Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. júl 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Er/243/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8506202149
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bitalová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8506202149.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Tomáš Kušnír, so sídlom Pajštúnska
5, 851 01 Bratislava, proti povinnému: Mgr. Ivan Mazanec, so sídlom kancelárie Metodova 3331/12,
080 01 Prešov, správcovi konkurznej podstaty úpadcu M. B., nar. XX.X.XXXX, O. XXX, XXX XX O. o
vymoženie sumy 5 656,21 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Oprávnenému a povinnému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubošovi Sidorjákovi, Exekútorský
úrad Košice so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice vo výške 62,80 eur a u k l a d á oprávnenému,

aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca oprávneného podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na
vymoženie peňažnej sumy vo výške 5 656,21 eur s prísl. na základe vykonateľného rozhodnutia -
notárskej zápisnice Notárskeho úradu JUDr. Heleny Gočovej v Starej Ľubovni, č. k. N 363/2003, Nz
122314/2003 zo dňa 16.12.2003. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdom udelené dňa 26.7.2006

súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Molnárovi, ktorého výkon funkcie bol ku dňu 17.4.2019 prerušený a
zastupujúcim je súdny exekútor JUDr. Ľuboš Sidorják, so sídlom exekútorského úradu v Košiciach.

2. V priebehu konania súdny exekútor predložil súdu návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 167f ods.
2 zák. č. 7/2005 Z. z. konkurze a reštrukturalizácii. Súčasne si uplatnil trovy exekúcie vo výške 93,28 eur.

3. Súd po preskúmaní návrhu exekútora zistil, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu
Prešov sp. zn. 5OdK/133/2019 zo dňa 6.3.2019 vyhlásený konkurz.

4. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.

aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných
po 1. apríli 2017.

5. Podľa § 57 ods. 2 EP, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo
osobitného zákona.6. Podľa § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz,
ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha
pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok

exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá
oprávnenému.

7. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení je tu dôvod na zastavenie exekučného konania.
Nakoľko zákonodarca zvolil pri oddlžovaní fyzických osôb úpravu, ktorá hovorí o zastavení exekučného

konania, súd vydá rozhodnutie o zastavení. K zastaveniu exekučného konania teda nedochádza ex lege
ako je to pri konkurze na právnickú osobu, ale je potrebné vydať uznesenie o zastavení exekučného
konania. Exekučný súd preto s poukazom na § 57 ods. 2 EP, v spojení s § 167f ods. 2 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii rozhodol o zastavení exekúcie.

8. Keďže účastníkom exekučného konania nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, súd

rozhodol o trovách konania v súlade s § 256 CSP (a contrario) tak, že im náhradu trov konania nepriznal.

9.Podľa§203ods.3EPvzneníúčinnomdo31.3.2017,aksaexekúciazastavízdôvodu,ženamajetok
povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného
odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

10. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd o trovách exekúcie rozhodol podľa cit. § 203 ods. 3 EP a v
súlade s § 14 a 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak,
že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,80 eur a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil
exekútorovi v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Tieto trovy pozostávajú z:

1/ § 14 cit. vyhl.
- minimálna odmena 33,19 eur

2/ § 22 cit. vyhl. - náhrada hotových výdavkov
- poštovné a poplatky za elektronické zisťovanie 19,14 eur

3/ 20% DPH 10,47 eur

Trovy exekúcie celkom: 62,80 eur

11. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods. 1 za prevzatie návrhu, nakoľko sa
jedná o administratívnu prácu. Súd operia svoj názor o rozhodnutie - uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. N 2Cdo 48/2008 zo dňa 28.10.2008: „Nesprávne súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi
aj odmenu za čas potrebný na administratívne práce - zaevidovanie návrhu na vykonanie exekúcie
-30 minút, vrátenie poverenia, ukončenie spisu a archív - 1 hod., pretože nesmerovali bezprostredne k
vymáhaniu nároku z exekučného titulu a nie je ich možné preto osobitne odmeňovať.“ Súd tiež nepriznal
súdnemu exekútorovi

odmenu za úkon - štúdium spisu, nakoľko uvedenú činnosť exekútora nemožno považovať za výkon
exekučnejčinnostiúčelnevynaloženýnaexekúciu,tedazaúkon,ktorýbolurobenýscieľomvykonávania
núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí (exekučnej činnosti - § 2 ods. 1 EP účinného do
31.03.2017), t.j. smerujúci k vymoženiu dlžnej sumy v prospech oprávneného.

12. Podľa § 22 vyhlášky si súdny exekútor uplatnil právo na náhradu hotových výdavkov vo výške 12,12
eur za cestovné a náhradu za stratu času za pracovné cesty, ktoré mali byť vykonané dňa 10.1.2017,
resp. 14.2.2017. Z obsahu spisu súd zistil, že pracovné cesty boli vykonané na adresu povinného za
účelom zisťovania a spísania hnuteľných vecí povinného a za účelom preverenia majetkových pomerov
povinného. Náhrada hotových výdavkov vrátane náhrady za pracovnú cestu musí zodpovedať kritériu

účelnosti v zmysle § 200 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku. O účelne vynaloženú pracovnú cestu
môže ísť vtedy, ak súdny exekútor doručil povinnému písomnosť, ktorú sa mu nepodarilo doručiť cestou
pošty,alebovykonalsúpishnuteľnýchvecíaleboohliadkunehnuteľnosti,ktorébolivkonečnomdôsledku
v exekúcii aj speňažené. Ak je však pracovná cesta vykonaná bez reálneho prínosu pre konkrétnevedenie exekúcie (či už spočívajúcom v doručení listiny alebo vo vykonaní úkonov exekučnej činnosti,
ktoré v konečnom dôsledku znamenajú speňaženie majetku povinného /obhliadka, súpis hnuteľných
vecí/), tak hotové výdavky na vykonanie takejto pracovnej cesty boli vynaložené neúčelne a ich náhradu

nemožno súdnemu exekútorovi priznať. Súdny exekútor je v exekučnom konaní aj odborným garantom
vedenia exekúcie, pričom má povinnosť dbať na to aby vynaloženie trov exekúcie zodpovedalo kritériu
účelnosti ustanovenému § 200 ods.1 druhá veta Exekučného poriadku. Cieľom exekúcie je uspokojenie
pohľadávkyoprávnenéhovčonajvyššejmiereavčonajkratšomčase,pričomcieľomexekúcierozhodne
nie je maximalizácia odmeny a hotových výdavkov súdneho exekútora a tejto skutočnosti je potrebné

podriadiť aj výklad jednotlivých ustanovení vyhlášky a Exekučného poriadku. Na základe uvedeného súd
súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s predmetnými pracovnými
cestami a náhrady za stratu času, nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.