Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. august 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/76/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118258728
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6118258728.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v spore žalobkyne: I. P., nar. XX. XX.
XXXX, A. P. XX, XXX XX Q. Q., zast. advokátom JUDr. Evaristom Zuzanom, Horná 65A, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 45028273 proti žalovanému: I.. T. J., nar. XX. XX. XXXX, A. P. XXXX/XX, XXX XX Q.
Q., zast. advokátom JUDr. Danielom Janšom, Horné Záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 304

253, o zaplatenie 5 528,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/28/2018-132 zo dňa 07. 12. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/28/2018-132 zo dňa 07. 12. 2018 p o t v r d z u j e.

II. Žiadna zo strán sporu n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalovanémuuložilpovinnosťzaplatiťžalobkyni
sumu 3.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17. 03. 2018 až do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.). V prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania (výrok III.). Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala od
žalovaného zaplatenia sumy 5.528,20 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17. 03. 2018 z

titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobkyňa tvrdila, že so žalovaným uzavrela zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve ohľadom bytu nachádzajúceho sa v bytovom dome na ulici B. v Q. Q. pozostávajúceho z
dvoch izieb a príslušenstva dňa 27. 02. 2017 a ako zálohu na kúpnu cenu vyplatila sumu 3.000,- Eur.
Keďže po uzavretí zmluvy sa v byte opakovane vyskytli závady - zatekanie do stropu, dňa 15. 05. 2017
žalovanému oznámila, že od zmluvy odstupuje a žiada vrátenie časti zaplatenej kúpnej ceny vo výške
3.000,- Eur, ktorú jej žalovaný nevrátil, ako aj jej investície do bytu, ktoré predstavovali sumu 2.528,20

Eur. Výšku investícií preukazovala odborným vyjadrením - cenovou kalkuláciou vypracovanou I.. L. R..
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Potvrdil prevzatie zálohy na kúpnu cenu z titulu uzatvorenej zmluvy
o budúcej zmluve so žalobkyňou vo výške 3.000,- Eur. Podľa zmluvy (článok IV.) bolo dojednané, že
v prípade neuzatvorenia kúpnej zmluvy zo strany kupujúceho do 01. 07. 2017 táto časť kúpnej ceny
sa mení na zmluvnú pokutu a žalobkyňa nemá nárok na jej vrátenie. Potvrdil, že k vypovedaniu, resp.
odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobkyne došlo, on následne predal predmetný byt S. B.. Nemienil

vrátiť žalobkyni zálohu, ani jej uhradiť náklady, ktoré investovala do bytu, tvrdil, že žalobkyňa svojím
správaním byt znehodnotila. Zatekanie do bytu bolo len dočasné, stav izolácie pred dokončením stavby
bol finalizovaný a bola vykonaná tlaková skúška. Pokiaľ žalobkyni poskytol kľúče, nedal jej súhlas
na akúkoľvek prerábku a investovanie do bytu. V priebehu konania vzniesol kompenzačnú námietku
vo vzťahu k nároku žalobkyne v rozsahu 10.000,- ako rozdielu medzi kúpnou cenou dojednanou so
žalobkyňou a vyplatenou na základe kúpnej zmluvy so S. B. z titulu náhrady škody.2. Súd po vykonaní dokazovania dospel k názoru, že nárok žalobkyne v časti, v ktorej sa domáhala
vydania bezdôvodného obohatenia z titulu odpadnutia právneho dôvodu na zaplatenie zálohy kúpnej
ceny vo výške 3.000,- Eur je dôvodný. Súd skúmal, či boli splnené podmienky podľa § 50a ods. 3

Občianskeho zákonníka pre zánik tohto záväzku z dôvodov tvrdených na strane žalobkyne, t. j. či z
dôvodu zatekania do bytu došlo k takým zmenám okolností po uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve, že
nebolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby uzatvorila riadnu kúpnu zmluvu. Súd ustálil, že
žalobkyňa písomne odstúpila od zmluvy v e-mailovej korešpondencii zo dňa 27. 02. 2017, ktorý prejav
vôle žalovaný akceptoval, o čom svedčí skutočnosť, že následne previedol byt na tretiu osobu. Súd mal

za preukázané z výpovede I.. D. Q., že v čase keď riešil zatekanie do predmetného bytu, bol dom už
skolaudovaný, pričom stále prebiehali práce na izolácii strechy nad predmetným bytom. V dôsledku nich
došlo k zatečeniu do bytu, ktorá skutočnosť bola príčinou toho, že žalobkyňa prejavila nedôveru v to, že
takáto situácia sa do budúcna nebude opakovať, a preto nemienila riadnu kúpnu zmluvu uzavrieť. Súd
dospel k názoru, že na základe preukázaného opakovaného a rozsiahleho zatekania do bytu zo stropu,
nad ktorým sa nachádzali terasy a ktorá skutočnosť nebola žalobkyni zrejmá pri uzatváraní zmluvy o

budúcej zmluve, nebolo možno spravodlivo požadovať od žalobkyne, aby bola viazaná dojednaniami
obsiahnutými v zmluve o budúcej zmluve, a teda aj dojednaním upraveným v článku IV. o transformácii
zaplatenej zálohy na zmluvnú pokutu, keďže dôvod, pre ktorý nedošlo k uzavretiu riadnej zmluvy,
žalobkyňa nezapríčinila. Súd prvej inštancie mal teda za to, že sú splnené podmienky ustanovenia §
50a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý obsahuje osobitný spôsob zániku záväzku vyplývajúceho zo

zmluvy o budúcej zmluve, podľa ktorého ak dôjde k takým okolnostiam, ktoré tu neexistovali v čase
uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve, ale až následne (do uzavretia riadnej kúpnej zmluvy) a ktoré
spôsobili, že nemožno spravodlivo požadovať na budúcom kupujúcom uzatvorenie zmluvy. Z týchto
dôvodov žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.000.- Eur, vrátane príslušenstva, a
to úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 17. 03. 2018 do zaplatenia tak, ako

sa ho žalobou domáhala žalobkyňa, keď mal za preukázané, že výzva na plnenie bola doručovaná
žalovanému prostredníctvom e-mailovej korešpondencie dňa 05. 06. 2017.

3. Nárok žalobkyne, ktorým sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia z titulu vykonaných
investícií vo výške 2.528,20 Eur, na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie posúdil

ako nedôvodný. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný okrem
toho, že tvrdil, že takýto súhlas žalobkyni nedal, namietal tiež, že žalobkyňa nepreukázala ani výšku
týchto investícií, s ktorým tvrdením sa súd stotožnil. Poukázal na to, že žalobkyňa ako dôkaz o výške
investícií pripojila len cenovú kalkuláciu vypracovanú I.. R. bez ohliadky na mieste samom, na základe
údajov poskytnutých žalobkyňou s fotodokumentáciou. Súd ustálil, že cenová kalkulácia nie je dôkazom

o tom, aké reálne náklady žalobkyňa v skutočností vynaložila. Ďalej súd poukázal tiež na to, že v
prípade investícií do cudzej veci (ktorá ani v tom čase nepatrila žalovanému) sa predovšetkým vyžaduje
preukázať súhlas vlastníka veci s takouto investíciou, ktorú skutočnosť žalovaný poprel a vlastník bytu I..
Q. o nej vedomosť nemal. Dôkazy produkované žalobkyňou súd nepovažoval za hodnoverné vzhľadom
k blízkemu vzťahu svedkov (dcéry, druha). Ani navrhovaný výsluch svedkyne B. by nepreukázal výšku

investícií. Z týchto dôvodov navrhovaných svedkov súd prvej inštancie vo veci nevypočul. V konaní bolo
preukázané, že žalobkyňa vykonala stavebné zásahy, ktoré hrubo zasahovali do nosných konštrukcií a
do stien susediacich so susedným bytom, o ktorých vlastník domu vedomosť nemal a žiadal o nápravu
uvedením do pôvodného stavu. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom nároku, ktorým sa
domáhala investícií do cudzej veci, z týchto dôvodov preto žalobu zamietol. Vo vzťahu ku kompenzačnej

námietke zo strany žalovaného súd v zmysle § 153 ods. 2 CSP na túto neprihliadal, keďže žalovaný
túto hmotnoprávnu námietku vzniesol až na poslednom pojednávaní, hoci bol poučený o tom, že
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany má predniesť včas, inak môže súd na tieto prostriedky
neprihliadať; najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonania ďalších
úkonov tak, ako to bolo v súdenej veci. Súd vec právne posúdil v zmysle § 451 ods. 1 a 2 OZ, § 457

OZ, § 458 ods. 1 OZ, § 50a ods. 1 a 3 OZ, § 544 ods. 1 OZ. O trovách konania rozhodol podľa § 255
ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal, keďže pomer úspechu a neúspechu
bol približne u strán sporu rovnaký.

4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, a to proti

výroku, ktorým súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.000,- Eur s
úrokom z omeškania 5 % ročne od 17. 03. 2018 do zaplatenia a s ním súvisiacim výrokom o náhrade trov
konania z dôvodov podľa § 365, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP tvrdiac,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniama rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a III. tak, že žalobu v časti o zaplatenie
3.000,- s príslušenstvom zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania. V odvolaní namietal, že

nosný dôvod rozsudku súdu prvej inštancie, pokiaľ súd dospel k názoru, že nebolo možné od žalobkyne
spravodlivo požadovať, aby bola viazaná dojednaniami zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 27. 02. 2017,
a teda aj s dojednaním o transformácii zaplatenej zálohy na zmluvnú pokutu s poukazom na ust. § 50a
ods. 3 Občianskeho zákonníka, a to na základe preukázaného opakovaného a rozsiahleho zatekania do
bytu zo stropu, nad ktorým sa nachádzali terasy a ktorá skutočnosť nebola zrejmá pri uzatváraní zmluvy

o budúcej zmluve žalobkyni, nie je vecne správny, nakoľko je založený na nesprávnych skutkových
zisteniach a následnom nesprávnom právnom posúdení veci. Namietal, že v súdenej veci nemožno
aplikovať ust. § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Uvedenú situáciu, resp. skutočnosti, na základe
ktorých žalobkyňa údajne odstúpila od zmluvy, nemožno považovať za také, aké ich definuje zákon,
a to za okolnosti natoľko vážne, že na ich základe nie je možné od nej spravodlivo požadovať, aby
definitívnazmluvabolauzavretá.Vkonaníniekoľkokrátbolouvedenévsúvislostisosamotnýmdôvodom

odstúpenia od zmluvy o budúcej zmluve, týkajúcich sa údajných vád v byte ako predmete nájmu, resp.
dome, v ktorom sa byt nachádzal, a teda, že došlo k zatekaniu stropu, že žalobkyni bolo v rámci prvej
ohliadky nehnuteľnosti hovorené a bola upozornená, že samotný bytový dom je ešte vo výstavbe, nie je
zatiaľ obývateľný, nakoľko je potrebné ešte pracovať na streche, dorábaní drevených terás a podobne.
Pri montáži daných terás a prácach s týmto spojenými začalo do staveniska zatekať, dochádzalo k

zatekaniu do stavby, nie do predmetného bytu, nakoľko v danom čase aj podľa výpisu z listu vlastníctvo
išlo stále o rozostavanú stavbu, nie obývateľné byty. V danej situácii sú prípadne sprievodné javy, ako
napríklad zatekanie a postupné opravovanie a prispôsobovanie daným podmienkam pri montáži úplne
pochopiteľné. Po žalobkyňou tvrdenej a samotnej následne vzniknutej situácii investor stavby montážne
práce vo vzťahu k izolácii, resp. terasám preskúmal, pričom žalovaného, ako aj žalobkyňu ubezpečil,

že nakoľko je budova ešte vo výstavbe, a uvedené komplikácie sa v bežnej praxi riešia počas výstavby
po ich bezprostrednom vzniku, budova a samotné vady sa opravia, resp. práce budú modifikovať k
všeobecnej spokojnosti. V konaní bolo preukázané, a to tvrdeniami žalovaného, ako aj investora, že
následne došlo k spomínaným úpravám. Firma, ktorá sa uvedenými prácami zaoberala stav strechy
preverila, následne vykonala tlakovú skúšku spočívajúcu v zatopení celej terasy pre zistenie prípadného

prepustenia vody do bytov, cez ktorú stavba bez akýchkoľvek problémov prešla. Stavba ako taká bola v
poriadku bez vád a odstúpenie od zmluvy o budúcej zmluve považuje žalovaný za nedôvodné. O tom,
že byt je v stopercentnom stave, svedčí i skutočnosť, že po odstúpení žalobkyne od zmluvy o budúcej
zmluve, žalovaný predmetný byt bez problémov predal sl. B.. V danom prípade sa nejednalo o vadu
bytu, ale o nevyhnutný dôsledok skutočnosti, že stavba nebola dokončená a neboli finalizované izolácie

terás proti vlhkosti, a teda tvrdenia o vadách a o zmene podmienok sa javia ako nedôvodné. Postup
žalobkyne je nutné posudzovať v zmysle ustanovení zmluvy o budúcej zmluve, konkrétne článok IV.
prvý odsek, podľa ktorého budúci kupujúci pred podpisom tejto zmluvy o budúcej zmluve uhradil prvú
časť kúpnej ceny vo výške 3.000,- Eur do rúk budúceho predávajúceho. Táto časť kúpnej ceny bude
v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy započítaná do celkovej kúpnej ceny za nehnuteľnosti uvedené v

článku 1. Podľa článku IV. 5. a 6. odsek, v prípade neuzatvorenia kúpnej zmluvy zo strany kupujúceho
alebo inej ním uvedenej osoby do 01. 07. 2017 tak celá prvá a druhá časť kúpnej ceny sa mení na
zmluvnú pokutu a budúci kupujúci nemá nárok na vrátenie tejto prvej a druhej časti kúpnej ceny. Nárok
na vrátenie žalobkyňou uhradenej sumy vo výške 3.000,- Eur predstavuje prvú časť dohodnutej kúpnej
ceny, tento nárok nie je oprávnený, nakoľko by muselo dôjsť v zmysle citovaných ustanovení samotnej

zmluvy o budúcej zmluve k jej dôvodnému vypovedaniu, resp. odstúpeniu zo strany žalovanej, ako
budúcej predávajúcej, k čomu jednoznačne nedošlo. V prípade odstúpenia od tejto zmluvy o budúcej
zmluvy zo strany budúceho predávajúceho je predávajúci povinný zaplatiť budúcemu kupujúcemu celú
časť vo výške 3.000,-Eur na účet kupujúceho, s čím obe strany zmluvy súhlasia.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že pokiaľ žalovaný v odvolaní
uvádza, že v danom prípade sa nejednalo o vadu bytu, ale nevyhnutný dôsledok skutočnosti, že stavba
neboladokončenáanebolifinalizovanéizolácieterásprotivlhkosti,taktedatvrdeniaovadáchaozmene
podmienok sa vo svetle uvedeného javia ako nedôvodné, s týmto názorom žalovaného nesúhlasí.
Týmto tvrdením žalovaný zavádza súd, nakoľko uvádza nepravdu. V čase, keď žalobkyňa uzatvorila so

žalovaným zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, t. j. v čase 27. 02. 2017 už bola na predmetnom bytovom
dome dávno zrealizovaná strecha, a taktiež bola zrealizovaná aj izolácia terasy proti vode. Táto izolácia
však bola zrealizovaná zjavne nekvalitne, keďže táto si neplnila svoju funkciu a prepúšťala vodu do
interiéru stavby. Z tohto dôvodu následne začal investor stavby riešiť jej následné viacpočetné opravy.Nažiadnejstavbesanedokončírealizáciainteriéru(podlahyaomietky),anáslednesazačnezhotovovať
strecha. Takýto postup je nepredstaviteľný, tvrdenia žalovaného o tom, že izolácie terasy proti dažďovej
vode boli vykonané až po uzavretí zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy, považuje za scestné a ničím

nepodložené. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že nárok na vrátenie zálohy vo výške 3.000,- Eur by
žalobkyňa v zmysle zmluvy o budúcej kúpnej zmluve mala jedine v prípade, že došlo k jej vypovedaniu,
resp. odstúpeniu zo strany žalovaného a keďže k takémuto kroku zo strany žalovaného nedošlo, tak
podľa jeho názoru nevznikol ani nárok žalobkyne na vrátenie sumy, s týmto argumentom nesúhlasí,
nakoľko žalovaný sa mylne domnieva, že nárok na vrátenie zálohovej platby môže vzniknúť výhradne

a len na základe konkrétneho ustanovenia zmluvy o budúcej zmluve, ktorý názor však nemá oporu v
platnej legislatíve ani ustálenej rozhodovacej praxi súdov. Nárok žalobkyne na vrátenie sumy 3.000,- Eur
nebol súdom priznaný na základe konkrétneho ustanovenia zmluvy, ale z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, a to z dôvodu, že v zmysle ust. § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka zmluva o budúcej
zmluve zanikla medzi sporovými stranami, a preto plnenie, ktorým žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu
3.000,- Eur, bolo plnením z právneho titulu, ktorý odpadol, a preto toto plnenie musí žalovaný vydať

(vrátiť) žalobkyni. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v žalovaným napadnutej časti považuje za správne,
navrhol, aby odvolací súd v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalobkyňa,
a to proti časti rozsudku, v ktorej súd žalobe nevyhovel (II. výrok) a v časti výroku o trovách konania

(III. výrok). Odvolanie odôvodňuje podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP tým, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietala, že pokiaľ súd
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že svedkyňu B. navrhovala žalobkyňa vypočuť na otázku skrytej
vady a že až na poslednom pojednávaní ju navrhla vypočuť na otázku výšky kúpnej ceny, čo by si

vyžadovalo odročenie pojednávania, pričom táto skutočnosť tiež nepreukazuje výšku investícií a z týchto
dôvodov súd návrhu na vypočutie svedkyne nevyhovel, s názorom súdu nesúhlasí, pretože nevykonanie
navrhovaného dôkazného prostriedku (výsluch svedkyni B.) mohlo viesť k nesprávnemu rozhodnutiu vo
veci samej. Výsluch svedkyne súd mal vykonať, nakoľko tento svedok bol zo strany žalobkyne navrhnutý
pred pojednávaním, žalovaný predniesol tvrdenia ohľadom kúpnej ceny, za ktorú bol predmetný byt

predaný svedkyni B. až na pojednávaní, a teda až na tomto pojednávaní mohlo byť prvýkrát zo
strany žalobkyne navrhnuté vypočuť svedkyňu k týmto skutočnostiam. Vykonaním uvedeného výsluchu
by bolo preukázané za akú skutočnú kúpnu cenu predal žalovaný byt tejto kupujúcej, žalobkyni
táto svedkyňa uviedla, že byt kúpila za sumu 83.000,- Eur a keďže v danom prípade tento predaj
bezprostredne nasledoval po zrušení kúpnopredaja medzi žalobkyňou a žalovaným, tak by navýšenie

kúpnej ceny uvedeného bytu predstavovalo práve zvýšenie jeho hodnoty o hodnotu žalobkyňou
realizovanej investície do predmetného bytu, ktorá bola preukázateľne žalobkyňou vykonaná. Taktiež by
sa preukázalo, kto mal z tejto investície peňažný prospech, teda na koho strane došlo k bezdôvodnému
obohateniu ktorého vydania sa žalobkyňa domáhala v tomto konaní. Súd nevykonal dokazovanie
písomným vyjadrením dcéry žalobkyne L.I., v ktorom vyjadrení je uvedené, že žalovaný navrhol

žalobkyni,žejejodovzdákľúčeodbytuihneďpozloženízálohyamôžezačaťzostavbouazariaďovaním
- kúpeľňa, obklady, dlažba, podlahy, kuchynská linka. Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, či súd
tento dôkaz vykonal, alebo nie, navyše dcéra žalobkyne bola navrhnutá ako svedkyňa už v podanej
žalobe, avšak súd tento dôkaz nevykonal. Namieta vyhodnotenie dôkazov, a to výpoveď svedka -
druha žalobkyne a písomné vyjadrenie dcéry žalobkyne. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť,

prečo súd nepovažoval tieto dôkazy za hodnoverné; samotná skutočnosť, že ide o osoby, ktoré majú
k žalobkyni blízky vzťah, nie je dôvodom na konštatovanie ich nehodnovernosti. Žalobkyňa v žalobe
navrhla vypočuť v konaní aj dcéru ako svedkyňu, avšak tento dôkaz nebol vykonaný. V čase rozhodnutia
súdu o podanej žalobe neexistovali skutočnosti, ktoré by pri hodnotení dôkazov, a to ani samostatne,
ani v ich vzájomnej súvislosti spôsobovali nehodnovernosť výpovede svedka a písomného vyjadrenia.

Tieto dôkazy preukázali, že žalobkyni bol daný zo strany žalovaného súhlas s vykonaním predmetnej
investície. Navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že so skutkovými tvrdeniami

uvedenými zo strany žalobkyne nesúhlasí a tieto považuje za nepravdivé. Dôrazne odmieta tvrdenie
žalobcu, že predmetný by bol predaný za sumu 83.000,- Eur, ktoré tvrdenie je v rozpore s listinným
dokladom, a to kúpnou zmluvou zo dňa 09. 08. 2017, kde si žalovaný a pani S. B. dohodli kúpnu cenu
vo výške 70.000,- Eur. Kúpna cena bola financovaná z prostriedkov hypotekárneho úveru a je vylúčené,aby v takom prípade kupujúci vyplácal kúpnu cenu v inej výške, ako bola písomne dojednaná. Za takejto
situácie sa výsluch pani B. javí ako nadbytočný, nakoľko akékoľvek tvrdenia o tom, že „skutočná“ kúpna
cena bola iná ako zmluvne dojednaná, by boli v priamom rozpore s kúpnou zmluvou ako listinným

dôkazom, ktorého správnosť a pravdivosť potvrdil nielen žalovaný, ale aj navrhovaná svedkyňa pani
B.. Tvrdenie L.I. (dcéra žalobkyne) o tom, že ako žalovaný navrhol jej matke, že jej odovzdá kľúč od
bytu ihneď po zložení zálohy a môže začať so stavbou a zariaďovaním, je nepravdivé. Kľúče jej boli
odovzdané výlučne za účelom zamerania kuchynskej linky, posuvných skríň, kúpeľne a naplánovať ich
realizáciu. Samotné práce mali a mohli byť realizované až po uzatvorení kúpnej zmluvy a zaplatení

kúpnej ceny pri rešpektovaní prebiehajúcich dokončovacích prác na stavbe bytového domu. Žalovaný
a ani pán Q. ako investor nikdy nedali žalobkyni ústny ani písomný súhlas na akékoľvek stavebné práce
v byte. Žalovaný nemal vedomosť, že žalobkyňa svojvoľne posúva priečku do spálne, vysekáva drážky
a stavebné otvory pre vedenie vody, elektriny a odpadu. Žalobkyni nikdy neboli odovzdané kľúče od
vchodu do bytového domu, žalovaný sa len od pána Q. dozvedel, že sa v predmetnom byte vykonávajú
zo strany žalobkyne zásahy do nosných, ako aj do interiérových priečok, ktoré neboli nikým schválené.

Po tomto zistení okamžite začali konať a požiadali žalobkyňu, aby všetky vykonané stavebné zmeny
odstránila a byt dala do pôvodného stavu. Skutočnosť, že žalobkyňa nebola oprávnená vykonávať
žiadne stavebné úpravy vyplývajú zo zhodných tvrdení žalobcu, ale najmä pána Q., ktorý je nestranným
svedkom. Naopak dcéra žalobkyne vníma ujmu žalobkyne ak svoju vlastnú, preto nie je možné priznať
jej výpovedi alebo písomnému vyjadreniu rovnakú váhu v pohľade ich hodnovernosti. Dôkazná núdza

žalobkyne nemôže byť za takejto situácie odstránená len vyjadrením alebo výpoveďou jej blízkych osôb.
Neexistencia písomného súhlasu musí byť za tohto stavu pričítaná vždy na ťarchu žalobkyne, a to bez
ohľadu na výpovede blízkych osôb. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti
napadnutej odvolaním zo strany žalobkyne potvrdil.

8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1
a 2 CSP potvrdil z dôvodu vecnej správnosti. Odvolací súd uvádza, že odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie podala žalobkyňa ako aj žalovaný.

9. V zmysle § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. V zmysle § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

11. Na základe podaného odvolania žalobkyne, ako aj žalovaného tak v rozsahu podaného odvolania

v zmysle § 379 a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej
inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP,
rozhodnutie odôvodnil náležite, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti
podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalobkyne, ako aj žalovaného a ich

odvolacie dôvody uvedené v odvolaní, odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci
dospel odvolací súd k záveru, že podané odvolanie, ako žalobkyne, tak aj žalovaného dôvodné nie
je. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí vo veci
samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje
správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady

konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka
preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby žalobkyne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a rozsudok súdu je
vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.
Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie je správne. K zásadným odvolacím námietkam

žalovaného proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 3.000,- Eur s príslušenstvom, keď namietal, že nedošlo k takým vadám, ktoré by
odôvodňovali, nemožnosť požadovať od žalobkyne uzavretie riadnej kúpnej zmluvy s poukazom na
to, že stavba nebola dokončená, nejednalo sa o vadu bytu, odvolací súd uvádza, že v konaní bolopreukázané, a to práve výsluchom svedka I.. Q., ktorý bol v čase uzatvárania zmluvy o budúcej zmluve
vlastníkom stavby, a teda aj bytového domu, že byt bol skolaudovaný, ale kolaudačné rozhodnutie
nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Bolo to v čase, keď bola riešená sťažnosť susedy žalobkyne

vzniknutá prasknutou stenou, pričom bolo zistené, že bol narušený statický stĺp a zvukoizolačná stena,
čo považoval za závažný zásah a žiadal okamžitú nápravu, ktorú žalobkyňa aj vykonala. Z výpovede
svedka vyplýva, že až následne sa stretol so stranami sporu pri riešení zatečenia zo strechy, keď sa
robila zátopová skúška. Neobstojí teda odvolacia námietka žalovaného, že stavba v čase vzniknutého
zatekania do bytu nebola skolaudovaná, teda nebola dokončená a nejednalo sa o vadu bytu. Súd

správne právne posúdil, že v zmysle § 50a ods. 3 Občianskeho zákonníka došlo k zániku záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o budúcej zmluve a práve z týchto dôvodov je povinný žalovaný žalobkyni
zaplatiť sumu 3.000,- Eur, ktorú prevzal od žalobkyni ako zálohu na kúpnu zmluvu, ktorá mala byť
následne medzi stranami sporu uzavretá. Je nepochybné, a to z konania samotného žalovaného, že
odstúpenieodzmluvyvykonanéžalobkyňoužalovanýakceptoval,keďžepreviedolbytnáslednenatretiu
osobu. Odvolanie žalovaného nemožno považovať za dôvodné, súd prvej inštancie vo veci rozhodol na

základe dostatočného zisteného skutkového stavu, pričom vykonal aj správne právne posúdenie veci
ohľadom uplatneného nároku čo do výšky 3.000,- Eur, pričom odvolací súd v celom rozsahu v tomto
smere poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a jeho vyslovený právny názor.

12. Čo sa týka odvolania žalobkyne, ktorá podala odvolanie voči výroku súdu, ktorým súd v prevyšujúcej

časti žalobu zamietol, t. j. v časti žalovaných investícií vo výške 2.528,20 Eur s príslušenstvom, odvolací
súd s prihliadnutím na odvolaciu námietku žalobkyne, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch ňou
navrhnutej svedkyne pani B., ktorá následne predmetný byt kúpila, uvádza, že súd prvej inštancie
správne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že pokiaľ navrhla žalobkyňa výsluch tejto
svedkyne na otázku výšky kúpnej ceny, výška kúpnej ceny nepreukazuje výšku investície, ktoré mala

žalobkyňa vynaložiť do predmetného bytu. Preto správne súd prvej inštancie návrhu na doplnenie
dokazovania výsluchom tejto svedkyne nevyhovel. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že súd nevykonal dôkaz
oboznámením e-mailu dcéry žalobkyne pani F., z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 14. 11. 2018
strana 2. vyplýva, že konajúca sudkyňa oboznámila e-mailové podanie L.I., pričom k tomuto podaniu
sa na pojednávaní vyjadroval aj zástupca žalobkyne, keď v zápisnici je uvedené, že „Vo vzťahu k

investíciámpoukazujenavykonanédôkazy-písomnévyjadreniedcéryžalobkyne...“(strana6.zápisnice
z pojednávania), pričom aj z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, a to konkrétne z bodu
11. odôvodnenia je nepochybne zrejmé, že súd prvej inštancie tento dôkaz vyhodnocoval. K námietke
žalobkyne, že súd považoval svedkov navrhnutých žalobkyňou, a to dcéru a druha žalobkyne, za
nehodnoverných, ktorí mali preukazovať súhlas žalovaného s investíciami do bytu zo strany žalobkyne,

odvolací súd uvádza, že výsluch týchto svedkov na riadne zistenie skutkového stavu nebol potrebný
s poukazom na to, že ak by aj žalovaný bol dal súhlas na vykonanie investície do bytu žalobkyňou,
tento v čase uzatvárania zmluvy o budúcej zmluve na kúpu predmetného bytu so žalobkyňou, nebol
vlastníkom bytu, pričom z konania pred súdom prvej inštancie nepochybne vyplýva, že od vlastníka
takýto súhlas žalobkyňa nemala, na čo v odôvodnení rozhodnutia poukázal aj súd prvej inštancie, a to v

bode 27 odôvodnenia prvá veta. Je nepochybné, že žalobkyňa jednak nepreukázala súhlas s vykonaním
nejakých úprav bytu, a to vlastníkom bytu, a tiež nepreukázala ani výšku týchto investícií. Správne súd
prvej inštancie vyhodnotil predloženú cenovú kalkuláciu ako dôkaz, ktorý nepreukazuje reálne náklady
vynaložené žalobkyňou na prípadné úpravy vykonané v byte, ktorými by došlo k zhodnoteniu bytu, za
situácie, že cenovú kalkuláciu vypracoval I.. R. bez ohliadky na mieste samom, len na základe údajov

poskytnutých žalobkyňou s fotodokumentáciou. Súd teda aj v tejto časti, pokiaľ v prevyšujúcej časti
žalobu žalobkyne zamietol, rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu pri správnom
právnom posúdení veci. Vzhľadom na hore uvedené preto odvolací súd považuje odvolanie žalovaného,
ako aj žalobkyne za nedôvodné, rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny, preto postupom v
zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti

potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, aj o trovách
konania, keď žiadna zo strán sporu nebola v spore v plnom rozsahu úspešná, pričom pomer úspechu
a neúspechu strán sporu bol približne rovnaký, a preto súd pri aplikácii ustanovenia § 255 ods. 1 CSP
rozhodol správne, keď žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 aplikujúc ust. § 262
ods. 1 a ust. § 255 ods. 1 CSP a keďže žiadna zo strán sporu v odvolacom konaní úspešná nebola,
pričom odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali tak žalobkyňa, ako aj žalovaný, odvolací
súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).