Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/451/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205510
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6714205510.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47
233 516, proti povinnej U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX B., štátny občan SR, o
vymoženie pohľadávky vo výške 2339,94 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Ing.

Ivanom Šteinerom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, pod sp.
zn. EX 354/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 15Er/251/2014-13
zo dňa 2. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 15Er/251/2014-13 zo dňa 2. apríla 2015 z r u š u j e a
vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen uznesením č. k. 15Er/251/2014-13 zo dňa 2. apríla 2015 žiadosť súdneho exekútora
Mgr. Ing. Ivana Šteinera, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 11.04.2015 zamietol.

Na odôvodnenie uviedol, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Slovenského arbitrážneho
súdu, zriadeného spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. (ďalej len „rozhodcovský súd“), so sídlom
Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 28/07/13 zo dňa 04.09.2013. Okresný súd zistil, že oprávnený a

povinná uzavreli dňa 06.10.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva
o revolvingovom úvere“), pričom v ten istý deň, t.j. dňa 06.10.2011 oprávnený s povinnou uzavreli
Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „rozhodcovská zmluva“).
Zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú medzi oprávneným a povinnou, na základe ktorej bol povinnej
poskytnutý revolvingový úver zo strany oprávneného považoval okresný súd za zmluvu spotrebiteľskú
v zmysle ust. 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o

úvere vystupoval ako dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko podľa
výpisu z obchodného registra predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a
úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, pričom povinná bola pri uzatváraní zmluvy v
postavení spotrebiteľa v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pretože povinná je v zmluve
identifikovaná menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. V dôsledku vyššie
uvedeného okresný súd aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnej ako spotrebiteľovi

ochranu jeho práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

V posudzovanej veci okresný súd konštatoval, že predmetná rozhodcovská zmluva bola koncipovaná
ako samostatná zmluva, na samostatnej listine, nie ako súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, v zmysle
ktorej veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a
vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Taktiež je v nej uvedené, že

dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o
tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Napriek týmto vyhláseniam jeokresnýsúdtohonázoru,žepredmetnározhodcovskádoložkajeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou,a
tedajeneplatná.Uvedenéniejemožnépovažovaťzaindividuálnedojednané,keďsúdujezjehočinnosti
známe, že takto koncipované rozhodcovské doložky oprávnený uzatvára vo viacerých prípadoch, a

tieto sú formulárovo predtlačené a spotrebiteľ, teda povinný, nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Podľa
názoru okresného súdu požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej doložke, ktoré právo výberu
spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho
vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie a

rozhodnutie sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy
aj spotrebiteľom podľa názoru súdu treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko
okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou je na prvý pohľad v značnej miere
obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu zvoleným rozhodcom. Vo svetle
neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky

nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu (medzi viacerými, v tomto prípade inak
len dvoma, resp. troma do úvahy prichádzajúcimi spôsobmi riešenia sporu) vykonaného zmluvným
partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé
eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len

pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne stať
žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať, odhliadajúc tu od nutnosti urobiť tak v
prípadoch obdobných tomu z prejednávanej veci ako prvý, aby tak vylúčil uplatnenie rozhodcovskej
doložky druhou stranou vzťahu, nesúc so sebou vlastný záväzok poriadiť sa takto vykonanej voľbe).

Okresný súd ďalej uviedol, že síce rozhodcovská doložka bola samostatne podpísaná, na samostatnej
listine s tým však, že bola vytlačená na formulári a spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže
bol obsah rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že
si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.
Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti

spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa.
Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej doložky je zrejmé, že oprávnený od počiatku sleduje
riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia
práv spotrebiteľa.

Nakoľko okresný súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neplatne uzavretú, rozhodcovský rozsudok,
ktorý oprávnený označil ako exekučný titul, vydal orgán, ktorý nemal právomoc prejednať a rozhodnúť
danú vec, keďže právomoc rozhodcu na prejednanie a rozhodnutie v danej veci je založená na
neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone. Z tohto dôvodu okresný súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Okresný súd nemôže poveriť súdneho

exekútora na vymoženie sumy priznanej v exekučnom titule, nakoľko by týmto postupom súd akceptoval
rozhodnutie, pre ktorého vydanie nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, teda by akceptoval
nevykonateľné rozhodnutie, ktoré nemá právne účinky.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní

uviedol, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi ním a povinným je samostatným úkonom, ktorého
existencia nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, resp. jej trvania ako takej. Vyplýva to z
bodu 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Je samostatným
právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Pri odstúpení od rozhodcovskej
zmluvy by bez ohľadu na (ne)súhlas veriteľa došlo k jej zániku, a to bez vplyvu na ďalšie trvanie

samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu
na uzavretie, resp. existenciu zmluvy o revolvingovom úvere. Považoval za nesporné, že vlastným
úkonom mohol ovplyvniť vznik a existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu
s oprávneným. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter individuálneho ustanovenia a nemôže

byť preto neprijateľnou podmienkou. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že obsahuje poučenie
o možnosti, ale nie povinnosti, zmluvu uzavrieť bez následkov ohľadne vzniku úverovej zmluvy,
dôsledkoch a význame rozhodcovského konania a o možnosti jednostranne rozhodcovskú zmluvu
ukončiť. Poukázal na to, že povinný akceptoval rozhodcovskú zmluvu podpisom, čo urobil dobrovoľne,rovnako z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy odstúpiť. Z hľadiska účinkov
rozhodcovskejzmluvyasamotnéhorozhodcovskéhokonaniapoukázalnato,žespotrebiteľoviposkytuje
minimálne rovnaký a v niektorých smeroch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia práv, ako

je tomu v konaní pred súdom. Proti právoplatnému rozhodcovskému rozsudku je možné podať žalobu o
jeho zrušenie z dôvodov uvedených v ust. § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní (ďalej len „ZoRK“), ktoré dlžníkovi zakladá väčší rozsah námietok, než je to napr. v prípade
odvolania, či dovolania. Zdôraznil, že medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva je individuálnym
dojednaním, ktorá nespĺňa definíciu neprijateľnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 1 písm. r) Občianskeho

zákonníka. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je len
alternatívne, a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len pred arbitrážou. Uplatňuje sa
len vtedy, ak sa nepristúpi k riešeniu pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ a dodávateľ nie sú nijako
limitovaní pri podaní žaloby. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 70,84 Eur.

K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu
nemienila vyhovieť a vec podľa ust. § 374 ods. 4 O. s. p. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa
ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 10.04.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnej. Následne súdny exekútor požiadal okresný súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného
spoločnosťou Slovak arbitration court, s.r.o. (ďalej len „rozhodcovský súd“), so sídlom Krížna 56, 821 08
Bratislava, sp. zn. 28/07/13 zo dňa 04.09.2013. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 06.10.2011.
Právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania si rozhodcovský súd odvodil od Rozhodcovskej

zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 06.10.2011.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná dňa 06.10.2011 uzavreli Zmluvu
o revolvingovom úvere a v ten istý deň, t.j. dňa 06.10.2011 uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu.
Odvolací súd po preskúmaní rozhodcovskej zmluvy v súlade s kritériami, na ktorých je založený

inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky zistil, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi oprávneným a
povinnoutvorísamostatnúčasť,t.j.samostatnúlistinu,ktorúpovinnápodpísala.Zobsahurozhodcovskej
zmluvy vyplýva, že obsahuje vyhlásenie dlžníka - povinnej, že svojím podpisom potvrdzuje, že
súhlasí s uzatvorením rozhodcovskej zmluvy, rovnako, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere, poučenie o dôsledkoch

uzavretia rozhodcovskej zmluvy, znenie rozhodcovskej zmluvy a možnosť dlžníka - povinnej odstúpiť
od rozhodcovskej zmluvy. To, že boli zmluvné podmienky vopred pripravené oprávneným na túto
skutočnosť nemajú vplyv. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu
v zmysle ust. § 3 zákona o rozhodcovskom konaní tak, že podpísali rozhodcovskú zmluvu, ktorá tvorí
samostatnú listinu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť

považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda
za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na formu, obsah, ako aj
znenie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd dospel k záveru, že povinná ako spotrebiteľ kvalifikovaným
spôsobom prejavila vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu a uzavretie rozhodcovskej zmluvy samo
o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, ako to označil okresný súd.S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust.
§ 221 ods.1 písm. f) a h) O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní musí okresný súd opätovne posúdiť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenie
na vykonanie exekúcie a v prípade, že nezistí žiadne iné dôvody na postup podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku, vyhovie žiadosti súdneho exekútora.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.