Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117200492
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117200492.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci žalobcu:

Stredoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, proti
žalovanému: J. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. R. X, Ž., o zaplatenie 1.777,25 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.777,25 eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05
% ročne z tejto sumy od 31.03.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 10.01.2017, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým

by žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.777,25 eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 1.777,25 eur od 31.03.2016 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalovaný neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný
rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste S. XXX, podľa § 46 zákona č. 251/2012 Z. z.. Faktúrou
č. 9151002297, splatnou dňa 30.03.2016 žalobca vyúčtoval žalovanému neoprávnený odber elektriny
v sume 1.777,25 eur. Žalovaný ku dňu podania žaloby predmetnú pohľadávku neuhradil, a to ani na
základe zaslanej výzvy. Z dlžnej sumy si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania.

2. Súd dňa 20.02.2017 vo veci vydal platobný rozkaz, sp. zn. 13C/2/2017-19, ktorým v plnom
rozsahu vyhovel žalobe žalobcu. Nakoľko sa žalovanému nepodarilo doručiť platobný rozkaz zákonom
predpísaným spôsobom, súd ho zrušil v celom rozsahu uznesením, sp. zn. 13C/2/2017-37 zo dňa
12.09.2018.

3. Žalovaný sa k žalobe v priebehu konania písomne nevyjadril.

4. V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 16.10.2018 žalobca uviedol, že jeho uplatnený nárok
predstavuje škodu, ktorá mu bola spôsobená neoprávneným odberom, a to tak, že boli odtrhnuté
plomby z krytu svorkovnice elektromera na fáze L2 a L3 bola povolená napäťová preponka a z tohto
dôvodu elektromer neregistroval spotrebu na fáze L2 a L3. Na odbernom mieste bola neoprávnene
odoberaná elektrina, a to v zmysle § 46 ods. 1 písm. b) zákona č. 251/2012 Z. z.. Celková škoda, ktorá
vznikla žalobcovi neoprávneným odberom elektriny, bola vypočítaná v zmysle § 46 ods. 2 zákona č.

251/2012 Z. z., v spojitosti s vyhláškou MH SR č. 292/2012 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody, spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný
podpísal protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 27.02.2015. Z obsahu
tohto protokolu jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznal, že neoprávnene odoberal elektrickú energiu napredmetnom odbernom mieste a zároveň uznal správnosť skutkových okolností, týkajúcich sa zistenia
neoprávneného odberu, jeho popisu a spôsobu vykonania, a zároveň vyhlásil, že zaplatí svoj dlh tak,
ako mu bude vyúčtovaný faktúrou za neoprávnený odber elektrickej energie. Žalovaný svojím podpisom

zároveň preukazuje aj tú skutočnosť, že na odbernom mieste v čase trvania neoprávneného odberu
elektrickej energie sa zdržiaval a elektrickú energiu neoprávneným spôsobom odoberal.

5.Žalobcanapojednávanídňa26.03.2019vpodstatevcelomrozsahuzotrvalnaskutkovýchajprávnych
dôvodoch podanej žaloby.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom
spise, a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.

7. Faktúrou č. 9161002297 zo dňa 14.03.2016, splatnou dňa 30.03.2016, vyfakturoval žalobca
žalovanému náhradu škody za neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste č. 3500730

na adrese S. XXX, celkovo v sume 1.777,25 eur. Súčasťou faktúry bol aj výpočet škody.

8. Z protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny zo dňa 10.03.2016 vyplýva, že na odbernom
mieste na adrese S. XXX, vedenom na žalovaného, bolo zistené, že boli odtrhnuté plomby z krytu
svorkovnice elektromera a na fáze L2 a L3 bola povolená napäťová preponka, elektromer neregistroval

spotrebu na fáze L2 a L3 a rozvádzač bol v dezolátnom stave. Protokol vlastnoručne podpísal žalovaný
a potvrdil skutočnosť, že elektrickú energiu neoprávnene odoberal, čo je písomne zaprotokolované v
predmetnom protokole. Súčasťou protokolu bola aj fotodokumentácia odberného miesta.

9. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 1.777,25 eur výzvou zo dňa 07.04.2016, na ktorú

žalovaný nereagoval.

10. Podľa § 46 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, neoprávneným
odberom elektriny je odber elektriny bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v
dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva

odber elektriny. Pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť
skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i) .

11. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z. z.,
ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny (ďalej len
„vyhl.“), škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby
elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene

odobratej elektriny podľa odseku 2.

12. Podľa § 1 ods. 4 vyhl., celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny sa
vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len "denná spotreba")
zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak nemožno

zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber elektriny trval
odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od výmeny, alebo
odobratia určeného meradla prevádzkovateľom sústavy, najdlhšie za obdobie posledných 183 dní.

13. Podľa § 1 ods. 7 vyhl., k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady

prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plneniu úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.15. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z. z., § 3 (s účinnosťou od
01.02.2013) - výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že zo strany žalovaného došlo k
neoprávnenému odberu elektrickej energie zo zariadenia pre verejný rozvod na odbernom mieste
S. XXX. Súd vychádzal z toho, že predmetné odberné miesto, na ktorom došlo k neoprávnenému
odberu elektriny, je evidované na žalovaného, ktoré tvrdenie žalobcu súd považoval medzi stranami

za nesporné, ďalej že na tomto mieste bolo zistené, že boli odtrhnuté plomby z krytu svorkovnice
elektromera a na fáze L2 a L3 bola povolená napäťová preponka, elektromer neregistroval spotrebu na
fáze L2 a L3 a rozvádzač bol v dezolátnom stave, teda išlo o neoprávnený odber elektriny meradlom,
ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa elektriny, t. j. žalovaného, nezaznamenávalo odber
elektriny. V protokole, ktorý bol žalovaným vlastnoručne podpísaný, je zaznamenané, že žalovaný
potvrdil skutočnosť, že elektrickú energiu neoprávnene odoberal, žalovaný uvedené nenamietal, preto

uvedená skutočnosť sporná nebola. Uvedeným konaním žalovaný spôsobil žalobcovi škodu, ktorú
žalobca vyčíslil vo výške 1.777,25 eur a fakturoval žalovanému faktúrou č. 9161002297, so splatnosťou
dňa 30.03.2016. Z hľadiska výšky uplatneného nároku súd o správnosti výpočtu žalobcu nemal
pochybnosti, a tento tak považoval za správny, v súlade s cit. ustanoveniami vyhlášky Ministerstva
Hospodárstva SR č. 292/2012 Z. z., podľa ktorých ustanovení má žalobca právo nielen na náhradu

škody, ale aj na úhradu nákladov, spojených so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny. Výška
žalovanej sumy nebola zo strany žalovaného namietaná a súd nemal dôvod pochybovať o správnosti
jej výpočtu. Súd preto považoval nárok žalobcu za skutkovo a právne dôvodný a uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.777,25 eur tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

17. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného záväzku podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka, vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného, ako dlžníka, popri plnení i
úrok z omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania s platením dlhu dňom nasledujúcim po splatnosti
faktúry,t.j.dňom31.03.2016,pričomzákladnáúrokovásadzbaECB,zvýšenáo5percentuálnychbodov,
k tomuto dňu predstavovala 5,05 % ročne. Z uvedených dôvodov súd žalobe aj v časti príslušenstva,

ako skutkovo a právne dôvodnej, vyhovel.

18. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1, C.s.p.. Žalobca bol vo
veci v plnom rozsahu úspešný, keďže súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel, a preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania voči neúspešnej

strane, t. j. žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, a to v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.