiť prístup cez parc.č. XXXX/X a cestu žalovaného nevyužíva.
Znalec žalobcu taktiež nezohľadnil, že vlastníci parc. č. XXXX/XX, parc.č. XXXX/XX a parc.č. XXXX/
X majú zriadené zmluvne vecné bremeno a v prípade vlastníka parc. č. XXXX/XX a č. XXXX/X ide o
toho istého vlastníka, ktorý má zmluvne zriadené vecné bremeno. Podľa žalovaného z 12tich priľahlých

pozemkov reálne cestu žalovaného nevyužíva 8 vlastníkov a do budúcna nemajú ani dôvod využívať
cestu žalovaného. Znalkyňa žalovaného ocenila jednotkovou cenou hodnotu vecného bremena XX,XX
Eur/m2. V prípade, ak by určovala hodnota vecného bremena ku časti parcely o výmere 802 m2 so
zohľadnením rozdelenia medzi X oprávnených išlo by o sumu X.XXX,XX Eur, ktorá suma je podľa
žalovaného v porovnaní s požadovanou sumou 2.500,- R. (za celú výmeru XXXX m2) primeraná. Z

pohľadu žalovaného je určenie vecného bremena ku časti o výmere 802 m2 neúčelné. Žalovaný nebráni
žalobcovi v užívaní jeho pozemku v celom jeho rozsahu. Žalovaný ďalej namietol, že v znaleckom
posudku žalobcu absentuje územnoplánovacia dokumentácia. Ako vyplýva zo znaleckého posudku
žalobcu znalec mal k dispozícii len výpis z listu vlastníctva, informatívnu kópiu mapy a geometrický plán.Za daných okolností pri lesných pozemkoch znalec z odboru stavebníctvo nie je oprávnený ohodnocovať
všeobecnú hodnotu vecného bremena, pokiaľ nemal územnoplánovaciu informáciu. Podľa žalovaného
teda znalecký posudok nespĺňa zákonom požadované náležitosti, trpí vadou a súd by naň nemal

prihliadať.

13. Právna zástupkyňa žalobcu vo vyjadrení k znaleckému posudku žalovaného uviedla k námietke
žalovaného ohľadom nedostatku územnoplánovacej informácie, že znalec Ing. C. pri výpočte
všeobecnej hodnoty vecného bremena zohľadnil, že ide o nehnuteľnosť prístupovej cesty nachádzajúcej

sa v rekreačnej oblasti v dosahu J.. Znalec na str. 9 Znaleckého posudku vychádzal zo skutočného
stavu pozemku, nehodnotí ho teda ako lesný pozemok. Informácia o charaktere pozemku prístupovej
cestyjeverejnedostupnouinformáciou,niejenevyhnutnepotrebnákvypracovaniuznaleckéhoposudku
a k získaniu informácie týkajúcej sa charakteru pozemku prístupovej cesty. Vo vzťahu k rozdeľovaniu
hodnoty vecného bremena medzi vlastníkov priľahlých pozemkov žalobca uvádza, že je správnym
a všeobecne zaužívaným spôsobom pri stanovení hodnoty vecného bremena zohľadňovať počet

pozemkovpriľahlýchkprístupovejceste.ŽalobcapoukázalnaZborníkprednášokzoseminára,zktorého
vyplýva, že pri stanovení hodnoty vecného bremena sa zohľadňuje aj počet ďalších vlastníkov, ktorí
sú oprávnení z vecného bremena. Je logické zohľadniť mieru užívania vecného bremena ostatnými
vlastníkmi priľahlých pozemkov na základe oprávnenia z vecného bremena, tým je odplata za zriadenie
vecného bremena k pozemku nižšia. Znalecký posudok žalovaného nezohľadňuje rozsah užívania

vecného bremena, teda rozsah stanovený geometrickým plánom. Znalecký posudok žalovaného
stanovil všeobecnú hodnotu vecného bremena na 32.100,- Eur, táto hodnota je takmer 51krát vyššia ako
všeobecná hodnota za zriadenie vecného bremena stanovená znaleckým posudkom žalobcu. Odplata
za zriadenie vecného bremena má byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia
práva cesty utrpí. Hodnota vecného bremena určená znalkyňou žalovaného nie je primeraná ujme.

Jednotková hodnota odplaty za zriadenie vecného bremena podľa znaleckého posudku žalobcu je 9,34
Eur za 1m2 a podľa znaleckého posudku žalovaného 11,75 Eur za 1 m2. Ak by znalkyňa žalovaného
zohľadnila v akom rozsahu žalobca užíva prístupovú cestu a mieru intenzity užívania prístupovej
cesty ostatnými vlastníkmi, bola by výsledná hodnota za zriadenie vecného bremena rovnaká resp.
porovnateľná. V znaleckom posudku žalovaného absentuje zohľadnenie miery užívania pozemku.

14. Podľa § 137 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

15. Žalobca sa žalobou domáhal určenia práva vecného bremena a v takomto prípade súd musí
skúmať, či je na takomto určení naliehavý právny záujem. Ako vyplynulo zo žaloby ako aj z vyjadrenia k
žalobe,nedošlokzmluvnémuzriadeniuvecnéhobremenaspočívajúcehovprávecesty,vstupu,prejazdu
motorovými a nemotorovými vozidlami a prechodu peši, preto bola podaná žaloba zo strany žalobcu
ako vlastníka stavby a priľahlého pozemku voči žalovanému ako vlastníkovi prístupovej cesty. Len na

základe rozhodnutia o takejto žalobe môže dôjsť k zriadeniu vecného bremena a k zápisu vecného
bremena na list vlastníctva žalobcu, čím sa zmení právne postavenie žalobcu vo vzťahu ku žalovanému
ako vlastníkovi cesty, preto mal súd preukázané, že je daný naliehavý právny záujem na takomto určení
vecného bremena.

16. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

17. Medzi základné predpoklady pre zriadenie práva cesty súdom podľa § 151o ods. 3 OZ patrí: a) právo

cesty sa týka pozemku, ktorý je priľahlý k stavbe oprávneného z vecného bremena, b) právo cesty mohlo
zabezpečiť iba v prospech vlastníka stavby, c) vlastník stavby nemôže zabezpečiť prístup k stavbe inak,
d) vecné bremeno zodpovedajúce právu cesty možno zriadiť iba na tento konkrétny účel.

18. Súd musí zabezpečiť, aby bolo možné stavbu riadne užívať, predovšetkým však musí dbať o to, aby

vlastník pozemku bol obmedzený čo možno najmenej (Rc 32/2006).

19. Pri oceňovaní hodnoty vecného bremena a nevyhnutnej cesty je potrebné prihliadať na tri aspekty:
hodnotu vecného bremena svedčiaceho v prospech oprávneného subjektu, náhradu za obmedzenievlastníckeho práva povinného subjektu a celkové zníženie ceny zaťaženého pozemku a obmedzenie
možnosti jeho užívania.

20. Medzi stranami nebolo sporné, že parcela č. XXXX/XX o výmere XXXX m2 nemá charakter lesného
pozemku a reálne slúži ku dňu rozhodnutia súdu ako cesta v celej svojej výmere. Uvedené vyplýva aj zo
stanoviska Obce G. E. zo dňa XX.XX.XXXX (čl. 6 spisu). Žalobca je vlastníkom stavby (na LV označenej
ako rozostavaný prevádzkový objekt) vrátane pozemku pod stavbou (XXXX/XX) a priľahlého pozemku
(XXXX/X), nehnuteľnosť podľa tvrdenia žalobcu slúži a bude slúžiť na bývanie. Z katastrálnej mapy je

zrejmé, že k nehnuteľnosti žalobcu vedie iba cesta žalovaného, prístup cez iné nehnuteľnosti nie je
možný. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

21. Žalovaný ako vlastník prístupovej cesty súhlasil so zriadením vecného bremena a mal záujem na
zmluvnom zriadení vecného bremena in rem k celej ploche prístupovej cesty a to za odplatu2.500,-
Eur tvrdiac, že ide o cenu obvyklú. Žalobca nesúhlasil s cenou, (ktorá nezohľadňovala rozsah užívania

prístupovej cesty žalobcom), ktorú mu za zmluvné zriadenie vecného bremena ponúkol žalovaný.
Hodnota vecného bremena vo vzťahu k rozsahu vecného bremena, ktoré žalobca potrebuje užívať,
zostala teda medzi stranami sporná. Vzhľadom na uvedené, je splnená podmienka, že nie je možné
zabezpečiť prístup k stavbe žalobcu inak.

22. Žalobca na preukázanie výmery, ktorú v skutočnosti využíva na prístup k svojim nehnuteľnostiam
doložil geometrický plán č. XXXX/XXXX vyhotovený vyhotoviteľom N s.r.o. N. plánom bolo zamerané,
že žalobca využíva výmeru XXX mX z parcely č. XXXX/XX. Žalovaný nepoprel, že by žalobca využíval
väčšiu výmeru, ako bolo stanovené geometrickým plánom. Namietal, že vymedzenie vecného bremena
v takejto výmere bude neurčité a môže dôjsť k možnému porušovaniu uvedeného rozsahu. Vecné

bremeno je možné zriadiť iba v nevyhnutnom rozsahu a týmto nevyhnutným rozsahom je taká výmera,
ktorú potrebuje žalobca ako vlastník stavby na prístup k svojim nehnuteľnostiam. Nie je možné nútiť
žalobcu, aby mal zriadené vecné bremeno v takom rozsahu, v akom ho nevyužíva (teda v celej výmere
XXXX m2) a v takom rozsahu, akom si želá žalovaný. Nie je možné vziať do úvahy námietku žalovaného,
že do budúcna bude parcela č. XXXX/XX jednosmerná v dôsledku výstavby na parcelách č. XXXX/

X a XXXX/X, nakoľko súd sa musí riadiť skutkovým stavom ku dňu rozhodnutia. Zmena charakteru
prístupovej cesty v budúcnosti nevylučuje úpravu rozsahu užívania vecného bremena, či už zmluvne
alebo žalobou vo vzťahu k žalobcovi. Preto mal súd preukázané, že je potrebné zriadiť vecné bremeno
práve k výmere 80X m2 tak, ako to stanovil geometrický plán č. XXXX/XXXX.

23. Ďalej bolo potrebné rozhodnúť o odplate za zriadenie vecného bremena v rozsahu 802 m2.
Žalobca trval na odplate v hodnote 620,- Eur. V konaní boli vyhotovené dva znalecké posudky
na zistenie hodnoty vecného bremena. Oba znalecké posudky určovali hodnotu vecného bremena
metódoupolohovejdiferenciácie.Menšierozdielyvznikliokreminéhoajpoužitímrozdielnehokoeficientu
polohovej diferenciácie. Súčasťou znaleckého posudku Ing. T. (znalecký posudok žalovaného) bolo aj

stanovisko k územnoplánovacej dokumentácii vydaného obcou G. E.. Oba znalecké posudky určili aj
všeobecnú hodnotu pozemku ako aj hodnotu odplaty za zriadenie vecného bremena bez zásadných
rozdielov. Znalecký posudok W.. T. určil všeobecnú hodnotu pozemku (v prepočte na mX) v sume
XX,XX Eur/m2 a znalecký posudok W.. C. v sume XX,XX Eur/m2. Jednotková cena odplaty za zriadenie
vecného bremena je podľa znaleckého posudku W.. T. XX,XX Eur/mX a podľa znaleckého posudku Ing.

C. X,XX Eur/m2. Súd vzal do úvahy pri stanovovaní hodnoty vecného bremena znalecký posudok Ing.
T., nakoľko súčasťou jej znaleckého posudku je aj stanovisko k územnoplánovacej dokumentácii. S.
správne namietal žalovaný, pripojenie tohto stanoviska do znaleckého posudku zaručuje objektívnosť
hodnotenia znalca a preskúmateľnosť postupu znalca ohľadne určenia charakteru ohodnocovaného
pozemku a skutočného účelu jeho využitia.

24. Keď mal súd ustálenú výmeru resp. rozsah vecného bremena (802 m2) a jednotkovú cenu odplaty
za zriadenie vecného bremena (11,75 Eur/m2) bolo potrebné pri rozhodovaní o odplate zohľadniť mieru
užívania vecného bremena ostatnými spoluvlastníkmi priľahlých pozemkov, teda počet vlastníkov, ktorí
spornú cestu užívajú. Znalec W.. C. delil výšku odplaty za zriadenie vecného bremena XXtimi ako

počet priľahlých pozemkov, ktorých vlastníci užívajú spornú cestu. Žalobca tvrdil, že znalec správne
uvažoval s rozdelením vypočítanej všeobecnej hodnoty vecného bremena (dielu 1 o výmere 802 m2)
medzi 12 priľahlých pozemkov. Išlo o parcely č. XXXX/X, XXXX/XX, č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/X,
XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X a XXXX/X. Ako však vyplýva zo snímkyz katastrálnej mapy z užívania prístupovej cesty je možné vylúčiť vlastníkov parciel č. XXXX/X (LV č.
XXXX), č. XXXX/XX (LV č. XXXX), č. XXXX/X (LV č. XXXX), XXXX/X (LV č. XXXX), č. XXXX/XX (LV č.
XXXX) a č. XXXX/XX (LV č. XXXX). Títo vlastníci majú zabezpečený prístup po parcele č. XXXX resp.

XXXX. Tu sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného. Ďalej žalovaný tvrdil, že vlastník parcely č. XXXX/XX
(LVč.XXXX)nevyužívaprístupovúcestu,nakoľkosiprístupksvojejnehnuteľnostiviezabezpečiťajinak.
Žalobca uvedené tvrdenie nespochybnil, preto súd nezahrnul tohto vlastníka do rozdelenia všeobecnej
hodnoty vecného bremena medzi počet vlastníkov užívajúcich spornú cestu.

25. Naopak žalovaný tvrdil, že reálne využívajú prístupovú cestu 4 vlastníci pozemkov a to vlastníci
parciel č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX (ten istý vlastník je vlastníkom parcely č. XXXX/X) a XXXX/
X (žalobca). X. W.. T. nedelila stanovenú odplatu za zriadenie vecného bremena počtom vlastníkov
priľahlých pozemkov. Ani s tvrdením žalovaného o počte vlastníkov užívajúcich prístupovú cestu nie je
možné sa stotožniť.

26. Ako vyplýva zo snímky z katastrálnej mapy v spojení s listami vlastníctva, zmluvne majú zriadené
vecnébremenokcelémurozsahuparcelyč.XXXX/XXovýmereXXXXmXvlastnícipriľahlýchpozemkov
č. XXXX/XX (LV č. XXXX), č. XXXX/X (LV č. XXXX), č. XXXX/XX (LV č. XXXX) a č. XXXX/X (LV č. XXXX).
Vlastník poslednej parcely č. XXXX/X je zároveň vlastníkom parcely č. XXXX/XX (ktorá je priľahlá k
parc. č. XXXX/X) zapísanej na tom istom LV č. XXXX, keďže sa jedná o toho istého vlastníka, ktorý

má už zriadené zmluvné vecné bremeno prístupu k parcele č. XXXX/X, nie je možné ho započítať dva
krát do počtu vlastníkov používajúcich prístupovú cestu. Z geometrického plánu, ktorý vyčleňuje diel 1
o výmere 802 m2 je možné zistiť, že aj títo vlastníci pristupujú k svojim nehnuteľnostiam, či už v menšej
alebo väčšej časti po vymedzenom diele 1. Majú však už zriadené zmluvné vecné bremeno, za ktoré
už odplatu zaplatili, preto ich súd nezohľadnil pri počte vlastníkov priľahlých pozemkov, na ktorých je

potrebné rozpočítať hodnotu vecného bremena.

27. Súd zohľadnil 7 vlastníkov nehnuteľností priľahlých k spornej prístupovej ceste, ktorí pristupujú k
svojim nehnuteľnostiam. Na prístup k svojim nehnuteľnostiam využívajú diel 1 o výmere 802 m2, či
už v menšom alebo väčšom rozsahu, ale z polohy týchto nehnuteľností je zrejmé, že na prístup k ich

nehnuteľnostiam vždy musia použiť príslušnú časť spornej prístupovej cesty. Ide vlastníkov parciel č.
XXXX/XX (LV č. XXXX), XXXX/XX (LV č. XXXX), XXXX/X (LV č. XXXX), č. XXXX/XX (LV č. XXXX),
č. XXXX/XX (LV č. XXXX), č. XXXX/XX (LV č. XXXX) a č. XXXX/X (LV č. XXXX - žalobca). V prípade
parciel č. XXXX/XX a č. XXXX/XX ide o toho istého vlastníka, tieto nehnuteľnosti však nie sú priľahlými
a ku každej sa pristupuje samostatne preto bolo potrebné zahrnúť vlastníka týchto parciel dvakrát

do počtu vlastníkov používajúcich prístupovú cestu. Nie všetci uvedení vlastníci majú na priľahlých
nehnuteľnostiach stavby, ale aj napriek tomu je potrebné, aby boli zohľadnení pri stanovovaní hodnoty
vecného bremena. Ak by boli zohľadňovaní len vlastníci, ktorí už majú rozostavané stavby a potrebujú
ich stavebne ukončiť kolaudáciou (mať zabezpečený prístup ku stavbe) išlo o nespravodlivú sankciu
voči týmto vlastníkom v porovnaní s vlastníkmi, ktorí ešte stavbu nemajú a prístup budú nútení riešiť

až v budúcnosti. Na strane žalovaného by dochádzalo k inkasovaniu k dvojitých odplát za zriadenie
vecného bremena.

28. Ako vyplýva z odôvodnenia vyššie výmera vecného bremena, ktorú žalobca nevyhnutne potrebuje
na prístup k svojej nehnuteľnosti, je 802 m2. D. mal preukázané zo znaleckého posudku znalkyne

W.. T. jednotkovú cenu za zriadenie vecného bremena XX,XX R./mX. Hodnota vecného bremena je v
sume X.XXX,XX R. (XX,XX R./mX krát XXXmX). A. hodnotu je potrebné rozdeliť medzi 7 vlastníkov
pristupujúcich po spornej ceste vo väčšej či menšej miere (ale vždy po diele 1 o výmere 802 m2), ktorí
nemajú zriadené vecné bremeno (ani zmluvne ani súdom). Hodnota vecného bremena, ktorú je žalobca
povinný zaplatiť za zriadenie práva prechodu a prejazdu je teda X.XXX,XX R.. (9.423,50 Eur / 7). Na

základe všetkých vyššie uvedených dôvodov, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

29. V tomto spore bolo nespornou skutočnosťou to, že je potrebné zriadiť vecné bremeno, nakoľko
sporná prístupová cesta bola, je aj v budúcnosti bude vždy využívaná ako prístupová cesta. Žalovaný
však pri svojej ponuke zriadenia vecného bremena nezohľadnil mieru a rozsah užívania spornej

cesty tých ktorých vlastníkov, ktorí pristupujú po spornej ceste k svojim nehnuteľnostiam. Je zrejmé z
katastrálnej mapy, že každý jeden vlastník využíva spornú prístupovú cestu v rôznom rozsahu. G. sa javí
vlastníkom (parc.č. XXXX/X-žalobca, vlastníkom parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX a XXXX/X - títo sú aj podľa
tvrdenia žalovaného v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia), ktorí využívajú menšiu časť spornejprístupovej cesty nespravodlivé, aby uhradili žalovaným požadovanú odplatu 2.500,- Eur za zriadenie
vecného bremena k prístupovej ceste, ktorú reálne nevyužívajú v rozsahu XXXX m2.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca mal v konaní úspech čiastočný
a to vo vzťahu k časti žalobného návrhu týkajúceho sa výmery určeného vecného bremena. Žalobcovi
však nebolo vyhovené v časti určenia odplaty za vecné bremeno. Preto súd vo vzťahu medzi žalobným

návrhom a samotným petitom rozsudku rozhodol tak, že v dôsledku čiastočného úspechu nepriznal
žiadnej zo strán náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).