Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. august 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/323/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217205705
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6217205705.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967
692, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova
13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 a žalovaného: Z. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. H., adresa pre doručovanie J. XX, XXX XX I. H. za účasti osobitného subjektu
na strane žalovaného Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so
sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 v konaní o zaplatenie 579,17 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 3Csp/283/2017-106
zo dňa 21. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o zamietnutí žaloby p o t v r d z u j e

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak,
že žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému a osobitnému subjektu na strane žalovaného trovy
prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania.

III. Žalovanému a osobitnému subjektu na strane žalovaného náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22.09.2017 domáhal zaplatenia sumy
579,17 Eur titulom zostávajúcej časti zosplatneného nezaplateného úveru žalovaným spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 08.06.2017 do zaplatenia, kvantifikovaných úrokov
vo výške 134,40 Eur a 543,05 Eur, úrokov z úveru vo výške 29,50 % ročne zo sumy 579,17 Eur od
08.06.2017 do zaplatenia a poplatkov vo výške 39,28 Eur. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej
inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a vyslovil, že žalovanému a osobitnému subjektu na
strane žalovaného sa proti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v plnej výške (druhý výrok).
1.1. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že dňa 05.05.2013 uzavrel
právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
IČO: 31 340 890 so žalovaným Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 0736174313 (ďalej aj „zmluva
o úvere“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 600,- Eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splatiť v 72 mesačných splátkach po 18,- Eur so splatnosťou splátky k 7. dňu v mesiaci, pri
ročnej úrokovej sadzbe 29,50 %, RPMN 36,38 % a priemernej hodnote RPMN 26,96 %. Celková
výška nákladov spojená s úverom činila 740,10 Eur a termín konečnej splatnosti úveru bol určený na
máj 2019. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že zmluva o úvere je

zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O. z.“),
na ktorú sa zároveň vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“).
Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 02.09.2014 oznámil žalovanému, že eviduje nedoplatok zo
zmluvy vo výške 179,96 Eur a upozornil ho, že v prípade ak do 15 dní nedôjde k uhradeniu dlžnej sumy
bude oprávnený úver zosplatniť. Keďže žalovaný napriek tejto výzve dlžnú sumu neuhradil, žalobca
pristúpil k zosplatneniu celého úveru dňom 19.09.2014, čo žalovanému oznámil listom z toho istého
dňa. Vzhľadom na námietku premlčania nároku žalobcu vznesenú žalovaným na pojednávaní konanom
sa dňa 07.08.2018 mal súd prvej inštancie za to, že právo je premlčané v trojročnej premlčacej dobe
v zmysle § 103 O. z. v spojení s § 101 O. z. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pre neplnenie si
povinností žalovaného splácať poskytnutý úver riadne a včas, právny predchodca žalobcu využil svoje
právo v súlade s § 565 O. z. v spojení s § 53 ods. 9 O. z. a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa
19. 09. 2014. V čase vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bol žalovaný preukázateľne v omeškaní s
úhradou 8 splátok po 18,- Eur, spolu vo výške 144,- Eur, z toho bol viac ako 3 mesiace v omeškaní s
úhradou splátky splatnou dňa 07.05.2014. V zmysle § 103 O. z., všeobecná 3-ročná premlčacia doba
začala plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, pre ktorú právny predchodca žalobcu pristúpil k
vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalobca využil svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (výzvou z 19.09.2014) a dodržal postup podľa § 53 ods. 9 O.
z. (upozornením z 02.09.2014). Pretože žaloba žalobcu bola doručená súdu prvej inštancie až dňa 22.
09. 2017, t.j. po viac ako 3 rokoch, súd prvej inštancie mal za to, že nárok žalobcu je premlčaný. Ďalej
skonštatoval, že pokiaľ ide o splátky, ktorých splatnosť nastala pred vyhlásením predčasnej splatnosti,
vo vzťahu k nim nezačína plynúť nová premlčacia doba, ale plynie od ich splatnosti. K požadovaným
úrokom, úrokom z omeškania a poplatkom súd prvej inštancie uviedol, že sú príslušenstvom pohľadávky
podľa § 121 ods. 3 O. z., preto ako akcesorický záväzok s pohľadávkou (hlavným záväzkom) zdieľajú
„rovnaký osud“. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu.
1.2 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“), pričom dospel k záveru, že žalovaný
aj osobitný subjekt na strane žalovaného mali v spore plný úspech, preto im priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a), f), h) C. s.
p., t.j. z dôvodu, že neboli splnené procesné podmienky, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca v odvolaní uviedol, že zosplatnenie úveru znamená
zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ nárok. V uvedenom
prípade nejde o odstúpenie od zmluvy, nakoľko zmluva ostáva i naďalej v platnosti, avšak v dôsledku
využitia veriteľovho práva dôjde k zmene termínu splatnosti splátok úveru a to všetkých tých, ktoré ku
dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti neboli uhradené (minulých aj budúcich). Vyhlásením predčasnej
splatnosti sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, tzn. v jednotnej premlčacej dobe odo dňa vyhlásenia
splatnosti úveru. Zároveň dal do pozornosti, že premlčacia doba nezačala plynúť dňa 19.09.2014, ale
až dňa 05.10.2014. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 19.09.2014, avšak žalovaný si výzvu
prevzal až dňa 24.09.2014 a vo výzve bola určená paričná lehota na desať dní, ktorá uplynula dňom
04.10.2014 z čoho vyplýva, že žalobca mohol prvý krát uplatniť svoje právo až dňa 05.10.2014. Zároveň
k otázke započítavania 10 - dňovej lehoty na dobrovoľné plnenie poukázal na uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/410/2017 - 109 zo dňa 27.03.2018 a na uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3 Cdo 198/2017 zo dňa 19. marca 2018 týkajúce sa retrospektívneho pôsobenia zmeny
júdikatúry. Žalobca položil otázku, či „zodpovedá ústavne konformnému výkladu taký výklad ustanovenia
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov týkajúci sa nezapočítania 10-dňovej lehoty
na plnenie do premlčacej doby v tom zmysle, že výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi
požíva právnu ochranu“. Poukázal aj na odlišné stanovisko sudcu a podpredsedu Ústavného súdu SR
Milana Ľalíka, ktorý skonštatoval, že: „že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov
pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú
akúkoľvek zmluvu“. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom
rozsahu a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

3. Žalovaný ani osobitný subjekt na strane žalovaného sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p. preskúmal vec
len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodu vymedzeného v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.
s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie
odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem a dospel k
názoru, že napadnutý prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie je vecne správny a je potrebné ho podľa
§ 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdiť. Vo výroku o trovách konania bol rozsudok zmenený podľa § 388 C. s. p.
len z formálnych dôvodov. Reagujúc na odvolacie námietky žalobcu na zdôraznenie vecnej správnosti
prvého výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

5. Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že
žalovanému bol na základe zmluvy o úvere zo dňa 05.05.2013 poskytnutý úver v sume 600,- Eur, ktorý
sa zaviazal vrátiť v 72 splátkach po 18,- Eur mesačne splatných vždy k 7. dňu v mesiaci. Žalovaný
zaplatil poslednú splátku splatnú v mesiaci december 2013. Listom zo dňa 02.09.2014 bolo žalovanému
oznámené, že má nedoplatok na splátkach vo výške 179,96 Eur (pohľadávka je viac ako 3 mesiace
po lehote splatnosti) a ak do 15 dní nedôjde k úhrade tejto sumy bude spoločnosť Poštová banka, a.s.
oprávnená úver zosplatniť. Listom zo dňa 19.09.2014 bolo žalovanému oznámené, že dlh z úverovej
zmluvy č. 0736174313 vo výške 754,85 Eur sa stal splatným v celom rozsahu naraz ku dňu 19.09.2014.

6. Podľa § 53 ods. 9 O. z. ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

7. Podľa § 100 O. z. sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

8. Podľa § 101 O. z. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

9. Podľa § 103 O. z. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

10. Podľa § 565 O. z. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

11. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že právne posúdenie veci zo
strany súdu prvej inštancie o dôvodnosti vznesenej námietky premlčania je správne. Vzhľadom na
argumentáciu žalobcu v odvolaní dáva odvolací súd do pozornosti, že súd prvej inštancie vyhovel
námietke premlčania nie z dôvodu, že pohľadávka je premlčaná ku dňu zosplatnenia 19.09.2014, ale z
dôvodu, že pohľadávka je premlčaná ku dňu 07.05.2014, t.j. dňom, kedy nastala splatnosť nesplnenej
splátky, kvôli ktorej žalobca predmetný úver zosplatnil. Súd prvej inštancie posudzoval premlčanie
pohľadávky žalobcu na námietku žalovaného, nie z úradnej moci podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.,
preto argumentáciu žalobcu v odvolaní k výkladu § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. považuje odvolací súd
za bezpredmetnú k prejednávanej veci a ponecháva ju bez odpovede.
11.1 Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 O. z. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom,
ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti
nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán, pričom jej uplynutím dochádza k právnym účinkom
premlčania (strata možnosti vynúteného splnenia práva na základe námietky premlčania). Z hľadiska
prejednávaného sporu je premlčacia doba trojročná (§ 101 O. z.) a nakoľko zo strany veriteľa došlo k
vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru (§ 565 O. z.), začala plynúť odo dňa splatnosti
nesplnenej splátky (§ 103 O. z.), ktorou bola splátka zo dňa 07.05.2014. K vyhláseniu mimoriadnej

(predčasnej) splatnosti úveru došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu ku dňu 19.09.2014, udialo
sa tak zjavne kvôli nesplnenej splátke splatnej dňa 07.05.2014, odkedy začala plynúť objektívna
trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie úveru, ktorej posledný deň pripadol podľa
§ 122 ods. 3 O. z. na pondelok dňa 08.05.2017 (dňa 07.05.2017 bola nedeľa). Žalobu doručil žalobca
súdu až dňa 22.09.2017, urobil tak viac ako štyri mesiace po uplynutí trojročnej premlčacej doby na
uplatnenie práva, t.j. nárok ním uplatnený je premlčaný.
11.2 Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenie § 101 O. z. je úpravou všeobecnou (lex generalis)
a ustanovenie § 103 O. z. vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred
aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Argumentáciu žalobcu v odvolaní, že trojročná premlčacia
doba plynie odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti a rovnako argumentáciu žalobcu, podľa ktorej
premlčacia doba na uplatnenie práva začína plynúť až po uplynutí lehoty na plnenie určenej vo vyhlásení
mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru, považuje odvolací súd za nedôvodnú, pretože obe sú v
priamom rozpore s ustanovením § 103 O. z. Predmetné ustanovenie neviaže začiatok premlčacej
doby na dátum vyhlásenia predčasnej splatnosti celého dlhu, ani na prípadný neskorší dátum uvedený
právnym predchodcom žalobcu v listine, ktorou dlh predčasne zosplatnil (lehota 10 dní na splnenie
celého predčasne zosplatneného dlhu), ale na dátum zročnosti (splatnosti) tej nesplnenej splátky, pre
ktorej nesplnenie sa stal zročným celý dlh.
11.3. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cz/99/1981 zo dňa 30.11.1981 uverejneného v
Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR pod publikovaným číslom 28/1984 premlčacia doba
začína plynúť dňom nasledujúcim po tom, ako dlh vznikol. Ak má veriteľ možnosť vymáhať splnenie
záväzku, prvá objektívna možnosť výkonu práva je daná okamihom, kedy veriteľ najskôr môže o splnenie
dlhu požiadať. Právny názor, podľa ktorého je beh premlčacej doby viazaný na splatnosť dlhu, ktorá
nastáva po výzve veriteľa, by znamenal neprípustné posunutie behu premlčacej doby. Odvolací súd je
toho názoru, že judikát R 28/84 je aplikovateľný na prípady, kedy veriteľ má možnosť svojim úkonom
(výzvou na splnenie dlhu) vyvolať splatnosť dlhu. Aj v prejednávanej veci vyvolal splatnosť dlhu pôvodný
veriteľ výzvou zo dňa 19.09.2014.
11.4. Vzhľadom na vyššie uvedené neobstojí ani poukaz žalobcu na uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/410/2017 zo dňa 27.03.2018, ktoré sa zaoberá otázkou započítavania 10 -
dňovej lehoty na dobrovoľné plnenie do premlčacej doby z dôvodu, že vychádza z odlišného skutkového
stavu vecí a rieši iné právne otázky, než tie ktoré sú predmetom v tomto spore a z toho dôvodu sa
predmetným rozhodnutím nezaoberá.

12. Odvolací súd konštatuje, že žiaden z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/, C. s.
p. nebol žalobcom uplatnený dôvodne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, jeho skutkové
zistenia vyplývajú z vykonaných dôkazov a vec správne právne posúdil v otázke premlčania práva, keď
prihliadol na dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného a žalobu zamietol. Pokiaľ
žalobca v podanom odvolaní poukázal na odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p.), tento v obsahu
odvolania žiadnym spôsobom konkrétne nešpecifikoval, preto sa ním odvolací súd nad rozsah skúmania
splnenia procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C. s. p.) pri rozhodovaní o podanom odvolaní nezaoberal.
Vzhľadom na to odvolací súd prvý výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

13. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalovaného a osobitného subjektu na strane
žalovaného na náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 C. s. p.) nevykonateľným výrokom, v ktorom neuviedol, v akej lehote má žalobca povinnosť
ju zaplatiť žalovanému a osobitnému subjektu na strane žalovaného. Zmena výroku rozhodnutia súdu
prvej inštancie vo výroku o trovách konania teda súvisí s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom
absentoval tento údaj. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne v zmysle
§ 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na
plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania. Obsahovo ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p. V
druhom výroku bol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenený podľa § 388 C. s. p.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p.
v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
by bola vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému a osobitnému subjektu na strane žalovaného
náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu ich plného úspechu v odvolacom konaní. Nárok na náhradu

trov odvolacieho konania však žalovanému a osobitnému subjektu na strane žalovaného odvolací súd
nepriznal z dôvodu, že im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.