Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. august 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118209197
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118209197.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne Mgr. C. A., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v Q., na ul. X. č. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom
vo Svidníku, na ul. Sov. hrdinov č. 163/66, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
v Piešťanoch, na ul. Teplickej č. 7434/147, právne zastúpenému Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, na ul. 1. mája č. 173/11, o primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 1.534,86 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 16.01.2019
č.k. 32Csp 159/2018 -42 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 500
eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi stranami sporu vznikol vzťah vyplývajúci

zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobkyňa pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je obchodnou spoločnosťou, pričom jedným
z predmetov jeho podnikania je poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom z vlastných
zdrojov. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 16.11.2017 č. k. 19C/56/2016 - 29 bola žalovanému
uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.534,86 eur s 8,05 % -ným
úrokom z omeškania od 04.03.2016 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti došlo k zamietnutiu žaloby.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplynulo, že zo sumy 2.156,15 eur, o ktorú žalobkyňa úver preplatila,

uhradila novému veriteľovi sumu 621,29 eur a preto voči žalovanému bola žaloba dôvodná len do
sumy 1.534,86 eur, predstavujúca rozdiel medzi sumou 2.156,15 eur a sumou 621,29 eur. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 12.12.2017.

3. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25C 117/2016 sa žalobkyňa domáhala
voči žalovanému L.. ako právnemu nástupcovi žalovaného zaplatenia primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 500 eur na tom skutkovom základe, že Okresný súd Prešov rozsudkom

vydaným vo veci 28C 12/2015 žalobu voči žalobkyni o zaplatenie sumy 2.236,18 eur zamietol preto, lebo
úverová zmluva zo dňa 12.07.2004 nespĺňala náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 258/2001 Z.z., a preto
sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Keďže z poskytnutého úveru vo výške 5.923,84 eur
žalovaná uhradila čiastku 8.079,99 eur, žaloba ako nedôvodná bola zamietnutá. Vo veci 25C 117/2016Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 09.11.2017 uložil žalovanému L.. povinnosť zaplatiť žalobkyni
primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 eur a čo do zvyšku žalobu zamietol. Rozsudok vo
vyhovujúcom výroku nadobudol právoplatnosť dňa 26.01.2018. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo

dňa 16.07.2018 č.k. 18Co 32/2018 - 114 rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
zmeniltak,žežalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobkynisumu400eurapriznaljejnároknanáhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

4. Z rozsudku Okresného súdu Prešov vydaného vo veci 19C 56/2016 vyplýva skutočnosť, podľa

ktorej žalobkyňa a žalovaný uzatvorili dňa 12.07.2004 úverovú zmluvu. Zmluva a ani úverové zmluvné
podmienky neobsahovali údaj o výške úroku, čo je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere. Už v čase
uzavretia úverovej zmluvy nebolo možné požadovať od spotrebiteľa úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere).

5. Súdne rozhodnutia už ustálili, že nevyhnutnosť ochrany spotrebiteľa je daná jeho nerovným
postavením vo vzťahu spotrebiteľ - dodávateľ vyplývajúcim z nerovnováhy vyjednávacej sily,
nerovnomernosti znalostí a ekonomickej neúmernosti zdrojov. Systém ochrany zavedený Smernicou
č. 93/13/EHS, ktorý bol prebratý aj do Občianskeho zákonníka vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ
sa nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi z hľadiska jeho

vyjednávacej sily, z hľadiska úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky
vopred vytvorené predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. V týchto
vzťahoch je práve dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú prevahu nad
spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje.

6. Za nedôvodnú sa považovala obrana žalovaného poukazujúceho na to, že v žalobe absentuje
uvedenie akého porušenia sa mal žalovaný vo vzťahu k žalobkyni dopustiť. Žalobkyňa poukázala
na rozsudok prvoinštančného súdu, v ktorom bolo porušenie konkrétnych právnych predpisov
konštatované, a to neuvedením ani len výšky úrokovej sadzby, ktorá má pre spotrebiteľa výpovednú
hodnotu umožňujúcu mu posúdiť výhodnosť či nevýhodnosť úveru.

7. Pokiaľ ide o námietku žalovaného ohľadom toho, že žalobkyni nevznikla žiadna ujma, ktorú ani
nepreukázala, táto nie je právne významná. Ujma v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 posledná veta
Zákona o ochrane spotrebiteľa nie je kvalifikačným znakom pre priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Postačuje, že spotrebiteľ úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti

ustanovenej zákonom. Pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je teda podstatné to, že
k porušeniu práva došlo.

8. Ani v prípade aplikácie ustanovenia § 3 ods. 5 posledná veta Zákona o ochrane spotrebiteľa účinného
do 09.06.2013 nie je možné dospieť k záveru, že preukázanie vzniku ujmy je nevyhnutnou náležitosťou

pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Na priznanie nároku na primerané finančné
zadosťučinenie úplne postačovala už len hrozba vzniku ujmy.

9. Keďže žalovaný preukázateľne porušil práva žalobkyne, samotný základ nároku na primerané
finančné zadosťučinenie sa považoval za dôvodný.

10. Výška primeraného finančného zadosťučinenia nemusí byť v každom jednom prípade totožná s
výškou bezdôvodného obohatenia. Zákon hovorí o primeranom finančnom zadosťučinení, čo umožňuje
súdu posúdiť a zohľadniť jednotlivé prípady osobitne s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti
prípadu. Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame finančné

vyčíslenie, keďže má vyjadrovať satisfakciu za stav, keď sa spotrebiteľ musel obrátiť na súd a žiadať
o ochranu svojich práv. Primerané finančné zadosťučinenie je chápané ako nástroj k odstráneniu ujmy
nemateriálneho charakteru, nie ako náhrada za spôsobenú materiálnu škodu. O to viac nemožno
chápať primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu škody, ktorá žalobkyni hrozila. Práve preto,
že v prípade primeraného finančného zadosťučinenia ide o nárok, ktorý podlieha voľnej úvahe

súdu, ktorá však musí byť podložená konkrétnymi skutkovými okolnosťami, je potrebné vychádzať z
povinnostižalobkynetvrdiťapreukázaťrozhodujúceskutočnosti,ktoréjuviedlikuplatneniuprimeraného
finančného zadosťučinenia práve v požadovanej výške. V danom prípade žalobkyňa okrem argumentu,
že požaduje to, o čo sa chcel žalovaný na jej úkor obohatiť, iné tvrdenia ohľadom výšky primeranéhofinančného zadosťučinenia neprodukovala. Preto za situácie, ak žalobkyňa ani len netvrdila a už vôbec
nepreukázala ďalšie okolnosti umožňujúce ovplyvniť rozhodnutie o výške primeraného finančného
zadosťučinenia, sa finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur v tomto konkrétnom prípade javí ako

primerané. Suma 500 eur zodpovedá svojmu účelu, teda poskytuje žalobkyni satisfakciu a odradzuje
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľa. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže
slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale musí zostať
na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Z týchto dôvodov súd prvej
inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 500 eur a v prevyšujúcej časti žalobu

zamietol.

11. Čo sa týka námietky žalovaného, že konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
25C 117/2016 zakladá prekážku začatého konania, resp. po právoplatnom skončení konania prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, s touto sa nebolo možné stotožniť. V konaní vo veci 25C 117/2016 sa
žalobkyňa domáhala voči žalovanému L.. ako právnemu nástupcovi žalovaného zaplatenia primeraného

finančného zadosťučinenia na úplne inom skutkovom základe ako v tomto konaní, nakoľko vychádzala
z toho, že Okresný súd Prešov rozsudkom vydaným vo veci 28C 12/2015 žalobu voči žalobkyni o
zaplatenie 2.236,18 eur zamietol, keďže úverová zmluva nespĺňala náležitosti v zmysle zákona č.
258/2001 Z.z.

12. Žalobkyni bol priznaný i nárok na náhradu trov konania v plnej výške napriek tomu, že žaloba bola
čiastočne zamietnutá. V danom prípade výška nároku závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa týkala
skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu
uplatneného nároku, ktorý bol daný.

13. Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. Alternatívne požadoval rozhodnutie zmeniť a priznať žalovanému náhradu trov konania a trov
právneho zastúpenia. Ako dôvod uviedol, že právo na primerané finančné zadosťučinenie je závislé
od úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými

predpismi osobou - spotrebiteľom, ktorej porušením práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o
ochrane spotrebiteľa bola privodená určitá hrozba ujmy. Vo veci 19C 56/2016 Okresného súdu Prešov
žalobkyňa bola úspešná len čiastočne. V uvedenom konaní sa domáhala iba vydania bezdôvodného
obohatenia, nakoľko vo veci 28C 12/2015 bola žaloba zamietnutá z dôvodu absencie podstatných
náležitostí majúcich za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Z uvedeného

nemožnovyvodzovaťporušenieprávžalobkyne,nakoľkovkonečnomdôsledkusapreňustalposkytnutý
úver veľmi výhodný, nakoľko bola povinná žalovanému uhradiť len istinu. Predpokladom na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia je v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2001 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, čo v tomto konaní s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preukázané

nebolo. Žalobkyňa vo svojej žalobe neuviedla, akým spôsobom mal žalovaný práva alebo povinnosti
žalobkyne poškodiť.

14. Nesprávnym je i záver, podľa ktorého v konaní vedenom pod sp. zn. 25C 117/2016 sa žalobkyňa
domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia na úplne inom skutkovom základe ako

v tomto konaní. Obe konania, resp. oba nároky vychádzajú z rovnakej okolnosti, a to z uzavretej
úverovej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným zo dňa 12.07.2004. Situácia konfliktu oboch žalôb na
plnenie je daná tou skutočnosťou, že v skôr podanej žalobe si žalobkyňa uplatňovala sumu primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 500 eur (vec 25C 117/2016), v neskôr podanej žalobe si uplatňuje
primerané finančné zadosťučinenie v sume 1.534,86 eur (vec 32Csp 159/2018). Konanie sa zároveň

týka tých istých osôb aj vtedy, keď majú rovnaké osoby v rôznych súdnych konaniach rozdielne procesné
postavenie. Konanie sa týka tých istých osôb aj vtedy, keď v neskôr začatom konaní vystupujú
právni nástupcovia osôb, ktoré sú alebo boli stranami skôr začatého konania. Priznaním opätovného
primeraného finančného zadosťučinenia by došlo zároveň k nesplneniu požiadavky na primeranosť,
ktorá vyplýva z jeho pojmu. Išlo by o duplicitné vydanie primeraného finančného zadosťučinenia

vyplývajúceho z uzatvorenej zmluvy, a to takmer vo výške, v ktorej bolo žalobkyni vydané bezdôvodné
obohatenie, čo sa v žiadnom prípade nemôže javiť ako primerané.15. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

16. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

17. Všeobecným právnym predpisom upravujúcim ochranu spotrebiteľa nie je Občiansky zákonník,
ale zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vo vzťahu k tomuto
právnemu predpisu aj Občiansky zákonník má povahu osobitného predpisu a vo svojich ustanoveniach
len dopĺňa všeobecnú úpravu danú zákonom č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov o ďalšie
osobitné ustanovenia zamerané na ochranu spotrebiteľov. Je to zrejme z ust. § 3 ods. 3 zákona č.

250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, pričom v poznámke k tomuto ustanoveniu je
daný odkaz na ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

18. V prípade porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 v znení neskorších

predpisov a osobitnými predpismi, medzi ktoré sa zaraďuje i Občiansky zákonník, vzniká spotrebiteľovi
právo na primerané finančné zadosťučinenie. Toto právo vyplýva z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a
povinnosti ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby

sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto
konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov
jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa
uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné

zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi zodpovedá.

19. Vychádzajúc z tohto ustanovenia predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspešne uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a

osobitnými predpismi zo strany spotrebiteľa na súde. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby
spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva alebo povinností
dôjde.

20. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. § 3 ods. 5 zákona č.

250/2007 Z. z. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom
č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť
ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom
spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č.

250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi.

21. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti, ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní porušenie
práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, resp. ak tak urobí v rámci svojej obrany proti

dodávateľom uplatnenému nároku.

22. K uplatneniu práva na primerané finančné zadosťučinenie nemôže dôjsť kedykoľvek. Toto právo
vzniká v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov po tom čo zo strany spotrebiteľa dôjde k úspešnému uplatneniu porušeniu práva alebo

povinnosti na súde. Či došlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde vyplynie
až z rozhodnutia súdu vydaného vo veci samej.23. Vo veci 19C 56/2016 Okresného súdu Prešov sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia vo výške 2.156,15 eur. Vo vzťahu k tomuto nároku mala v konaní čiastočný úspech čo do
sumy 1.534,86 eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalovaným poskytnutý úver bol vyhodnotený ako

bezúročný a bez poplatkov vzhľadom na to, že zmluva o úvere neobsahovala náležitosti vyžadované
v tom čase účinným zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný tak na úkor
žalobkyne získal bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu. Právoplatným ukončením
konania vo veci 19C 56/2016 Okresného súdu Prešov bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia
porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané

finančné zadosťučinenie. Žaloba o primerané finančné zadosťučinenie bola podaná dňa 15.08.2018,
teda v čase, keď ešte neuplynula všeobecná trojročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia §
101 Občianskeho zákonníka.

24. Žalobkyňa sa bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní úspešne domohla uloženia
povinnosti žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie.

25. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť
jednakfunkciusatisfakčnú,jednakfunkciusankčnútak,abydostatočneodradiladodávateľaodnekalého
konania, ktorého sa dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a jednak to treba chápať ako odmenu za to,
že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojim

úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že dodávateľ
sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa
ho nedopustí v takej intenzite. Žalovaný napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru inkasoval od
žalobkyne plnenia, na ktoré mu zákonný nárok nevznikol. Takéto konanie žalovaného nemožno hodnotiť
ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z

ustanovenia § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Žalobkyňa bola dlhodobo nedôvodne vystavená psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to
až do doby právoplatného skončenia konania vo veci vydania bezdôvodného obohatenia, pričom je
bez akýchkoľvek pochybností, že tento stav vyvolal žalovaný, ktorý sa snažil na úkor žalobkyne získať
bezdôvodné obohatenie vo výške 1.534,86 eur.

26. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná
funkcia a podobne. Za primerané v prejednávanej veci je potrebné považovať finančné zadosťučinenie
vo výške 500 eur, tak ako to správne určil súd prvej inštancie. Ide o ani nie tretinu zo sumy 1.534,86 eur,

o ktorú sa chcel bezdôvodne obohatiť žalovaný napriek bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
úveru. Takto priznané finančné zadosťučinenie je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním
žalovaného, je akousi určitou satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť
a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý závadne konal.

27. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného o existencii prekážky litispendencie, resp.
prekážky res iudicata v súvislosti s iným konaním vedeným na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 25C
117/2016. V tomto inom konaní sa vôbec nerozhodovalo o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni
primerané finančné zadosťučinenie v súvislosti s ním získaným bezdôvodným obohatením plnením bez
právneho dôvodu. Keď po postúpení pohľadávky na nového veriteľa spoločnosť L.. nový veriteľ i naďalej

porušoval právne predpisy zamerané na ochranu spotrebiteľa a požadoval od žalobkyne i plnenia, na
ktoré zákonný nárok nemal, nič nebránilo žalobkyni žiadať i od tohto nového veriteľa primerané finančné
zadosťučinenie za porušenie spotrebiteľských práv alebo povinností. Ak bezdôvodné obohatenie vo
výške 1.534,86 eur získal žalovaný, žalobkyňa sa mohla jeho vydania domáhať len od žalovaného a
nie od jeho právneho nástupcu.

28. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozsudok, s výnimkou nenapadnutého výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti, postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP ako vecne správny
potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyni
v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).