Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/19/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115201229
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115201229.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobkyne:

U. J., R.. XX.X.XXXX, D. K..Z. XXXX/XX, XXX XX K., právne zastúpená JUDr. Sabínou Hodoňovou,
advokátkou, so sídlom Mariánske námestie č. 31, 010 01 Žilina, proti žalovanému: K. J.Š., R..
XX.X.XXXX, T. D. W. T., T..Č.. Ú. R. C. T. V. I., J. X, XXX XX D. D., o zaplatenie nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu titulom nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur, a to v
lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovanému sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

Štátu Slovenskej republiky sa priznáva právo na náhradu nákladov vynaložených na znalecké
dokazovanie voči žalobkyni v rozsahu 2/3 a voči žalovanému v rozsahu 1/3 a znalcovi K.. I. J. sa priznáva
nárok na znalečné voči žalobkyni v rozsahu 2/3 a voči žalovanému v rozsahu 1/3.

Súd vo zvyšnej časti žalobný návrh zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobným návrhom zo dňa 20.01.2015, doručený Okresnému súdu v Žiline dňa
21.01.2015, domáhala voči žalovanému zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- Eur a trovy

konania. Svoj nárok odôvodnila tým, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. XT/
XXX/XXXX zo dňa 28.08.2014 uznaný vinným zo spáchania trestného činu kupliarstva, obchodovania
s ľuďmi, čiastočne v spolupáchateľstve, trestná činnosť sexuálneho násilia a trestného činu násilia proti
skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi vo vzťahu k trestnému činu obchodovania s ľuďmi a trestnému
činu sexuálneho násilia ako obzvlášť nebezpečný recidivista, ktorý sa dopustil na osobe žalobkyne.
Žalobkyňasivtrestnomkonaníuplatnilasvojenárokyakoosobapoškodenátrestnýmčinomžalovaného.
Žalobkyňa bola vo veci náhrady škody odkázaná na občianske súdne konanie. Žalobkyňa tvrdí, že

v dôsledku konania žalovaného bola značne poškodená na svojej dôstojnosti a vážnosti, na svojich
rodinných a priateľských vzťahoch, a teda konaním žalovaného bola jej spôsobená nemajetková ujma.
Žalobkyňa bola vystavená značným stresovým situáciám, a to nielen počas pobytu v T., kde bola
žalovaným nútená k prostitúcii, ale aj v priebehu následného trestného konania, pričom užívala lieky
na upokojenie, pretože pri pohľade na žalovaného ju triaslo a noci pred pojednávaniami v trestnom
konaní nemohla spávať. Od roku 2008 v dôsledku stresu trpí sklerózou multiplex a jej liečba momentálne
spočíva v podávaní infúzií 1x mesačne a z toho dôvodu je na čiastočnom invalidnom dôchodku. V

zmysle záverov psychologického vyšetrenia klinickým psychológom N.. S. Š. zo dňa 06.05.2010 sa
žalobkyňa stala osobou s výraznou citovou a vegetatívnou labilitou, navonok kašírovanou pohodovým
správaním. V popredí je najmä supresia a represia - vedomé i nevedomé potláčanie vonkajších atribútov
prežívania. Žalobkyňa uviedla, že žalovaný jej strpčoval život v priebehu trestného konania aj inýmispôsobmi. Zasielal jej rôzne listy na príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý jej v dôsledku
skutočností uvádzaných v týchto listoch inicioval pozastavenie vyplácania rodičovského príspevku.
Žalobkyňa sa uvedeným konaním žalovaného cítila byť ponížená, keď musela situáciu vysvetľovať

na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v K.. V samotnom trestnom konaní sa žalovaný snažil
zodpovednosť za skutky uvedené v obžalobe preniesť na žalobkyňu, čím ju vystavil ďalším stresovým
situáciám. Nepríjemné následky konania žalovaného budú žalobkyňu podľa jej uvedenia sprevádzať po
celý život. Všetky uvedené skutočnosti zásadným spôsobom ovplyvnili aj rodičov a sestru žalobkyne,
pričom dané skutočnosti môžu zásadným spôsobom ovplyvniť aj život jej detí, život medzi ich kamarátmi,

susedmi a vzdialenejšími príbuznými. Zásah do práv žalobkyne zo strany žalovaného trval najmenej
od marca 2004 do septembra 2004 a jeho závažnosť dosiahla intenzity úmyselného trestného činu
- zločinu. Následky tohto konania žalovaného nesie žalobkyňa do dnešného dňa. Trestné konanie
prebiehalo od roku 2004. Až v auguste 2014 bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. Žalovaný svoju vinu
v konaní najskôr popieral a až následne sa ku spáchaniu úmyselného trestného činu na žalobkyni
priznal. Žalobkyňa sa preto domáha náhrady nemajetkovej ujmy, a to vo výške 30.000,- Eur, a to

s poukazom na čl. 16 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EU z 25.10.2012, ktorou
sa ustanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, a ktorou sa
nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV. Členské štáty zabezpečia, aby obete mali v rámci
trestného konania právo získať v primeranej lehote rozhodnutie o náhrade škody páchateľov s výnimkou
prípadov, v ktorých sa vo vnútroštátnom práve ustanovuje, že takéto rozhodnutie sa prijíma v iných

súdnych konaniach. Žalobkyňa taktiež uviedla, že žalovaný sa k spáchaniu trestného činu napriek
predchádzajúcemu popieraniu napokon priznal. Žalovaný bol za svoje konanie odsúdený tak, že súd
upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko už uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, 8
mesiacov uloženým už skorším rozsudkom súd považoval za dostatočný. Žalovaný žalobkyňu nútil k
prostitúcii, opakovane ju fyzicky napádal, týral, zobral jej pas a pravidelne mu musela odovzdať všetky

zarobené peniaze, ktoré si evidoval v dokladoch - blokoch, ktoré boli nájdené pri domovej prehliadke
a boli jedným z dôkazných prostriedkov v trestnom konaní. Keď sa žalobkyni pred žalovaným podarilo
utiecť, vyhrážal sa jej prostredníctvom sms správ, že zabije ju, aj jej rodinu, pričom zo znaleckého
posudku na osobu žalovaného vyplynulo, že ide o osobu s osobnostnou abnormalitou, s poruchami v
emocionalite.Žalobkyňaminimálne9mesiacovponávratenaúzemieSlovenskejrepublikybolaneustále

zatvorenádoma,odkiaľnevychádzala,nikomuneotváraladvere.Spolusožalobnýmnávrhomžalobkyňa
predložila okrem rozhodnutia Centra právnej pomoci o priznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci
a určení advokáta aj rozsudok Okresného súdu Žilina zo dňa 28.08.2014, č.k. XT/XXX/XXXX. Následne
boli žalobkyňou prostredníctvom jej právnej zástupkyne doručené ďalšie listiny, a to oznámenie zo strany
žalovaného na žalobkyňu a rozhodnutie, ktorým jej bola v tomto dôsledku zastavená výplata prídavku

na dieťa a rodičovského príspevku, rozhodnutie o obnovení výplaty prídavku na dieťa a rodičovského
príspevku, doklad o psychologickom vyšetrení, doklady o aplikácii Tysabri a ďalšie lekárske správy a
lekársky nález na účely konania vo veciach kompenzácie.

2. Následne súd nariadil pojednávania, na ktoré predvolal strany v konaní a vykonal dokazovanie

výsluchom strán v konaní, vyjadrením sa právnej zástupkyne žalobkyne, oboznámením sa s listinami,
ktoré tvoria obsah spisu, výsluchom svedkov, ako aj znaleckým dokazovaním a pripojením spisu
Okresného súdu Žilina, č.k. XT/XXX/XXXX. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovné
skutočnosti:

3. Súd poukazuje na konanie žalovaného, resp. K.. T. D. v rámci tohto konania, ktorý prejavil snahu
vystupovať v konaní na strane žalovaného ako jeho právny zástupca. Avšak z predložených listín a
plnej moci nevyplýva, že by bol K.. T. D. splnomocnený žalovaným aj pre toto konkrétne súdne konanie.
Žalovaný sa pred súdom kvalifikovane nevyjadril k danému splnomocneniu, pričom pre vyriešenie
tejto otázky dochádzalo k zbytočnému predlžovaniu konania, avšak vzhľadom k tomu, že nebola

doručená riadna plná moc daná žalovaným inej osobe, ani z ničoho nevyplynulo, že by žalovaný bol
skutočne právne zastúpený pre toto konanie, súd podania K.. T. D. neakceptoval a neprihliadal na
ne, nakoľko nebolo možné K.. T. D. akceptovať ako právneho zástupcu žalovaného v tomto konaní.
Dokonca ani na písomnú výzvu súdu nebola predložená plná moc pre toto konanie. K.. D. bol viackrát
písomne vyzývaný na predloženie plnej moci. Taktiež bol dotazovaný aj žalovaný, pričom následne bolo

oznámené aj K.. D., aj žalovanému, že súd neakceptuje K.. D. ako právneho zástupcu žalovaného pre
totokonanievzhľadomnapredloženélistiny,ktorénespĺňajúnáležitostisplnomocneniapredanékonanie
a žiadna plná moc výslovne pre toto konanie ani nebola predložená. Z predloženej plnej moci udelenej
žalovaným K.. T. D. ako advokátovi vyplýva, že dané splnomocnenie bolo udelené K.. T. D. vo všetkýchkonaniach súvisiacich s odsudzujúcim rozsudkom Krajského súdu v T., č.k. XTo/X/XXXX (číslo konania
na Okresnom súde v T. XT/XX/XXXX), najmä v konaniach o mimoriadnych opravných prostriedkoch,
ako aj v ďalších konaniach (čl. 89 obsahu spisu). Z uvedeného je zrejmé, že splnomocnenie, aj keď

bolo generálne (čo však automaticky neznamená úplne pre všetky konania prebiehajúce, či dokonca aj
v budúcnosti začaté), nebolo udelené aj pre toto konanie a pokiaľ v danom plnomocenstve je uvedené
„vo všetkých konaniach súvisiacich“, resp. ako aj v ďalších konaniach, z ničoho nevyplýva, že ide o toto
konkrétne konanie, ale podľa obsahu týka sa to iba trestných konaní vedených na Krajskom a Okresnom
súde v T..

4. Napriek tomu, že súd neprihliadal na podania a neakceptoval podania K.. D. zaslané tunajšiemu
súdu v rámci tohto konania, súd poukazuje na vznesenú námietku premlčania, ktorú považuje za
neopodstatnenú, pretože žalobkyňa v trestnom konaní vystupovala ako poškodená, kde si uplatnila
právo na náhradu škody riadne, v dôsledku čoho bola odkázaná so svojím nárokom na občianske súdne
konanie. Súd nad rámec uvádza, že v zmysle § 100 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: (1) Právo

sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd
prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka, žalobkyňa si
uplatnila nárok v rámci premlčacej lehoty s poukazom aj na § 112 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého počas trestného konania premlčacia lehota spočíva. Súd však posúdenie námietky premlčania
považuje nad rámec, a teda za nadbytočné vzhľadom na to, že táto námietka bola vznesená K.. D., ktorý
nebol v konaní akceptovaný ako právny zástupca, preto ani na jeho podania sa neprihliada, o čom boli
žalovaný, aj K.. D. súdom upovedomení.

5. Súd mal nepochybne preukázané, že žalovaný bol v konaní pred Okresným súdom Žilina, č. XT/
XXX/XXXX, rozsudkom zo dňa 28.08.2014, uznaný vinným z trestného činu kupliarstva podľa § 204
ods. 1 Trestného zákona, z trestného činu obchodovania s ľuďmi podľa § 246 ods. 1, ods. 3 písm.
d) Trestného zákona, čiastočne v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, z trestného
činu sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1 Trestného zákona a z trestného činu násilia proti skupine

obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1 Trestného zákona. Vo vzťahu k trestnému činu
obchodovaniasľuďmipodľa§246ods.1,ods.3písm.d)Trestnéhozákonaatrestnémučinusexuálneho
násilia podľa § 241a ods. 1 Trestného zákona ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1
Trestného zákona, ktorých sa dopustil na tom skutkovom základe, že žalovaný v presne nezistenej dobe
v mesiacoch október až november 2003 nahovoril na presne nezistenom mieste v meste W. T., okres Ž.,

U. J. na vykonávania prostitúcie v erotickom salóne P. v T., kde vykonávala prostitúciu asi počas jedného
mesiaca a všetky peniaze, ktoré zarobila, musela odovzdávať žalovanému a zároveň ho informovať
o tom, koľko peňazí denne zarobila, pričom z celkovej sumy 120.000,- Sk, t.j. 3.983,27 Eur polovicu
peňazí odovzdala majiteľovi salónu a druhú polovicu žalovanému. Zároveň v presne nezistenej dobe
v čase asi od marca 2004 do septembra 2004 zlákal U. J., aby s ním odcestovala do T. s tým, že tam

bude vykonávať prácu tanečnice. Po určitej dobe však na viacerých miestach v T. musela vykonávať
prostitúciu, pričom po príchode do T. jej zobral cestový pas a všetky peniaze, ktoré zarobila, odovzdávala
žalovanému, ktorý pravidelne kontroloval jej denné zárobky a takou činnosťou žalobkyne získal pre seba
najmenej 1.200.000,- Sk/39.832,70 Eur. Zároveň v období od marca 2004 do septembra 2004 na území
T. na presne nezistenom meste N., ale i na iných miestach v T. násilím prikladal na prsné bradavky U.

J. kovové a drevené štipce, ťahal ju za štipce a keď plakala a sa bránila, tak sa jej vyhrážal, že ju udrie.
Intenzitu ťahania zosilnil, pritom sa mu musela dívať do očí, usmievať sa na neho a následne vykonal
proti jej vôli s ňou análny styk prostredníctvom sexuálnych pomôcok alebo pohlavným údom. Zároveň
v presne nezistený deň v mesiaci august 2004 po tom, čo sa U. J. podarilo utiecť od žalovaného z T.
do K. P., jej písal výhražné SMS, kde uviedol, že príde ku nim domov do K., k jej rodičom, jeho človek,

ktorý im povie, čo robí a ukáže im fotky, kde je nahá pri robote. Potom príde na rad jej malý brat, že ju
nájde, zabije ju a jej fotky budú kolovať po K.. Teda žalovaný iného zviedol na vykonávanie prostitúcie
a koristi z prostitúcie vykonávanej iným s použitím ľsti čiastočne sám a čiastočne v spolupáchateľstve
zlákal, prepravil iného, hoci aj s jeho súhlasom na účel jeho prostitúcie alebo inej formy sexuálneho
vykorisťovania, pričom získal trestným činom značný prospech, násilím donútil iného k análnemu styku

a iným sexuálnym praktikám, inému sa vyhrážal usmrtením a inou ťažkou ujmou takým spôsobom,
že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, pričom znovu spáchal obzvlášť závažný úmyselný trestný čin,
hoci už bol pre iný obzvlášť závažný úmyselný trestný čin potrestaný. Z rozsudku vyplýva, že žalovaný
ako obžalovaný v danom trestnom konaní sa uvedenej trestnej činnosti dopustil napriek tomu, že bolrozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 26.09.2002 odsúdený za trestný čin
ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného
zákona, ktorý spáchal 08.02.2003. Z daného rozsudku vyplýva, že U. J. s nárokom na náhradu škody

sa odkazuje na občianske súdne konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 04.11.2014.

6. Podľa psychologického vyšetrenia žalobkyne vykonaného 06.05.2010 N.. S. Š., klinickým
psychológom, na základe vyžiadania K.. J., je objektívne psychologický nález v znení: inteligencia
cca v dolnom pásme priemeru, výrazná citová a vegetatívna labilita navonok kašírovaná pohodovým

správaním, osobnosť s výrazne rozvinutým defenzívnym systémom, v popredí je najmä supresia a
represia - vedomé i nevedomé potláčanie vonkajších atribútov prežívania a emócií. Zároveň na danej
listine je uvedená somatizačná porucha (čl. 38 obsahu spisu).

7. Z ďalších listín ako je prepúšťacia správa, protokol o aplikácii Tysabri, vyplýva, že žalobkyňa má od
roku 2008 príznaky roztrúsenej sklerózy.

8. Žalobkyňa trvala na svojom návrhu, pričom poukázala na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu
Žilina, č.k. XT/XXX/XXXX. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne špecifikovala konkrétne
skutočnosti, v čom spočíva poškodenie ohľadom ochrany osobnosti žalobkyne a uplatnený nárok
nemajetková ujma tak, že žalovaný žalobkyňu nútil k prostitúcii, odobral jej cestovný pas, ubližoval

jej fyzicky, týral ju, vyhrážal sa jej, že ju udrie, zasielal jej výhražné SMS, že ju zabije, rovnako aj jej
rodinu, pričom na žalobkyni sa dopúšťal tohto konania v čase, keď žalobkyňa mala len 19 rokov a
dokonca v trestnom konaní sa žalovaný snažil preukázať, že žalobkyňa bola tou osobou, ktorá mala
páchať uvedenú trestnú činnosť. A následkom konania žalovaného žalobkyňa následkom stresu trpí aj
sklerózou multiplex, pričom predtým žalobkyňa netrpela žiadnymi stresmi. Má za to, že žalobkyňa bola v

dôsledku konania žalovaného hrubo poškodená na svojej dôstojnosti a vážnosti, na svojich rodinných a
priateľských vzťahoch a bola vystavená značným stresovým situáciám. Zásah do jej práv bol objektívne
spôsobilý privodiť ujmu, pričom porušením práv žalobkyne nemožno odčiniť obnovením pôvodného
stavu. Žalobkyňa odkazovala na trestný spis tunajšieho súdu XT/XXX/XXXX a na skutkové okolnosti
uvedené v žalobe. Zároveň uviedla, že pokiaľ žalovaný uvádza obnovu konania, o žiadnej obnove

konania, či povolení, nemá vedomosť. Žalobkyňa sa jednoznačne vyjadrila, že nejde o náhradu škody,
či sťaženia spoločenského uplatnenia, ale len o majetkovú ujmu z dôvodu zásahu do jej osobnostných
práv.

9. Žalovaný popieral nárok žalobkyne, pričom vo svojich písomných podaniach, ako aj v ústnych

podaniach trval na tom, že rozsudok konania č.k. XT/XXX/XXXX je zrušený od 30.01.2015 a nárok
žalobkyne je neoprávnený, nezmyselný a hlavne vymyslený. Poprel tvrdenia žalobkyne a taktiež aj
poprel skutky, za ktoré bol v konaní pred Okresným súdom Žilina, č.k. XT/XXX/XXXX uznaný vinným.
Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že došlo k obnove konania, dokonca uviedol, že obnova konania
je povolená už od januára 2015 a rozsudok, na ktorý poukazuje žalobkyňa, je obnovou konania

zrušený, pričom žiadal pripojiť spis XXNt/X/XXXX. Zároveň žalovaný v priebehu konania tvrdil, že je
negramotný, nevie čítať a písať, pričom tieto skutočnosti boli v rámci vykonávaného dokazovania a v
priebehu súdnych pojednávaní vyvrátené a bolo preukázané, že žalovaný vie čítať, keďže následne v
priebehu konania sám vyhľadával a čítal konkrétne údaje z pripojeného trestného spisu XT/XXX/XXXX
a zároveň pred súdom čítal zo svojich listín, ako aj zo znaleckého posudku. Súd nemal preukázané,

že by žalovaný bol zbavený spôsobilosti alebo obmedzený v spôsobilosti. Žalovaný nepredložil žiadnu
listinu preukazujúcu takúto skutočnosť, iba uviedol, že žiadny taký doklad nemá, ale tvrdí, že určite
je zbavený spôsobilosti. Ničím však uvedené nebolo preukázané, ani znaleckým dokazovaním v
trestnom konaní, v rámci ktorého podľa záveru znaleckého posudku vypracovaného v konaní ČVS:
V.-XXX/X-V.-U.-XXXX vo veci obvineného K. J. - vyšetrenie duševného stavu, vyhotoveného dňa

05.11.2005, vyplýva, že znalci nezistili u žalovaného žiadnu duševnú chorobu alebo duševnú poruchu
s kvalitatívnymi zmenami základných psychických funkcií v minulosti v čase spáchania skutku, ani
aktuálne pri znaleckom vyšetrení. U obvineného ide o abnormne štrukturovanú osobnosť s poruchami
v oblasti emocionality. V čase spáchania sledovaného trestného činu mohol rozpoznať nebezpečenstvo
svojho konania pre spoločnosť, mohol svoje konania ovládať, jeho ovládacie schopnosti neboli narušené

ani pri zohľadnení abnormnej štruktúry jeho osobnosti. Obvinený, t.j. žalovaný, chápe zmysel trestného
konania. U obvineného, t.j. žalovaného, znalci nezistili sexuálnu deviáciu (sexuálnu úchylku). U
obvineného ide o osobnostnú abnormitu s poruchami prevažne v emocionalite. Táto sa môže prejaviť
emocionálnou výbušnosťou, agresivitou, ako aj zníženou kontrolovateľnosťou afektov (impulzívnouafektivitou). Tieto prejavy u žalovaného nie sú však podmienené chorobne, ale trvalou osobnostnou
skladbou (štruktúrou) a jej reaktivitou. Podľa psychologického vyšetrenia ide u žalovaného o aktuálnu
úroveň rozumových schopností v strednom pásme priemernej inteligencie. Nie je indikovaná žiadna

forma ochrany psychiatricky, ani sexuologickej liečby (čl. 149-162 obsahu spisu).

10. Čo sa týka obnovy konania tvrdenej žalovaným, súd poukazuje na to, že šetrením súdu nebolo
zistené žiadne povolenie obnovy konania XT/XXX/XXXX, preto nebolo potrebné ani pripájať žiadne
ďalšie spisy okrem spisu XT/XXX/XXXX. Prípadný návrh na povolenie obnovy bez rozhodnutia je

irelevantný pre toto konanie, pričom konanie XT/XXX/XXXX je právoplatne skončené bez povolenej
obnovy.

11. Podľa § 10 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

12. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.

(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

13. Podmienkou priznania nemajetkovej ujmy je v závislosti na individuálnych okolnostiach prípadu vždy
existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu pritom treba považovať takú ujmu, ktorú by fyzická osoba
vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie, ako aj dopad a
dôsledky považuje za ujmu značnú. Rozhodujúce pritom nie sú žiadne subjektívne pocity, ale objektívne

hľadisko. Teda to, či by predmetnú ujmu v danom mieste a čase vnímala aj iná osoba.

14. Súd nariadil za účelom posúdenia duševného stavu žalobkyne znalecké dokazovanie, v dôsledku
čoho bol ustanovený znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, odvetvie
sexuológia, K.. I. J., výsledkom čoho bol znalecký posudok č. XX/XXXX (čl. 167 obsahu spisu). Zo

znaleckého posudku vyplýva, že znalec vypracoval tento znalecký posudok na základe vlastného
psychiatrického vyšetrenia a štúdia spisovej a zdravotnej dokumentácie s poukazom na rozsudok
v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. XT/XXX/XXXX. Zo záveru znaleckého
posudku vyplýva, že konanie žalovaného, pre ktoré bolo voči nemu vedené trestné konanie, malo
významne negatívny dosah na duševné a sexuálne zdravie žalobkyne. Konanie žalovaného a samotný

priebeh trestného konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. XT/XXX/XXXX u žalobkyni
vyvolalo protrahovanú reaktívnu úzkostne - fobickú poruchu, kombinovanú sexuálnu poruchu a malo
aj nepriaznivý vplyv na jej celkový osobnostný vývin. Uvedené duševné a sexuálne poruchy u
žalobkyne, ktoré sú následkom konania žalovaného, majú nepriaznivý dosah na jej osobný, partnerský
a spoločenský život, stav je trvalý. Znalec zároveň skonštatoval, že medzi neurologickým ochorením

sklerosis multiplex, ktorým trpí žalobkyňa od roku 2008 a konaním žalovaného voči jej osobe, nie je
možné na úrovni poznatkov súčasnej forenznej medicínskej vedy stanoviť žiadnu príčinnú súvislosť.
Znalec v rámci úlohy posúdiť závažnosť ujmy spôsobenej žalobkyni s ohľadom na okolnosti, za
ktorých k nej došlo, uviedol, že na základe znaleckého vyšetrenia sťaženie spoločenského uplatnenia
vyplývajúce z duševných a sexuálnych porúch, ktoré sú následkom konania žalovaného u žalobkyne,

navrhuje hodnotiť pod položkou č. 255 - vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných
zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov a tiesňových situácií overené príslušným
psychiatrickým pracoviskom, počtom 650 bodov. Uvedené bodové hodnotenie vzhľadom k veku
žalobkyne v čase poškodenia zdravia (19 rokov) navrhuje zvýšiť o 50%, teda celkovo počtom 970
bodov. Na základe dostupných údajov považuje stav žalobkyne k hodnoteniu za ustálený až v čase

vypracovania znaleckého posudku. Súd však poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa sa nedomáhala
náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia, resp. náhrady bolestného, pričom na viaceré dotazy zo
stranysúduvýslovnetrvalananemajetkovejujmevzhľadomnazásahdojejosobnostnýchprávvzmysle
§10 - §13 Občianskeho zákonníka. Hoci je vecou súdu kvalifikovať nárok žalobcu pod príslušné zákonnéustanovenie, v danom prípade žalobkyňa bola zastúpená právnou zástupkyňou a právna zástupkyňa
- advokátka trvala na tom, že nepožaduje náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, ale výslovne
požadovala náhradu nemajetkovej ujmy v dôsledku zásahu do osobnostných práv žalobkyne. Vzhľadom

na konanie žalovaného voči žalobkyni, ktoré považuje voči žalobkyni za hlboko ponižujúce, právna
zástupkyňa žalobkyne trvala, že žalobkyňa bola v dôsledku konania žalovaného hrubo poškodená
na svojej dôstojnosti a vážnosti, na svojich rodinných a priateľských vzťahoch a bola vystavená
značným stresovým situáciám. Zásah do jej práv bol objektívne spôsobilý privodiť jej ujmu a porušením
práv žalobkyne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Pričom dané znalecké dokazovanie

požadovala za účelom zistenia toho, aká nemajetková ujma bola žalobkyni spôsobená konaním
žalovaného na jej osobe, ako aj následkami tohto konania tak, ako je popísané v trestnom spise. Čo
sa týka samotnej žalovanej sumy, pri výpočte podporne použili ustanovenie zákona č. 215/2006 Z.z.
o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi s poukazom na ustanovenia zákona č.
437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa prílohy zákona.

15. Žalobkyňa súhlasila so závermi znaleckého posudku.

16. Žalovaný namietal znalecký posudok, spochybňoval jeho hodnovernosť, a to aj tým, že meno znalca
J. je podobné s menom žalobkyne J.. Súd však takéto spochybňovanie považuje za účelové, nelogické
a neopodstatnené. Žalovaný tvrdil, že čo sa týka záveru posudku, je celý zlý, závery sú domnienky,

ničím nie sú podložené a J. je hypochonder, prostitúciou si zabezpečovala svoje živobytie a on s tým
nič nemá. Uviedol, že je to smradľavá, špinavá, farebná cigánka, ktorá chce touto cestou zbohatnúť.
Vyjadrenia v závere posudku sú podľa neho dôkazom, že znalec je úplný debil a opätovne poukázal na
to, že je podaná obnova čo sa týka výroku o vine a treste, čiže predpoklad je, že skutky sa nikdy nestali,
tak z čoho teda čerpá znalec (čl. 201 obsahu spisu). Súd však nezistil žiadne opodstatnené skutočnosti

tvrdené žalovaným, pre ktoré by znalecký posudok bol spochybnený, resp. pre ktoré by mal ho súd
spochybniť a nepovažovať za hodnoverný.

17. Súd na pojednávaní konanom 01.12.2016 vypočul súdom ustanoveného znalca K.. I. J., pričom súd
poznamenáva, že ešte pred jeho výpoveďou žalovaný uviedol súdu, že hneď po výpovedi znalca bude

dávať na neho trestné oznámenie s odôvodnením, že prítomný znalec nemôže nič rozumné povedať.
Teda snažil sa spochybniť znalca ešte pred jeho ústnym vyjadrením. Znalec vo svojom ústnom vyjadrení
uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z odôvodnenia rozsudku XT/XXX/XXXX
z 28.08.2014, na čo žalovaný poukázal, že v odôvodnení bola chyba a týmto spôsobom chyba bola
prekopírovaná do znaleckého posudku, pričom chyba mala spočívať v tom, že znalec v znaleckom

posudku uviedol, že na základe znaleckého vyšetrenia poškodenej, t.j. žalobkyne, znalci (teda viac ako
jeden) dospeli k určitému záveru o žalobkyni, avšak v trestnom konaní žalobkyňa mala byť vyšetrená iba
psychologičkou J., preto žalovaný namietal počet znalcov. Toto znalec však odôvodnil tým, že vychádzal
z rozsudku XT/XXX/XXXX. Súd však takúto prípadnú chybu považuje za irelevantnú, predsa podstatné
a zároveň nepochybné je skutočné vypracovanie znaleckého posudku bez ohľadu na počet znalcov

a prípadná daná chyba nemení konštatovaný záver v znaleckom posudku. Zároveň žalovaný uviedol,
že odkiaľ znalec nabral skutočnosti z trestného spisu, keď trestný spis nevidel, pretože v znaleckom
posudku vo veci vyšetrenia duševného stavu jeho osoby sú vymyslené, pretože tých znalcov vyhodil s
uvedením, že sú väčší debili než on. Znalec K.. J.W. však uviedol, že skutočnosti z daného znaleckého
posudku odpísal, pričom znalecký posudok je súčasťou tohto civilného spisu. - Súd poznamenáva, že

znalecký posudok na vyšetrenie duševného stavu obvineného K. J. je súčasťou predmetného spisu
tohto konania a je nepochybné jeho vyhotovenie v trestnom konaní, z ktorého súd aj v trestnom konaní
vychádzal. Znalec poukázal, že na str. 3 jeho znaleckého posudku sú uvedené, aké podklady na
vypracovanie posudku mal k dispozícii a z toho vychádzal. Taktiež znalec uviedol, že dňa 26.01.2016
osobne vyšetril aj žalobkyňu. Znalec sa zároveň vyjadril k otázke žalovaného a súdu vzhľadom na to, že

žalobkyňa v období, keď sa mal voči nej dopúšťať žalovaný namietaného konania, žalobkyňa študovala
v I. Ľ.. Znalec uviedol, že v tom čase žalobkyňa mala 19 rokov a je potrebné hodnotiť ju a posúdiť ako
osobnosť, ktorá je ovplyvniteľnou osobou submisívnou v situáciách, keď je emočne zainteresovaná, to
znamená, keď má napr. k niekomu pozitívny vzťah, t.j. emočne zainteresovaná osoba. Podľa toho, čo
vyplynulo, v tom čase žalobkyňa bola zaľúbená do žalovaného, mala sa nechať ním ovplyvňovať, pričom

záver znalca bol, že bola ovplyvniteľná a submisívna v tom čase. Znalec trval na tom, že žalobkyňa
bola zaľúbená do žalovaného, nechala sa ním ovplyvňovať a zlákať na prostitúciu a potom, keď z toho
vytriezvela a zaľúbenie ju prešlo a zo žalovaného mala strach, bála sa opustiť a odísť z T. od žalovaného.18. Napriek tomu žalovaný poukazoval na to, že žalobkyňa študovala na Slovensku, takže odchádzala
z T. do školy v I. Ľ. a vracala sa späť do T., a to napriek tomu, že tvrdila, že už žalovaného nenávidí.
Žalobkyňa potvrdila, že študovala na Slovensku a že chodievala do školy z T., avšak vždy chodievala

s nejakou osobou, a to so žalovaným alebo s inou osobou poverenou žalovaným, teda bola pod
dozorom/s doprovodom, pričom do T. sa vracala aj preto späť, pretože bola zastrašovaná žalovaným.
Uvedené vyplýva aj z dokazovania a rozhodnutia v konaní XT/XXX/XXXX. Znalec uviedol, že vychádzal
z právoplatného rozsudku v rámci trestného konania č. XT/XXX/XXXX, avšak ak by rozsudok neplatil
a bol zrušený a boli by pravdivé skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný, tak by musel závery zmeniť a

nemohol by zotrvať na tých záveroch v znaleckom posudku ako uviedol, ale pokiaľ ten rozsudok platí,
tak zotrváva na záveroch, pretože záver vychádza z toho, čo je v právoplatnom trestnom rozsudku,
z ktorého vyplýva, čoho sa mal žalovaný voči žalobkyni dopustiť. Znalec sa vyjadril jednoznačne, že
žalobkyňa bola v tom čase ovplyvniteľná, submisívna a bola zastrašovaná, pričom uvedené vyplýva z
vykonaného dokazovania v trestnom konaní, v rámci ktorého sa žalovaný aj priznal k daným skutkom
a z trestného právoplatného rozhodnutia. Nebol preto dôvod pochybovať, ako ani spochybňovať závery

znaleckého posudku.

19. Súd opätovne poznamenáva, že predmetný trestný rozsudok, z ktorého znalec vychádzal, je stále
právoplatný, nebol zrušený, nebola povolená obnova konania do vyhlásenia rozhodnutia.

20. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobkyňa napriek tomu, že ho nenávidela, ako žalobkyňa sama uviedla,
sa vracala späť zo školy v I. Ľ. do T., pričom on s ňou nič nemal, súd poznamenáva, že hoci žalovaný
tvrdí, že so žalobkyňou nič nemal, ani nebol, pripustil iba nejaké vozenie autom po lekároch, ku ktorým
vozil žalobkyňu, súdu zároveň predložil fotografie, z ktorých je zrejmé, že počas pobytu žalobkyne
v T. bol prítomný aj žalovaný. Je to evidentné z fotografií predložených samotným žalovaným, teda

si odporuje vo svojich tvrdeniach. Zároveň súd mal nepochybne preukázané, že skutočne žalobkyňa
prechádzala viackrát štátne hranice z T. na Slovensko a zo slovenského územia späť do T., avšak je
irelevantné, či túto cestu absolvovala so žalovaným alebo nie, pretože aj znalcom bolo konštatované,
zároveň je to evidentné a vyplývajúce aj z právoplatného rozsudku z uvedeného trestného konania, že
žalobkyňa bola zastrašovaná. Pokiaľ sa teda vracala späť zo Slovenska do T. bez toho, aby niekomu

niečo povedala, resp. oznámila o skutočnostiach, ktoré sa diali v T., bolo nepochybne preukázané a
vyplývajúce z právoplatného rozsudku, že žalobkyňa bola zastrašovaná.

21. Súd sa zvlášť zaoberal skutočnosťou, prečo sa žalobkyňa vracala späť zo Slovenska do T., keď
nenávidela žalovaného, ako uvádzala a nedobrovoľne vykonávala činnosť, ku ktorej ju mal údajne

nútiť žalovaný. Dokonca sa jej podarilo aj odísť od žalovaného do K. P., napriek tomu sa vrátila späť
do T. k žalovanému. Vzhľadom na vykonané dokazovanie, a to predovšetkým na závery znalca a
rozsudok a jeho odôvodnenie XT/XXX/XXXX, súd posúdil za nepochybné a osvojil si konštatovanie, že
žalobkyňa, ktorá mala v tom čase 19 rokov, bola ovplyvniteľná a submisívna. Taktiež je nepochybné,
že žalobkyňa bývala aj na Slovensku so žalovaným, pričom tvrdila, že v tom období bola do

žalovaného zaľúbená, z dôsledku čoho bola aj viac ovplyvniteľná, ako aj znalec konštatoval. Vyššie
uvedeným rozsudkom žalovaný bol uznaný vinným zo spáchania trestných činov tak, ako bolo vyššie
popísané. Toto rozhodnutie je právoplatné, preto nebol dôvod spochybňovať dané skutky, ku ktorým sa
dokonca žalovaný v trestnom konaní priznal, aj keď v tomto konaní následne žalovaný svoje priznanie
spochybňoval, pričom odôvodňoval to špekulatívnymi tvrdeniami typu, že eskorta ho už nechcela voziť

a podobne, preto riešil danú situáciu tak, že sa priznal. Dokonca sa snažil zodpovednosť za jeho skutky
preniesť na žalobkyňu, ako sa to snažil aj v trestnom konaní. Súd však takéto jeho tvrdenie považuje za
špekulatívne a zavádzajúce a účelové, pričom súd zdôrazňuje, že žalovaný sa v danom konaní priznal
a zároveň žalovaný bol v danom trestnom konaní aj právoplatne uznaný vinným z vyššie uvedených
skutkov. Zároveň súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný spochybňoval tvrdenia žalobkyne o jej údajnej

zamilovanosti, vzťahu k nemu, či nejakému pobytu s ním v T. a nútenie žalobkyne k prostitúcii, či ďalšie
konaniavočinej,ktorýchsamaldopustiť,pričomtvrdil,žeonsjejpobytomvT.ničnemá,nemávedomosť
ojejčinnostiachvT.,súdopakovanepoukazujeazdôrazňujenato,žežalovanýmalpodrobnéinformácie
o pobyte a činnostiach žalobkyne v T., ako aj o iných dievčatách. Dokonca je možné konštatovať, že
žalovaný zavádzal súd svojimi tvrdeniami, ktorými si následne rozporoval, keďže na jednej strane tvrdil,

že nemá vedomosť o činnostiach žalobkyne v T., hoci uvádzal dosť podrobné informácie o jej pobyte,
či intímnom živote, zdravotnom stave a zároveň uviedol, že ju vozil po doktoroch, lebo ona nevedela
šoférovať. Zároveň z fotografií je zrejmé, že boli spolu prítomní v určitých bytoch, priestoroch a pokiaľ
žalovaný tvrdí, že nebol prítomný pri jej činnostiach a preto nemal o nich vedomosť ohľadom prostitúciežalobkyne, súd poukazuje na to, že predsa žalobkyňa, pokiaľ vykonávala v určitých lokáloch prostitúciu,
tak z ničoho nevyplýva, že by ju vykonávala so žalovaným alebo v jeho prítomnosti, ale s inými osobami
a bolo by absurdné, aby žalovaný bol prítomný v miestnostiach, kde vykonávala žalobkyňa prostitúciu.

Zároveň žalovaný má k dispozícii zošit ním označený ako modrý zošit, kde má podrobné údaje nielen o
žalobkyni, ale aj o ďalších dievčatách, v zošite mal uvedené mená jednotlivých dievčat, ktoré boli v T. a v
akých lokáloch robili, aj čo robili a koľko zarobili, pričom uvádza, že je to len prepis. V tejto súvislosti súd
poukazuje na ďalší jeho rozpor v tvrdeniach, keď tvrdil, že nevie čítať a písať, ale zároveň uviedol, že
daný zošit je len prepis jeho písmom toho, čo je súčasťou trestného spisu. Teda ide vlastne o poznámky z

trestného spisu, čím potvrdil, že vie písať a keďže aj čítal na jeho výslovnú žiadosť priamo zo znaleckého
posudku, či z trestného spisu priamo na diktafón na ústnych pojednávaniach, bolo zrejmé, že vie čítať.
Zároveň fotografie, ktoré predložil súdu, či už v listinnej podobe alebo na hard disku, boli to fotografie
žalobkyne, ako aj jej príbuzných a z celého vykonaného dokazovania bolo nepochybné, že žalovaný
mal počas pobytu žalobkyne v T. podrobné informácie o jej pobyte, činnostiach, čo sa prieči tvrdeniu, že
so žalobkyňou nič nemal, nič nevie o jej činnostiach počas pobytu v T.. Žalovaný zároveň uviedol, že na

predložených fotografiách sa žalobkyňa usmieva, hoci žalobkyňa pred súdom tvrdila opačné pocity, na
čo žalobkyňa uviedla, že musela sa usmievať, lebo keby sa neusmievala, dostala by facku, pričom aj
znalec sa vyjadril, že pokiaľ bola vyhrážaná, resp. bola nútená žalobkyňa k niečomu, tak je možné, že
sa takto správa a tvári sa na fotografiách predložených žalovaným.

22. Znalec na pojednávaní v rámci ústneho vyjadrenia opätovne zopakoval, že pokiaľ žalobkyňa trpí
sklerózou multiplex, nemá to súvis so správaním žalovaného voči nej, ktoré je opísané v predmetnom
rozsudku trestného konania a v žalobe. Avšak uviedol, že skleróza multiplex je jedna vec a psychika
je druhá vec a do svojho záveru neprihliadal a nezahŕňal ochorenie sklerózy multiplex. Žalovaný trval
na tom, že skutok sa nikdy nestal a že sa priznal iba preto, aby už nemusel chodiť na súd. V tejto

súvislosti súd poukazuje, že žalovaný bol právoplatne uznaný vinným a nebol mu však uložený žiadny
trest, pretože predchádzajúce uloženie trestu iným rozhodnutím bolo súdom považované za dostatočné.

23. Súd v konaní vypočul svedkyňu D. U., ktorá uviedla, že strany v konaní pozná. Žalobkyňu pozná z
T.. Spolupracovali spolu, aj so žalovaným, aj so žalobkyňou. Uviedla, že žalovaný ich vozil po T., kde

chceli,pričomžalovanýbolpriateľžalobkyne,ajspolužili.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenaďalšírozpor
medzi tvrdením svedkyne a tvrdením žalovaného ohľadom vzťahu medzi žalovaným a žalobkyňou,
keďže žalobkyňa tvrdila, že mala so žalovaným vzťah, čo žalovaný popieral. Svedkyňa vzťah potvrdila.
Dokonca uvádzal, že nemá poznatky o pobyte žalovanej v T., čo však z vykonaného dokazovania sa
preukázal opak, pričom aj svedkyňa D. U. potvrdila, že žalovaný bol priateľ žalobkyne a spolu žili.

Svedkyňa potvrdila, že činnosť, ktorú žalobkyňa vykonávala v T., tak žalobkyňa jej tvrdila, že tú činnosť
robí nasilu, že nechce byť so žalovaným, chce odísť, čo jej najprv verila, ale keď sa po týždni žalobkyňa
vrátila späť k žalovanému, tak prestala veriť žalobkyni. Svedkyňa poprela nejaké násilie, či nútenie, či
vyhrážanie, pričom na otázku, či má vedomosť, že by žalobkyni niekto zobral pas, svedkyňa uviedla,
že niektoré dievčatá mali odložené pasy u žalovaného, lebo mal trezor. A mala vedomosť aj o tom,

že žalobkyňa cestovala z T. na Slovensko a späť za účelom štúdia. Dokonca niekedy s ňou bola ona,
ale niekedy bol aj žalovaný, resp. iná osoba. Mala vedomosť o tom, že žalobkyňa odišla jedenkrát od
žalovaného. Svedkyňa zároveň pred súdom uviedla, že raz sa so žalobkyňou pobila, pretože išla do
obchodu so žalovaným, na čo žalobkyňa začala do nej skákať, že čo si to dovoľuje ísť do obchodu s
jej frajerom, t.j. so žalovaným.

/- Z uvedeného taktiež nepriamo vyplýva vzťah žalobkyne so žalovaným a hoci bola konštatovaná aj v
predmetnom rozsudku trestného konania zamilovanosť, teda vzťah žalobkyne so žalovaným, žalovaný
to v tomto konaní popieral. Taktiež je nepochybné, že žalobkyňa sa skutočne sťažovala na konanie
žalovaného voči nej už v tom čase počas pobytu v T../ Svedkyňa uviedla, že keď prišla do T., tak prišla
so žalovaným a následne ju žalovaný zobral do lokálov, kde mala pracovať. Svedkyňa však uviedla, že

všetku robotu pre dievčatá, lokály zabezpečovala žalobkyňa, lebo vedela po taliansky a žalovaný ich iba
vozil po obchodoch a podobne a tá, ktorá zaisťovala prácu, čo sa týka prostitúcie pre iné dievčatá, bola
žalobkyňa. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že hoci v tomto konaní aj menovaná svedkyňa chcela
preniesť zodpovednosť za skutky na žalobkyňu, súd poukazuje na právoplatný rozsudok Okresného
súdu Žilina sp.zn. XT/XXX/XXXX, ktorý je právoplatný a ktorým menovaná svedkyňa bola uznaná taktiež

vinnou spolu so žalovaným v danom konaní tým, že spoločným konaním s inou osobou s použitím ľsti
zlákala a prepravila iného na účel prostitúcie a inej formy sexuálneho vykorisťovania. Svedkyňa v tomto
konaní uviedla, že čo sa jej kládlo za vinu v rozsudku, to popiera, nakoľko ona nič neurobila. Súd všakpoukazuje, že je nepochybné právoplatné rozhodnutie, ktorým bola svedkyňa D. U., rod. K., uznaná
vinnou, pričom dokonca sa priznala, preto jej súčasné popretie súd posúdil za účelové.
- z uvedenej výpovede vyplýva potvrdenie vzťahu žalobkyne so žalovaným, ktorý to v tomto konaní

popieral, pričom svedkyňa potvrdila ich vzťah, ale aj vedomosť žalovaného o činnostiach žalobkyne a
vyvrátila tak viaceré tvrdenia žalovaného (na rozdiel od žalovaného potvrdila, že žalovaný mal pasy
viacerých dievčat, mal informácie o dievčatách pracujúcich v T., o ich činnostiach, žil so žalobkyňou,...),
teda potvrdila tvrdenia žalobkyne. Pokiaľ svedkyňa tvrdila svoju nevinu, ako aj žalovaného s tým, že
žalobkyňa bola tá, ktorá všetko organizovala, súd posúdil jej výpoveď v tej časti za nehodnovernú a

spochybnenú, nakoľko jednak si v tej časti odporovala s tvrdeniami zhodnými s tvrdeniami žalobkyne
a jednak bola uznaná vinnou spolu so žalovaným za dané skutky právoplatným rozhodnutím. Pokiaľ
teraz tvrdí svoju nevinu, hoci v trestnom konaní sa priznala, súd to považuje za účelové a špekulatívne.
Svedkyňa si rozporovala, keď tvrdila, že žalobkyňa bola tá hlavná organizátorka, hoci zároveň potvrdila
vzťah žalobkyne so žalovaným, taktiež potvrdila doprovody so žalobkyňou za účelom jej štúdia v SR,
taktiež potvrdila, že žalobkyňa sa sťažovala na žalovaného, na nútenie k určitým činnostiam, na jej túžbu

odísť od žalovaného.

24. Znalec podrobne vo svojom znaleckom posudku rozpísal traumy z konania žalovaného voči
žalobkyne, a to vo svojom závere na str. 25 a 26 znaleckého posudku (čl. 191-192 obsahu spisu).
Žalovaný však toto považoval, že sú to bludy a domnienky, pričom znalca spochybnil už len z toho

dôvodu, že vypracoval posudok na D. K., na ktorú uviedol, že je normálna, hoci je tehotná súčasne so
svojou mamou, avšak podľa neho to nie je normálne. Súd však poukazuje, že vypracovanie posudku
na D. K. je v tomto konaní irelevantné, ako aj posudzovanie, či je normálne, že je tehotná súčasne so
svojou mamou, čo sa samozrejme v živote nevylučuje a je to prípustné. Následne žalovaný uviedol,
že on žalobkyni nič nespôsobil, že ju iba našiel na ulici špinavú, ušmudlanú a v podstate jej umožnil

bývanie a umožnil jej vykonávať danú činnosť.

25. Znalec uviedol, že konanie žalovaného voči žalobkyni má nepriaznivý dosah na jej osobný,
partnerský a spoločenský život, pričom k tomuto dospel tak, že žalobkyňa pociťuje vo svojom osobnom
živote strach, dlhodobo mala triašky, bojí sa budúcnosti, má negatívne očakávania v budúcnosti, stratila

chuť na sex, cíti odpor k sexu, nevie sa sexuálne vzrušiť, ostáva uzavretá, nedôverčivá. Zostala emočne
chladná a má znížené sebavedomie. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že daný záver znalca nebol
zmenený ani napriek tomu, že žalobkyňa má deti, avšak s partnerom nežije, žije s rodičmi, čo však
nevylučuje a nerozporuje si so závermi znalca. Dané traumy nevylučujú život s partnerom, či deti.

26. Pokiaľ žalovaný viackrát poukazoval na odchody a príchody, resp. návraty žalobkyne do T. a z
T. do SR s tým, že žalobkyňa mala možnosť ostať v SR, ako aj na to, že žalobkyňa mala dva pasy,
bolo preukázané, že skutočne dochádzala do školy na územie SR, mala dva pasy, avšak cestovala s
doprovodom a vzhľadom na závery znaleckého posudku, ako aj vzhľadom na vykonané dokazovanie
súd tieto skutočnosti nepovažuje za relevantné, nakoľko žalobkyňa jednak ani nespochybňovala svoje

odchody z T. s tým, že tvrdila a trvala na tom, že na Slovensko vždy odchádzala spoločne s niekým
z dôvodu, že bola zastrašovaná zo strany žalovaného, za čo bol aj uznaný vinným. Taktiež aj znalec
sa jednoznačne vyjadril, že vzhľadom na konštatovania v rozsudku vydanom v trestnom konaní, ako
aj na jeho vyšetrenie žalobkyne posúdil submisívnosť povahy žalobkyne a konanie páchané voči jej
osobe v T. malo negatívny dosah na duševné a sexuálne zdravie žalobkyne, pričom poukázal na jej

vzťah voči žalovanému v daných začiatkoch vzhľadom aj na jej vek, čo bolo dôvodom, prečo neoznámila
tieto skutočnosti, či konanie páchané voči jej osobe. Znalec z odboru psychiatrie skonštatoval možnosť
takéhoto konania, aj keď uvádzané skutočnosti ohľadom konania žalobkyne sa javilo ako nelogické,
nakoľko hoci bolo voči nej niečo páchané, s čím nesúhlasila, napriek tomu to neoznámila príslušným
úradom, či orgánom, či nejakým osobám a vracala sa k žalovanému naspäť, avšak vzhľadom na

závery znalca, a teda na psychický stav osoby žalobkyne je takéto správanie možné a s poukazom na
psychiatrické vyhodnotenie osoby žalobkyne nemožno ho klasifikovať spôsobom, že sa taktiež pričinila
k tomu, a to len preto, že to neoznámila iným osobám, a že pokračovala v danej činnosti, ku ktorej bola
nútená žalovaným.

27. Súd poukazuje, že pokiaľ žalovaný popieral alebo resp. poukazoval na rozporné tvrdenia žalobkyne,
v porovnaní s tvrdeniami svedkov vypočutých v trestnom konaní, pričom zápisnice o výsluchoch sú
obsahom pripojeného spisu, a to predovšetkým ohľadom zadržiavania pasov, či práce v lokáloch, súd
poukazuje, že tieto skutočnosti boli dokazované v rámci trestného konania a dané skutočnosti pokiaľ ajboli v určitých bodoch rozporné, súd poukazuje, že pre daný predmet konania sú irelevantné vzhľadom
na predmet tohto konania.

28. Žalovaný navrhoval výsluch ďalších svedkov, taktiež sa odvolával aj na dôkazy, ktoré žiadal vykonať
v rámci trestného konania. Súd však tieto dôkazy nevykonal, nakoľko v zmysle CSP strany v konaní
si zabezpečujú dôkazy sami a súd ich zabezpečuje až v prípade, že to nie je možné zabezpečiť zo
strán v konaní. Avšak v danom prípade žalovaný označil navrhovanú svedkyňu údajmi, ktorými ju nebolo
možné predvolať a neoznačil žiadne ďalšie údaje, ktoré by umožňovali súdu zabezpečiť jej účasť na

pojednávaní. Keďže sa súdu nepodarilo zabezpečiť jej účasť, súd daný dôkaz nevykonal. Následne
žalovaný požadoval už len vykonanie dôkazu od Všeobecnej zdravotnej poisťovne za účelom zistenia
kompletného zdravotného stavu žalobkyne, teda ktorých doktorov žalobkyňa navštevovala, či aj predtým
navštevovala doktorov, pričom uvedený dôkaz navrhoval už ako jediný v danom štádiu konania na
pojednávaní konanom dňa 02.02.2017. Iný dôkaz už nenavrhoval. Súd však tento dôkaz nevykonal,
pretožepovažovalhozanehospodárnyairelevantný,keďžeznalecMUDr.J.privypracovaníznaleckého

posudku vychádzal zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, pričom zároveň sa vyjadril, že ochorenie
skleróza multiplex, ktorou mala trpieť žalobkyňa, nie je v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného.
Znalec vychádza zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, ktorú mal k dispozícii, a preto súd mal za to, že
nie je potrebné zisťovať kompletný zdravotný stav žalobkyne od Všeobecnej zdravotnej poisťovne, keď
tento kompletný zdravotný stav má vyplývať zo zdravotnej dokumentácie, ktorú mal znalec k dispozícii

a súd nemal dôvod spochybňovať úplnosť zdravotnej dokumentácie.

29. Záver dokazovania: Z vykonaného dokazovania teda súd mal preukázané, že hoci žalovaný tvrdil,
že nemal nič so žalobkyňou, tak mal dostatočné množstvo konkrétnych informácií o jej intímnych
chorobách, o jej intímnom živote, o jej pobyte v T., dokonca žalovaný jej mal zabezpečovať aj lekárov.

Ak tvrdil, že kým ona pracovala, on bol predsa na hoteli a nemal o jej práci vedomosť, predsa je
nelogické, aby pokiaľ vykonávala žalobkyňa prostitúciu na jeho pokyn, aby bol pri tom. Žalovaný mal
nepochybne množstvo podrobných informácií o žalobkyni. Pokiaľ svoje skutky popiera, bol z týchto
skutkov páchaných voči žalobkyni uznaný vinným rozsudkom v rámci trestného konania XT/XXX/
XXXX a zároveň aj znaleckým posudkom bolo konštatované, že konanie žalovaného voči žalobkyni

malo významne negatívny dosah na duševné a sexuálne zdravie, a to konanie, pre ktoré bolo voči
žalovanému vedené trestné konanie a žalobkyňa trpí duševnými a sexuálnymi poruchami, ktoré sú
následkom konania žalovaného a má nepriaznivý dosah na jej osobný, partnerský a spoločenský život,
pričom stav je trvalý. Pokiaľ žalobkyňa vykonávala danú činnosť a fotografiami žalovaný preukazoval
jej spokojnosť, keďže sa na predložených fotografiách usmievala a pôsobila spokojne, súd s poukazom

na vyjadrenie znalca, či už v znaleckom posudku alebo na ústnom pojednávaní, skonštatoval a mal
preukázané, že žalobkyňa tak konala v strachu vzhľadom na vyhrážky zo strany žalovaného, taktiež
vzhľadom na jej vek v tom čase a na jej submisívnu povahu, ako aj na ovplyvniteľnosť. Žalovaný tvrdil,
že so žalobkyňou nebol, čo bolo vykonaným dokazovaním vyvrátené. Zároveň poukazoval na to, že
žalobkyňa nikomu nehlásila to, čo sa malo diať v T. voči jej osobe, napriek tomu sa vždy vrátila späť

do T. pokračovať vo svojej činnosti a že ona mala byť tou hlavnou obvinenou, avšak súd poukazuje, že
hoci tvrdenia žalovaného pôsobili značne presvedčivo, relevantné dôkazy ako je znalecký posudok, či
rozsudok vyhlásený v trestnom konaní, preukazujú opak tvrdení žalovaného. Pokiaľ žalovaný popiera
nejaké vyhlásenie o jeho vine, súd poukazuje, že bol uznaný vinným rozsudkom, nie dohodou o vine
a treste. Pokiaľ žalovaný navrhoval ďalšie dokazovanie, súd poukazuje, že toto konanie sa vedie od

21.01.2015, napriek tomu žalovaný navrhoval dôkazy až s odstupom času od podania žaloby a od jeho
prvých možností podať a navrhovať nejaké dôkazy a súd preto v tejto súvislosti poukazuje na § 153
CSP, v dôsledku ktorého súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko považuje, že od možnosti žalovaného
navrhovať ďalšie dôkazy ubehla dosť dlhá doba, dokonca v spise sú 2 znalecké posudky - znalecký
posudok z trestného konania a znalecký posudok vypracovaný v rámci tohto konania a súd nemal dôvod

pochybovať o záveroch v znaleckých posudkoch. Pokiaľ boli spochybňované zo strany žalovaného,
boli spochybňované urážlivým spôsobom na znalcov, že sú debili a podobne a ničím relevantným
nebol preukázaný opak záverov znaleckých posudkov a súd nepovažoval ani za dôvodné, ani za
opodstatnené, ani za hospodárne vykonať ďalšie dôkazy. V závere konania žalovaný už trval len na
dôkaze ohľadom zistenia kompletného zdravotného stavu žalobkyne, čo však bolo zrejmé zo zdravotnej

dokumentácie, ktorú mal znalec k dispozícii a dokonca bolo vykonané znalecké dokazovanie bez
relevantných spochybnení. Žalobkyňa žiadne nové skutočnosti v priebehu konania neuvádzala, trvala
stále na svojich skutkových tvrdeniach podaných v žalobe spočívajúcich v zásahu do jej osobnostných
práv.30. Právna zástupkyňa žalobkyne poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 31.01.2011, sp.zn.
XCdo/XXX/XXXX s názorom ktorého sa aj tunajší súd stotožňuje s tým, že satisfakčná žaloba je

prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorého cieľom je dosiahnuť primeraného zadosťučinenia,
resp. satisfakcie pre fyzickú osobu, ktorej osobnostné právo bolo porušené a to so zreteľom na to, že
zásah obyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Základným predpokladom pre priznanie
primeraného zadosťučinenia je skutočnosť, že došlo k zásahu objektívne spôsobilý spôsobiť/privodiť
dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Pre priznanie primeraného zadosťučinenia sa

teda nevyžaduje existencia následkov zásahu a postačuje už len samotná spôsobilosť privodiť ujmu
na osobnostných právach. V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na závery znaleckého posudku
vypracovaného K.. I. J., ktorý charakterizoval ujmu na právach žalobkyne, pričom zdôraznil, že tento
stav je trvalý, ktorý vlastne u nej v dôsledku tejto trestnej činnosti vznikol a zásah do osobnostných
práv žalobkyne bol nepochybne preukázaný. Teda v danom prípade došlo aj k samotnej ujme. Zároveň
súd poukazuje, že súčasťou rozhodnutia o žalobe na ochranu osobnosti je priznanie porušenia

základnéhoprávadeklarovanévpetiterozhodnutievovecisamejatiežnadovŕšenienápravyapriznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ústavný súd SR vo svojom náleze sp.zn. II.ÚS 273/08-22 z 10.02.2009
poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá v rámci rozhodovania o priznaní
peňažného zadosťučinenia požadovaného sťažovateľom podľa čl. 41 Dohovoru okrem satisfakčnej
povahy samotného rozsudku považuje za dovŕšenie satisfakcie priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia, ale aj priznanie trov konania (Puzelt c. Česká republika z 25.04.2000, Malhous c. Česká
republika z 12.07.2001, Lucá c. Taliansko z 27.02.2001). Z uvedeného je zrejmé, že ak všeobecný súd
rozhodne, že právo na ochranu osobnosti bolo porušené, je zároveň povinný zaoberať sa a rozhodnúť
o uplatnení finančného zadosťučinenia a jeho zamietnutie nemôže odôvodniť svojou voľnou úvahou.
Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tá sa nedá úplne presne vyjadriť v peniazoch, pretože nemajetkovú

ujmu nemožno reálne nahradiť. Ide o ujmu spôsobenú na takých hodnotách, ktoré svojou povahou
nepatria do majetkovej sféry. Medzi hodnoty nemajetkovej povahy patria inštitúty vyjadrené v § 11
Občianskeho zákonníka. Ide najmä o život, zdravie, súkromie, meno, prejavy osobnej povahy, výsledky
tvorivej duševnej činnosti a podobne. Tieto hodnoty nie je možné peniazmi oceniť, pretože ich nie je
možné zmerať alebo jednoznačne určiť ich hodnotu.

31. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nepochybnému záveru, že k zásahu zo strany žalovaného
do ochrany osobnosti žalobkyne došlo, nakoľko právoplatným rozsudkom je nepochybné uznanie viny
žalovaného za skutky páchané voči žalobkyni, ktorá v dôsledku tohto konania pociťuje traumu a
toto konanie spôsobilo následky v jej sexuálnom a rodinnom živote aj do budúcna, stav je trvalý, čo

skonštatoval aj znalec a s týmito závermi nebol dôvod nesúhlasiť. Skutky páchané žalovaným voči
žalobkyni boli v takom rozsahu, že zasiahli do jej osobnostných práv, nakoľko voči žalobkyni sa dopustil
sexuálneho násilia, zlákal ju a nútil k prostitúcii, násilím prikladal jej na prsné bradavky kovové a drevené
štipce, ťahal ju za štipce a keď plakala a sa bránila, tak sa jej vyhrážal, že ju udrie. Intenzitu ťahania
zosilnil, pritom sa mu musela dívať do očí, usmievať sa na neho a následne vykonal proti jej vôli s

ňou análny styk prostredníctvom sexuálnych pomôcok alebo pohlavným údom, taktiež sa jej vyhrážal
a svojim konaním, za ktoré bol uznaný vinným, spôsobil žalobkyni traumu, stresy a to trvalého rázu.
Svojim konaním hlboko zasiahol do ľudskej dôstojnosti žalobkyne, jej cti. Jeho konanie dokonca naplnilo
skutkovú podstatu viacerých trestných činov. Súd má za to, že dané jeho konanie - daný zásah do
ľudskejdôstojnostiactižalobkynedosiaholstupeňspôsobilostiprivodeniaujmy.Žalobkyňavšaknežiada

náhradu škody na zdraví, ale náhradu nemajetkovej ujmy za zásah do jej osobnostných práv. Jeho
konanie nemožno ani ináč posúdiť ako zásah do osobnostných práv žalobkyne, porušil jej ochranu
ľudskej dôstojnosti, či cti. Zásah vzhľadom na právoplatný rozsudok v trestnom konaní je nesporný
s poukazom aj na závery znalca ohľadom ujmy tohto zásahu. Žalovaný zasiahol do ľudských práv
žalobkyne,hocisúzaručovanéÚstavouSR.Vdnomprípadedošlokznačnejmierekzníženiudôstojnosti

žalobkyne a ohrozil jej vážnosť v spoločnosti.

32. Žalobkyňa požadovala 30.000,- Eur ako nemajetkovú ujmu za tento zásah do jej osobnostných práv,
pričom súd posúdil, že je nepostačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka,
preto žalobkyňa má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Obnova pôvodného stavu už

nie je možná vzhľadom na spáchané skutky, pričom ani prípadné ospravedlnenie vzhľadom na rozsah
zásahu je nepostačujúce. Súd však poukazuje na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej sa priznáva
náhrada za smrť blízkej osoby, a to nemajetkovej ujmy priemerne v rozmedzí 10.000,- až 20.000,- Eur,
čo tiež závisí od rôznych ďalších okolností prípadu a súd preto skonštatoval s poukazom na takútozaužívanú prax, pričom zákonom nie je stanovená výška, resp. hranica tejto nemajetkovej ujmy, že
zásah do osobnostných práv žalobkyne spáchaný žalovaným s poukazom na následky, je určená výška
10.000,- Eur adekvátna a primeraná. Súd konanie, resp. nekonanie žalobkyne voči žalovanému, a teda

jej prispôsobenie sa jeho požiadavkám a pokračovanie v činnosti, na ktoré bola nahovorená a zlákaná,
súd nepovažoval za nejaké zbavenie povinností žalovaného, resp. zániku nároku na túto náhradu voči
žalovanému,atoznovusúdopakujúc-vzhľadomnazáveryznaleckéhoposudkuaprávoplatnýrozsudok
vyhlásený v trestnom konaní. Súd má za to, že priznaná nemajetková ujma je adekvátna v rozsahu
zásahu do osobnostných práv žalobkyne konaním žalovaného, ktorý ju zneužíval, strpčoval jej život,

spôsobil jej zdravotné problémy, za čo bol právoplatne uznaný vinným, pričom spôsobil jej traumy
trvalého charakteru.

33. Ku konaniu žalovaného voči žalobkyni malo dôjsť v roku 2004, a keby išlo o sťaženie spoločenského
uplatnenia, tak jeden bod mal hodnotu 287,30 Sk/9,54 Eur. Znalec vo svojom znaleckom posudku
posúdil, aj keď teda znovu súd zdôrazňuje, že nejde o sťaženie spoločenského uplatnenia, čo

potvrdila aj žalobkyňa s uvedením, že uplatňuje si náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do jej
osobnostných práv, pričom právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že právne predpisy ohľadom sťaženia
spoločenského uplatnenia použili len podporne pre určenie výšky nemajetkovej ujmy, keďže nie je táto
nemajetková ujma uvedená v žiadnom právnom predpise, teda nie je uvedená hranica danej výšky, ani
stanovený výpočet ujmy, pričom aj znalec uviedol, že tie poruchy, ktoré vznikli u žalovanej, keby išlo o

sťaženie spoločenského uplatnenia, tak by ich posúdil počtom 650 bodov, ktoré by ešte zvýšil o 50%,
teda celkovo by jej priznal 975 bodov. Teda súd aj keď nejde o sťaženie spoločenského uplatnenia,
súd podporne prihliadol pri určení výšky aj na výšku podľa odporúčania znalca, ktorá tiež zodpovedá
cca sume 10.000,- Eur. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti posúdil celkovú sumu
nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- Eur, vo zvyšnej časti súd žalobný návrh zamietol, keďže žalobkyňa

požadovala nemajetkovú ujmu vo výške 30.000,- Eur.

34. Tvrdenie žalovaného, že nemá peniaze, a preto teda by mal súd zamietnuť takýto návrh, súd
považuje za irelevantný dôvod pre zamietnutie žaloby, pretože finančná, či ekonomická situácia
povinného je pre priznanie nároku irelevantná a skutočnosť, že žalovaný má nízky príjem, je v dôsledku

jeho zavinenia, keďže je v ústave pre výkon trestu odňatia slobody a nevykonáva zárobkovú činnosť.
Súd zároveň pri určení majetkovej ujmy zohľadnil aj skutočnosť, že ide o stav žalobkyne ako stav trvalý,
čo však nevylučuje, že nemôže mať deti, partnera, a podobne, čo je preukázané, že deti má a taktiež
nevylučuje neschopnosť nejakého ďalšieho vzťahu.

35. Súd vykonané dôkazy hodnotil v zmysle CSP vo vzájomnej súvislosti, ako aj každý jednotlivo, pričom
súdvychádzalzdôkazovvykonanýchvrámcitohtokonaniaazobjektívnezistenéhostavu.Súdnemohol
teda vychádzať z tvrdení niektorého zo strán v konaní, ktoré zneli presvedčivejšie a podobne, ale musel
vychádzať z tých skutočností, ktoré boli objektívne preukázané. A v danom konaní je nepochybné, že
je právoplatný rozsudok vydaný v trestnom konaní tunajšieho súdu pod č. XT/XXX/XXXX, ako aj na

znalecký posudok vypracovaný K.. J., ktorý vyhodnotil zdravotný stav poškodenej, teda žalobkyne. Na
základe uvedeného súd rozhodol tak, ako bolo uvedené, nakoľko došlo k zásahu do osobnostných práv
žalobkyne, v dôsledku čoho jej vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, nakoľko iné zadosťučinenie
nie je možné, ani postačujúce (napr. ospravedlnenie) vzhľadom na závažnosť a rozsah zásahu, ktorý
dokonca naplnil aj skutkovú podstatu viacerých trestných činov a ku ktorému došlo, ako aj k ujme.

36. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Vzhľadom na predmet konania, hoci bol v konaní úspešnejší žalovaný, keďže súd priznal z
požadovanej sumy žalobkyni iba 1/3 a v 2/3 zamietol, súd žalovanému nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni nepriznal, nakoľko by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby žalovanému sa priznalnárok na náhradu trov konania len preto, že bol úspešnejší, hoci sa dopustil konania, a to zásahu
do osobnostných práv žalobkyni, za čo jej prináleží nárok na nemajetkovú ujmu, pričom tohto zásahu
sa žalovaný dopustil v dôsledku spáchania trestných činov, za ktoré bol uznaný vinným, aj keď

vinu následne popieral, avšak rozhodnutie je právoplatné a súčasné jeho tvrdenia o jeho nevine sú
irelevantné a účelové. Z uvedeného dôvodu súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania.

39. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie a zároveň bol aj vypočutý znalec MUDr. I. J.,
ktorý si uplatnil znalečné aj za vypracovanie znaleckého posudku, aj za účasť na ústnom pojednávaní.

Vzhľadom k tomu, že uznesením zo dňa 12.04.2016 bolo priznané znalcovi znalečné, ktoré mu bolo
vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu, vznikli trovy štátu Slovenskej republiky, preto súd priznal
štátu právo na náhradu nákladov vynaložených na znalecké dokazovanie, a to voči žalobkyni v rozsahu
2/3 a voči žalovanému v rozsahu 1/3 vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu, keďže žalobkyňa bola
úspešná v rozsahu 1/3 a žalovaný bol úspešný v rozsahu 2/3 a zároveň ďalšie znalečné, ktoré si uplatnil
znalec K.. I. J. za účasť na ústnom pojednávaní s poukazom na platnú právnu úpravu v znení CSP súd

priznal znalcovi nárok na znalečné voči žalobkyni v rozsahu 2/3 a voči žalovanému v rozsahu 1/3.

40. Na základe uvedeného, uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).