Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoP/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317206651
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5317206651.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana
a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: R.
F., nar. XX.XX.XXXX a L. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, so sídlom Čadca, Matičné námestie 1617,
deti rodičov - matka: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX, a otec: C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom A., T. XXXX/X, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, Dukelská štvrť
941/10, o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, na základe odvolania otca
proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 5P/34/2018-48 zo dňa 23.07.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol (v celom rozsahu) návrh otca na zníženie vyživovacej

povinnosti na maloleté deti. Vychádzal z toho, že zmena pomerov na strane otca - výkon trestu odňatia
slobody v dôsledku páchania trestnej činnosti - nemôže byť dôvodom pre zníženie výživného, keďže
otec sa do tejto situácie dostal svojím zavinením. Zníženie výživného za tejto situácie tak jednoznačne
nie je v záujme maloletých; o to viac, že ku zmene pomerov došlo i na strane detí, ktoré v súčasnosti
navštevujú základnú školu, s čím sa matke zvýšili výdavky na starostlivosť o ne. O trovách konania
rozhodol okresný súd podľa § 52 CMP tak, že účastníci nemajú právo na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že bude povinný prispievať na každého z maloletých synov sumou 27,31 eur mesačne
od podania návrhu do 30.06.2018 a sumou 28,08 eur mesačne od 01.07.2018. Namietal, že okresný
súd mu neumožnil zúčastniť sa na pojednávaní, nakoľko je vo výkone trestu a jeho sloboda pohybu je
obmedzená. V predvolaní na pojednávanie pritom okresný súd zdôraznil, že ho považuje za potrebné

v konaní vypočuť.
3. V ďalšej (meritórnej) časti odvolania zotrval na dôvodoch zníženia výživného, ktoré uvádzal už v
svojom pôvodnom návrhu. Poukazoval najmä na zdravotné komplikácie, ktoré bránia aj tomu, aby vo
výkone trestu bol zaradený do práce. Otec tvrdil, že by nemal byť „dvakrát trestaný“, t.j. odňatím slobody
a aj neznížením výživného. Dodal, že aj keby bol na slobode, musel by svoje zdravotné problémy riešiť.

4. Matka žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť. Uviedla, že s platením výživného zo strany otca boli
vždy problémy a o synov sa vôbec nezaujíma, „nevidel a nepočul ich minimálne 5 rokov“. Doplnila, že
otec v žiadnej robote dlho nevydržal, „nechcelo sa mu pracovať“.

5. V následnej reakcii otec zotrval na svojom odvolaní a uviedol, že dňa 18.10.2018 mu bol priznaný
invalidný dôchodok vo výške 137,50 eur mesačne. Tvrdenia matky označil za „polopravdivé až

nepravdivé údaje“.6. Taktiež matka zotrvala na svojom pôvodnom vyjadrení v rámci odvolacieho konania. Uviedla, že otec
ani z priznaného dôchodku nepoukazuje žiadne výživné na synov.
7. Kolízny opatrovník zostal v odvolacom konaní nečinný.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66
CMP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení
s § 391 ods. 1 CSP.

9. Opodstatnenou je odvolacia námietka otca, že postupom okresného súdu mu bolo znemožnené
osobne sa zúčastniť pojednávania, a tým uplatniť svoje procesné práva v rámci prejednávania a
rozhodovania súdeného prípadu. Zodpovedá stavu veci tvrdenie otca, že mu zo strany okresného súdu
bolo doručené predvolanie, v ktorom je zdôraznené, že sa na pojednávanie má dostaviť, lebo súd
považuje za potrebné ho v prebiehajúcom konaní vypočuť. Vzhľadom na to, že otec je toho času vo

výkone trestu odňatia slobody, len na základe vlastného konania/iniciatívy sa na pojednávanie dostaviť
nemohol, keďže jeho osobná sloboda je zákonným spôsobom obmedzená.
10. Na takúto situáciu procesné, resp. vykonávacie predpisy pamätajú a v zmysle § 47 ods. 2 vyhlášky
č. 543/2005 Z.z. je v danom prípade potrebné, aby bol požiadaný príslušný ústav pre výkonu trestu
odňatia slobody o predvedenie dotknutej osoby (v súdenej veci otca). Z úpravy okresného súdu (č.l. 28),

ako i zo samotného predvolania, vrátane spôsobu jeho doručovania, je zrejmé, že okresný súd daným
- právnym predpisom predpokladaným - spôsobom nepostupoval. V konečnom dôsledku tak došlo k
takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý vedie až k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Keďže bezprostredné prejednávanie veci a zisťovanie skutkového stavu je vlastné prioritne súdu prvej
inštancie, neprichádzalo do úvahy odstránenie dotknutého nedostatku priamo postupom odvolacieho

súdu. Fakticky by totiž išlo o nahradenie prvoinštančného prejednávania a rozhodovania veci odvolacím
súdom, čo nezodpovedá koncepcii a legislatívnej štruktúre priebehu konania pred súdom; o to viac, že
v súdenom prípade ide o mimosporové konania, v ktorom je súd povinný zistiť skutočný stav veci (§
35 CMP).

11. Bez ohľadu na uvedený určujúci záver, ktorého následkom je zrušenie napadnutého rozsudku a
vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd dodáva niekoľko poznámok k ďalšiemu
postupu v konaní, a to i z hľadiska meritórneho posúdenia. Taktiež odvolací súd nepovažuje právoplatné
odsúdenie otca a následný výkon uloženého trestu za takú skutočnosť, ktorá by mala viesť k zníženiu
výživného. Je však žiaduce do spisu pripojiť aspoň kópiu právoplatného odsudzujúceho rozsudku.

12. V novom rozhodnutí sa bude musieť okresný súd vyporiadať tiež so skutočnosťou priznania
invalidného dôchodku otcovi; t.j. objektívnym potvrdením zníženia schopnosti pracovať a teda i
dosahovať príjem. Minimálne sa javí, že vo vzťahu k otcovi bude nutné i naďalej (počas trvania výkonu
trestu odňatia slobody takmer určite) vychádzať z potenciality jeho príjmu. Nebude teda určujúce, aký
príjem(ačivôbec)dosahujevovýkonetrestu,aleto,akýpríjembymoholdosiahnuť,pokiaľbysatrestnej

činnosti nedopustil a vo výkone trestu odňatia slobody nenachádzal.
13. Vzhľadom na priznanie invalidného dôchodku však v rámci predmetných úvah bude potrebné
vyhodnotiť, či závery o (potenciálnom) príjme, z ktorých bolo/je doteraz vychádzané (zohľadniac druh
výkonu práce, ktorý je od otca - s poukazom na vzdelanie, doterajšiu pracovnú prax a zručnosti - možné
požadovať), nevyžadujú (čiastočnú) korekciu v dôsledku konštatovanej invalidity (konkrétnej diagnózy,

resp. pracovného obmedzenia). Pokiaľ okresný súd v rámci ustálenia skutočného stavu mieni vykonať
dokazovanie výsluchom otca, musí rešpektovať spôsob predvolávania osôb, ktoré vykonávajú trest
odňatia slobody.

14. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.