Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/604/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213196
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412213196.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Renáty Deákovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanej

Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C/141/2012-112 zo dňa 11.
12. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovanej domáhal

vyčíslenej náhrady majetkovej škody vo výške 175,- € a nemajetkovej ujmy vo výške 608,52 €
spôsobenej okresným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j.
nerozhodnutím o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote. Vo vzťahu
k návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky o ústavnej sťažnosti žalobcu pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a práva
na nestranný súd, okresný súd uviedol, že tento ako nedôvodný zamietol ešte dňa 20. 12. 2013

uznesením č. k. 6C/141/2012-69. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie exekučným spisom sp. zn.
11Er/511/2006 a zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
okresnému súdu doručená 04. 09. 2006 a exekučný súd poveril súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára
vykonaním exekúcie dňa 21. 09. 2006. Oprávnený po vydaní poverenia dňom 16. 09. 2010 navrhol
zmenu súdneho exekútora, o ktorej okresný súd rozhodol uznesením z 05. 04. 2011 tak, že návrhu
vyhovel a ďalším vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava.
Okresný súd na základe vykonaného dokazovania exekučným spisom identifikovaným žalobcom v

žalobe tiež zistil, že v období od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora v predmetnom
exekučnom konaní do rozhodnutia súdu o návrhu oprávneného uznesením okresného súdu nebol
exekučný súd nečinný. Pre účely rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora vyzval exekučný súd dňa
04. 10. 2010 a 14. 02. 2011 pôvodného exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a doloženie exekučného
spisu, pričom súdny exekútor na výzvu súdu reagoval až dňa 31. 03. 2011. Okresný súd uzavrel, že
nemal preukázaný tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden z predpokladov pre

vznik zodpovednosti žalovanej za škodu a svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d), § 9
ods. 1, ods. 2 a § 17 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú privýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a

vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité
dôvodyapredložilsúdulistinyspájanésoznačenýmidôvodmi.Súdpretonemoholpostupovaťpodľaust.
§ 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ďalej poukázal na to, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie bolo potrebné z konania vylúčiť, aj s ohľadom na prax
iných súdov. Za týchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pri rozpore

s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho
súdu pre ľudské práva v Štrassburgu neobstojí, žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho
práva na nestranný súd, ktorého výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu, nebolo a nie
je prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval
vylúčený sudca. Konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v
čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o návrhu žalobcu na

prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie.
Žalobca podal proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase
podania odvolania o zamietnutí návrhu vo veci samej nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania. Dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho
rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke

nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu, osobitne maria jeho
možnosť konať pred súdom. Žalobca taktiež uviedol, že trval na osobnej účasti právneho zástupcu na
pojednávaní, nemal sa možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Za takejto procesnej situácie došlo k
degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu

jeho možnosti konať pred súdom. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil žalobcovi s cieľom ovplyvniť
rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam veci. Žalobca ako strana
konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom
a prednesom vyjadriť, a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich protitvrdení.
Okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám.

Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote
a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany
exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá
uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

Žalovaná sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods.
1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanej domáhal vyčíslenej náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom v

exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. nerozhodnutím o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote; žalobca navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnym
exekučným spisom okresného súdu. Priamo v žalobe vzniesol žalobca námietku zaujatosti všetkých
sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z
prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd doručil žalobu žalobcu

žalovanej na vyjadrenie; obidvom účastníkom konania doručil písomné poučenie účastníka konania
okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O. s. p.; vyjadrenie žalovanej k žalobe riadne doručil žalobcovi
prostredníctvom pošty. Na prejednanie veci samej nariadil okresný súd prvé pojednávanie na deň
26. 11. 2013, ktoré bolo odročené za účelom rozhodnutia o návrhu žalobcu na prerušenie konania;
uznesením č. k. 6C/141/2012-69 zo dňa 20. 12. 2013 okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania

do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti žalobcu pre
porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd zamietol; predmetné uznesenie
potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17Co/484/2014-84 zo dňa 30. 04. 2014. Napriek
tomu žalobca pred ďalším pojednávaním nariadeným na deň 11. 12. 2014 opätovne doručil okresnémusúdu rovnaký návrh na prerušenie konania spolu s návrhom na zrušenie nariadeného pojednávania. Na
nariadené pojednávanie okresný súd riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a zástupcu
žalovanej; okresný súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov, vykonal dokazovanie obsahom spisu

a fotokópiou exekučného spisu 11Er/511/2006, vyhlásil dokazovanie za skončené a verejne vyhlásil
napadnutý rozsudok. V spise okresného súdu je pripojená fotokópia v napadnutom rozsudku uvedeného
konkrétneho exekučného spisu ohľadne exekučného konania, v ktorom mala byť žalobcovi podľa návrhu
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda.
Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce konanie
spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací súd udáva, že
okresnýsúdnazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniam,naktoréaplikoval

správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu
o nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu považuje aj odvolací súd v celom rozsahu
za správny, pretože žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v spornom
exekučnom konaní. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§
212 ods. 1 O. s. p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a

procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či
došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s. p.).
Odvolacia námietka žalobcu, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym

úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31. 05. 2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia žalobcu svojím

nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11. 03. 2013 alebo sp. zn.
3Cdo/202/2013 zo dňa 12. 09. 2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011 zo dňa 27. 04. 2012). O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu

riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil; zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom
riadne doručené. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.
Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti
a vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti, odňal možnosť konať pred

súdom a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie, tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že
predvolanie na pojednávanie dňa 11. 12. 2014 doručil okresný súd právnemu zástupcovi žalobcu riadne
prostredníctvompoštyavčassposkytnutím 5-dňovejzákonnejlehotynaprípravunapojednávanie.
Žalobca žiadal o zrušenie pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z
prejednávania a rozhodovania veci, iný dôvod na odročenie pojednávania neuviedol. O námietke

zaujatosti sudcov okresného súdu vznesenej žalobcom nadriadený súd riadne rozhodol; nesúhlas
žalobcu s rozhodnutím nadriadeného súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania,
pretože žalobcovi zostáva zachovaný odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený
sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p.). Na vykonanie
pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalobcu boli podľa odvolacieho súdu splnené

zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom nemôže
dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. Navyše zo spisu okresného súdu vyplýva, že
žalobcovi bolo riadne doručené aj vyjadrenie žalovanej k žalobe. K odňatiu možnosti žalobcu konať pred
súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov, toto však pozostávalo len s oboznámením sa s exekučným spisom, ktorý ako

dôkaz navrhol vykonať samotný žalobca priamo v žalobe s tým, že žalobca bol účastníkom uvedeného
exekučného konania a teda obsah exekučného spisu mu bol nepochybne známy. Iné dokazovanie
okresný súd nevykonal. Okresný súd osobitným uznesením riadne rozhodol aj o prvom návrhu žalobcu
na prerušenie konania, ktoré v čase rozhodovania okresného súdu vo veci samej bolo už právoplatné.K tvrdenému odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nemohlo dôjsť ani postupom okresného
súdu, ktorý napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o
zamietnutí prvého návrhu žalobcu na prerušenie konania a bez rozhodnutia okresného súdu o druhom

totožnom návrhu žalobcu na prerušenie konania, ktorého výsledkom mohlo byť len rozhodnutie o
zastavení konania (o návrhu na prerušenie konania) pre prekážku veci rozhodnutej podľa § 159 ods.
3 O. s. p.
Žalobca odvolaním zotrval aj na stanovisku o porušení jeho práv dôsledkom nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu. Odvolací súd sa s argumentáciou žalobcu nestotožnil, pretože žalobca

nepreukázal nesprávny úradný postup exekučného súdu (existenciu prieťahov v súdnom konaní),
čo je základný predpoklad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ťažisko
argumentácie žalobcu o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že súd si
nesplnil zákonnú povinnosť, pretože o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora nerozhodol
do 30 dní od doručenia návrhu na súd, čím konal so zbytočnými prieťahmi a rozhodnutie o zmene
súdneho exekútora vydal po veľmi dlhom čase. Z exekučného spisu sp. zn. 11Er/511/2006 okresný súd

zistil, že oprávnený po vydaní poverenia dňom 16. 09. 2010 navrhol zmenu súdneho exekútora, o ktorej
okresný súd rozhodol uznesením z 05. 04. 2011 tak, že návrhu vyhovel. Okresný súd tiež zistil, že v
období od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora v predmetnom exekučnom konaní do
rozhodnutia súdu o návrhu oprávneného uznesením okresného súdu nebol exekučný súd nečinný a pre
účely rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora vyzval dňa 04. 10. 2010 a 14. 02. 2011 pôvodného

exekútora na vyčíslenie trov exekúcie a doloženie exekučného spisu. Súdny exekútor na výzvu súdu
reagoval až dňa 31. 03. 2011. O návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora rozhodol okresný
súd v primeranej lehote. V súlade s ústavným súdom odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na množstvo
exekučných konaní, ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne
dlhšia lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie úkonu súdu (pozri napríklad uznesenia Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS/606/2012 zo dňa 14. 12. 2012 alebo sp. zn. II. ÚS/245/2013 zo
dňa 25. 04. 2013). Krajský súd k argumentácii žalobcu dodáva, že ani prípadné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty nemožno posudzovať izolovane, oddelene od ostatných okolností, ktoré v danej veci
mali vplyv na rozhodnutie súdu o zmene súdneho exekútora. Je potrebné prihliadať na všetky podstatné
okolnosti prípadu, tak ako to učinil okresný súd. Odvolací súd súhlasí s názorom okresného súdu o

nepreukázaní tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu ako jedného z predpokladov
pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu.
Nakoniec žalobca v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa
podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v tomto
smere však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Nakoľko žalobca

v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovanej
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),
v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne
zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade
nespôsobuje žalobcom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne
správny a odôvodnený plným úspechom žalovanej v konaní, ktorá však žiadne trovy konania nežiadala
nahradiť.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods.

1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná
bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vzniklo jej voči plne neúspešnému žalobcovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však žalovaná neurobila žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani jej žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho

konania proti žalobcovi nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.