Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/306/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811204514
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5811204514.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a
členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobkyne H. Y., rod. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, K., zastúpenej spoločnosťou Consilior Iuris, s.r.o., so sídlom Miletičova 23,
Bratislava, IČO: 47 231 157, proti žalovaným 1/ H. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, K., 2/ H. V., rod.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, obidvaja zastúpení advokátom Mgr. Gabrielom Vonsom, so sídlom

H. XXX, X., 3/ Y. S., nar. XX.XX.XXXX., bytom P. XXX, K., zastúpený Mgr. Igorom Paliderom, advokátom
so sídlom B. XXX, o nahradenie prejavu vôle, alternatívne o určenie neplatnosti zámennej zmluvy, o
odvolaní žalovaných 1/, 2/, 3/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 9C/225/2011-423 zo dňa
01. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu
z a m i e t a .

Žalovaným p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie podľa ust. § 40a, § 100 ods. 1, § 101, § 112, § 140,
§ 603 ods. 3, § 605 a § 606 OZ nahradil prejav vôle žalovaných s uzavretím kúpnych zmlúv so
žalobkyňou, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti parcely registra „C“ č. 7300/3 o výmere 2136 m2 -
orná pôda a parcela č. 7300/4 o výmere 270 m2 - orná pôda, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX
pre katastrálne územie K., na žalovaných 1/, 2/ v BSM v podiele 5/6 za kúpnu cenu 9.000,00 Eur

a nehnuteľnosť - parcela registra „E“ č. 2505/1 o výmere 2487 m2 - orná pôda, zapísaná na liste
vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie K., na žalovaného 3/ v podiele 5/6 za kúpnu cenu 9.000,00
Eur majúc preukázané, že žalovaní uzavreli 16.07.2009 zámennú zmluvu, ktorá bola zavkladovaná do
katastra nehnuteľností 01.10.2009 pod č. V 1259/09, ktorou si zamenili svoje spoluvlastnícke podiely
v predmetných pozemkoch, pričom pri uskutočnení tohto právneho úkonu bolo porušené predkupné
právo žalobkyne (§ 140 OZ), nakoľko žiaden z nich jej neponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na predaj
napriek tomu, že bola ich podielovou spoluvlastníčkou v 1/6, pričom listami vyzvala žalovaných na predaj

ich spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok, za ktorých tieto nadobudli, t. j. za 9.000,00
Eur, ako to bolo dohodnuté v zámennej zmluve (§ 603 ods. 3, § 606 OZ). Žalovaní síce tvrdili, že
žalobkyňa o uzavretí zámennej zmluvy vedela a o predmetné pozemky záujem neprejavila, nepreukázali
však, že jej písomne ponúkli svoje spoluvlastnícke podiely na predaj (§ 605, § 606 OZ). Uplatnenie
predkupného práva nie je ani v rozpore s dobrými mravmi, pretože obrana žalovaných, že uzatvorením
zámennej zmluvy nemali sledovať reálny prevod vlastníctva pozemkov, ale chceli len napraviť chybu,

ku ktorej došlo v roku 2004, kedy žalovaný 3/ uzatvoril s bratom žalobkyne Y. E. darovaciu zmluvu,
ktorou chceli dosiahnuť zosúladenie užívacieho stavu so stavom právnym tak, že by brat žalobkyne
bol zaevidovaný ako vlastník pozemku, ktorý reálne využívala rodina E. a žalovaný 3/ bol zaevidovanýako vlastník pozemku, ktorý reálne užívala jeho rodina. Pri vyhotovovaní darovacej zmluvy však došlo k
tomu, že jej účastníci boli uvedení v opačnom postavení, v dôsledku čoho došlo k zápisu žalovaného 3/ k
pozemku, ktorý užívala rodina E. a brata žalobkyne k pozemku, ktorý užívala rodina žalovaného. Jedná

sa o tvrdenie nelogické, pretože pokiaľ bol povolený vklad darovacej zmluvy, tak jej účastníci nemohli
prevádzať pozemky, ktoré na nich neboli evidované, čo však z ich tvrdenia vyplýva, pretože podstatou
tejto obrany je tvrdenie, že v darovacej zmluve došlo k chybe v označení pozemkov, ktoré si darovali,
resp. k chybe v označení darcu a obdarovaného, pričom však obidvaja jej účastníci vystupujú zároveň
ako darcovia aj obdarovaní. Navyše účastníkmi darovacej zmluvy neboli všetci žalovaní, ale žalovaný

3/ a Y. E., a preto žalovaní 1/ a 2/ nemali dôvod naprávať chybu v zmluve, ktorej účastníkmi neboli. Ako
vyplynulo z výsluchu žalovanej 2/, ich úmyslom pri uzatváraní zámennej zmluvy bolo získať stavebný
pozemok, ktorý však bol pred jej uzatvorením evidovaný na žalovaného 3/. Keďže mali záujem o tento
pozemok, kúpili pozemok od Y. E., o ktorom mali vedomosť, že ho chce získať žalovaný 3/ a následne
so žalovaným 3/ uzatvorili zámennú zmluvu. Nebolo teda úmyslom žalovaných 1/ a 2/ naprávať chybu,
ktorú nespôsobili a ani neboli účastníkmi pri úkone, ktorým bola spôsobená, ale ich úmyslom bolo získať

stavebný pozemok, ktorý v tom čase bol evidovaný na žalovaného 3/, zámenou za pozemok, ktorý bol
vo vlastníctve Y. E., čo sa im aj podarilo. Vyplýva to aj z výsluchu žalovanej 2/, ktorá uviedla, že keď
podpisovala kúpnu zmluvu (so Y. E.), tak už vedela, že kupuje dolnú parcelu (teda tú, o ktorú nemala
záujem, ale mal o ňu záujem žalovaný 3/). Toto potvrdila aj svedkyňa U. S. vo svojej výpovedi, keď
uviedla, že žalovaná 2/ mala záujem o pozemok nad ich rodinným domom a bola aj dohodnutá so Y. E..

Vzhľadom na to, že Y. E. nebol evidovaný ako vlastník pozemku nad ich rodinným domom, tak jej ho ani
nemohol previesť. Preto žalovaná 2/ zaňho vyplatila exekúciu na pozemok pod ich rodinným domom,
odkúpila tento pozemok od Y. E. so zámerom následne ho zameniť s pozemkom, ku ktorému bol ako
vlastník evidovaný žalovaný 3/. Zámenná zmluva teda nie je len formálnym, ale skutočným právnym
úkonom a jej účastníci mali vôľu previesť zamieňané pozemky. Pohnútka, ktorá viedla spoluvlastníkov k

nadobudnutiuspoluvlastníckehopodielunaveci,pritomniejevovzťahukuplatneniupredkupnéhopráva
ďalším spoluvlastníkom relevantná, zvlášť, keď žalobkyňa nijako nespôsobila chybu v darovacej zmluve
(vtedy ešte nebola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností), ktorá sa podľa tvrdenia žalovaných
musela napraviť zámennou zmluvou. Preto uplatnenie predkupného práva žalobkyňou nie je v rozpore
s dobrými mravmi. Keďže k porušeniu predkupného práva došlo zámennou zmluvou, nie je možné

vzhľadom na povahu veci uvažovať o nahradení prejavu vôle žalovaných 1/ až 3/ ináč ako kúpnou
zmluvou. Pri kúpnej cene mal za to, že by sa malo jednať o cenu obvyklú alebo trhovú v čase,
kedy bola zámenná zmluva uskutočnená. Znaleckým dokazovaním zistil, že časť dotknutých pozemkov
sú stavebné pozemky a časť sú poľnohospodárske, pretože časť pozemkov je podľa záväznej časti
územného plánu obce určená na zastavanie. Znaleckým posudkom zistil cenu stavebných pozemkov

a z vyjadrenia realitnej kancelárie zistil cenu poľnohospodárskych pozemkov a mal preukázané, že
cena 9.000,00 Eur, ktorú žalobkyňa navrhla v žalobe a ktorá mala byť totožná s hodnotou zamenených
pozemkov, je ešte vyššia, než je ich obvyklá cena. Preto pokiaľ žalobkyňa, ktorej predkupné právo bolo
porušené, mala záujem získať pozemky za túto cenu, nemal dôvod jej nevyhovieť. Námietka žalovaného
3/, že zistená cena je nereálna, podhodnotená a žiadal ju určiť podľa znaleckého posudku na susediace

pozemky, je nedôvodná, keďže ním predložený znalecký posudok neurčuje cenu dotknutých pozemkov
a navyše pozemky sú v ňom ohodnocované v roku 2015, pričom súd zisťoval cenu obvyklú ku dňu
uskutočnenia zámennej zmluvy 16.07.2009. Pokiaľ žalovaný 3/ nesúhlasil s vyhotoveným znaleckým
posudkom, mal možnosť sám si zabezpečiť vierohodný dôkaz o obvyklej cene dotknutých pozemkov
vzhľadom na to, že mal na to dostatočne dlhý čas a vedomosť o tom, že súd sa cenou obvyklou bude

zaoberať. Za nepravdivé mal tvrdenia žalovaných, že hodnota 9.000,00 Eur uvedená v zámennej zmluve
je len fiktívna, použitá len pre účely zámennej zmluvy, keďže z jej článku IV. zistil, že dohodou zmluvných
strán bola hodnota každej jednotlivej nehnuteľnosti (pozemku) určená na rovnakú sumu 9.000,00 Eur,
a preto sa účastníci dohodli, že sa nebudú vzájomne finančne vyrovnávať, pričom dokazovaním bolo
preukázané, že žalovaní si skutočne za pozemky nič nevyplácali (to žiadna zo strán ani netvrdila). Pokiaľ

by sa jednalo len o hodnotu fiktívnu, žalovaní by ani nemali dôvod uvádzať ju v zmluve konkrétnou
sumou, keď z výsluchu Mgr. D. Y., ktorý zámennú zmluvu pre žalovaných vyhotovil, vyplynulo, že
do nej uviedol hodnotu pozemkov z dôvodu, že chcel vyjadriť, že účastníci si podľa tejto zmluvy
nemusia nič vzájomne doplatiť, pretože pozemky, ktoré si vymieňajú, majú približne rovnakú hodnotu,
resp. pre účastníkov zmluvy majú rovnakú hodnotu. Pri určení hodnoty pritom vychádzal zo svojich

poznatkov z vypracovania iných prevodných zmlúv na poľnohospodárske pozemky v obci, pretože
tie boli v KN evidované ako poľnohospodárske a podľa žalovanej 2/ aj boli využívané účastníkmi na
poľnohospodárske účely. Ďalej mal za to, že síce žalobkyňa sa žalobou z 15.08.2011 domáhala určenia,
že zámenná zmluva je neplatná, túto však návrhom zo dňa 23. mája 2012 zmenila tak, že namiestourčenia neplatnosti zmluvy žiadala nahradiť prejav vôle žalovaných a dňa 27.04.2015 síce žalobu
opätovne zmenila, ale tak, že žiadala, aby súd prioritne určil neplatnosť zmluvy a len alternatívne v
prípade, že by nevyhovel žalobe o nahradenie prejavu vôle, žiadala určiť neplatnosť zmluvy. Od podania

žaloby 15.08.2011 uvádzala, že jej zámerom je odkúpiť dotknuté pozemky a že o ne mala dlhodobý
záujem. Pri posúdení dôvodnosti žaloby podľa § 603 ods. 3 OZ a § 229 CSP (predtým § 161 ods.
3 O. s. p.) je rozhodujúce len to, či zmluvou o prevode spoluvlastníckeho podielu došlo k porušeniu
predkupného práva žalobcu alebo nie, a či nastala situácia, keď prichádza do úvahy postup podľa ust. §
229 CSP, pretože otázku relatívnej neplatnosti zmluvy treba posudzovať ako otázku predbežnú (NS SR

22Cdo/831/2000). Neprihliadol k námietke žalovaných, že žalobkyňa nedisponuje dostatkom peňažných
prostriedkov na vyplatenie ceny pozemkov, pretože pokiaľ si žalobkyňa svoju povinnosť zaplatiť nesplní,
môžusisúdnoucestouvočinejuplatniťprávonajejzaplatenieaprípadnesajejdomáhaťajvexekúcii,ak
by žalobkyňa dobrovoľne neplnila, pričom riziko, že druhá zmluvná strana nesplní svoj záväzok, existuje
pri každom zmluvnom vzťahu, nielen v takom, kde sa prejav vôle nahrádza súdnym rozhodnutím. Za
irelevantný považoval argument žalovaných, že žalobkyňa nemá na dotknuté pozemky zabezpečený

prístup, a preto ich nebude môcť užívať, pretože pri porušení predkupného práva zisťovanie uvedeného
je bezpredmetné, keďže je vecou žalobkyne ako s pozemkami naloží. O trovách rozhodol vzhľadom na
plný úspech žalobkyne v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

2.Protiuvedenémurozsudkupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalovaný3/zdôvodovpodľa

ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP a žiadal ho zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá a priznaný mu
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Zámenná zmluva neniesla znaky vážne realizovaného
právneho úkonu, pretože ňou nesledovali v predmetných nehnuteľnostiach zmenu vlastníctva, ale
ňou odstraňovali chybu, ku ktorej došlo ešte v roku 2004 pri spisovaní darovacej zmluvy, ktorou mal
nadobudnúť od Y. E. pozemok pri jeho rodinnom dome pod hlavnou cestou a Y. E. pozemok nad

cestou, a to podľa faktického užívania, pričom však došlo k omylu v číslovaní parciel. Vykonaným
dokazovaním (výsluchom Y. E., P. S., žalovaného 1/, žalovanej 2/) bolo preukázané, že žalobkyňa
napomáhala uzavretiu zámennej zmluvy a prijala sumu 20.000,00 Sk ako cenu za pozemok nad cestou
od otca žalovanej 2/ (žalovaným 1/ bolo zaplatené ďalších 40.000,00 Sk), ktorý predával žalovaným
1/, 2/ jej brat a vyzvala ich, aby zaplatili exekúcie na pozemku a že až následne im predá svoju

zvyšnú 1/6 v spornom pozemku, čím dala jednoznačne žalovaným najavo, že o zamieňané pozemky
nemá ani najmenší záujem a mala vedomosť, že zámennou zmluvou sa odstraňuje zrejmá chyba
pri prevode pozemkov v roku 2004. Napriek vedomosti o prevodoch pozemkov v roku 2004 a 2009
nepožiadala brata o prevod pozemku na jej meno. Uvedené preukazuje špekulatívny charakter žaloby a
porušenie dobrých mravov zo strany žalobkyne. Úmysel žalovaných odplatne prevádzať pozemky nebol

preukázaný, čomu odporuje odôvodnenie rozhodnutia, keď navyše k sporným pozemkom žalobkyňa
nemá prístup. Ak došlo k uplynutiu premlčacej lehoty na určenie relatívnej neplatnosti zámennej
zmluvy, malo dôjsť aj k premlčaniu nárokov na nahradenie prejavu vôle žalovaných k uzavretiu kúpnej
zmluvy na prevod sporných pozemkov, keďže navrhovaný výrok nebol žalobkyňou až do poslednej
zmeny žaloby dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom sformulovaný. Nesprávne bola posúdená

možnosť kumulovania dovolania sa uplatnenia neplatnosti právneho úkonu pri porušení predkupného
práva spoluvlastníka podľa § 40a OZ a možnosti postupu podľa § 603 ods. 3 OZ, keďže tak môže
podielový spoluvlastník postupovať iba vtedy, keď relatívnu neplatnosť buď neuplatnil vôbec alebo ju
uplatnil vadne, pretože uvedené nároky všeobecné a špeciálne sa vzájomne vylučujú, čo znamená,
že oprávnený sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatní, pretože je vylúčené, aby sa ich domáhal spolu

(NS SR 2Cdo/28/2009). V prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode
spoluvlastníckeho podielu sa oprávnený vlastník nemôže už úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ
vec ponúkol na kúpu, pretože ju účinne a platne nenadobudol, keďže úspešným dovolaním sa relatívnej
neplatnosti sa zmluva od začiatku zrušuje a nadobúdateľ stráca vlastníctvo a toto nadobúda pôvodný
spoluvlastník. Navyše nedošlo k dohode o podstatnej náležitosti, ktorou je dohoda o cene, keďže sporný

pozemok užíva ako prídomovú záhradu slúžiacu na pestovanie plodín pre svoju rodinu a chystá ho
ako budúcu stavebnú parcelu pre dcéru (čo potvrdil aj brat žalovanej), a preto je preňho objektívne
nepredajný. Do úvahy neboli vzaté námietky žalovaných, že žalobkyňa nepreukázala dispozíciu so
sumou 18.000,00 Eur na zaplatenie ceny, pričom žalovaná 2/ si voči nej musela vymáhať priznané trovy
konania vo výške 1.000,00 Eur vo forme exekučného konania. Nesprávne je aj rozhodnutie o nároku

na náhradu trov konania, keďže žalobkyňa sa správala od začiatku špekulatívne, pričom o žiadny z
pozemkov nemala záujem (výpoveď jej brata) a vedela o všetkých prevodoch, ktoré sa ich týkali, lebo
bola pri nich spoločne s bratom a prebrala aj za neho opakovane platby za kúpnu cenu pozemku.
Žalovaných 1/, 2/ naviedla, aby vyplatili exekúcie, ktoré viazli na sporných pozemkoch na jej brata anásledneimprisľúbilaodpredajjej1/6.Taktovyužiladobrúvieružalovanýchvplatnosťpôvodnýchdohôd
a zneužila situáciu spojenú s výskytom chyby v darovacej zmluve z roku 2004 a snaží sa takto získať na
úkor žalovaných majetkový prospech (§ 257 CSP), v ktorom smere nie je rozhodnutie súdu dostatočne

odôvodnené a neberie do úvahy ani pripustené premlčanie nároku žalobkyne, kedy do úvahy prichádza
nanajvýš pomerné priznanie nároku na náhradu trov konania.

3. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaní 1/, 2/ z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP a žiadali rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu

žalobkyne zamietnuť a priznať im nárok na náhradu trov konania. Stotožnili sa s odvolacími námietkami
žalovaného 3/ a ďalej uviedli, že konanie žalobkyne je v rozpore s dobrými mravmi z uvedených
dôvodov, keď jej cieľom je dostať sa k lukratívnym t.č. už stavebným pozemkom za cenu ornej pôdy.
Predtým ako zmluvná strana vstúpi do zmluvného vzťahu, môže si vybrať s kým a aj preveriť si jeho
platobnú schopnosť, resp. neschopnosť, preto ak sa súd nezaoberal platobnou schopnosťou žalobkyne,
nepredišiel prípadným ďalším sporom. Ak vyhodnotil ich námietku premlčania vo vzťahu k nároku na

určenie neplatnosti zámennej zmluvy za dôvodnú, mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože ak si
žalobkyňa vybrala, že sa domáha relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nemohla sa následne úspešne
domáhať nahradenia ich prejavu vôle.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadala rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdiť. Pokiaľ žalovaní uvádzali, že mala vedomosť o uzatváraní zámennej zmluvy,
z ktorého dôvodu považujú i žalobu za špekulatívnu a v rozpore s dobrými mravmi, ako aj vedomosť
o tom, že jej brat Y. E. mal záujem predať svoje spoluvlastnícke podiely, resp. ich darovať, či už
žalovaným 1/, 2/ alebo žalovanému 3/ a mala byť súčinná pri vyplácaní exekúcií, ktoré viazli na týchto
spoluvlastníckych podieloch žalovanými, uviedla, že tieto skutočnosti sa udiali v roku 2004, teda 5

rokov pred uzavretím predmetnej zámennej zmluvy a nemajú vo vzťahu k predmetu sporu žiadnu
relevanciu. Nesúhlasila s tvrdením žalovaných, že zámenná zmluva bola uzavretá len za účelom
napraveniachyby,ktorávzniklaprivypracovávanídarovacejzmluvyvroku2004aženemaliinúmožnosť
ako túto chybu napraviť, len uzavrieť predmetnú zámennú zmluvu. Argumentácia, že mala vedomosť
o uzavretí zámennej zmluvy, je len v rovine tvrdenia. Nikdy nenavádzala žalovaných na uzavretie

zámennej zmluvy, keďže o jej uzavretí sa dozvedela až z katastra nehnuteľností, kde zistila, že žalovaní
si spoluvlastnícke podiely medzi sebou zamenili. Pokiaľ došlo pri vypracovávaní a uzatváraní darovacej
zmluvy v roku 2004 k chybe, na základe ktorej žalovaní nadobudli od brata žalobkyne iné pozemky
ako mali v úmysle, mali žalovaní možnosť odstúpiť od tejto zmluvy alebo sa domáhať jej neplatnosti v
dôsledku omylu, pretože uzavretie zámennej zmluvy nie je legitímnym prostriedkom odstránenia vád

zmluvy uzavretej v minulosti. Preto je potrebné posudzovať zámennú zmluvu osobitne ako samostatný
právny úkon, ktorým si zmluvné strany medzi sebou zamenili nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve.
Dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní splnenia povinností vyplývajúcich z predkupného práva
zaťažuje žalovaných, ktorí ho neuniesli, a preto pri uzatváraní zámennej zmluvy došlo k porušeniu
jej predkupného práva. Pokiaľ by bolo účelom zámennej zmluvy len nahradenie chyby spôsobenej v

roku 2004, nič žalovaným nebránilo túto skutočnosť v zámennej zmluve uviesť a prípadne ju o tejto
skutočnosti písomne informovať. Taktiež uvedenie hodnoty nehnuteľnosti v zámennej zmluve svedčí
o úmysle strán prevádzať svoje spoluvlastnícke podiely za reálnu hodnotu. Jej konanie nie je ani v
rozpore s dobrými mravmi, práve naopak žalovaní sa snažia zakryť svoje úmyselné konanie v rozpore
so zákonom. Ďalej nesúhlasila s tým, že súd bol povinný vykonať dokazovanie smerujúce k tomu, že

disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami, pretože povinnosť, aby preukazovala ich dostatok,
nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu a je nelegitímne zo strany žalovaných túto skutočnosť
dokazovať, keďže v prípade, ak nesplní svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v zmysle rozsudku, existujú
zákonnéprostriedkyjejvynútiteľnosti.Pokiaľžalovanínamietali,ženiejemožnédomáhaťsanahradenia
prejavu vôle po tom, ako sa v prípade porušenia predkupného práva domohla relatívnej neplatnosti

zmluvy, ktorou k porušeniu predkupného práva došlo, uviedla, že skutočne podala žalobu, ktorou sa
domáhala určenia neplatnosti predmetnej zámennej zmluvy. Účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti
však nastávajú až okamihom, kedy tento prejav vôle dôjde všetkým účastníkom relatívne neplatného
úkonu, t. j. predmetnej zámennej zmluvy. Žalobu, ktorou sa domáhala vyslovenia neplatnosti zámennej
zmluvy,podalanaokresnýsúd15.08.2011,avšakeštepreddoručenímtejtožalobyžalovanýmzostrany

súdu im oznámila listami - výzvami na uzavretie kúpnej zmluvy, že si uplatňuje svoje právo podľa § 603
ods. 3 OZ, ktorý prejav im bol doručený predtým, ako im bola zo strany súdu doručená žaloba o určenie
neplatnosti zámennej zmluvy. Z uvedeného mala za to, že sa nedovolala relatívnej neplatnosti úspešne
a pred týmto dovolaním si uplatnila právo podľa § 603 OZ, pričom v súlade s touto voľbou práva ajnásledne upravila žalobný petit. Na túto námietku v rámci procesnej obrany by súd ani nemal prihliadať,
nakoľko nebola uplatnená včas, pretože ju žalovaní počas celého konania neuplatnili a prvýkrát ňou
argumentovalžalovaný3/vosvojejzáverečnejreči01.08.2018ažalovaní1/,2/juvzniesliažvodvolaní,

teda po zákonnej koncentrácii konania, čo je v rozpore s ust. § 153 a § 154 CSP. Ak by sa súd nestotožnil
s argumentáciou ohľadom výberu práva v dôsledku porušenia predkupného práva, rozšírila žalobný
petit o alternatívny petit určenia neplatnosti zámennej zmluvy, t. j. ak by súd vychádzal z toho, že sa
účinne dovolala relatívnej neplatnosti tým, že ju uplatnila voči všetkým účastníkom zámennej zmluvy, od
tohto momentu dovolania sa relatívnej neplatnosti je potrebné považovať zámennú zmluvu za neplatnú

absolútne, na čo musí súd prihliadať ex offo, a preto, ak by nevyhovel žalobe o nahradenie prejavu vôle,
musel by rozhodnúť podľa alternatívneho petitu o neplatnosti zámennej zmluvy. Vzhľadom na absolútnu
neplatnosť zámennej zmluvy potom neobstojí ani námietka premlčania žalovaných vo vzťahu k tomuto
alternatívnemu petitu, keďže na určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčacia doba
nevzťahuje. Pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné vyhovieť ani alternatívnemu petitu,
navrhla, aby o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu, nakoľko v

čase podania žaloby, resp. jej rozšírenia o alternatívny petit konala legitímne a až prijatím CSP 01. 07.
2016 nastala situácia, že jej žalobnej žiadosti podľa § 137 písm. d/ CSP, v zmysle ktorého žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu,
nemôže byť vyhovené. Vzhľadom na uvedené mala za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré je možné aplikovať ust. § 257 CSP, v prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť a žalobu v oboch jej petitoch zamietnuť.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu
vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania
podľa ust. § 385 CSP odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CSP zmenil

tak, že žalobu žalobkyne zamietol, keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP),
ani na jeho zrušenie (§ 389 ods. 1, § 390 CSP).

6. V poradí prvým rozsudkom č.k. 9C/225/2011-155 z 20. 02. 2014 súd prvej inštancie zamietol žalobu
žalobkyne z dôvodu, že predkupné právo podľa § 140 OZ predmetným spoluvlastníckym podielom

žalovaných by ako ich spoluvlastníčka mala len v prípade ich prevodov formou predaja a nie zámeny
ako v tomto spore.
Krajský súd uznesením č.k. 9Co/815/2014-184 z 11. 11. 2014 rozsudok okresného súdu podľa § 221
ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže z dikcie ust. § 140 OZ, ako
aj rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej, či Českej republiky, na ktoré okresný súd poukazoval,

jednoznačne vyplýva, že pod prevodom spoluvlastníckeho podielu treba rozumieť akúkoľvek formu jeho
scudzenia, t. j. aj zámenu, pri ktorej zmluvná voľnosť prevádzajúceho spoluvlastníka je obmedzená v
prospech ostatných spoluvlastníkov, ktorým je povinný svoj podiel ako prvým ponúknuť na predaj. Keďže
okresný súd z uvedeného pri svojom rozhodovaní nevychádzal, nemohol vec správne právne posúdiť
za použitia správneho ustanovenia právneho predpisu a zistiť dôsledne skutkový stav, preto mu krajský

súd uložil v priebehu ďalšieho konania vykonať dokazovanie v uvedenom smere a vo veci opätovne
rozhodnúť.

7. Preskúmaním napadnutého rozsudku (v poradí druhého), ako aj prislúchajúceho spisového materiálu
krajský súd zistil, že súd prvej inštancie vo veci samej vykonal potrebné dokazovanie a na základe

vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, kedy dokazovanie na odvolacom súde
netreba opakovať, ani dopĺňať (§ 384 ods. 1, 2 CSP), avšak vec nesprávne právne posúdil, keďže sa
náležite nevysporiadal s relevantnými právnymi námietkami žalovaných.

8. Všeobecná úprava predkupného práva, t. j. ust. § 602 a nasl. OZ sa použije nielen v prípadoch

zmluvného predkupného práva, ale podporne všade tam, kde zákonom stanovené predkupné
právo neobsahuje špecifickú úpravu, t. j. i v prípade zákonného predkupného práva podielových
spoluvlastníkov podľa § 140 OZ. Predkupné právo podielových spoluvlastníkov je založené priamo
zákonom a ako také má vecnú povahu. Predkupné právo, ktoré má vecno-právnu povahu, pôsobí
i voči tretím osobám. Ak povinná osoba (podielový spoluvlastník) vec scudzí bez toho, že by ju

ponúkol oprávnenému (ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi), nemá to za následok absolútnu
neplatnosť zmluvy, na ktorej základe nadobúdateľ vec získal, ale oprávnený má možnosť sa dovolať
relatívnej neplatnosti tejto zmluvy (§ 40a OZ) alebo sa domáhať na nadobúdateľovi (novom podielovom
spoluvlastníkovi), aby mu vec ponúkol na predaj podľa ust. § 603 ods. 3 OZ. Krajský súd zdôrazňuje,že v prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu
nemôže sa oprávnený spoluvlastník úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol na predaj,
pretože ju (nadobúdateľ) platne nenadobudol, keďže zmluva sa od začiatku zrušuje a vlastníctvo

nadobúda pôvodný spoluvlastník.

9. Na základe výzvy oprávneného vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť oprávnenému
vec na predaj za podmienok, za ktorých mu mala vec pôvodne ponúknuť povinná osoba (§ 605, § 606
OZ). Ak si nesplní nadobúdateľ túto povinnosť, môže sa oprávnený domáhať na súde, aby jeho prejav

vôle v tomto smere bol nahradený súdnym rozhodnutím vydaným podľa ust. § 229 CSP (predtým §
161 ods. 3 O. s. p.). Pre posúdenie odôvodnenosti žaloby je preto rozhodujúce iba zistenie, či zmluvou
o zámene spoluvlastníckych podielov uzavretou medzi žalovanými došlo k porušeniu predkupného
práva žalobkyne alebo nie a či nastala situácia, kedy pripadá do úvahy postup podľa § 229 CSP, kedy
otázku relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy je potrebné posudzovať len ako otázku predbežnú, čo
vyplýva aj z rozhodnutia najvyššieho súdu, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, avšak nesprávne

ho interpretoval, ako aj z rozhodnutí najvyššieho súdu, na ktoré poukazovali žalovaní.

10. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 15. 08. 2011,
žalovaným 1/, 2/ 26. 09. 2011 a žalovanému 3/ cestou zamestnávateľa (č.l. 20, 21 spisu) 21. 10. 2011
domáhala určenia neplatnosti zámennej zmluvy a až následne listami (z 26. 09. 2011 a 09. 09. 2011)

doručenými žalovaným 1/, 2/ 04. 10. 2011 (doručenka č.l. 58 spisu) a žalovanému 3/ preukázateľne
cestou právneho zástupcu 18. 09. 2013 (doručenka č.l. 71 rub spisu, keďže podací lístok z č.l. 52 spisu
mu doručenie nepreukazuje) vyzvala žalovaných 1/, 2/ a žalovaného 3/ na uzatvorenie kúpnej zmluvy,
v dôsledku čoho došlo z jej strany 23. 05. 2012 aj k zmene žalobného návrhu na nahradenie prejavu
vôle žalovaných a následne 27. 04. 2015 na nahradenie prejavu vôle alternatívne určenie relatívnej

neplatnosti zámennej zmluvy.
Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa sa domohla najskôr relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy, a preto
sa nemohla následne domáhať nahradenia prejavu vôle žalovaných, keď ako správne skonštatoval súd
prvej inštancie, po prvej zmene návrhu došlo k uplatneniu relatívnej neplatnosti až zmenou žaloby z 27.
04. 2015, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej doby (§ 100 ods. 2, § 101 OZ),

a preto aj vzhľadom na žalovanými vznesenú námietku premlčania (§ 101 ods. 1 OZ) odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu žalobkyne zamietol.
Odvolací súd neprihliadol na námietky žalobkyne, že žalovaní neuplatnili svoju obranu, že v prípade
dovolania sa relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy sa nemôže domáhať následne nahradenia prejavu
ich vôle na uzavretie kúpnej zmluvy, včas (§ 153, § 154 CSP), keďže sa nejedná o skutkové tvrdenia (§

149 CSP), ale o ich právne posúdenie veci, ktoré možno učiniť kedykoľvek a súd ním nie je ani viazaný
a ktoré navyše žalovaný 3/ cestou svojho právneho zástupcu pri nerozlučnom nútenom spoločenstve
za žalovaných uviedol pred vyhlásením dokazovania za skončené.

11. O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP v spojení s ust. §

255 ods. 1 CSP a žalovaným vo veci v celom rozsahu úspešným priznal nárok na ich náhradu v plnom
rozsahu, keďže na dôvodoch, ktorých žalobkyňa videla dôvody osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. §
257 CSP, svoje rozhodnutie nezaložil.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, zakých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).