Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. november 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/447/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113229640
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113229640.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu: P.,

zastúpený: Mgr. Drahoslav Potoček, advokát, Čajakova 5, Košice proti žalovanému: F., zastúpený: Mgr.
Monika Dunčáková, advokátka, Štúrova 20, Košice o zaplatenie 2.987,45 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie čo do zaplatenia 486,75 EUR z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 2.500,70 EUR s 5,25 %-
ným ročným úrokom z omeškania od 1.12.2013 až do zaplatenia.

III. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu z a m i e t a.

IV. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 67,36 %. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 25.10.2013 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného k zaplateniu sumy 2.589,12 EUR s príslušenstvom, čo odôvodnil tým, že žalovaný spôsobil
žalobcovi škodu pre úmyselné nevyplatenie mzdy v zmysle ust. § 420, § 442 a § 121 ods.
3 Občianskeho zákonníka, spôsobenej žalovaným spáchaním trestného činu - nevyplatenia mzdy a

odstupného podľa § 248a ods. 1 Trestného zákona, o čom bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T/6/2009 zo dňa 19.7.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Košiciach č.k. 7 To 21/2013-286 zo dňa 26.6.2013. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 26.6.2013.
Žalobca podal žalobu podľa vyčíslenia uznanej škody v trestnom konaní v zmysle § 420, § 442 a § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka, po vynesení a nadobudnutí právoplatnosti odsudzujúceho trestného
rozsudku v lehote podľa § 106 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka.

2. Žalobca ďalej uviedol, že k úmyselnej škode nevyplatenia mzdy došlo voči žalobcovi zo strany
žalovaného ako štatutárneho zástupcu spoločnosti GRADUM PLUS s.r.o. v období od 2.5.2002 do
31.10.2003 tak, že v deň splatnosti svojmu zamestnancovi nevyplatil mzdu, a to aj napriek tomu, že v
uvedených obdobiach zamestnávateľ, teda spoločnosť GRADUM PLUS s.r.o. disponovala dostatkom
finančných prostriedkov na ich úhradu, čím takto spôsobil žalobcovi škodu 2.589,12 EUR.

3. Písomným podaním zo dňa 23.5.2013 žalobu rozšíril o sumu 398,33 EUR (12.000,-Sk), t.j. o

dvojmesačné odstupné, keďže podľa platobného výmeru zo dňa 2.5.2002 mal žalobca zarábať 6.000,-
Sk a pracovný pomer s ním bol rozviazaný ku dňu 31.10.2003 v zmysle § 63 Zákonníka práce, čiže má
nárok aj na dvojmesačné odstupné v zmysle § 76 Zákonníka práce. Odstupné mu vyplatené nebolo.4. Na základe vyššie uvedeného návrhu súd uznesením č.k. 12C/447/2013-51 zo dňa 4.3.2015 pripustil
zmenu petitu žaloby tak, že žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi
2.987,45 EUR s 10 %-ným ročným úrokom z omeškania od 1.11.2003 až do zaplatenia, ako aj nahradiť

vzniknuté trovy konania.

5. Žalovaný vzniesol voči uplatnenému nároku námietku premlčania. Poukázal na to, že v konaní o
náhradu škody nie je dokázané, v akej výške poškodenému vznikol nárok na zaplatenie mzdy, a za ktoré
konkrétne obdobie, keďže trvanie pracovného pomeru v rozhodnom období samo o sebe ešte nezakladá

nárok zamestnanca na zaplatenie mzdy alebo náhradu mzdy. Poškodený sa v trestnom konaní nevedel
jednoznačne vyjadriť k svojim mzdovým nárokom, a koľko z nich bolo zaplatené. Výšku mzdových
nárokov poškodeného ovplyvňuje počet odpracovaných hodín v rozhodnom období, doba jeho dočasnej
pracovnej neschopnosti, neospravedlnená absencia, prekážky v práci na strane zamestnanca alebo
na strane zamestnávateľa, čerpanie dovolenky a podobne. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že
žalobca sám nevedel preukázať, aký mzdový nárok mu vznikol voči zamestnávateľovi, koľko mu bolo

zo strany zamestnávateľa zaplatené. Preto žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu
nahradiť žalovanému trovy konania.

6. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, žalobca uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu škody
z dôvodu, že žalovaný ako konateľ spoločnosti nevyplatil žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od mája

2002 do 31.10.2003. Pracovný pomer so žalobcom bol skončený k dátumu 31.10.2003. Objektívna
premlčacia 10-ročná doba skončila dňa 31.10.2013. Nárok na náhradu škody si uplatnil už v rámci
trestného konania, o čom svedčí aj trestný rozkaz Okresného súdu Košice I č.k. 4T 6/2009-124 zo dňa
22.2.2010, kedy už v skutku bolo uvedené, že žalobcovi je dlhovaných 78.000,-Sk (2.589,12 EUR).
Objektívna lehota teda bola zachovaná. Čo sa týka ďalšieho nároku na odstupné vo výške 12.000,-Sk

(398,33 EUR), toto malo byť taktiež vyplatené spolu s výplatou ku poslednému dňu pracovného pomeru.
Túto čiastku si uplatnil v písomnom podaní zo dňa 23.5.2013 v rámci trestného konania. Čiže aj v tomto
prípadejeobjektívna10-ročnápremlčaciadobazachovaná. Čosatýkasubjektívnejpremlčacejdoby,to,
kto spôsobil škodu žalobcovi, sa dalo objektívne zistiť až právoplatným rozhodnutím v trestnom konaní.
Rozsudok4T6/2009zodňa19.7.2012nadobudolprávoplatnosťdňa26.6.2013.Čižetýmtodňomzačala

plynúť 2-ročná premlčacia doba. Žaloba o náhradu škody bola na súd podaná dňa 25.10.2013, čiže tak
objektívna, ako aj subjektívna premlčacia lehota bola dodržaná.

7. V rozhodnom období, teda od 2.5.2002 do 31.10.2003 žalobca uviedol, že za toto obdobie riadne
chodil do práce, nebol práceneschopný, nemal žiadnu neospravedlnenú absenciu, dovolenku nečerpal,

nemal žiadne prekážky v práci z jeho strany, bol každý pracovný deň v práci. Za toto obdobie podľa
platobného dekrétu mal dostávať mzdu 6.000,-Sk mesačne. Za celé obdobie mu bolo vyplatených
25.000,-Sk.

8. Čo sa týka preukázania výšky vzniknutej škody, existujú pracovné zmluvy, kde bola výška mzdy

dohodnutá. Taktiež žalobca poukázal na rozsudok v trestnom konaní, kde je výška vzniknutej škody
uvedená.

9. Pri uzatvorení pracovnej zmluvy mu bol daný platobný výmer, kde bola dohoda o mzde upravená
na 6.000,-Sk/mesiac + pohyblivá zložka 100 % v súvislosti s plnením pracovných úloh a v závislosti

od hospodárskeho výsledku firmy. Zamestnávateľ, resp. žalovaný výplatné pásky nedával, peniaze mu
odovzdával nepravidelne, v rôznych sumách, na ruku.

10. Podaním zo dňa 21.11.2017 predložil odborný výpočet čistej mzdy za
rozhodujúce obdobie, t.j. od 2.5.2002 do 31.10.2003, spolu vo výške 100.336,-Sk. Vyplatených mu bolo

25.000,-Sk. Nevyplatených zostalo 75.336,-Sk (2.500,70 EUR). Pretože žaloval 2.987,45 EUR, zobral
žalobu čo do zaplatenia 486,75 EUR späť.

11. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

12. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, súd konanie čo do zaplatenia 486,75 EUR zastavil.14. Žalobca do spisu ako listinný dôkaz predložil rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 4T/6/2009
zo dňa 19.7.2012, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného, že ako štatutárny zástupca spoločnosti

GRADUM PLUS s.r.o. ako zamestnávateľ v období od 2.5.2002 do 31.10.2003 nevyplatil v deň
splatnosti mzdu svojmu zamestnancovi - žalobcovi vo výške 78.000,-Sk (2.589,12 EUR), a to aj napriek
tomu, že v uvedených obdobiach spoločnosť GRADUM PLUS s.r.o. disponovala dostatkom finančných
prostriedkov na ich úhradu, čím takto spôsobil žalobcovi vyššie uvedenú škodu, teda ako štatutárny
orgán právnickej osoby, ktorý je zamestnávateľom nevyplatil svojmu zamestnancovi mzdu, na ktoré

vyplatenie má zamestnanec nárok v deň jej splatnosti, hoci v tento deň mali peňažné prostriedky na
ich výplatu, tým spáchal trestný čin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 248a ods. 1 Trestného
zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, pričom súd žalovanému
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Podľa § 288 ods.
1 Trestného poriadku súd žalobcu s nárokom na náhradu spôsobenej škody odkázal na konanie vo
veciach občianskoprávnych. K rozsudku žalobca pripojil uznesenie Krajského súdu v Košiciach č.k. 7

To 21/2013-286 zo dňa 26.6.2013, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalovaného. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňom 26.6.2013. Tieto skutočnosti mal súd preukázané aj z pripojeného spisu Okresného
súdu Košice I sp. zn. 4T/6/2009.

15. Z pripojeného trestného spisu mal súd preukázané, že žalobca uzatvoril dňa 2.5.2002 so

spoločnosťou GRADUM PLUS s.r.o. Pracovnú zmluvu, na pracovnú funkciu stolár, montážnik. Pracovný
pomer bol dojednaný na dobu určitú do 25.8.2002, s dňom nástupu 2.5.2002. Pripojený bol aj Platobný
výmer zo dňa 2.5.2002, ktorý tvoril Dodatok č. 1 k Pracovnej zmluve zo dňa 2.5.2002, kde bola upravená
základná mzda na 6.000,-Sk/mesiac + pohyblivá zložka 100 % (prémie) sa vypláca v súvislosti s plnením
pracovných úloh a v závislosti od hospodárskeho výsledku firmy a nie sú nárokovou časťou. Ich výšku

určuje zamestnávateľ. V spise sa nachádza aj pracovná zmluva medzi spoločnosťou GRADUM PLUS
s.r.o. ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom, ktorá bola uzatvorená dňa 26.8.2002, s
dňom nástupu do práce dňa 26.8.2002, pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú.

16. V trestnom spise sa nachádza aj fotokópia z pracovného kalendára žalobcu za obdobie od 30.6.

do 24.11.2002, v ktorom si žalobca značil, kedy, v akej sume dostal peniaze od zamestnávateľa a na
aký účel mu boli tieto peniaze dané.

17. Predložené bolo aj rozviazanie pracovného pomeru, ktoré dala spoločnosť GRADUM PLUS s.r.o.
žalobcovi dňa 30.10.2003. V tejto listine zamestnávateľ oznámil, že v zmysle § 63 Zákonníka

práce ruší so žalobcom pracovný pomer z organizačných dôvodov k 31.10. 2003. Žalobca rozviazanie
pracovného pomeru prevzal dňa 31.10.2003, čo potvrdil vlastnoručným podpisom.

18. Taktiež sa v trestnom spise nachádza aj Vyjadrenie žalobcu doručené súdu dňa 23.5.2013, v ktorom
siuplatnilnároknavyplateniesumy12.000,-Sk(398,33EUR),akodvojmesačnéhoodstupného,naktoré

mal nárok podľa § 63 Zákonníka práce, a ktoré mu nebolo vyplatené.

19. Z výpisu z Obchodného registra spoločnosti GRADUM PLUS s.r.o. mal súd preukázané, že
spoločnosť bola zapísaná do Obchodného registra dňom 21.10.1997. Spoločníkom tejto spoločnosti
bol žalovaný a Ivan Rubish, konateľmi spoločnosti boli žalovaný a Ivan Rubish. Spoločnosť bola z

Obchodného registra vymazaná dňom 13.10.2012.

20. Žalobca do spisu predložil výpočet čistej mzdy žalobcu za obdobie od 2.5.2002 do 31.10.2003 a
odstupného vyhotovený Ing. Janou Cingeľovou, podľa ktorého súčet čistej mzdy žalobcu za obdobie od
2.5.2002 do 31.10.2003 a odstupného bol 100.336,-Sk. Vyplatených mu bolo 25.000,-Sk, nevyplatených

zostalo 75.336,-Sk.

21. Podľa § 248a ods. 1 Trestného zákona platného do 31.8.2003, t.j. v čase spáchania skutku, kto ako
štatutárny orgán alebo prokurista právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nevyplatil
svojmuzamestnancovimzdu,plataleboinúodmenuzaprácu,náhradumzdyaleboodstupné,naktorých

vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal finančné prostriedky na ich
výplatu, potrestá sa odňatím slobody až na 3 roky.22. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

23. Podľa § 420 ods. 2 OZ škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

24. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

25. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

26. Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

27. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností, uvedených v zákone.

28. Podľa § 7 ods. 1 Zákonníka práce účinného do 31.12.2003, zamestnávateľ je právnická osoba

alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to
ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.

29. Podľa § 7 ods. 2 veta prvá citovaného zákona zamestnávateľ vystupuje v pracovnoprávnych
vzťahoch vo svojom mene a má zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov.

30. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za
zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán; zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba,
koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci
zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa

robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

31. Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona právne úkony štatutárnych orgánov a poverených
zamestnancov zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti.

32. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych
vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre
zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu.

33. Podľa § 42 ods. 1 citovaného zákona pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou

zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je
zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

34. Podľa § 47 ods. 1 citovaného zákona odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za

vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné
podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,

b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

35. Podľa § 76 ods. 1 citovaného zákona zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi odstupné, ak
sa pracovný pomer skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c).

36. Podľa § 76 ods. 2 citovaného zákona zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru patrí

odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak súhlasí so
skončením pracovného pomeru pred začatím plynutia výpovednej doby z dôvodov uvedených v §
63 ods. 1 písm. a) až c); zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov patrí
odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu.Ak zamestnanec požiada o skončenie pracovného pomeru, je zamestnávateľ povinný tejto žiadosti
vyhovieť.

37. Podľa § 118 ods. 1 citovaného zákona zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

38. Podľa § 129 ods. 1 citovaného zákona mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve

nedohodlo inak.

39. Podľa § 193 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.

40. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

41. Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 12C/447/2013-76 zo dňa 17.5.2016 žalobu zamietol s
tým, že žalobcom uplatnený nárok nie je nárokom na náhradu škody, ale peňažným nárokom, ktorý
vznikol žalobcovi z titulu nevyplatenej mzdy, resp. odstupného a v tomto ohľade žalovaný nemôže byť
ani pasívne legitimovaný, keďže nie je subjektom, ktorý mal povinnosť vyplatiť žalobcovi mzdu, resp.

odstupné. Týmto subjektom bola spoločnosť GRADUM PLUS s.r.o.. Žalobca si mal voči tejto spoločnosti
ako zamestnávateľovi uplatniť svoj nárok.

42. V rozsudku súd poukázal na to, že nárok na mzdu žalobcovi ako zamestnancovi nevznikol v
dôsledku protiprávneho konania žalovaného, čo by v zmysle ust. § 46 ods. 3 Trestného poriadku

zakladalo dôvod na priznanie takéhoto nároku v rámci adhézneho konania, ale vznikol na základe
príslušných ustanovení Zákonníka práce. Pokiaľ teda nárok žalobcu ako poškodeného na mzdu
nevznikol ako dôsledok protiprávneho konania (ob)žalovaného, ale vznikol priamo na základe zákona,
jeho priznania sa nie je možné domáhať sa v trestnom konaní v rámci adhézneho konania. V rámci
trestného konania mal preto súd žalobcu v zmysle § 256 ods. 4 Trestného poriadku s ich nárokom na

náhradu škody, pri zachovaní všetkých jeho ostatných práv ako poškodeného, do konania nepripustiť a
o jeho nároku, a to ani odkázaním na občianske súdne konanie, nerozhodovať.

43. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pretože dospel k záveru, že
nárok žalobcu nie je dôvodný, pretože nie je nárokom spoločnosti na náhradu škody voči konateľom

spoločnosti (§ 135a ObZ), nejedná sa ani o nárok na náhradu škody, za ktorú zodpovedá žalovaný (§
420 OZ), keďže nárok žalobcu je nárokom z titulu nevyplatenej mzdy podľa ustanovení Zákonníka práce.

44. Po odvolaní žalobcu odvolací súd uznesením č.k. 1Co/434/2016-97 zo dňa 31.7.2017 zrušil
rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

45. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

46. Z citovaného zákonného ustanovenia § 135 je zrejmé, že súd v civilnom konaní je viazaný

rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin. Súd je viazaný iba výrokom
(nie odôvodnením), napr. trestného rozsudku. Z výroku o vine treba vychádzať ako z celku a brať do
úvahy jeho právnu i skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu
konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a
kto ho spáchal, je teda daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu, zároveň

okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný
dokonaný trestný čin, neznamená vždy len konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého
páchateľa, ale aj záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a o vzniku určitej ujmy, ktorú v
prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda na majetku, prípadne nemajetková ujma, ktorejodškodnenieprávnepredpisypripúšťajú,akoajzáveroexistenciipríčinnejsúvislostimedziprotiprávnym
konaním a uvedenou ujmou.

47. Čo sa týka občianskoprávnej zodpovednosti v zmysle § 420 OZ, základnými predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu sú:
a/ porušenie právnej povinnosti,
b/ existencia škody,
c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,

d/ zavinenie.

48. V prejednávanej veci z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Košice
I zo dňa 19.7.2012 č.k. 4T 6/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.6.2013
č.k. 7T 21/2013-286 uznaný vinným z trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 248a ods.
1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil tým, že ako štatutárny zástupca spoločnosti GRADUM PLUS

s.r.o., so sídlom v Košiciach ako zamestnávateľ žalobcu v období od 2.5.2002 do 31.10.2003 nevyplatil
mu v deň splatnosti mzdu vo výške 2.589,12 EUR, a to aj napriek tomu, že v uvedených obdobiach
spoločnosť GRADUM PLUS s.r.o. disponovala dostatkom finančných prostriedkov na ich úhradu, čím
takto spôsobil mu škodu v sume 2.589,12 EUR. Žalobca ako poškodený bol s nárokom na náhradu
škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych.

49. Vzhľadom na rozhodnutie súdu v trestnom konaní je potrebné vychádzať z toho, že súd prvej
inštancie je viazaný výrokom nielen o tom, že žalobca spáchal trestný čin nevyplatenia mzdy a
odstupného podľa § 248a ods. 1 Trestného zákona, ale aj tým, že uvedeným protiprávnym konaním
žalovaného vznikla žalobcovi škoda v rozsahu nevyplatenia mzdy, ako aj záverom o existencii príčinnej

súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody.

50. Žalobca teda dôvodne v konaní uplatnil nárok na náhradu škody podľa § 420 OZ, nakoľko je
nesporné, že škodu vo výške nevyplatenej mzdy mu spôsobil žalovaný svojím protiprávnym konaním.

51. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca bol na základe Pracovnej zmluvy
uzatvorenej dňa 2.5.2002 zamestnancom spoločnosti GRADUM PLUS s.r.o., a to od 2.5.2002. Pracovná
zmluva bola dojednaná na dobu určitú do 25.8.2002. Podľa Dodatku č. 1 k Pracovnej zmluve zo
dňa 2.5.2002 označeného ako Platobný výmer, bola základná mzda žalobcu dohodnutá na 6.000,-Sk/
mesačne + pohyblivá zložka 100 % (prémie), ktoré sa mali vyplácať v súvislosti s plnením pracovných

úloh a v závislosti od hospodárskeho výsledku firmy a neboli nárokovou časťou. Ich výšku mal určovať
zamestnávateľ. Dňa 26.8.2002 uzatvorili žalobca so spoločnosťou GRADUM PLUS s.r.o. novú pracovnú
zmluvu na dobu neurčitú, pričom žalobca dňa 31.10.2003 prevzal od spoločnosti GRADUM PLUS s.r.o.
list, ktorým s ním bol rozviazaný pracovný pomer ku dňu 31.10.2003 v zmysle § 63 Zákonníka práce,
z organizačných dôvodov.

52. V rozhodnom období, teda od 2.5.2002 do 31.10.2003 žalobca uviedol, že za toto obdobie riadne
chodil do práce, nebol práceneschopný, nemal žiadnu neospravedlnenú absenciu, dovolenku nečerpal,
nemal žiadne prekážky v práci z jeho strany, bol každý pracovný deň v práci. Za toto obdobie podľa
platobného dekrétu mal dostávať mzdu 6.000,-Sk mesačne. Za celé obdobie mu bolo vyplatených

25.000,-Sk. Žalovaný tvrdenie žalobcu žiadnym dôkazom nevyvrátil.

53. Žalobca do spisu predložil výpočet svojej čistej mzdy za obdobie od 2.5.2002 do 31.10.2003
a odstupného vyhotovený F., podľa ktorého súčet čistej mzdy žalobcu za obdobie od 2.5.2002 do
31.10.2003 a odstupného je 100.336,-Sk. Vyplatených mu bolo 25.000,-Sk, nevyplatených zostalo

75.336,-Sk (2.500,70 EUR).

54. Žalovaný vzniesol proti žalovanému nároku námietku premlčania.

55. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.56. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

57. Podľa § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o
škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

58. Podľa názoru súdu, uplatnený nárok premlčaný nie je. Žalovaný ako konateľ spoločnosti nevyplatil

žalobcovi náhradu mzdy za obdobie od 2.5.2002 do 31.10.2003. Pracovný pomer so žalobcom bol
skončený k dátumu 31.10.2003. Objektívna premlčacia 10-ročná doba skončila dňa 31.10.2013. Nárok
na náhradu škody si žalobca uplatnil už v rámci trestného konania, o čom svedčí aj trestný rozkaz
Okresného súdu Košice I č.k. 4T 6/2009-124 zo dňa 22.2.2010, kedy už v skutku bolo uvedené, že
žalobcovi je dlhovaných 78.000,-Sk (2.589,12 EUR). Objektívna lehota teda bola zachovaná. Čo sa
týka ďalšieho nároku na odstupné vo výške 12.000,-Sk (398,33 EUR), toto malo byť taktiež vyplatené

spolu s výplatou ku poslednému dňu pracovného pomeru. Túto čiastku si uplatnil v písomnom podaní
zo dňa 23.5.2013 v rámci trestného konania. Čiže aj v tomto prípade je objektívna 10-ročná premlčacia
doba zachovaná. Čo sa týka subjektívnej premlčacej doby, to, kto spôsobil škodu žalobcovi, sa dalo
objektívnezistiťažprávoplatnýmrozhodnutímvtrestnomkonaní.Rozsudok4T6/2009zodňa19.7.2012
nadobudol právoplatnosť dňa 26.6.2013. Čiže týmto dňom začala plynúť 2-ročná premlčacia doba.

Žaloba o náhradu škody bola na súd podaná dňa 25.10.2013, čiže tak objektívna, ako aj subjektívna
premlčacia lehota bola dodržaná.

59. Na základe vyššie uvedeného preto súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.500,70 EUR, ako vzniknutú škodu v dôsledku nevyplatenia mzdy za

obdobie od 2.5.2002 do 31.10.2003 a odstupného po skončení pracovného pomeru.

60. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

61. Žalobca žiadal priznať aj 10 %-ný ročný úrok z omeškania od 1.11.2003 do zaplatenia. Vychádzal z
toho,žemzdamunebolavyplatenávriadnychvýplatnýchtermínoch.Tusúdpoukazujenaustanovenie§
129 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak. Deň splatnosti mzdy medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom nebol dohodnutý. Mzda

(vrátane odstupného) bola teda splatná najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, čiže
do konca novembra 2003. Až nasledujúcim dňom by bol zamestnávateľ v omeškaní s jej vyplatením.

62. Žalobca sa však podanou žalobou proti žalovanému domáhal náhrady škody z dôvodu jeho
trestnoprávnej zodpovednosti. Žaloba nebola podaná pre nevyplatenie mzdy a odstupného proti

zamestnávateľovi. Preto súd musel posudzovať omeškanie podľa toho, kedy sa žalovaný dostal do
omeškania s uhradením náhrady škody. Rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 4T 6/2009-208 zo
dňa 19.12.2012, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z trestného činu nevyplatenia mzdy žalobcovi,
nadobudol právoplatnosť 26.6.2013. Vo výroku rozsudku nebola presne určená výška škody. S nárokom
na náhradu škody bol žalobca odkázaný na občianskoprávne konanie. Čiže čas plnenia nebol určený

v rozhodnutí, nebol ustanovený ani právnym predpisom a nebol ani dohodnutý. Žalovaný sa dostal do
omeškania nasledujúcim dňom po tom, ako ho o plnenie požiadal žalobca. Žalobca nepreukázal, že
žalovaného vyzýval na náhradu škody. Preto súd za takúto výzvu považoval samotnú žalobu. Žalovaný
žalobu prevzal dňa 30.11.2013. Od nasledujúceho dňa sa dostal do omeškania.

63. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

64. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

65. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.66. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu 1.12.2013 bola 0,25 %. Preto
súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi spolu s priznanou istinou aj zákonný 5,25 %-ný ročný úrok

z omeškania od 1.12.2013 až do zaplatenia.

67. Pretože žalobca žiadal priznať 10 %-ný ročný úrok z omeškania od 1.11.2003, súd v prevyšujúcej
časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

68. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

69. Podľa§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

70. Žalobca si pôvodne uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2.987,45 EUR. Po čiastočnom späťvzatí
mu súd priznal sumu 2.500,70 EUR, čo je jeho 83,68 %-ný úspech oproti 16,32 %-nému neúspechu.
Odpočítaním neúspechu žalobcu od jeho úspechu vychádza, že žalovaný je povinný nahradiť
žalobcovi 67,36 % jeho trov. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie je prípustné. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané
včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

(ust. § 366 CSP).