Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. august 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/187/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612219616
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6612219616.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Aleny Križanovej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v
exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému V. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, XXX XX W., o vymoženie pohľadávky vo výške 221,11 Eur

s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so
sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 19885/12, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Lučenec č.k. 12Er/1149/2012-26 zo dňa 21. mája 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 12Er/1149/2012-26 zo dňa 21. mája 2019 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 12Er/1149/2012-26 zo dňa 21. mája 2019 exekúciu vykonávanú

súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp.zn. EX 19885/12 zastavil.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej veci je
Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Bratislava sp.zn. SR 05019/11 zo dňa 04.07.2011.
Zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 12.07.2010.
Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou

dňa 12.07.2010.

3. S prihliadnutím na povahu účastníkov a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári
súd prvej inštancie mal nepochybné, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva
podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto považoval za potrebné na tento právny vzťah
medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva.

4. V posudzovanej veci konštatoval, že v zmysle ustanovenia bodu 13 Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru veriteľ (remitent) doplnil dňa 13.04.2011 do neúplnej zmenky zmenkovú sumu
236,11 Eur a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy 02.02.2011. V predmetnom prípade veriteľ si
uplatnil voči dlžníkovi nárok zo zmenky vyplnenej dňa 13.04.2011 vo výške 236,11 Eur, pričom istina
poskytnutého úveru predstavovala sumu 200,- Eur. V zmysle ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“) si
veriteľ mohol voči dlžníkovi uplatniť nárok zo zabezpečovacej zmenky len v tom prípade, ak zmenková
suma v čase vyplnenia činila maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, t.j. maximálne
60,-- Eur. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok veriteľa zo zmenky
uplatnený v predmetnej exekúcii je v rozpore s týmto ustanovením.5. Nakoľko v tejto exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa
uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na obmedzenie, resp. neprípustnosť zmenky, súd prvej inštancie

exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Posúdenie povinného ako

spotrebiteľa odmietol, nakoľko s povinným uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnému
poskytnutý úver na účel zamestnania. Poukázal na znenie ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z.z., podľa ktorého spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania. Povinný v zmluve o úvere výslovne prehlásil a svoje vyhlásenie potvrdil osobitne svojim
podpisom, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Zmluvu o úvere nemožno
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V prípade

postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným
vstupoval. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ C-464/01 vo veci Johann
Gruber proti Bay Wa AG. Pokiaľ je predmetom tohto vzťahu účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť
žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, potom vzhľadom na § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
nejde o spotrebiteľský úver a na tieto zmluvné vzťahy nemožno citovaný právny predpis aplikovať.

Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru
a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečeného úveru zmenkou sa na
tieto úvery nevzťahuje. Preto mal za to, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval
ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

7. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len „CSP“)) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné, preto v zmysle § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako
vecne správne potvrdil.

9. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 05.09.2012 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný
návrh na vykonanie exekúcie. Následne doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok
vydanýStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom

v Bratislave, sp. zn. SR 05019/11 zo dňa 04.07.2011. Zo spisu ďalej odvolací súd zistil, že medzi
oprávneným a povinným bola dňa 12.07.2010 uzatvorená zmluva o úvere. Súčasťou tejto zmluvy sú
všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 13 obsahujú dohodu o vyplnení zmeniek. Dňa
12.07.2010 bola povinným zároveň vystavená neúplná zmenka. Súd prvej inštancie dňa 07.01.2013
vydalpoverenienavykonanieexekúcie.Podanímdoručenýmsúduprvejinštanciedňa03.02.2016súdny

exekútor súdu prvej inštancie postúpil doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods.
1 Exekučného poriadku. Oprávnený predmetné doplnenie návrhu doručil súdnemu exekútorovi dňa
21.01.2016. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku.

10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

14. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 12.07.2010 zmluvu
o úvere, ktorá obsahuje prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon

zamestnania. Pokiaľ v zmluve o úvere bolo uvedené, že úver bol povinnému poskytnutý za účelom
jeho zamestnania, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I. ÚS 243/07, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno
vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá zmluvu nenapísala. Podľa
tohto rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky z doslovného výkladu textu zmluvy musí byť

zrejmá vôľa zmluvných strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu
účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov
zmluvy prednosť pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. V danom prípade zmluva
o úvere bola napísaná oprávneným na predtlačenom formulári. V prípade, ak sú v zmluve použité
formulácie a pojmy, ktoré je možné vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v neprospech toho,

kto ich do zmluvy uložil. Zmyslom tohto princípu je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie
pripúšťajúce viacerý výklad a následne v zlej viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor
záujmov druhej strany. Preto sa javí rozumným postulát, podľa ktorého tvorca zmluvy, ktorý argumentuje
neurčitým ustanovením, pripúšťajúcim viacerý možný výklad, sám musí preukázať, že nekoná v zlej
viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus na tvorcom tvrdenom význame. Oprávnený v danom

prípade v záhlaví formulárovej zmluvy o úvere označil dlžníka - povinného údajmi označujúcimi ako
fyzickú osobu, pričom v zmluve bolo zaškrtnuté políčko poskytnutia finančných prostriedkov na účel
zamestnania, čo vyvoláva pochybnosti v osobe povinného, t.j. či zmluvu o úvere uzatváral naozaj
za účelom povolania alebo nie. Preto v zmysle princípu vyjadreného vo vyššie citovanom rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd vychádzal z princípu, že označenie dlžníka v zmluve

o úvere je spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý túto zmluvu nenapísal. Uvedené
potvrdzuje aj ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Keďže oprávnený v
danom prípade neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, či na základe uzavretej zmluvy o úvere
boli povinnému finančné prostriedky poskytnuté na účel zamestnania, odvolací súd dospel k záveru, že

vzťah založený zmluvou o úvere uzavretou medzi účastníkmi konania je spotrebiteľským vzťahom, na
ktorý je potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, tak ako to urobil aj súd
prvej inštancie.

16. Odvolací súd zároveň uvádza, že v prípade, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie

exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je exekučný súd v zmysle § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 povinný skúmať, či v tomto konaní bolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Vzhľadom na to, že exekučným titulom v predmetnej

veci je rozhodcovský rozsudok vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd prvej inštancie na predmetnú vec správne
aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Z uvedených dôvodov námietku
oprávneného,žesúdprvejinštancienesprávnepostupoval,keďnapredmetnúvecaplikovalustanovenie
§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku považoval za nedôvodnú.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právneho posúdenia veci. Vzhľadom na
to, že podľa § 380 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a oprávnený v odvolaní nenamietalďalšie dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie exekúciu zastavil, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

18. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).