Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/122/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919202063
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6919202063.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov
senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobkyne: D. B., rod. Z., nar. XX.
XX. XXXX, bytomXXX XX P., H. XXX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Čipkom, Advokátska
kancelária 981 01 Hnúšťa, Partizánska 197, proti žalovaným: 1/ J. J., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
XXX XX P., H. XXX, t. č. bytom XXX XX S. J., M. XX/XX, 2/ EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom 851

02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 a 3/ Dražobnej spoločnosti,
a. s., 821 08 Bratislava, Zeleninárska 6, IČO: 35 849 703, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou
STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s. r. o., so sídlom 811 08 Bratislava, Dunajská 15, IČO: 36 795 038,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 6C/12/2019-46 zo dňa 24. 04. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým žalobkyni uložil povinnosť podať žalobu vo
veci samej do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia proti druhej strane sporu, m e n í tak, že:
ukladá žalobkyni podať voči žalovanej 1 žalobu vo veci samej o určenie vlastníckeho práva do 30 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Vo zvyšku uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie ktorým:
- uložil navrhovateľovi dražby EOS KSI Slovensko, s. r. o., aby sa zdržal výkonu záložného práva k
nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre obec a kat. úz. P. ako parcely registra
„C“, evidované na katastrálnej mape ako CKN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 200 m2, CKN parc. č. XXXX/XX - záhrada vo výmere 199 m2, spolu so stavbou rodinného

domu súpisné číslo XXX na CKN parc. č. XXXX/XX titulom ťarchy záložného práva podľa zmluvy reg.
č. 234832/ZAL/1 zapísanej 07. 05. 2012 pod V - 824/2012.
- uložil dražobníkovi Dražobná spoločnosť, a. s., aby upustil od vykonania dražby k nehnuteľnostiam,
ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre obec a kat. úz. P. ako parcely registra „C“, evidované
na katastrálnej mape ako CKN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 200 m2,
CKN parc. č. XXXX/XX - záhrada vo výmere 199 m2, spolu so stavbou rodinného domu súpisné číslo

XXX na CKN parc. č. XXXX/XX podľa oznámenia o konaní dobrovoľnej dražby zn. 84/2019 zapísaného
v katastri nehnuteľnosti 28. 03. 2019 pod P 109/2019.
V poradí ďalšími výrokmi navrhovateľke uložil podať žalobu vo veci samej do 30 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia (napadnutého uznesenia) proti druhej strane sporu a priznal navrhovateľke nárok na
náhradu trov konania v plnej uplatnenej výške.

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že mal z návrhu navrhovateľky a ňou
predložených listinných dôkazov za preukázané, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzistranami sporu s tým, že navrhovateľkou opísané skutočnosti hodnoverne osvedčujú dôvodnosť nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež je z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľka domáha. Okresný súd v dôvodoch uviedol, že v listinách zo dňa 05. 04. 2019 (odstúpenie

od zmluvy a vrátenie daru), ktoré boli navrhovateľkou doručené protistrane J. J., sú opísané dôvody
odstúpenianavrhovateľkyoddarovacejzmluvyuzavretejdňa15.01.2001,predmetomktorejbolisporné
nehnuteľnosti, teda, že dcéra navrhovateľky ako obdarovaná sa nesprávala v súlade so zásadami
slušného správania a zaobchádzania, správala sa spôsobom porušujúcim dobré mravy, navrhovateľke v
ničom nepomáhala a porušovala aj svoj záväzok primeraného zabezpečenia zaopatrenia navrhovateľky.

3. Okresný súd poukázal na to, že navrhovateľka je názoru, že jej prejavom vôle o odstúpení od zmluvy
zo dňa 05. 04. 2019 sa darovacia zmluva zrušila od začiatku a ak dcéra navrhovateľky Silvia Sendrejová
vlastnícke právo k predmetu darovacej zmluvy nenadobudla, tak potom ani nemohla uzatvoriť záložnú
zmluvu, predmetom ktorej boli tieto nehnuteľnosti. V takom prípade je výkon záložného práva v rozpore
s oprávnením záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pretože záložné

právo v prospech záložného veriteľa zaniklo. Okresný súd uviedol, že z predložených listinných dôkazov
- rozhodnutí Okresného úradu, katastrálneho odboru v S. J., rozhodnutia Okresného úradu T. T., ako
aj preloženého výpisu z listu vlastníctva č. XXX kat. úz. P. vyplýva, že postavenie navrhovateľky ako
oprávnenej z vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania predmetu
darovacej zmluvy v prospech navrhovateľky a jej t. č. neb. manžela je značne neisté, keďže toto

oprávnenie nie je ako ťarcha na liste vlastníctva zapísané a to napriek tomu, že účastníci darovacej
zmluvy uzavretej dňa 15. 01. 2001 sa dohodli v bode 5. darovacej zmluvy na jeho zriadení (vecného
bremena). Podľa okresného súdu neisté postavenie navrhovateľky vyplýva aj z toho, že táto doteraz
v správnom konaní nedosiahla opravu chyby v katastrálnom operáte, keďže Okresný úrad S. J.,
katastrálny odbor svojím rozhodnutím x43/2016 zo dňa 02. 06. 2016 konanie vo veci opravy chyby v

katastrálnom operáte prerušil. Okresný súd v daných súvislostiach uviedol, že v prípade vydraženia
nehnuteľností v dražbe, ktorá sa mala vykonať podľa oznámenia o dražbe Dražobnej spoločnosti, a.
s., zn. 84/2019 dňa 29. 04. 2019 o 14.20 h v hoteli Ďumbier Brezno na základe návrhu navrhovateľa
dražby EOS KSI Slovensko, s. r. o., by potom mohol nastať stav, že vydražiteľ by sa mohol domáhať
vypratania nehnuteľností pred tým, ako ťarcha užívania rodinného domu bude po oprave zapísaná v liste

vlastníctva. Mohlo by tým dôjsť k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len za mimoriadne sťažených podmienok
a aj prípadný výkon rozhodnutia súdu by bol značne ohrozený. Okresný súd na základe uvedených
skutočností dospel k záveru, že sú naplnené predpoklady pre potrebu bezodkladnej úpravy pomerov
medzi navrhovateľkou, záložným veriteľom ako aj dražobníkom a v zmysle § 328 ods. 1 zák. č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nariadil predmetné neodkladné opatrenie.

4. Okresný súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uplatnil tiež postup v
zmysle § 336 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania,
môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno

dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Keďže okresný súd mal za to, že len nariadeným
neodkladným opatrením nemožno v danej veci dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, tak
uložil navrhovateľke povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti žalobu vo veci samej.

5. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie dražobník Dražobná spoločnosť, a. s., ktorý

namietal absenciu svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní. Uviedol v ňom, že dražobník svoje
oprávnenie vykonávať dražbu, ako jednu z foriem výkonu záložného práva odvodzuje výlučne z
oprávnenia záložného veriteľa. Ak oprávnenie záložného veriteľa realizovať záložné právo zanikne,
má to automaticky za následok zánik oprávnenia dražobníka dražbu vykonať. Z uvedeného dôvodu
považuje za dostačujúce, ak je neodkladným opatrením nariadené záložnému veriteľovi, ako

navrhovateľovi dražby, zdržať sa výkonu záložného práva. V nadväznosti na uvedené poukázal na
to, že nárok žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia voči dražobníkovi neobstojí z toho
dôvodu, že dražobník nie je zmluvnou stranou záložnej zmluvy, a teda nie je nositeľom subjektívnych
práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu existujúceho výlučne medzi žalovanou a záložným
veriteľom, z ktorého vyplýva oprávnenie záložného veriteľa realizovať záložné právo k dotknutým

nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej. Uviedol, že z týchto dôvodov považuje výrok uznesenia
smerujúci proti dražobníkovi za nadbytočný a preto odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté
rozhodnutie zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k
dražobníkovi zamieta. V tomto smere poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 19 ods. 1 zák.č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona o notároch (ďalej aj len „zák. o
dobrovoľných dražbách“), ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/166/2018 zo dňa
18. 12. 2018 a rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/180/2018 zo dňa 22. 08. 2018.

6. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie aj záložný veriteľ EOS KSI Slovensko, s. r. o.
Namietal v ňom tú skutočnosť, že žalovaný sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností v roku 2001,
pričom k zriadeniu záložného práva došlo v roku 2012 a k odstúpeniu od darovacej zmluvy došlo až
v roku 2019. Je zrejmé, že v čase zriadenia záložného práva bol žalovaný vlastníkom nehnuteľností,

pričom jeho právo disponovať s nehnuteľnosťami za účelom prípadného zriadenia záložného práva
nebolo nijako obmedzené. K zrušeniu darovacej zmluvy došlo až v roku 2019 odstúpením, čo však
nemá nijaký vplyv na otázku platnosti zriadeného záložného práva ako zabezpečovacieho inštitútu,
pretože opačný výklad by neprimerane zaťažoval veriteľa, v prospech ktorého bolo záložné právo
zriadené. V odvolaní poukázal aj na ust. § 21 ods. 2 zák. o dobrovoľných dražbách podľa ktorého, ak sa
spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá

tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť zmluvy. V súvislosti
s uvedeným odvolateľ uviedol, že právny prostriedok pre tento prípad poskytuje niekoľko prostriedkov
právnej ochrany, vrátane žaloby o neplatnosť dobrovoľnej dražby, a preto odpadá potreba dočasnej
úpravy pomerov strán neodkladným opatrením. Na základe týchto skutočností navrhol, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia

zamietne.

7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) včas
podané odvolanie prejednal, rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. § 379
a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (á contrario) CSP uznesenie okresného

súdu v časti, v ktorej nepristúpil k zmene napadnutého uznesenia, podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
potvrdil z nasledovných dôvodov:

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

15. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončenínastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je len dočasná
úprava pomerov strán sporu. Charakter neodkladného opatrenia si nevyžaduje, aby súd nevyhnutne
zistil všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a preto pri ich zisťovaní

nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Nariadenie neodkladného
opatrenia však v každom prípade vyžaduje splnenie podmienky, že je daná potreba bezodkladne
upraviť pomery, alebo dôvodnosť obavy, že exekúcia bude ohrozená. Tu je nevyhnutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo
obavu z ohrozenia exekúcie, teda, že musí byť osvedčená potreba nariadenia neodkladného opatrenia

ako aj to, že jeho nariadením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha.

16. Pokiaľ ide o výklad pojmu osvedčovanie, tak tento pojem na rozdiel od dokazovania znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.
Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by preto mal
obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Je tak na strane navrhovateľa aby

preukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, cez osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, až po preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Potreba prenesenia dôkazného bremena výlučne na navrhovateľa neodkladného opatrenia vyplýva zo
skutočnosti, že súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, čo súvisí jednak s tým, že oboznámenie ostatných

účastníkov (strán sporu) s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred jeho nariadením
by mohlo zmariť jeho účel, a navyše taký postup by oddialil možnosť jeho nariadenia.

17. Odvolací súd po predložení spisu zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka v podanom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že darovacou zmluvou uzavretou dňa 15. 01. 2001

vtedy ešte spoločne so svojím t. č. nebohým manželom D. B. darovala svojej dcére - žalovanej J. J.
nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre obec a kat. úz. P. ako parcely registra
„C“, evidované na katastrálnej mape ako CKN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 200 m2, CKN parc. č. XXXX/XX - záhrada vo výmere 199 m2, spolu so stavbou rodinného
domu súpisné číslo XXX na CKN parc. č. XXXX/XX. V obsahu darovacej zmluvy sa dohodli na zriadení

vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania predmetu darovacej zmluvy v
jej prospech, ako aj v prospech jej manžela. Zároveň si v zmluve vyhradili právo odstúpenia od zmluvy
pre prípad, ak sa k ním obdarovaná a jej rodinní príslušníci nebudú správať v súlade so zásadami
slušného správania a zaobchádzania, ako aj pre prípad odkázanosti na obdarovanú osobu, ak im
táto neposkytne primerané zabezpečenie a zaopatrenie. Z návrhu vyplýva, že J. J. žila spoločne s

navrhovateľkou a svojou rodinou v predmete darovacej zmluvy až do konca apríla 2016, kedy sa dcéra J.
odsťahovala a opustila spoločnú domácnosť. V tomto čase navrhovateľka zistila, že dcéra J. J. zaťažila
bez jej vedomia predmet darovacej zmluvy záložným právom v prospech Československej obchodnej
banky, v dôsledku čoho došlo k začatiu výkonu záložného práva. Navrhovateľka z listu vlastníctva zistila,
že napriek dohode o zriadení vecného bremena táto ťarcha nebola v katastri nehnuteľností vyznačená,

a preto dňa 30. 11. 2015 podala návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte kat. úz. P.. O tomto
návrhu na opravu chyby doposiaľ rozhodnuté nebolo, nakoľko Okresný úrad S. J. konanie v predmetnej
veci prerušil.

18. Navrhovateľka spolu s návrhom predložila na preukázanie svojich tvrdení súdu aj listinné dôkazy

- darovaciu zmluvu zo dňa 15. 01. 2011, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre obec a kat. úz. P. zo dňa
02. 04. 2019, návrh na opravu chyby v katastrálnom operáte v kat. úz. P. doručený Okresnému úradu,
katastrálnemu odboru v S. J. dňa 30. 11. 2015, rozhodnutia katastrálneho úradu v S. J. X 43/2015 z
11. 01. 2016, X 53/2018 z 02. 06. 2016, oznámenia Okresného úradu v S. XX. Odvolacízo dňa 27. 02.
2017 a 03. 10. 2018, rozhodnutie Okresného úradu T. T. č. Xo2/2016 zo dňa 14. 04. 2016, oznámenie

o dražbe Dražobnej spoločnosti, a. s., zn. 84/2019 zo dňa 22. 03. 2019, výzvu adresovanú dcére J. zo
dňa 13. 04. 2016 a tiež odstúpenie od zmluvy a výzvu na vrátenie daru, obidve zo dňa 05. 04. 2019.

19. Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
smerovala voči záložnému veriteľovi EOS KSI Slovensko, s. r. o. a voči dražobníkovi Dražobnej

spoločnosti, a. s. V samotnom návrhu v časti označenia strán síce uviedla, že záložný veriteľ a dražobník
majú v konaní vystupovať ako tretie osoby popri žalovanej J. J., rod. B., ale vzhľadom na formuláciu
petitu a skutočnosť, že ide o konanie o nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné záložného
veriteľa i dražobníka považovať za strany konania. Zo znenia ust. § 325 ods. 2 CSP vyplýva, že„Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby ....“Aj s poukazom na uvedenú právnu úpravu,
ak navrhovateľka žiadala, aby súd uložil záložnému veriteľovi zdržať sa výkonu záložného práva a
dražobníkovi upustiť od vykonania dražby k nehnuteľnostiam a súd postupom podľa § 325 a nasl.

CSP návrhu vyhovel, je potrebné ich považovať za sporové strany konania (o nariadenie neodkladného
opatrenia). Z uvedeného dôvodu odvolací súd v záhlaví tohto rozhodnutia pristúpil k zmene označenia
v stranách tohto konania tak, že žalovanými v konaní sú: 1/ J. J., rod. B., 2/ EOS KSI Slovensko, s. r.
o. a 3/ Dražobná spoločnosť, a. s.

20. Každý z troch vyššie uvedených žalovaných má v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia
pasívnu vecnú legitimáciu, ktorá im vyplýva nielen z ustanovení CSP o neodkladnom opatrení, ale aj zo
zákona o dobrovoľných dražbách (zák č. 527/2002 Z. z.) Námietka dražobníka tvrdiac, že nakoľko tento
nie je zmluvnou stranou záložnej zmluvy, a teda nie je ani nositeľom záložného práva (nemá v tomto
konaní pasívnu vecnú legitimáciu), je preto nesprávna a nedôvodná. V zmysle zákona o dobrovoľných
dražbách dražobník ako organizátor a vykonávateľ dražby je oprávnený dražbu vykonať na základe

písomnej zmluvy o vykonaní dražby uzavretej medzi dražobníkom a navrhovateľom dražby (§ 16).
Navrhovateľom dražby je v tomto prípade záložný veriteľ, pričom z doterajšieho priebehu konania, ako
aj z obsahu súdneho spisu, je zjavné a nesporné, že k uzavretiu zmluvy o vykonaní dražby už došlo.
Okrem toho, že dražobník túto skutočnosť nepopiera, svedčí o tom aj to, že dražobník postupom podľa
§ 17 zák. o dobrovoľných dražbách už urobil oznámenie o dražbe, a tiež to, že na liste vlastníctva č. XXX

bola zapísaná poznámka o konaní dobrovoľnej dražby, z ktorej vyplýva, že dražobník má dražbu vykonať
dňa 29. 04. 2019. V zmysle daného skutkového stavu a intencií zákona o dobrovoľných dražbách a CSP
potom platí, že dražobník je plne legitimovaný na vykonanie dražby k nehnuteľnostiam podliehajúcim
záložnému právu patriacemu záložnému veriteľovi (navrhovateľovi dražby) a pokiaľ by navrhovateľka
nepodala dôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1 a žalovanému

2, dražobník by mohol dražbu k plánovanému dňu legitímne vykonať. Odvolací súd týmto právnym
záverom neopomína právnu úpravu ust. § 19 ods. 1 písm. b/ Zákona o dobrovoľných dražbách, v zmysle
ktorého je dražobník povinný upustiť od výkonu dražby, ak bolo dražobníkovi preukázané, že súd voči
navrhovateľovi dražby nariadil neodkladné opatrenie. Odvolací súd je však názoru, že toto ustanovenie
sa pasívnej legitimácie dražobníka nijak nedotýka a ani nebráni súdu voči dražobníkovi neodkladné

opatrenie nariadiť. Odvolací súd preto považuje výrok súdu prvej inštancie, ktorým uložil dražobníkovi
upustiťodvykonaniadražbykpredmetnýmnehnuteľnostiam,zasprávnyaajvtomtorozsahunapadnuté
rozhodnutie potvrdil.

21. Z návrhu a jeho príloh je zrejmé, že navrhovateľka listom zo dňa 05. 04. 2019 odstúpila od darovacej

zmluvy z dôvodov, pre ktoré si v darovacej zmluve ako darkyňa v bode V. zmluvy vyhradila právo od
darovacej zmluvy odstúpiť. Taktiež je zrejmé, že listom zo dňa 05. 04. 2019 sa navrhovateľka u žalovanej
domáhala vrátenia daru z dôvodu, že obdarovaná sa ku nej ako darkyni správa spôsobom porušujúcim
dobré mravy. Týmito úkonmi bola nastolená otázka vlastníckeho práva k predmetu darovania, ktorá
však doposiaľ nebola právne doriešená a preto je tu naplnená dôvodnosť bezodkladnej úpravy pomerov,

pre ktorú právny poriadok predpokladá inštitút neodkladného opatrenia. Totižto, ak by bol úspešným
vykonaním dražby predmet darovania scudzený v prospech tretej osoby a súd by v konaní vo veci samej
rozhodol, že predmet darovania je späť vo vlastníctve darkyne (navrhovateľky), tak zvrátenie následkov
vykonanej dražby by bolo pre ňu možné len za mimoriadne sťažených podmienok.

22. Súd prvej inštancie správne poznamenal, že nariadením tohto neodkladného opatrenia nemožno
dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto je potrebné podľa § 336 ods. 1 CSP
uložiť navrhovateľke povinnosť, aby podala žalobu vo veci samej. Ak súd týmto postupom ukladá
navrhovateľke podať žalobu vo veci samej, je povinnosťou súdu ex offo identifikovať predmet konania vo
veci samej tak, aby bolo navrhovateľovi neodkladného opatrenia zrejmé, akú žalobu má podať. Keďže

napadnuté rozhodnutie toto usmernenie opomína, bolo povinnosťou odvolacieho súdu tento procesný
nedostatok odstrániť.

23. Odvolací súd zmenil v príslušnom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože v jeho
rozhodnutí nebolo určené, na podanie akej žaloby navrhovateľku zaväzuje.

24. Nároky záložného veriteľa zo záložnej zmluvy, na ktoré v odvolaní poukazoval, sa priamo dotýkajú
predmetu konania vo veci samej, pričom pre spravodlivé usporiadanie právnych vzťahov medzi stranami
je nevyhnutné, aby príslušný súd najskôr rozhodol vo veci samej. Navyše táto potreba zvýrazňujenevyhnutnosť neodkladného opatrenia, ktoré bolo nariadené správne. Odvolací súd preto zmenil
napadnuté rozhodnutie v rozsahu jeho výroku, ktorým navrhovateľke uložil povinnosť podať žalobu vo
veci samej, v ostatnom rozsahu napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).