Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/117/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8217203286
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8217203286.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobcu R Collectors s.r.o., so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpený: Advokátska
kancelária RELEVANS s.r.o.,so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 proti
žalovanému X. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. V. XX, XXX XX O., o zaplatenie 2.598,48 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 7Csp/102/2017-73 zo dňa 20.04.2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o trovách konania.

II. Nepriznáva stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Pôvodný žalobca, obchodná spoločnosť Poštová banka, a.s., sa podanou žalobou domáhala voči
žalovanému zaplatenia istiny 2.598,48 Eur, dlžných úrokov vo výške 1.152,90 Eur, zmluvného úroku vo
výške 16,5% ročne zo sumy 2.598,48 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 2.598,48 Eur od 01.04.2017 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.215,75 Eur s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od
1.4.2017 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 2
Občianskehozákonníka,§261ods.6písm.d),§497,§502ods.1,§503ods.2Obchodnéhozákonníka,
§ 1 ods. 2, § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úverocha pôžičkách pre spotrebiteľov znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke a § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pôvodný žalobca, Poštová banka, a.s. poskytol
žalovanému úver vo výške 3.000,- Eur, a to na základe úverovej zmluvy č. 7675374212 zo dňa
31.10.2012. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy je nesporné, že predmetný zmluvný
vzťah je vzťahom spotrebiteľským, preto je na zmluvu nutné aplikovať i príslušné ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský

úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V Obchodnom zákonníku je síce zmluva o úvere
upravená ako absolútny obchod bez ohľadu na povahu účastníkov, avšak keď ide o úver poskytovaný
spotrebiteľovi na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania je potrebné prednostne
aplikovať občianskoprávne predpisy. Súd skúmal, či uvedená zmluva má všetky obligatórne náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru, že táto má v tomto smere
nedostatky. V súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, je podstatnou

náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V
danom prípade však v zmluve je uvedená iba celková výška nákladov v sume 2.056,67 Eur s tým, že pod
náležitosťami zmluvy v rámci tabuľkového prehľadu je drobným písmom uvedené, že celkovú čiastku
úveru predstavuje súčet úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Takúto formuláciu nemožno
považovať dostatočnú, navyše tento údaj je vyjadrený v neprospech spotrebiteľa, keďže z hľadiska

transparentnosti ho uvádza do omylu ohľadom výhodnosti úveru, o nižšej reálnej celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože súčin počtu splátok (72) a výšky anuitnej splátky (77,27 Eur) je vo
vyššej výške (5.563,44 Eur) ako suma výšky úveru 3.000 Eur a celkových nákladov vo výške 2.056,87
Eur ako je reálne uvedená v zmluve. Celková výška nákladov uvedená v zmluve nezohľadňuje poplatky
za poistenie úveru, čo má spôsobilosť klamlivo zavádzať spotrebiteľa o celkovej sume, ktorú má uhradiť.

Zároveň ani matematický súčin počtu splátok vyjmúc zo splátky poplatky za nepovinné poistenie úveru
v sume 6,71 Eur nezodpovedá transparentnému vyjadreniu celkovej čiastky v zmysle ust. § 9 odsek 2
písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného tak mal súd za to, že v predmetnej
úverovej zmluve nie je uvedená čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, čoho následkom je bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru.

5. V predmetnej zmluve je uvedená výška RPMN 21,34%. Pri vynásobení mesačných splátok v počte
72 a výšky mesačnej splátky 77,27 Eur predstavuje RPMN 25,66%. Tento rozdiel vyplýva z toho, že
žalobca pri výpočte RPMN do splátky nezahrnul sumu poistného vo výške 6,71 Eur. Pokiaľ žalobca
chcel poistné oddeliť od celkovej sumy úveru s poukazom na to, že ide o poistenie dobrovoľné, nemal ho

uvádzať v sume mesačných splátok, pretože potom dochádza k zneisteniu spotrebiteľa, čo všetko je v
splátke zahrnuté, keďže jednoduchým vynásobením splátok a ich počtu spotrebiteľ nemôže dostať údaj
o žalobcom uvádzaných celkových nákladoch, ktoré musí zaplatiť, pretože v sume celkových nákladoch
vo výške 2.056,87 Eur poistné zahrnuté nie je. Pokiaľ ide o stanovenie RPMN, tak v zmysle § 19
zákona o spotrebiteľských úveroch predstavuje celkový náklad spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom.

Do celkových nákladov patrí aj poistné, ak spotrebiteľ musel túto doplnkovú službu uzavrieť, ak chcel
získať spotrebiteľský úver. V predmetnej veci má súd za to, že tomu tak bolo, pretože nešlo o dobrovoľnú
doplnkovú službu. Poistenie ako také mal spotrebiteľ vopred naformulované v zmluve. V zmluve je
možnosť len vybrať si buď základný súbor poistenia alebo komplexný súbor poistenia bez možnosti
poistenie ako také odmietnuť. Poistné je v tomto prípade spotrebiteľovi nanútené, a preto toto nemožno

hodnotiť ako poistenie dobrovoľné. Preto aj výška poistného mala byť zahrnutá do výpočtu RPMN. Údaj
o RPMN uvedený v zmluve tak nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech spotrebiteľa, pretože
nezohľadňuje všetky náklady spotrebiteľa. Táto skutočnosť predstavuje ďalší dôvod, pre ktorý nemožno
poskytnutý úver vyhodnotiť inak ako bezúročný a bez poplatkov. Navyše v predmetnej zmluve chýba
aj ďalšia povinná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona, a to uvedenie všetkých

predpokladov použitých pre výpočet RPMN. Žalobca si uplatňuje nárok na zaplatenie istiny úveru,
úrokov a poplatkov, teda musí okrem iného preukázať, že zmluva má všetky náležitosti, aby sa úver
nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov. Podľa názoru súdu nepostačuje, ak je v zmluve uvedená len
hodnota RPMN, keď zákon výslovne uvádza, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je potrebné uviesť
aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ktorý údaj je potrebné považovať za najdôležitejší pre

spotrebiteľa, nakoľko zahŕňa v sebe všetky náklady, ktoré spotrebiteľ s poskytnutím úveru musí veriteľovi
zaplatiť.6. Žalovaný vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru tak má žalobcovi vrátiť
len sumu reálne čerpaných prostriedkov z úverovej zmluvy. V konaní mal súd preukázané zo žalobcom
predloženého aktuálneho stavu úveru, že žalovaný celkovo vyčerpal sumu 3.000,- Eur, avšak vrátil

žalobcovi len sumu 1.784,25 Eur, a preto má žalobca právo na zaplatenie sumy vo výške 1.215,75 Eur.
Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v ním uplatnenej výške 5,25% ročne, avšak len zo sumy
1.215,75Eurod01.04.2017dozaplatenia.Vozvyšnejčastisúdžalobužalobcuakonedôvodnúzamietol.

7. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 Civilného sporového

poriadku. Žalobca mal v konaní úspech v časti o zaplatenie sumy 1.215,75 Eur s príslušenstvom, čo v
percentuálnom vyjadrení predstavuje úspech žalobcu v rozsahu 46,78 % a neúspech v časti o zaplatenie
sumy 1.382,73 Eur, čo predstavuje 53,22 % a ide tak o úspech žalovaného. Keďže strany mali v konaní
približne rovnaký úspech, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania

III. Obsah odvolania žalobcu

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a výroku o trovách konania odvolanie žalobca. Uviedol, že pre vyjadrenie celkovej čiastky zákon sa
používa len všeobecný vzorec súčtu výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom. Ďalší spôsob výpočtu zákon neukladá. Celkovú sumu úveru,

ktorú má žalovaný zaplatiť v bode 2.1 zmluvy, je jasne a správne vyčíslená celková čiastka úveru.
Pri hodnotení zmluvy má zvlášť zásadný význam kvalifikácia tzv. priemerného spotrebiteľa. Nie je
prijateľné, aby podnikateľ niesol všetky riziká zmluvného vzťahu a spotrebiteľ neniesol fakticky žiadnu
zodpovednosť. Takýto prístup by bol zneužitím práva v rozpore zo základnými zásadami právnej
spoločnosti. V ďalšom rozsahu žalobca uviedol, že zmluva o úvere vyjadrovala správne údaj o RPMN

banky, súd však neaplikoval právne predpisy, účinné v čase uzavretia zmluvy. Interný výpočtový systém
banky totižto umožňoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere výpočet jednotlivých splátok anuity len v
celých hodnotách bez desatinného čísla. Preto sa mohlo stať, že výška poslednej splátky bola v nulovej
výške, resp. v nižšej, než výška ostatných splátok. Preplatok takto vzniknutý sa spotrebiteľovi vráti na
základe 5.4 Všeobecných obchodných podmienok. Rozsudok súdu v časti prijatého záveru o absencii

uvedenia predpokladov pre výpočet RPMN považoval žalobca za nepreskúmateľný. K poisteniu uviedol,
že toto nebolo podmienkou uzatvorenia danej zmluvy o úvere, vyplýva z Obchodných podmienok, podľa
ktorých sa ustanovenia o poistnom použijú v prípade, ak dlžník prejavil svoj záujem o poistenie. Žalobca
preto správne v zmluve o úvere uviedol celkové náklady úveru, keď do nich nezapočítaval poistenie
úveru.navrholrozsudokvnapadnutomrozsahuzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie,

alternatívne, zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a zaviazať žalovaného na náhradu trov, aj
odvolacieho konania, v rozsahu 100%.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. §
34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP,
vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

11. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že právny predchodca žalovaného, Poštová banka a.s.,

Bratislava, uzavrel so žalovaným dňa 31.10.2012 zmluvu o úvere - dostupná pôžička, na základe ktorej
bola žalovanému poskytnutá pôžička, vo výške 3.000,- eur, ktorú sa zaviazal vrátiť v 72 mesačných
splátkach vo výške 77,27 eur. Celková výška nákladov predstavovala sumu 2.056,87 eur. Vykonaným
dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, uvádza nesprávny údaj o výške RPMN, v neprospech spotrebiteľa, rovnako tak

neobsahuje uvedenie všetkých predpokladov, použitých na výpočet RPMN, vyžadovaných v zmysle ust.
§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu 31.10.2012 (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení“).12. Zvýšená miera ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany sa v prípade uzavierania zmlúv o
úvere odzrkadľuje v rámci ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Za účelom zabezpečenia čo

najvyššej miery informovanosti spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom, zákonodarca stanovuje
obligatórne obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, upravené v ust. § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení. Pre naplnenie účelu zákona sa však vyžaduje, aby
obsahové náležitosti boli v zmluve o úvere uvedené dostatočne jasne a transparentne a spotrebiteľ si
tak bol vedomý svojich práv a povinností, vyplývajúcich mu z uzavretej zmluvy o úvere.

13. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

14. Po oboznámení sa s obsahom zmluvy o úvere - dostupná pôžička zo dňa 31.10.2012 sa odvolací súd
stotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutej pôžičky
žalovanému v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení,
a to v dôsledku absencie obligatórnych obsahových náležitostí; celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ

zaplatiť a uvedenie predpokladov použitých na výpočet RPMN, vyžadovaných v zmysle ust. § 9 ods. 2
písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení.

15. Odvolací súd v tejto uvádza, že poznanie rozsahu prijatého záväzku predstavuje pre spotrebiteľa
východiskovú informáciu pre uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z tohto dôvodu zákonodarca

explicitne vyžaduje od dodávateľa, aby v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uvádzal celkovú čiastku,
ktorú je spotrebiteľ z poskytnutého úveru povinný zaplatiť, pričom v ust. § 2 písm. h) zákona o
spotrebiteľských úveroch v rozhodnom znení vymedzuje spôsob jej výpočtu. Pre naplnenie litery
zákona však nepostačuje, ak spotrebiteľovi je informácia o celkovej čiastke, ktorú je povinný zaplatiť,
poskytovaná nepriamo, cez odvodené premenné, ktoré nútia spotrebiteľa k matematickým výpočtom.

V takomto prípade sa potiera zásada transparentnosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch, na ktorých je
postavená Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES. Vzhľadom na vyššie uvedené preto
odvolací súd konštatuje, že v zmluva o úvere - dostupná pôžička zo dňa 31.10.2012 neobsahuje údaj
o celkovej čiastke, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť.

16. Len na margo odvolací súd uvádza, že odhliadnuc od dostatočnosti spôsobu jej vymedzenia,
odbornej starostlivosti dodávateľa nezodpovedá použitie výrazne menšieho písma pri uvedení tak
podstatnej obligatórnej obsahovej náležitosti, akou je celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný
zaplatiť. Odvolací súd pritom poukazuje na ust. § 53c Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere, podľa ktorého, ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet

a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a
označení jej častí. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

17. K uvedeniu predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov odvolací súd
poznamenáva, že ide opäť o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky

náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či
nevýhodnosti úveru. Pri údaji o ročnej percentuálnej miery nákladov sa musia uviesť všetky predpoklady
použité na jej výpočet, teda nestačí len uvedenie jej výšky. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej
zmluve tento údaj chýba, a preto nie je splnená ďalšia obsahová náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

18. Odvolací súd sa zároveň nestotožnil s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku. Súd
prvejinštancietotižtodostatočnevodôvodneníuviedol,ževzmluveniesúuvedenépredpoklady,použité
dodávateľom pri výpočte RPMN, tak ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch v rozhodnom znení. V dôsledku toho bolo súdu znemožnené posúdiť správnosť jej výpočtu. Je

ale potrebné poznamenať, že pod porušenie práva na spravodlivý proces nemožno subsumovať stav,
keď súd neodôvodnil rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Uplatnená odvolacia námietka preto
nebola dôvodná.19. Ak sa úver (pôžička) považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi prislúcha len nárok na
zaplatenie poskytnutej istiny úveru (pôžičky). Z predloženého aktuálneho stavu úveru súd prvej inštancie
zistil, že žalovaný celkovo vyčerpal sumu 3.000,- Eur, avšak vrátil žalobcovi len sumu 1.784,25 Eur,

zostávajúca suma istiny tak predstavuje 1.215,75 Eur s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené, súd
prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

20. Vecne správnemu výroku zodpovedá vecne správny výrok o trovách konania. Strany sporu mali v
konaní takmer rovnaký pomer úspechu, súd prvej inštancie preto bol oprávnený vysloviť, že žiadna zo

strán nemá právo na náhradu trov konania.

21. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a

rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS
209/04). Odvolací súd so zreteľom na správnosť prijatého záveru súdu prvej inštancie o beúročnosti
a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa k ostatným odvolacím
námietkam, ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu právneho posúdenia veci odvolacím súdom.

22. Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny v zmysle
ust. § 387 ods. 1 CSP.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, v dôsledku čoho nárok na náhradu

trov odvolacieho konania patrí úspešnému žalovanému. Z obsahu súdneho spisu je však zrejmé, že
žalovanému v priebehu odvolacieho konania žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto mu ich náhrada
nebola priznaná.

24. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj

iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

25. Záverom odvolací súd uvádza, že záhlavie napadnuté rozsudku obsahuje zrejmú nesprávnosť,
keďžesúdnesprávneuviedolkrstnémenožalovaného.Zobsahupodanejžaloby,aleajuzavretejzmluvy
o úvere zo dňa 31.10.2012 vyplýva, že žalovaný sa volá Ján, nie Jozef, preto je dôvodný postup podľa

§ 224 CSP za účelom odstránenie vytýkaného nedostatku.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).