Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/111/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617204887
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617204887.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej

a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Ružinov, IČO: 47 967 692,
zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom
Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - Ružinov, proti žalovanému: L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXX XX U. A. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie sumy 3.229,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5Csp/51/2017-97 zo dňa 06.03.2018,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5Csp/51/2017-97 zo dňa 06. 03. 2018 v druhej a tretej
vete výroku p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Vo zvyšnej časti (veta prvá výroku) zostáva rozsudok Liptovský Mikuláš č.k.
5Csp/51/2017-97 zo dňa 06. 03. 2018 n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutýmrozsudkomokresnýsúdvsúladesust.§52ods.1až4,§53ods.9a§565Občianskeho

zákonníka, § 1 ods. 2 vety prvej § 2 písm. d), g), h), § 9 ods. 1 vety prvej, § 9 ods. 2 písm. j) a § 11
ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. k 01.06.2012 (ďalej aj „zákon
o spotrebiteľských úveroch“), v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., vychádzajúc z článku 3.11 písm. a/ v spojení s článkom 3.12 písm. b) Všeobecných
obchodnýchpodmienokU.Q.,a.s.rozhodoltak,žežalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu2.652,40
Eur s 5,25 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 2.652,40 Eur od 16.05.2017 do zaplatenie, všetko v

40,00 Eur mesačných splátkach splatných vždy ku 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia (veta prvá výroku). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (veta druhá výroku). O trovách
konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v pomere
64 % (veta tretia výroku).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu mal
preukázané, že právny predchodca žalobcu U. Q., a. s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili

dňa 01.06.2012 zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 283104112, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru
vo výše 3.500,00 Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v mesačných splátkach vo výške
84,00 Eur. Úver bol dojednaný za nasledovných podmienok: úrok vo výške 19,50 % ročne, splatnosť
prvej splátky 06. 07. 2012, dátum splatnosti splátok k 6. dňu v mesiaci a dátum konečnej splatnosti úveru06. 06. 2018. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 21,78 %, priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov 19,59 %, celková výška nákladov 2.476,57 Eur.
3. Z výpisu z účtu žalovaného mal súd preukázané, že žalovaný čerpal úver dňa 01.06.2012 a vykonal

úhrady v sume 847,60 Eur.
4. Listom zo dňa 09.06.2014 vyzvala pôvodná žalobkyňa žalovaného na úhradu dlžnej sumy v celkovej
výške 4.097,47 Eur v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
5. Výzvou zo dňa 22.05.2014 vyzvala pôvodný žalobca U. Q., a.s. žalovaného na splatenie
dlžnej časti úveru, a to z pozostávajúceho z omeškanej splátky vo výške 880,00 Eur a poplatkov 37,06

Eur. Výzvou zo dňa 17.01.2014 vyzvala U. Q., a.s. žalovaného na zaplatenie omeškaných
splátok vo výške 528,00 Eur a poplatkov 35,96 Eur v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
Výzva za dňa 22.05.2014 bola daná na poštovú prepravu dňa 22.05.2014 a výzva zo dňa 17.01.2014
bola daná na poštovú prepravu 23.01.2014.
6. V súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami (citovanými v napadnutom rozhodnutí)
okresný súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť.

Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o
úvere, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným. Žalovaný uzavretie zmluvy o úvere a
poskytnutieúverunerozporoval.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žeprávnypredchodca
žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere - dostupná pôžička, v ktorej si dojednali poskytnutie úveru,
ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť, spolu s dojednaným úrokom. Zmluva bola uzatvorená

medzi dodávateľom a spotrebiteľom, keďže právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní a plnení
zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci
predmetu podnikateľskej činnosti, t.j. jednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter a obsah
zmluvy sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Povinnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľskom úvere je údaj o

celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmysle zákonného ustanovenia § 2 písm. h) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, sa celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
rozumie súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom. Celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sú pritom všetky náklady, vrátane úrokov, provízií, dane a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí

spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Celkové náklady spotrebiteľa sú
rozdielnou veličinou oproti celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ktorá je tvorená súčtom
samotného spotrebiteľského úveru. V tomto prípade poskytnutou sumou 3.500,00 Eur a celkových
nákladov spotrebiteľa, t. j. najmä sumou úrokov a poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o úvere, uzavretá medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným, však neobsahovala údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Zmluva
obsahovala len údaj o celkovej výške nákladov spotrebiteľa na spotrebiteľský úver v sume 2.476,57
Eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 72 mesačných splátkach po 84,00 Eur, čo činí spolu 6.048,00
Eur. Keďže výška úveru predstavovala 3.500,00 Eur a v zmluve o úvere neboli individuálne dojednané
žiadne ďalšie poplatky, ktoré by bol žalovaný povinný veriteľovi zaplatiť, predstavovala suma celkových

nákladov na spotrebiteľský úver 2.548,00 Eur, a nie 2.476,75 Eur, ako je uvedené v
zmluve. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch sankcionuje absenciu
údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok z titulu poplatkov za upomienky, ktoré zasielal
žalovanému, v tejto časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko neboli individuálne tieto poplatky

dohodnuté v zmluve a od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne
dojednané v zmluve. Nakoľko úver, poskytnutý žalovanému, sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
žalobcovi prislúchalo len právo na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutým úverom v sume 3.500,00 Eur a
vykonanýmiúhradamižalovaným,t.j.sumou847,60Eur.Súdpretouložilžalovanémupovinnosťzaplatiť
žalobcovi 2.652,40 Eur a v zostávajúcej časti podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Keďže žalovaný si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, (konkrétne neplnil povinnosť uhrádzať
riadne a včas dojednané splátky), právny predchodca žalobcu ho upozornil na možnosť predčasného
zosplatnenia úveru a následne využil svoje právo žiadať splatenie celého úveru. Právny predchodca
žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie celého nesplateného zostatku úveru s príslušenstvom v lehote
10 dní od doručenia výzvy zo dňa 09.06.2014. Keďže sa žalovaný dostal s plnením svojho peňažnému

záväzku do omeškania, súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,25
% ročne, ktorá vypláva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, odo dňa uplatneného v žalobe,
t. j. od 16.05.2017, nakoľko, vzhľadom na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, je nepochybné,že v uvedený deň už bol žalovaný s plnením peňažného záväzku v omeškaní. V zostávajúcej časti
uplatnených úrokov z omeškania súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
8. Súd povolil žalovanému priznanú sumu splácať v 40,00 Eur mesačných splátkach, v

súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením prihliadnuc na výšku priznanej sumy, sociálne
pomery žalovaného, pričom súd mal za to, že povolením splácania nebudú neprimerane ohrozené práva
žalobcu.
9. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1, 2 CSP s použitím
§ 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal úspech v spore v sume 2.652,40 Eur, t.j. vo výške

82 % a neúspech v sume 577,23 Eur, čo je 18 %, priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 64 % (82 % -
18 % = 64 % čistý úspech žalobcu v spore), voči žalovanému, ktorý bol menej úspešný v prejednávanej
veci s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

10. V zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania podal žalobca na Okresný súd Liptovský Mikuláš

podanie označené ako „Návrh na vydanie doplňujúceho rozsudku,“ v ktorom uviedol, že žalobca si v
predmetnom konaní uplatňoval (okrem iných nárokov) aj nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania vyjadrených percentom z dlžnej sumy odo dňa 16.05.2017 do zaplatenia, z
dôvodu, že do 15.05.2017 boli úroky (zmluvné aj sankčné) uplatnené v žalobe formou ich vyčíslenia (t.j.
nie percentom z dlžnej istiny). Nakoľko prvoinštančný súd žalobu v časti vyčíslených úrokov a úrokov

z omeškania v celom rozsahu zamietol (vyčíslené úroky a úroky z omeškania odo dňa uzatvorenia
úverovej zmluvy do dňa vyhotovenia listiny aktuálny stav úveru), je zrejmé, že nerozhodol o nároku
žalobcu na úroky z omeškania vo výške 5,25 % p. a. z istiny 3.229,63 Eur za obdobie odo dňa
nasledujúceho po dni zosplatnenia, t.j. odo dňa 10.06.2014 do 15.05.2017 (teda takmer za dva roky
nepriznal veriteľovi zákonný nárok z titulu omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu). S poukazom

na ust. § 225 ods. 1 CSP žalobca navrhol, aby súd prvej inštancie vydal dopĺňací rozsudok, keďže
podľa jeho názoru okresný súd nerozhodol o celej prejednávanej veci, v ktorom žiadal, aby okresný súd
dopĺňacím rozsudkom rozhodol o jeho nároku na úroky z omeškania vo výške 5,25 % p. a. z istiny vo
výške 3.229,63 Eur odo dňa 10.06.2014 do 15.05.2017.
11. V prípade, ak by súd o uvedenom nároku nerozhodol dopĺňacím rozsudkom, žalobca žiadal, aby

sa na toto jeho podanie hľadelo ako na odvolanie v rozsahu uvedenom v tomto návrhu. Pre vylúčenie
pochybností žalobca uviedol, že v ostatnom rozsahu zostáva rozsudok Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp.zn. 5Csp/51/2017 zo dňa 06.03.2018 nedotknutý.

12. O uvedenom procesnom návrhu žalobcu rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením

č.k. 5Csp/51/2017-139 zo dňa 27.07.2018, ktorý návrh žalobcu zo dňa 26.04.2018 na vydanie
dopĺňacieho rozsudku podľa § 225 ods. 2 CSP zamietol.
13. V odôvodnení tohto rozhodnutia konajúci súd uviedol, že žalobca sa vo svojom žalobnom návrhu
žalobe domáhal, aby mu súd priznal vyčíslené úroky vo výške 827,46 Eur a vyčíslené úroky vo výške
2.312,64 Eur. V žalobe tiež uviedol, že v zmysle obchodných podmienok v prípade, ak sa stane úver

predčasne splatným, žalobca je ďalej
oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve. Žalobca si uplatnil
voči žalovanému úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne, dátum začatia úročenia percentom z
dlžnej istiny od 16.05.2017 je daný dňom nasledujúcim po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo
dňa 15.05.2017, nakoľko do času 15.05.2017 sú roky (zmluvné aj sankčné) vyčíslené, a to takto: za

obdobieoduzatvoreniazmluvydovyhláseniapredčasnejsplatnostiúveru,akopoložkaaktuálnehostavu
úveru - pohľadávkový účet, úroky za obdobie od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do vyhotovenia
listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 15.05.2017, ako položka aktuálneho stavu úveru - úroky na účte ČR
(čerpanej rezervy). Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nárok na zmluvné úroky, aj úroky z omeškania
vznikol žalobcovi už skôr, nie až 15.05.2017. Tento dátum je výlučne dňom od ktorého si žalobca

uplatňuje nárok na úroky percentuálnym vyjadrením, a nie vyčíslením úrokov. Žalobca dňa 06.03.2018
doplnil súdu skutkové tvrdenia, kde okrem iného uviedol, že suma zmluvných úrokov do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 1.289,43 Eur, suma úrokov z omeškania do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 21,72 Eur. Spolu vo výške sú úroky 1.311,15
Eur, od ktorej odrátali úhrady od žalovaného vo výške 484,87 Eur. Preto výsledná suma zmluvných

úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo
výške 826,28 Eur. Suma zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu
1.822,04 Eur a suma úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu
490,55 Eur, teda spolu 2.312,59 Eur. Prvoinštančný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 06. 03.2018, v ktorom okrem iného priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo
sumy 2.652,40 Eur od 16. 05. 2017 do zaplatenia a v zostávajúcej časti uplatnených úrokov
z omeškania podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

14. Okresný súd zamietol návrh na vydanie dopĺňacieho rozsudku z dôvodu, že v
rozhodnutí zo dňa 06.03.2018 sa vysporiadal s celým predmetom konania, čiže s celým
žalobným návrhom. Vo svojom rozhodnutí podrobne uviedol, v akej výške, z akej sumy, od
akého dátumu a z akého dôvodu priznal žalobcovi úroky z omeškania. Okrem toho žalobca vo svojom
návrhu na vydanie dopĺňacieho rozsudku žiada priznať úroky z omeškania z istiny od 10.06.2014, t. j.

od skoršieho dátumu ako žiadal v žalobnom návrhu zo dňa 08.06.2017. Súd nemohol vyhodnotiť toto
podanie ani ako návrh na zmenu žaloby, pretože v spotrebiteľských sporoch, nie je v zmysle § 294
CSP, prípustná zmena žaloby. Z uvedených dôvodov po právoplatnosti tohto uznesenia predloží podanie
žalobcu na rozhodnutie o odvolaní žalobcu.

15. Následne okresný súd postupom podľa § 373 ods. 1 CSP vyzval žalobcu na odstránenie vád jeho

odvolania, a to s odkazom na ust. § 363 CSP a § 127 ods. 1 CSP (uznesenie Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č.k. 5Csp/51/2017-158 zo dňa 26.02.2019.

16.Uvedenérozhodnutieprevzalasplnomocnenázástupkyňažalobcudňa28.02.2019.Nakoľkožalobca
ostal pasívny, okresný súd opätovne uznesením č.k. 5Csp/51/2017-162 zo dňa 20.03.2019 vyzval

žalobcunaopravuadoplneniejehoopravnéhoprostriedku.Uvedenérozhodnutieprevzalsplnomocnený
zástupca žalobcu dňa 25.03.2017, ale ani do rozhodnutia súdu naň nereagoval.

17. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v

spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 a contrario) toto rozhodnutie vo veci samej (t.j. v
druhej vete výroku) a v závislom výroku o trovách konania (veta tretia výroku) v zmysle § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil.

18. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v

plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

19. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

20. V zmysle § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

21. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

22. Podľa § 373 ods. 1 vety druhej CSP súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

23. Zákonná koncentrácia konania sa prirodzene uplatňuje aj v opravných konaniach. Lehota na
podanie odvolania neohraničuje len samotné podanie odvolania (t.j. iniciovanie opravného konania),

ale aj vymedzenie programu odvolacieho konania (určenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda) a
argumentáciu tvrdenej vadnosti rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo. Po uplynutí lehoty na
podanie odvolania tak nemožno rozširovať ani meniť odvolacie dôvody, ani navrhované dôkazy.

24. Podstatou apelačného opravného systému je možnosť napadnúť jednak skutkovú, jednak právnu

stránkurozhodnutia.Právnaúpravaumožňujerozhodnutiesúduprvejinštancienapadnúťlenztaxatívne
stanovených dôvodov. V závislosti od toho, aké pochybenia, resp. nedostatky odvolateľ súdu prvej
inštancie vytýka, možno odvolacie dôvody rozdeliť na dve základné skupiny: 1./ vady konania (§ 365
ods. 1 písm. a), b), c), d) CSP), vady rozhodnutia, ktoré majú podobu skutkových vád (§ 365 ods. 1 písm.e), f), g) CSP) alebo vád právnych (§ 365 ods. 1 písm. h) OSP). Odvolanie musí byť niektorou (prípadne
viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 365 CSP), čo znamená, že nestačí len formálne citovať
v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade,

v skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Uvedenie konkrétnosti, v čom odvolateľ
vidí nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, je len v jeho dispozícii a súd ho nemôže nútiť, aby tieto
dôvody uviedol, čomu zodpovedá aj filozofia konštrukcie odvolacích dôvodov v civilnom sporovom
konaní (pozri § 373 ods. 1 CSP). Odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), teda
na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť podľa ust. § 365 CSP dôvodom na podanie

odvolania,odvolacísúdprisvojomrozhodnutíoodvolaníprihliadaťnemôže,ajkebytaképorušeniazistil.

25. Odvolateľ v podanom odvolaní vymedzuje, z akých dôvodov žiada o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia odvolacím súdom. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na
zodpovednosť žalobcu za vymedzenie odvolacích dôvodov v jeho „opravnom prostriedku“ podanom v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (dňa 26.04.2018). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich

preukázanie mohol odvolateľ meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Z vyššie
uvedených dôvodov odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu z dôvodov, ktoré odvolateľ
uviedol vo svojom elektronickom podaní so zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 26.04.2018.

26. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd uložil

žalobcovi povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 3.229,63 Eur, úroky vo výške 827,46 Eur, úroky zo
zostatku nesplatenej istiny 3.229,63 Eur vo výške 19,5 % od 16.05.2018, úroky z omeškania zo sumy
3.229,63 Eur vo výške 5,25 % mesačne od 16.05.2017 a poplatky vo výške 40,38 Eur.

27. Okresný súd v napadnutom rozsudku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.652,40

Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % od 16.05.2017 do zaplatenia, všetko v 40,00 Eur mesačných
splátkach splatných ku 20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku
s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia (veta
prvá výroku) a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol (výrok II.). Zároveň vyslovil, že žalobca má voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %.

28. S prihliadnutím na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí t.j. pre absenciu náležitostí uvedených
v ust. § 9 ods. 2 písm. j) a § 2 písm. h), súd prvej inštancie konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť
poskytnutého spotrebiteľského úveru v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov. Tak ako konštatoval súd prvej inštancie v

napadnutom rozhodnutí, právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) poskytla na základe zmluvy
zo dňa 01.06.2012 ako veriteľ žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo výške 3.500,00 Eur,
z ktorej čiastky žalovaný uhradil sumu 847,60 Eur. S poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť
predmetného spotrebiteľského úveru je zrejmé, že dlh žalovaného voči žalobcovi predstavuje čiastku
priznanú v prvej vete výroku napadnutého rozhodnutia, t.j. sumu 2.652,40 Eur, ktorá časť rozhodnutia

zostala nenapadnutá odvolaním. Zároveň v súlade so žalobou konajúci súd priznal žalobcovi i úroky z
omeškania z priznanej sumy 2.652,40 Eur od 16.05.2017 do zaplatenia.

29. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného týkajúcej sa nepriznania úrokov z omeškania vo
výške 5,25 % zo sumy 3.225,63 Eur za obdobie od 10.06.2014 do 15.05.2017 odvolací súd uvádza,

že nemôže preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než sporovou stranou v odvolaní vznesených
námietok. Zároveň však platí aj úsudok, že nie je prípustné konfrontovať súd prvej inštancie so
závermi, ktoré v konaní nevyslovil. Z tohto pohľadu kontext z vyššie uvedených odvolacích námietok
žalobcunekorešpondujesprávnymidôvodmiaskutkovýmizisteniami,naktorýchjezaloženénapadnuté
rozhodnutie. Odvolací súd preto nemá právny dôvod, resp. možnosť zaoberať sa týmito námietkami,

keďže tieto nemajú podklad v napadnutom rozhodnutí.

30. Je teda zrejmé, že sa jedná o zjavné pochybenie odvolateľa pri formulovaní odvolacích záverov.
Napokon, tak ako už bolo konštatované vyššie, žalobca si v žalobe si uplatňoval voči žalovanému len
úroky z omeškania zo sumy 3.229,63 Eur vo výške 5,25 % ročne od 16.05.2017. Ak sa teda žalobca

vo svojom opravnom prostriedku domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu úroky z
omeškania zo sumy 3.229,63 Eur vo výške 5,25 % ročne za obdobie od 10.06.2014
do 15.05.2017, tieto si v žalobe neuplatnil. Žiada sa dodať, že v prejednávanejveci žalobca ani nepodal návrh na zmenu žaloby v uvedenom rozsahu, keďže v zmysle ust. § 294 CSP
takýto je takýto procesný návrh na strane dodávateľa neprípustný.

31. Následne odvolací súd v danej veci podrobil odvolací prieskum na tie vady, na ktoré je povinný
prihliadať z úradnej povinnosti (§ 382 ods. 2 CSP), aj keď tieto neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
Odvolací súd však konštatoval absenciu takýchto dôvodov, v dôsledku čoho rozhodnutie súdu prvej
inštancie v jeho druhej vete výroku ako vecne správne potvrdil.

32. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale
od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvoinštančného konania (veta tretia výroku),
ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán a vzniknutej situácii v konaní, ako aj zákonným
ustanoveniam v ňom uvedeným.

33. Vo zvyšnej časti, nenapadnutej odvolaním (veta prvá výroku), zostalo rozhodnutie okresného súdu

nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane
nepriznal nárok na ich náhradu.

35. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému v aktuálnom odvolacom konaní
preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd
povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť nielen o nároku
na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení
sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie

o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o
nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj
§ 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a
naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver
o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu

nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť,
alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný
právny názor vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.

36. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).