Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marián Sninský

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010167
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8718010167.1

Uznesenie

Krajský súd v V. v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána W. a sudcov JUDr. Q. Zeleňakovej
a JUDr. Moniky Halkociovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29.10.2018, v trestnej veci proti
obž. Q. Q. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Poprad sp.zn. 5T/27/2018 zo dňa 20.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obž. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom V. Z.
č. XXX/XX, K., adresa na doručovanie F. XXX/XX, K., vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. X Tr.

zákona na tom skutkovom základe, že
-dňa XX.XX.XXXX v čase približne o XX:XX hod. na železničnej stanici v V., pod zámienkou ukázania
nástupišťa vlakov smerujúcich do O. vylákal poškodeného B. S. na nástupište č. 2 a tam sa mu postavil
do cesty pred dvere, ktoré vedú k eskalátorom, načo ho poškodený B. S. vyzval, aby mu uvoľnil cestu
k eskalátorom, no on neustúpil a bránil mu, aby sa dostal k eskalátorom a zároveň poškodenému B. S.
povedal, aby mu dal mobilný telefón, čo poškodený B. S. odmietol a znova ho vyzval, aby mu uvoľnil

cestu k eskalátorom, načo mu obžalovaný chytil pravú ruku a vložil mu ju do dverí, ktoré sa zavreli a
pritom mu zovreli pravú ruku, následne chytil ľavú ruku poškodeného a nasilu sa mu snažil vybrať z
ľavej ruky mobilný telefón, pričom poškodený B. S. začal kričať a v tom ho obžalovaný udrel otvorenou
dlaňou po pravom líci a z ľavej ruky mu vytrhol mobilný telefón značky Samsung GT - 18750, striebornej
farby, IMEI 354 084 XXX XXX 372 a s ním ušiel, čím takto svojim konaním spôsobil poškodenému B. S.
udretie a pomliaždenie pravej ruky, opuch a zakrvácanie v mäkkých tkanivách, bolesti s dobou liečenia 8

dní a zároveň odcudzením mobilného telefónu zn. Samsung GT - 18750 spôsobil škodu vo výške 118,-
eur poškodenej Q. S., opatrovníčke poškodeného B. S..
Za to mu uložil podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona, s použitím 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, § 37 písm. m/
Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 /päť/ rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa§287ods.1Tr.poriadkumuzároveňuložilpovinnosťzaplatiťpoškodenejQ.S.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom W. I., W. č. XXX/X, okres W. K. B. škodu vo výške 118,- eur.
Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní, podal obžalovaný odvolanie,
ktorá následne prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil tým, že podľa jeho názoru
okresný súd nerozhodoval na základe skutočností a dôkazov. Preto mal odvolateľ za dostačujúce, že
videozáznam zo dňa 27.02.2016 jednoznačne dokazoval, že tento trestný čin nespáchal a výpovede

poškodeného v prípravnom konaní považoval za vymyslené a nepravdivé a mal za to, že na druhom
poschodí železničnej stanice v V. pri posuvných dverách, ktoré sa samostatne otvárajú aj zatvárajúmohli ruku poškodeného tieto dvere zovrieť alebo iným spôsobom mu ju chytiť. Podľa obžalovaného,
v prípade ak by poškodený žiadal o pomoc, prišla by prítomná polícia alebo poškodenému by pomohli
cestujúci alebo lístky predávajúci zamestnanci, ktorí sa na tejto stanici nachádzajú nonstop. Odvolateľ

tvrdil, že mobilný telefón mu poškodený predal, a poškodený pritom nebol nijako napadnutý a nebolo
mu ani ublížené. Odvolateľ navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a okresnému súdu vec
vrátil na opätovné rozhodnutie.
Okresný prokurátor vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval napadnutý
rozsudok v celom rozsahu za správny a zákonný a s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku,

odvolanie obžalovaného navrhol zamietnuť.
Krajský súd na podklade takto podaného odvolania preskúmal v zmysle
ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil,
že konanie trpí podstatnými chybami, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, v dôsledku
ktorých bolo potrebné napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť.

Ako vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozsudku, svoje skutkové a právne závery týkajúce sa
výroku o vine založil okresný súd na skutočnostiach vyplývajúcich z dokazovania vykonaného na
hlavných pojednávaniach, popri prečítanej výpovedi svedkyne Q. S., prečítaných záveroch znaleckého
posudku znalcov Q.. S. E. a V.. S. B. a prečítaných listinných dôkazoch, aj na osobných výpovediach
obžalovaného Q. Q., poškodeného B. S. a svedkov X. Q., Q. Z., R. Z., ktorých výsluchy boli na hlavných

pojednávaniach vykonané.
Z predloženého spisu, a to z písomnej formy zápisníc o hlavných pojednávaniach vykonaných v
prejednávanej veci na súde prvého stupňa v dňoch 25.04.2018 a XX.XX.XXXX krajský súd zistil,
že konajúca samosudkyňa rozhodla podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku obidva tieto zápisnice vyhotoviť
len prostredníctvom záznamového zariadenia, pričom pri vykonávaní dokazovania bol do zápisnice o

hlavnom pojednávaní zaznamenaný len čas, v ktorom obžalovaný Q. Q. vypovedal /od 9:44 hod. do
X:XX hod./, čas, po ktorú trvali otázky prítomného prokurátora kladené obžalovanému /od 10:16 hod.
do XX:XX hod./ a čas, v ktorom bola obžalovanému položená doplňujúca otázka samosudcu /od 10:20
hod. do 10:20 hod./. Nebol teda zaznamenaný priebeh a obsah samotnej výpovede obžalovaného, ktorú
mal v uvedenom čase na hlavnom pojednávaní oznámiť, ani priebeh a obsah jemu položených otázok

a jeho odpovedí v uvedenom čase trvania hlavného pojednávania.
Obdobne súd prvého stupňa konal aj v prípade výsluchu svedka X. Q. prokurátorom, pri ktorej zo
zápisnice o hlavnom pojednávaní vyplýva, že trvala od od 10:43 hod. do 10:45 hod. a že mu bola
položená doplňujúca otázka samosudcu v čase od 10:52 hod. do XX:XX hod. Do zápisnice o hlavnom
pojednávaní nebol zaznamenaný obsah vlastnej výpovede svedka, priebeh a obsah položených otázok

zo strany prokurátora ani samosudcu a ani obsah odpovedí svedka na tieto otázky.
Ani v prípade výsluchu svedka B. S. prokurátorom súd prvého stupňa nepostupoval inak, pričom
obdobným spôsobom postupoval aj pri zaznamenaní výpovede svedka Q. Z. a svedka R. Z..
Možno pre úplnosť dodať, že k zápisniciam o hlavných pojednávaniach súd prvého stupňa pripojil
zvukový záznam z týchto hlavných pojednávaní a nikým nepodpísané, neautorizované prepisy týchto

záznamov.
S postupom okresného súdu pri vykonávaní výsluchu obžalovaného a výsluchoch svedkov X. Q., B.
S., Q. Z. a R. Z. krajský súd nemohol súhlasiť. V dôsledku nesprávneho postupu pri vyhotovovaní
zaznamenaného obsahu výpovede týchto dôkazov totiž vznikli pochybnosti o obsahu skutočností, ktoré
okresný súd zistil pri samotnom vykonávaní týchto dôkazov a z ktorých vychádzal pri svojom rozhodnutí.

Podľa § X78 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 5 alebo 6, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.
Podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku predseda senátu rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní

alebo verejnom zasadnutí vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom
alebo sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie. O vyhotovovaní
rýchlopisného záznamu alebo o použití iného vhodného záznamového zariadenia sa prítomní
upovedomia.
Pravidlá potrebné zachovať pri vyhotovení zápisnice o hlavnom pojednávaní použitím iného vhodného

záznamového zariadenia ustanovuje § 58 ods. 5, ods. 6 Tr. poriadku. Krajský súd poukazuje na základnú
podmienku pre postup podľa týchto pravidiel, a to, že musí ísť o skutočne „iné vhodné záznamové
zariadenie“, a nie akékoľvek záznamové zariadenie spôsobilé zaznamenať zvuk.Ako bolo uvedené vyššie súd prvého stupňa na úvod vyššie uvedených hlavných pojednávaní
opatrenímurčiljedinýspôsobvyhotoveniazápisniceohlavnompojednávaní,atopoužitímzáznamového
zariadenia, no, nesporne len nedopatrením, reálne nepostupoval tak, ako to predpokladá ustanovenie

§ 58 ods. 3 Tr. poriadku.
Vyhotovenie zvukového záznamu podľa § 61a Tr. por. nie je použitím iného vhodného záznamového
zariadenia podľa § 58 ods. 3 Tr. por.
Podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku predseda senátu rozhodne opatrením o tom, či sa o hlavnom pojednávaní
alebo verejnom zasadnutí vyhotoví zápisnica diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom

alebo sa na vyhotovenie zápisnice použije iné vhodné záznamové zariadenie. O vyhotovovaní
rýchlopisného záznamu alebo o použití iného vhodného záznamového zariadenia sa prítomní
upovedomia.
Podľa § 61a Tr. poriadku, ktorého názov znie „Zvukový záznam hlavného pojednávania a verejného
zasadnutia“, hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa na verejnom
zasadnutí vykonáva dokazovanie, sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia určeného na

zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je súčasťou spisu;
záznam možno uchovávať aj iným vhodným spôsobom.
Je teda zrejmé, že hlavné pojednávanie sa zaznamenáva s využitím technického zariadenia určeného
na zaznamenávanie zvuku celé od jeho začatia až do jeho skončenia, no nejde v tomto prípade o spôsob
vyhotovenia zápisnice o hlavnom pojednávaní v zmysle § 58 ods. 3 Tr. poriadku.

Povinnosť zaznamenávať priebeh hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného
zasadnutia nielen prostredníctvom písomnej zápisnice (§ 58 Tr. poriadku), ale aj využitím technického
zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku bola do Trestného poriadku zaradená novelou
uskutočnenou zákonom č. 353/2014 Z.z., ktorou sa takáto povinnosť obdobne zaviedla aj v civilnom
konaní, s účinnosťou od 01.03.2015. Následne, novelou uskutočnenou zákonom č. 78/2015 Z.z.

s účinnosťou od 17.04.2015, sa povinnosť zaznamenávať priebeh trestného konania s využitím
technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku zúžila iba na hlavné pojednávanie a vo
vzťahu k verejnému zasadnutiu iba v časti, v ktorej sa na ňom vykonáva dokazovanie.
Sudca má povinnosť zabezpečiť, aby z každého takéhoto pojednávania bol okrem zápisnice vyhotovený
aj zvukový záznam pojednávania (podľa § 61a Tr. poriadku).

Záznam (podľa § 61a Tr. poriadku) sa môže vyhotoviť pomocou zabudovaného nahrávacieho zariadenia
alebo pomocou prenosného diktafónu.
Vyhotovovanie zvukových záznamov (podľa § 61a Tr. poriadku) z hlavného pojednávania, respektíve
verejného zasadnutia má viesť k dodržiavaniu zákonnosti a dôstojnosti pojednávania a správania sa
všetkých osôb prítomných v pojednávacej miestnosti. Zvukový záznam môže byť použitý aj pri riešení

sporov o správnosť protokolácie, prípadne v rámci disciplinárneho konania.
V tejto súvislosti je potrebné mať na zreteli v prvom rade ustanovenie § 61a Tr. poriadku, z ktorého
vyplýva, že hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie, v rozsahu ktorom sa na verejnom zasadnutí
vykonáva dokazovanie, sa zaznamenáva aj popri spôsoboch uvedených v § 58 Tr. poriadku s využitím
technického zariadenia určeného na zaznamenávanie zvuku. Nie je teda na rozhodnutí predsedu

senátu, či takýto zvukový záznam /podľa § 61a Tr. poriadku/ vyhotoví alebo nie, pritom pokiaľ ide o
iné vhodné záznamové zariadenie, jeho použitie je na rozhodnutí predsedu senátu, ako to vyplýva z
ustanovenia § 58 ods. 3 Tr. poriadku.
Trestný poriadok umožňuje ako to vyplýva z ust. § 58 ods. 3 Tr. por. vyhotovovať zápisnicu o
hlavnom pojednávaní len diktovaním predsedom senátu, rýchlopisným záznamom alebo iným vhodným

záznamovým zariadením, nie však diktafónom ako je tomu pri civilnom súdnom pojednávaní, preto
zápisnicu o hlavnom pojednávaní diktafónom vyhotovovať možné nie je (diktafón je možné použiť len
na vyhotovenie zvukového záznamu podľa § 61a Tr. por.).
Úprava uvedená vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o
Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné, krajské, špeciálny súd a vojenské súdy, podľa

ktorej pokiaľ sa hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie, na ktorom sa vykonáva dokazovanie,
zaznamenáva pomocou diktafónu, bezodkladne po skončení súdneho pojednávania, ako to vyplýva
z § 52 ods. 3 vyhotoví asistent prepis zápisnice pomocou výpočtovej techniky vo vzťahu k spôsobu
vyhotovenia zápisnice o hlavnom pojednávaní, nemá pred Trestným poriadkom prednosť. Trestný
poriadok je obsiahnutý v zákone teda v právnom predpise vyššej právnej sily ako spravovací poriadok,

ktorý je obsiahnutý „len“ vo vyhláške, pritom právny predpis vyššej právnej sily ruší právny predpis nižšej
právnej sily, ak si vzájomne odporujú.
Metodický pokyn č. 1/2006 generálneho riaditeľa sekcie trestného práva Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky k záznamu pojednávania pomocou technického zariadenia zo dňa 30. 3. 2006vydaného na vykonanie záznamu pojednávania podľa § 58 ods. 3 Tr. poriadku v znení zákona
č. 650/2005 Z. z. a ustanovení o súdnom pojednávaní podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné,

krajské, špeciálny súd a vojenské súdy, pomocou technického zariadenia, bližšie vymedzuje pojem
technického zariadenia ako technické zariadenie pozostávajúce z hardvérovej časti a softvérovej časti -
aplikácie „Záznam súdnych pojednávaní“, v ministerstvom schválenej verzii nainštalovanej na všetkých
okresných a krajských súdoch, poskytovateľom je dodávateľ technického zariadenia spoločnosť AP
Media s r. o. a prijímateľom je súd, ktorému bolo dodávateľom inštalované záznamové zariadenie. Pre

presné identifikovanie hovoriacej osoby a jasné zaznamenanie obsahu jej prednesu sú formulované
odporúčania pre sudcov a osoby zúčastnené zúčastnené pojednávania treba poučiť o spôsobe
udeľovania slova - zreteľným oslovením osoby a o spôsobe hlásenia sa o slovo, alebo vznesenia
námietky - napr. zdvihnutím ruky, alebo iným vhodným spôsobom.
Preto krajský súd považuje za nepochybné, že iným vhodným záznamovým zariadením podľa § 58
ods. 3 Tr. poriadku je len zariadenie dodané spoločnosťou AP Media s r. o, pevne zabudované v

pojednávacej miestnosti súdu, obsahujúce hardvéru a softvérovú časť - aplikáciu „Záznam súdnych
pojednávaní“, ktorým diktafón určený na zvukový záznam hlavného pojednávania podľa § 61a Tr.
poriadku nie je. Spomínaný diktafón totiž neumožňuje presnú identifikáciu osoby, ktorej prednes
zachytáva, keďže len priestorovo zaznamenáva zvuk v pojednávacej miestnosti, čím ale nespĺňa
podmienkyurčenéministerstvomspravodlivostipreinévhodnézáznamovézariadenietakakotovyplýva

z vyššie uvedeného metodického pokynu.
Pokiaľ teda sudca nezabezpečí vyhotovenie zápisnice o hlavnom pojednávaní diktovaním predsedom
senátu, ale ani iným vhodným záznamovým zariadením podľa vyššie uvedeného metodického pokynu a
zápisnica o hlavnom pojednávaní v časti výpovedi vypočúvaných osôb a ďalších ich prednesov obsahuje
len poznačenie reálneho času, v ktorom výsluch, či prednes bol realizovaný s odkazom na vyhotovenie

zvukového záznamu, pritom ide o zvukový záznam podľa § 61a Tr. poriadku, ktorý zvukový priebeh
hlavného pojednávania zachytáva len priestorovo bez identifikácie hovoriaceho, nie v reálnom čase ale
vždy od nuly, s priložením neautorizovaného prepisu zvukového záznamu vyhotoveného podľa § 61a Tr.
poriadku, ktorý bezpečnú identifikáciu hovoriacich osôb neumožňuje, znamená to, že priebeh hlavného
pojednávania a dôkazy na ňom vykonané, nie sú zachytené v listinnej podobe zákonným spôsobom,

teda sú zachytené postupom odporujúcim zákonu, tým pádom bez záruky správnosti ich záznamu a bez
možnosti overenia správnosti ich zachytenia.
To ale potom ďalej znamená, že súd prvého stupňa nemal dostatočný podklad pre svoje rozhodnutie
a odvolací súd nemá dostatočný podklad pre preverenie skutočného obsahu všetkých dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní a zákonnosti ich vykonania.

Ide o chybu konania podľa § 321 ods. 1 Tr. por., ktorá má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia
v celom rozsahu a vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom súd
prvého stupňa hlavné pojednávanie vykoná znovu, jeho priebeh a dôkazov na ňom vykonaných zachytí
do zápisnice o hlavnom pojednávaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom.
To sa týka zaznamenaných výpovedí obžalovaného a svedkov svedkov X. Q., B. S., Q. Z. a R. Z., u

ktorých z doterajšieho postupu súdu prvého stupňa nevyplýva, že by mal dostatočný, nepochybný a
jasný podklad, o ktorý by mohol oprieť svoje rozhodnutie. Zo spôsobu konania súdu prvého stupňa
nebolo jednoznačne zrejmé, ako na hlavnom pojednávaní skutočne vypovedali, pretože ich výpoveď do
zápisniceohlavnompojednávanínebolazaznamenanávsúladesozákonom,tedaTrestnýmporiadkom.
Pritom išlo nepochabne o dôkazy od nositeľov skutočností dôležitých pre trestného konanie. Pokiaľ

potom súd prvého stupňa oprel napadnutý rozsudok aj o takto vykonané dôkazy, nevychádzal z dôkazov
vykonaných na hlavnom pojednávaní. Keďže tým došlo k porušeniu ustanovení Trestného poriadku, a
to najmä § 278 ods. 2, bolo potrebné napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť.
Súd prvého stupňa bude musieť opätovne vypočuť obžalovaného Q. Q., poškodeného B. S. a svedkov
X. Q., Q. Z., R. Z., ich výpovede zaznamenať zákonným spôsobom, aby nevznikli pochybnosti ani

o postupe pri vykonávaní týchto dôkazov a ani o obsahu výpovedí uvedených osôb na hlavnom
pojednávaní. Až následne bude môcť súd prvého stupňa ich výpovede hodnotiť postupom podľa § 2
ods. 12 Tr. poriadku.
Bez odstránenia vyššie naznačených procesných nedostatkov, nebude možné vo veci spravodlivo
rozhodnúť, a preto krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a okresnému súdu uložil,

aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.