Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/29/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115221136
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115221136.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov JUDr.

Romana Tótha a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Villette s.r.o. Panenská 24, 811 03
Bratislava, IČO: 45 975 396, zastúpeného JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom, Nám. Baníkov 17/33,
048 01 Rožňava, proti žalovanému: ANTRIM, s.r.o., Bancíkovej 1/A, Bratislava, IČO: 46 234 853
(právny nástupca pôvodne žalovaného Business & Financial Planners, s.r.o., so sídlom Námestie
slobody 999/172, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 44 409 834 - spoločnosť dňa 7.4.2016 vymazaná z
Obchodného registra SR), zastúpenému JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, Kalinčiakova 10, 093
01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 4.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní proti rozsudku Okresného

súdu Prešov, č.k. 18Cb/7/2015-70 zo dňa 3.11.2015, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
4.500 eur a nahradiť trovy konania vo výške 1.456,60 eur právnemu zástupcovi žalobcu, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že :

2.1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.7.2014 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy
4.500 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dodal žalovanému plastové VIP karty v
celkovom pocte 5.000 ks, ktorých cenu v celkovej výške 5.000,- eur vyúčtoval faktúrami
- č. 1020130602 zo dňa 4.10.2013 splatnou 19.10.2013 za 1.500 ks na sumu 1.500,- eur,
- č. 1020130603 zo dňa 4.10.2013 splatnou 19.10.2013 za 1.500 ks na sumu 1.500,- eur a

- č. 1020130604 zo dňa 4.10.2013 splatnou dňa 18.10.2013 za 2000 ks na sumu 2.000,- eur.
Žalovaný cenu zaplatil iba čiastočnou úhradou fa č.1020130602 vo výške 500,- eur.

2.2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. V podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu poukázal
na to, že tvrdenie žalobcu o dodaní kariet nie je pravdivé, aj keď žalovaný mal o karty záujem. Dokonca
zaplatil zálohu vo výške 500 eur. Listom zo dňa 29.4.2014 žalovaný urgoval dodanie dohodnutého počtu
5.000 ks plastových kariet, v opačnom prípade žiadal vrátiť zálohu a opakovane tak urobil ďalším listom

zo dňa 3.9.2014. Faktúry vystavené žalobcom preto nie sú právnym titulom zakladajúcim právny nárok
na zaplatenie pohľadávky, ani relevantným dôkazom preukazujúcim vznik ako aj existenciu obchodno-
právneho vzťahu medzi účastníkmi, a teda ani vznik žalovanej pohľadávky. V celom rozsahu namietal
právny nárok žalobcu ako neoprávnený, riadnym spôsobom nepreukázaný a navrhol žalobu zamietnuť.2.3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že štatutárny zástupca žalovaného sa v
priebehu roku 2013 skontaktoval so zástupcami žalobcu za účelom realizácie produktu - dodávky VIP

kariet, ktoré umožňovali zľavy vo viacerých reštauráciách, podnikoch a pod. Na základe telefonickej
dohody sa stretol so zástupcami žalobcu, ktorí mu ponúkli prvú dodávku 5.000 kariet zadarmo, ktoré mali
byť ponúknuté klientom žalovaného pri výkone predmetu jeho činnosti v oblasti finančníctva ako určitý
bonus, s tým že sa zaviazal odovzdať žalobcovi databázu týchto klientov do databázy žalobcu, čo sa
aj zrealizovalo. Neskôr sa štatutárny zástupca žalovaného opätovne obrátil na žalobcu so žiadosťou o

novú dodávku ďalších 5.000 kusov kariet, ktoré však už chcel nejakým spôsobom speňažiť. Na základe
toho sa so zástupcami žalobcu pri osobnom stretnutí dohodol na cene 1,- eur/ks, čo sám navrhol. Po
vystavenífaktúrynasumu5.000,-euržalovanýtútožalobcovivrátilstým,žesinemôžedovoliťjuzaplatiť
naraz a požiadal žalobcu aby celkovú sumu rozdelil na 3 časti. Žalobca jeho žiadosti vyhovel a vystavil
3 nové faktúry (ktorých úhrada je predmetom konania), ktoré mu doposiaľ neboli žalovaným vrátené a
tovar nebol ani predtým ani potom namietaný. Z vystavených faktúr žalovaný zaplatil dňa 30.10.2013

prevodom na účet žalobcu sumu 500,- eur, pričom ako variabilný symbol uviedol číslo 1020130602, čo
zodpovedá faktúre s totožným číslom zo dňa 4.10.2013 splatnou 19.10.2013 na sumu 1.500,- eur

2.4. Uvedené skutočnosti mal súd zistené z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu P. W., ako aj
svedkov R. R. a Ľ. P., ktorí sa priamo podieľali na odovzdaní kariet štatutárnemu zástupcovi žalovaného,

čo zhodne potvrdili vo svojich výpovediach. Žalovaný pritom tak, ako v prvom prípade, tak aj po dodaní
druhých 5.000 kariet v niektorých prípadoch zaslal žalobcovi identifikačné údaje držiteľov kariet, čím
potvrdil ich prevzatie. Neskôr ho telefonicky vyzývali na úhradu, na čo mal reagovať prísľubom úhrady.

2.5. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzavrel, že medzi účastníkmi

došlo k uzavretiu zmluvy predstavujúcej nepomenovaný zmluvný typ, vykazujúci znaky kúpnej zmluvy
ústnou formou, v zmysle ktorej žalobca dodal žalovanému plastové VIP karty v celkovom pocte 5.000
ks. Ako potvrdili vo svojich výpovediach vypočutí svedkovia, štatutárny zástupca žalovaného tieto karty
riadne prevzal, sám navrhol výšku kúpnej ceny za jeden kus karty, ktorú zástupca žalobcu akceptoval
a po vystavení faktúry na sumu 5.000,- eur požiadal žalobcu o rozdelenie fakturácie na 3 časti, z čoho

zaplatil sumu 500,- eur na faktúru číslo 1020130602 aj s uvedením jej variabilného symbolu. Preto
súd obranu žalovaného posúdil ako nedôvodnú, nakoľko uvedené skutočnosti dostatočným spôsobom
osvedčili vznik právneho nároku žalobcu na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, teda vzájomnej
akceptácie prejavu vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, pričom vykonaná dostatočne špecifikovaná
čiastočná úhrada žalovaného tento prejav vôle konkludentným spôsobom potvrdila. Reklamáciu

žalovaného listom zo dňa 29.4.2014 a zo dňa 3.9.2014 súd vzhľadom na odstup času ako aj zistený
skutkový stav posúdil ako nedôvodnú a účelovú reakciu žalovaného na urgenciu nezaplatených faktúr.
V tej súvislosti preto súd neakceptoval návrh právneho zástupcu žalovaného na vypočutie štatutárneho
zástupcu žalovaného, ktorý sa napriek ospravedlnenej neúčasti opakovane nedostavil na nariadené
pojednávanie a to s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ku ktorej nepochybne nepatrí

povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré vedú k meritórnemu rozhodnutiu
súdu, ako aj v súvislosti so záverom ku ktorému súd už na základe dovtedy vykonaných dôkazov dospel.
Po vyhodnotení dokazovania preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, tak
ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

2.6. Priznanie náhrady trov konania žalobcovi súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a úspechom žalobcu v konaní. Žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 270,- eur, ako aj trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 5 úkonov
právnej služby (prevzatie a príprava, návrh na vydanie platobného rozkazu, písomné vyjadrenie k

odporu, zastúpenie na pojednávaní dňa 1.10.2015 a dňa 3.11.2015), za úkon v hodnote 161,01 eur a
režijného paušálu vo výške 2 x 8,04 eur a 2 x 8,39 eur za úkon, náhradu za stratu času pri zastupovaní v
dňoch pojednávaní vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu x 6
v uplatnenej výške 83,88 eur, ako aj náhradu cestovných výdavkov spojených s cestou na pojednávania
celkovej výške 271,68 eur. To všetko zvýšené o 20 %-nú daň z pridanej hodnoty, t. j. o sumu 197,77 eur.

3. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého
stupňa. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a pritomsúd prvej inštancie neúplne aj zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal výsluch žalovaného, čím
odňal žalovanému aj možnosť konať pred súdom. Poukazuje na to, že žalobca uplatňuje nárok na
zaplatenie ceny dodávky plastových VIP kariet. Tvrdí, že žalovanému dodal tieto karty v celkovom počte

5.000 kusov. Žalovaný však toto popiera a toto tvrdenie žalobcu označuje za nepravdivé. Žalovaný
mal záujem o karty a zaplatil žalobcovi aj zálohu vo výške 500,- eur. Listom z 29.4.2014 urgoval
dodanie dohodnutého počtu 5.000 ks plastových kariet, v opačnom prípade žiadal vrátiť zálohu. List
ostal bez odozvy, preto ďalším listom z 3.9.2014 žiadal o vrátenie zálohy a oznámil žalobcovi, že
netrvá na dodaní kariet. Samotné faktúry vystavené žalobcom nie sú právnym titulom zakladajúcim

nárok na zaplatenie uplatnenej pohľadávky. Faktúra ako jednostranný právny úkon je daňovým a
účtovným dokladom, ktorý však pri absencii ďalších dokladov o vzniku a priebehu zmluvného vzťahu
nespôsobuje ani nepreukazuje vznik obchodnoprávneho vzťahu. Žalobca v konaní nepreukázal dodanie
kariet. Z dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že túto skutočnosť mal súd preukázanú
výpoveďami svedkov R. a P.. Tieto výpovede však nie sú podľa názoru žalovaného dostatočným
dôkazom na preukázanie riadneho dodania VIP kariet, a to najmä pre pomer svedkov k žalobcovi.

Súd sa vierohodnosťou ich výpovedí vôbec nezaoberal a nekriticky tieto dôkazy vyhodnotil v prospech
žalobcu bez toho, aby ich bližšie vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie
neakceptoval návrh na vypočutie štatutárneho zástupcu žalovaného z dôvodov hospodárnosti konania.
Poukazuje na to, že na prejednanie veci bez účasti žalovaného neboli splnené riadne podmienky.
Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní riadne prostredníctvom právneho zástupcu odôvodnil, pričom

žiadalbyťvoveciakoúčastníkkonaniavypočutý.Aksúdjednostrannevyhodnotiltvrdeniažalobcuvjeho
prospech a žalovanému nebola daná možnosť k týmto tvrdeniam využiť riadnu procesnú obranu, bola
tak žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Poukazuje aj na závery vyplývajúce z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/96/2010 z 20.5.2010. Nevykonaním dôkazu výsluchom štatutárneho
zástupcu žalovaného, ktorý sa pre dopravnú situáciu, ktorá vznikla počas jeho cesty na súd, nedostavil

včas na pojednávanie, bola žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Toto je dôvodom pre záver
o odňatí možnosti účastníka konania konať pred súdom a tým aj dôvod na zrušenie rozsudku podľa
§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Navrhuje preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a
žalobu v celom rozsahu zamietol, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na
ďalšie konanie.

4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na obsah jeho stanovísk i vyjadrení
realizovanýchpredsúdomprvejinštancie.Považujerozsudoksúduprvejinštanciepovecnejstránkeipo
právnej stránke za spravodlivý a zákonný. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie všetkými listinnými
dôkazmi, ktoré s predmetnou vecou súvisia a svedkovia, ktorých súd vypočul pravdivo, úplne až detailne

a presvedčivo popísali všetky rozhodujúce okolnosti, z ktorých sú zrejmé skutkové okolnosti predmetnej
veci. Tvrdenie žalovaného o tom, že VIP karty neprevzal sú len jeho účelovým a ničím nepodloženým
tvrdením, ktoré v konaní nijakým spôsobom nepreukázal. Bezdôvodne sa pritom štatutárny zástupca
žalovaného pojednávaní nezúčastňoval. Za ničím nepodložené a účelové je i tvrdenie žalovaného
o údajnej úhrade zálohy vo výške 500,- eur. Z listinných dôkazov vyplynulo, že išlo o čiastočnú

úhradu konkrétnej faktúry, ktorá bola samotným žalovaným riadne identifikovaná uvedením variabilného
symbolu a všetkých ostatných platobných údajov. Samotná čiastočná úhrada znamená v zmysle § 407
ods. 3 Obch. zák. uznanie dlhu. Požiadavky na vrátenie zálohy boli realizované až po roku po úhrade
čiastky 500,- eur a k tomuto úkonu pristúpil žalovaný až po tom, čo žalobca ho žiadal o zaplatenie
zostatku ceny. Opakovane zdôrazňuje, že žalovaný sa opakovane pojednávaní nezúčastnil, nijakým

spôsobom údajný dôvod svojej neprítomnosti na pojednávaní nepreukázal. Žalobca preto navrhuje
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatňuje si i nárok na náhradu trov konania.

5. Žalovaný uvedené vyjadrenie žalobcu k podanému odvolaniu mal doručené 6.5.2016. Stanovisko k
tomuto vyjadreniu nedoručil, hoci ho riadne splnomocnený zástupca mal doručené (doručenka pri č.l.

83 spisu).

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok - ďalej aj
CSP) prejednal podané odvolanie majúc na zreteli intertemporálne ustanovenia vyplývajúce z § 470 ods.
1, 2 CSP. V zmysle týchto, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto odvolací súd v aktuálnej procesnej situácii pri
prejednaní podaného odvolania už po 1. 7. 2016 vychádzal jednak z aktuálne platnej procesnej normy,ale postup súdu prvej inštancie realizovaný ešte počas doby účinnosti O.s.p., posudzoval podľa ďalej
uvedených procesných ustanovení O.s.p..

7. Odvolaciemu súdu neušlo pozornosti to, že v písomnom vyhotovení rozsudku súdu prvej inštancie je
uvedené poučenie o možnosti podať odvolanie len proti výroku o trovách konania. Súd prvej inštancie do
písomného vyhotovenia rozhodnutia pojal poučenie o opravnom prostriedky ako keby išlo o rozhodnutie
podľa§153cO.s.p.rozsudkomprezmeškanie.Otakútosituáciuvšaknejde,apretoodvolacísúdposúdil
prípustnosť podaného odvolania, aká je daná proti ostatným rozsudkom, na ktoré sa nevzťahuje úprava

o neprípustnosti odvolania proti rozsudku v zmysle ust. § 202 ods. 1 O.s.p.. Odvolanie žalovaného proti
rozsudku bolo podané včas a je proti nemu prípustné, preto sa ním odvolací súd zaoberal.

8. Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania. Nariadenie pojednávanie
si nevyžadovala potreba zopakovania alebo doplnenia dokazovania a nevyžadoval si to ani dôležitý
verejný záujem (§ 385 ods. 1, 2 CSP).

9. Odvolací súd teda prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania, pričom miesto a čas
verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu, ale aj na internetovej stránke súdov
SR (§ 378 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP).

10. Odvolací súd pri preskúmavaní rozhodnutia súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu predchádzalo,
bol viazaný uplatnenými odvolacími dôvodmi (§ 212 ods.1, 3 O.s.p.), čo vyplýva aj aktuálne i z aplikácie
ust. § 380 CSP. Pri zachovaní procesných účinkov podaného odvolania pri aplikácii vyššie uvedeného
ust. § 470 ods.2 veta prvá CSP však treba vychádzať z tých procesných noriem, ktoré boli účinné v čase
realizovaného procesného úkonu. Po takomto prieskume napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu

predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť
zmenu či zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

11. Uznesením 2Cob/29/2016-99 z 29.9.2016 odvolací súd najskôr rozhodol o pokračovaní v konaní
s právnym nástupcom zaniknutej pôvodne žalovanej spoločnosti, so spoločnosťou ANTRIM, s.r.o., so

sídlom Bancíkovej 1/A, 821 03 Bratislava, IČO: 46 234 853.

12. Zásadnou odvolacou námietkou je námietka poukazujúca na to, že v konaní došlo k procesnej vade
založenej na tom, že pri nevyhovení návrhu právneho zástupcu žalovaného na výsluch štatutárneho
zástupcu žalovaného ako účastníka konania došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom.

13. O procesnú vadu v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., spočívajúcu v odňatí možnosti konať
pred súdom, ide vtedy, ak súd v priebehu konania neumožnil účastníkovi vykonať práva priznané
mu Občianskym súdnym poriadkom, a to najmä právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, vyjadriť sa k
rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované

dôkazné prostriedky, právo so súhlasom predsedu senátu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom
(svedkom) a právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu i právnej
stránke veci (§ 101 ods. 1, § 117 ods. 1, § 118 ods. 1 a 4, § 123, § 126 ods. 3, § 131, § 211, § 215 O.s.p.).
Vada konania podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho
konania na spravodlivý súdny proces.

14. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR - „ďalej len ústavy“, čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd - ďalej len „dohovor“) je umožniť každému
bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo
veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia

skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a
právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by
poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo
účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,

teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl.
46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).15. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie mu odňal možnosť konať pred súdom tým, že
nevykonal ním navrhnutý dôkaz, treba uviesť, že podľa ustálenej judikatúry platí, že takýto postup súdu

nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiž povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických
osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.). O
tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje

však súd. Z uvedeného je zrejmé, že Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo
vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalovaný v danej veci využil (nebolo mu
odňaté). Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať
s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov
alebo predstáv žalovaného nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom,
lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania

(§ 120 ods. 1 O.s.p.).

16. Žalovaný zastúpený zástupcom s plnou mocou pre celé konanie bol pred súdom prvej inštancie
riadne upovedomený o nariadených pojednávania vo veci. Podľa zápisnice o realizácii prvého
pojednávania vo veci dňa 1.10.2015 o konaní ďalšieho pojednávania nariadeného na deň 3.11.2015

mal štatutárneho zástupcu žalovaného vyrozumieť jeho právny zástupca, ktorý bol povinný účelne
využívať všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci, chrániť práva
a oprávnené záujmy zastupovaného, konať pritom svedomite a uplatňovať všetko, čo podľa jeho
presvedčenia a príkazu klienta pokladal za prospešné (§ 25 ods. 2 OSP a § 18 zákona č. 586/2003
Z.z. o advokácii). Štatutárny zástupca žalovaného, hoci bol riadne predvolávaný na pojednávania na

súde prvej inštancie, sa týchto pojednávaní ani raz nezúčastnil a ani z dôležitého preukázaného dôvodu
nepožiadal o odročenie pojednávania. Tvrdenie o údajnej dopravnej nehode v zahraničí ako dôvode
neúčasti na pojednávaní dňa 3.11.2015 nebolo preukázané. Na úvod tohto pojednávania splnomocnený
zástupca žalovaného súhlasil s realizáciou pojednávania a s výsluchom predvolaných svedkov i bez
prítomnosti konateľa žalovaného. Na záver tohto pojednávania jeho zástupca síce požiadal o odročenie

pojednávania z dôvodu, že štatutárny zástupca žalovaného nebol vypočutý, ale takýto dôvod však
nemožno považovať za dôležitý dôvod odročenia pojednávania v zmysle § 101 ods. 2 druhá veta OSP.

17. Zo žiadneho z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno vyvodiť, že by súd v každom
prípade musel vypočuť účastníka konania. Výsluch účastníka je iba jedným z dôkazných prostriedkov

(§ 125 O.s.p.) a tento súd hodnotí ako každý iný dôkaz. Pri nedostatku výpovede účastníka, súd zváži,
či to nie je na ujmu riadneho zistenia skutkového stavu veci. Súd prvej inštancie preto nepochybil,
ak majúc za to, že skutkový stav zistený z vykonaných dôkazov stačí na rozhodnutie vo veci samej,
štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý bol v konaní pasívny (nezúčastnil sa nariadených pojednávaní
bez preukázania objektívnej prekážky v účasti), v konaní nevypočul. Okresný súd svojím postupom

žalovaného nevylúčil z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré mu vtedy platný Občianky súdny
poriadok priznával.

18. Žalovaný bol zastúpený zástupcom s plnou mocou pre celé konanie a prostredníctvom tohto
zástupcu vykonával všetky procesné úkony. Nevyhovenie návrhu na odročenie pojednávania za účelom

výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného nemožno z vyššie uvedených dôvodov považovať za takú
vadu konania, ktorá by mala za následok záver o odňatí možnosti žalovanému konať pred súdom. Tento
uplatnený odvolací dôvod preto nemožno vyhodnotiť za opodstatnený.

19. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie zodpovedajúco ust. § 153 ods. 1 O.s.p. vo

veci vykonal dokazovanie, z ktorého vyvodil aj správne skutkové závery. Obsah realizovaných dôkazov
výsluchomsvedkovR.aP.korešpondujesobsahompredloženýchlistinnýchdôkazovnespochybnených
relevantným spôsobom ani žalovaným, ktorý sa splnomocneným zástupcom zúčastnil pojednávania,
keď sa tieto svedecké výpovede realizovali. Zástupca žalovaného mal možnosť zaujať k výpovediam
svedkov i k ďalším dôkazom stanovisko, či realizovať iný spôsob procesnej obrany rešpektujúc obsah

vykonaných dôkazov. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že zástupca žalovaného na úvod posledného
pojednávania vo veci súhlasil s prejednaním veci aj v neprítomnosti štatutárneho zástupcu žalovaného.
Odvolací súd je toho názoru, že hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nie je v rozpore s pravidlami
logiky a zodpovedá aj pravidlám hodnotenia dôkazov tak, ako boli upravené v ust. § 132 O.s.p. Zvykonaného dokazovania súd prvej inštancie vyvodil aj správny právny záver. Ani odvolací súd nemá
pochybnosti o tom, že k uzatvoreniu obchodného záväzkového vzťahu s prvkami kúpnej zmluvy došlo a
z tohto obchodného záväzkového vzťahu vyplynul záväzok žalobcu dodať žalovanému objednaný tovar

- VIP karty a záväzok žalovaného zaplatiť kúpnu cenu v zmysle ust. § 409 ods. 1 Obch. zák., ako to
správne kvalifikoval súd prvej inštancie. Niet dôvodu na pochybnosti v tom, že žalovanému žalobca
vystavil faktúry ako daňové účtovné doklady na jeho žiadosť tak, že na prvú z uvedených faktúr žalovaný
aj realizoval plnenie - čiastočnú úhradu vo výške 500,- eur. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej
inštancie v tom, že tvrdenia žalovaného o údajnej zálohe 500,- eur, ktorá mala byť použitá na budúcu

dodávkuVIPkariet,súúčelovéachýbaimlogickosťzdôvodneniatohtoprípadnéhopostupužalovaného.
Správne súd prvej inštancie poukázal na to, že úhrada je identifikovaná v príslušnom výpise z bankového
účtu aj označením čísla faktúry ako variabilného symbolu označujúceho dôvod plnenia čiastky 500,- eur
žalovaným na účet žalobcu. Pred súdom prvej inštancie neboli nastolené otázky týkajúce sa relevancie
čiastočného plnenia v zmysle ust. § 407 ods. 3 Obch. zák., na ktoré poukazuje vo vyjadrení k podanému
odvolaniu žalobca. Preto ani odvolací súd nemá dôvod, aby sa takouto skutočnosťou bližšie zaoberal,

ak skutkové okolnosti prípadu produkované účastníkmi pred súdom prvej inštancie si takéto posúdenie
osobitne nad rámec skutkových záverov súdu prvej inštancie nevyžadovali.

20. Pri skutkovom závere, ktorý vyvodil súd prvej inštancie neboli zistené ani odvolacím súdom také
skutočnosti,ktorébyodôvodňovaliopodstatnenosťnámietkyžalovanéhooneúplnezistenomskutkovom

stave. Skutkový stav, tak ako ho popísal súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia, zodpovedá
aplikácii ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Jednoznačnosť skutkových podkladov vyplývajúcich z oboznámených
listinných dôkazov a svedeckých výpovedí o obsahu uzavretej dohody o dodávke VIP kariet, o cene
dodávky, o čiastočnom plnení ceny správne viedla k úsudku súdu prvej inštancie, že pre meritórne
rozhodnutie veci nie je potrebné realizovať výsluch konateľa žalovaného.

21. Odvolací súd za takéhoto stavu, keď nezistil vadu konania, ktorá by mala za následok odňatie
možnosti žalovanému konať pred súdom a nezistil ani opodstatnenosť námietok o nesprávne zistenom
skutkovom stave či o nesprávnom právnom posúdení, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V podrobnostiach, pokiaľ sa

týka skutkových záverov i právneho posúdenia veci, odvolací súd odkazuje na dôvody napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Uplatnené odvolacie dôvody sa v ničom nezaoberajú výhradami
žalovaného proti výške vyčíslenej náhrady trov konania. Každopádne žalobca bol v konaní pred súdom
prvej inštancie so svojim nárokom úspešný, a preto mu pri aplikácii ust. § 142 ods. 1 O.s.p. bola správne
priznaná aj náhrada trov konania. Preto aj v tejto časti týkajúcej sa náhrady trov konania, ako časti,

ktorá súvisí s vecou samou, odvolací súd nemal dôvod na prijatie iných záverov, než o potvrdení aj tohto
výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

22. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca. V zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP sa ustanovenia o trovách
konania pred súdom prvej inštancie použijú aj na odvolacie konanie. Pretože rozhodnutie odvolacieho

súdujerozhodnutím,ktorýmsakonaniekončí,odvolacísúdžalobcoviúspešnémuvkonanípriznalnárok
na náhradu trov odvolacieho konania. O výške tejto náhrady v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie. Každopádne v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP žalobca ako úspešný v odvolacom konaní
má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23.Uvedenérozhodnutieprijalsenátodvolaciehosúdupomeromhladov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).