Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. júl 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/140/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218203838
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2218203838.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v spore žalobcu: O. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. I.
XXXX/XX, proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00
151 653, zastúpeného splnomocnencom: AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., IČO: 36 865 036, Martin, P. O.
Hviezdoslava 10625/23B, 2. Platiť sa oplatí, s.r.o., IČO: 45 684 618, so sídlom Mostová 2, Bratislava,

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1 proti uzneseniu Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 5Csp/110/2018-57 zo dňa 17. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie s a vo výroku II. vo vzťahu k žalovanému 1 m e n í tak, že
žalovanému 1 sa ukladá povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným
v katastri nehnuteľností na LV č. XX pre katastrálne územie E. I., obec E. I., okres Dunajská Streda,
ako parc. č. 259/3 o výmere 113 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 259/5 o výmere 72 m2 -

zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parc. č. 259/5, vo
vzťahu k podielu žalobcu 1/2, a k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX,
pre katastrálne územie E. I., obec E. I., okres Dunajská Streda, ako parc. č. 330/59 o výmere 19 m2 -
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 330/60 o výmere 228 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č.
330/61 o výmere 41 m2 - zastavané plochy a nádvoria, garáž so súpisným číslom XXXX, postavená na

parcele č. 330/61 a hospodárska budova so súpisným číslom XXXX, postavená na parc. č. 330/59, a to
do rozhodnutia a skončenia vo veci samej. Vo zvyšnej časti sa návrh z a m i e t a .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie s a vo výroku III. vo vzťahu k žalovanému 1 m e n í tak, že návrh
z a m i e t a .

III. Uznesenie súdu prvej inštancie sa vo výroku IV. vo vzťahu k žalovanému 1 a vo výroku V. z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
vo výroku II. uložil žalovaným 1 a 2 povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na
zabezpečenie Zmluvy o splátkovom úvere č. 5035453520 k nehnuteľnostiam zapísaným v katastri
nehnuteľností na LV č. XX pre katastrálne územie E. I., obec E. I., okres Dunajská Streda, ako parc. č.
259/3 o výmere 113 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 259/5 o výmere 72 m2 - zastavaná plocha

a nádvorie, rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parc. č. 259/5, a k nehnuteľnostiam
zapísaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E. I., obec E. I., okres
Dunajská Streda, ako parc. č. 330/59 o výmere 19 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 330/60
o výmere 228 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 330/61 o výmere 41 m2 - zastavané plochy a
nádvoria, garáž so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele č. 330/61 a hospodárska budova so
súpisným číslom XXXX, postavená na parc. č. 330/59. Vo výroku III. uložil žalovaným 1 a 2 povinnosť

zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných v katastri
nehnuteľností na LV č. XX pre katastrálne územie E. I., obec E. I., okres Dunajská Streda, ako parc.č. 259/3 o výmere 113 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 259/5 o výmere 72 m2 - zastavaná
plocha a nádvorie, rodinný dom so súpisným číslom XXXX, postavený na parc. č. 259/5, a nehnuteľností
zapísaných v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, pre katastrálne územie E. I., obec E. I., okres

Dunajská Streda, ako parc. č. 330/59 o výmere 19 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 330/60
o výmere 228 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 330/61 o výmere 41 m2 - zastavané plochy
a nádvoria, garáž so súpisným číslom XXXX, postavená na parcele č. 330/61 a hospodárska budova
so súpisným číslom XXXX, postavená na parc. č. 330/59. Vo výroku IV. súd rozhodol, že žalobca má
nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovaným 1/ a 2/

v rozsahu 100 %. Vo výroku V. súd rozhodol, že žalobca je povinný v lehote 30 dní od doručenia tohto
uznesenia podať žalobu na určenie neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere č. 5035453520. Stranami
sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska
uplatniteľného hmotného práva.

2. Uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1,

2, § 328 ods. 1, § 325 ods. 1 písm. d), § 329 ods. 1, § 336 ods. 1, 2, 3, 4 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP). Vecne argumentoval tým, že po vyhodnotení návrhu žalobcu a z predložených listinných
dôkazov dospel súd k záveru, že žalobcovi je dôvodné poskytnúť bezodkladnú ochranu a zabrániť
ohrozeniu jeho vlastníckeho práva a to i za situácie, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený.
Rozhodnutím a nariadením neodkladného opatrenia sa neprejudikujú práva a povinnosti strán sporu, ani

posúdenie právneho vzťahu medzi nimi a súd vo veci samej môže rozhodnúť inak. V danej veci ale mal
súd za to, že bezodkladná úprava pomerov strán je dôvodná, nakoľko žalobca osvedčil, že bez okamžitej
úpravy pomerov strán by bolo jeho vlastnícke právo ohrozené a je možný vznik ujmy na majetku do
času, kým nie je rozhodnuté o neplatnosti úverovej zmluvy. Žalobca osvedčil svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu, ako i skutočnosť, že žalovaný 1/ ako záložný veriteľ pristúpil

k realizácii záložného práva, čím došlo k ohrozeniu vlastníckeho práva žalobcu, keďže nedôvodným
výkonom záložného práva by došlo k nenávratnej ujme na právach a oprávnených záujmoch žalobcu.
Súd na základe skutočností tvrdených žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu môže dôjsť k narušeniu práva tej ktorej strany. Je
zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené so zásahom do práv a

právom chránených záujmov žalovaných, preto bol súd pri rozhodovaní povinný zvážiť, či by nariadením
neodkladnéhoopatrenianedošlokzásahudotýchtoprávnadnevyhnutnúmieruačiuloženieobmedzení
sleduje legitímny cieľ. Zásah do práv a právom chránených záujmov žalovaných súd v predmetnej veci
považoval za primeraný. Uspokojenie pohľadávky žalovaného 1/ zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nie je žiadnym spôsobom ohrozené, pričom žalovaný 1/ má k dispozícii viacero právnych prostriedkov

na uspokojenie svojich pohľadávok. Žalovaný 1/ je len v určitom rozsahu obmedzený vo svojom práve
na vykonanie záložného práva. Ide však o obmedzenie, ktoré podľa názoru súdu musí žalovaný 1/
v tomto spore strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací
charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v rámci posudzovania splnenia
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi

a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Súd má za to, že výkon záložného
práva formou dobrovoľnej dražby umožňuje zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej
súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých
z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej ingerencie v tomto procese. Za daného stavu súd považuje

domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za
vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany žalobcu.

3. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca
bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v celom rozsahu, preto mu súd

priznal nárok na náhradu týchto trov konania voči žalovaným 1/ a 2/ v rozsahu 100 %. O konkrétnej
výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Súd v prejednávanej
veci vyhodnotil, že neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
V súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP súd preto uložil žalobcovi povinnosť podať v lehote do 30 dní od
doručenia tohto uznesenia žalobu na určenie neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere č. 5035453520.

Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z
hľadiska uplatniteľného hmotného práva.4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný 1, ktorým navrhol postúpiť vec a napadnuté
uzneseniezrušiť/zmeniťapriznaťžalovanémunároknanáhradutrovkonania,s poukazomnaodvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f), g), h) CSP. Argumentoval tým, že rozhodnutie je

v rozpore so zákonom, i v rozpore s konceptom Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu.
Poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
03.12.2015, k výkladu § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), uverejnené
v Zbierke Stanovísk NS a rozhodnutí súdov č. 1/2016 pod č. 2, t.j. R 2/2016, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu môže ísť o

skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP a tým nepochybne i o
skutočnosť preukazujúcu, že došlo k zásahu do práva na spravodlivý proces vyplývajúceho z čl. 6 ods. 1
Dohovoru, resp. zásahu do základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Napadnuté
rozhodnutie v časti rozhodujúcej dotýkajúcej sa odôvodnenia resp. relevantných myšlienkových úvah
súdu, ktoré mali byť podkladom pre rozhodnutie (o.i. vo vzťahu k relevantným právnym normám
upravujúcim predmetné právne vzťahy) považuje odvolateľ za rozhodnutie vecne nesprávne, ktoré

neprimeraným spôsobom zasiahlo a zasahuje do zákonom a Ústavou chránených základných práv
odvolateľa a zároveň za rozhodnutie, v ktorom v podstatnej časti absentuje relevantné odôvodnenie
(pričom sa tak do úvahy neberie o.i. existencia všetkých relevantných právnych noriem, judikatúra ÚS
SR, nie je odôvodnená existencia všetkých kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného
opatrenia, koná sa o úplne zjavne nespôsobilom návrhu) a uvedené rozhodnutie je tak rozhodnutím

arbitrárnym(viďnálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.I.ÚS154/05z28.02.2006,uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2016, sp. zn. 4 Cdo 337/2015 atď.). Z rozhodnutia, resp. jeho obsahu,
nie je možné (a to s ohľadom na absenciu nižšie uvedeného) zistiť: z konkrétne ktorých všetkých právne
relevantných skutočností a konkrétne ktorých listín/prostriedkov osvedčenia označených v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a priložených k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a

na základe akého ich obsahu dospel súd k všetkým skutkovým zisteniam nevyhnutným pre nariadenie
neodkladného opatrenia, aký (celkový, z pohľadu existencie všetkých nevyhnutných kumulatívnych
predpokladov) skutkový stav na ich základe ustálil, ako tento (celkový, z pohľadu existencie všetkých
nevyhnutných kumulatívnych predpokladov) skutkový stav subsumoval pod jednotlivé ustanovenia
(neuvedených) právnych noriem a ako tak ustálil celkový stav právny, ako a čím sa osvedčil nárok

navrhovateľa a aký je reálny súvis údajného konania vo veci samej so zjavne nedôvodným obsahom
a obsahom nariadeného neodkladného opatrenia, ako dospel k záveru o existencii ujmy (keď ujma je
dôsledkom protiprávneho konania, nie výkonu práva) a čím ju mal osvedčenú, keď za tvrdeného stavu
je vznik ujmy vylúčený priamo obsahom kogentných právnych noriem, ako súd odôvodnil osvedčenia
existencie všetkých nevyhnutných skutočností, existencia ktorých musí byť v celku (kumulatívne)

osvedčená, ak má byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené, atď. V zmysle čl. 152 ods. 4 Ústavy
SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z povinnosti orgánov vykonávajúcich verejnú moc (t.j.
povinnosti konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon,
o.i. čl. 1 ods. 1, 2 ústavy a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) vyplýva i zákaz ľubovôle. Uvedené rozhodnutie

nemôže ani strana, ani odvolací súd (v napádanej časti) preskúmať, keďže rozhodnutie neobsahuje
zásadné vysvetlenie všetkých podstatných dôvodov (podstatných pre rozhodnutie súdu), v odôvodnení
sú uvádzané tvrdenia všeobecného charakteru, ktoré nie sú odôvodnením, ale konštatovaním, navyše
konštatovania v priamom rozpore s obsahom relevantných právnych noriem a ustálenou súdnou praxou,
preto je (o.i. v súlade s R 2/2016) rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné.

5. V uvedenom podaní, nie je okrem neurčitého a nespôsobilého návrhu rozhodnutia, fakticky relevantne
(vo vzťahu k podmienkam nariadenia neodkladného opatrenia) a určito tvrdené (a už vôbec nie
osvedčené) vôbec nič, zároveň nie sú označené ani žiadne prostriedky osvedčenia (sú označené
výlučne dôkazné prostriedky a ani tie neboli predložené v úplnosti). V prípade uvedeného podania

sa úplne zrejmé jedná o podanie prevzaté z úplne inej veci (vecí), opakovane sa vyskytujúci a
prepisovaný generický kompilát, kde sa nič relevantné vo vzťahu k reálnemu stavu neuvádza, práve
naopak sú uvádzané skutočnosti vedome nepravdivé a jediným cieľom postupu navrhovateľa je výlučne
bezdôvodné vyhýbanie sa plneniu svojich povinností. Je absolútne vylúčené, aby sa na základe
neúplnýchtvrdení,zaabsencieriadneho,úplnéhoavykonateľnéhopetitučokoľvekrelevantnéosvedčilo.

Z obsahu uvedeného podania je zrejmé, že ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred
začatím konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje všetky povinné náležitosti,
o.i. neobsahuje všetky náležitosti žaloby tak, ako to stanovuje § 132 ods. 1 až 3, § 326 ods. 1 a 2 CSP.
Návrh okrem iného neobsahuje explicitný, riadny a zákonný žalobný návrh, keďže sa vôbec neuvádzao akú úverovú zmluvu ide (predmet, účastníci, dátum uzatvorenia) a je tak neurčitý, ale i zmätočný
a v rozpore so zákonom. Podanie neobsahuje dostatočne určité tvrdenie rozhodujúcich skutočností,
predovšetkým tvrdení o úhradách a splácaní úveru, nie sú k nemu priložené listiny, ktoré k nemu

priloženébyťmusia(napr.tie,ktorépreukazujúsplácanieúveruriadneavčasavtvrdenejvýškeatď.)ato
zo zrejmého dôvodu, dlžníci dlhodobo svoj dlh neplnenia a zároveň odmietajú niesť za tento stav právne
dôsledky. Rozsah a obsah podania viac ako jednoznačne indikujú záver, že jeho pôvodca sa pokúša
šikanóznym spôsobom zneužiť oprávnenia vyplývajúce z obsahu jednotlivých ustanovení právneho
poriadku Slovenskej republiky (predovšetkým spotrebiteľského práva), ako aj právneho poriadku EÚ a

to spôsobom, popierajúcim ich účel a zmysel, s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich právnych povinností
a žalovaného tak majetkovo poškodiť a to bez akéhokoľvek relevantného dôvodu, tak, ako to má na
mysli čl. 5 Základných princípov CSP. V uvedenom podaní neboli vo vzťahu k návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia označené žiadne prostriedky osvedčenia a žiadne prostriedky osvedčenia
ani k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložené neboli (boli označené výlučne dôkazné
prostriedky) Napriek úplne zjavnej nespôsobilosti návrhu, ktorý mal byť v súlade s ustanovením § 327

CSP odmietnutý, súd nielenže v konaní pokračoval, ale dokonca návrhu, ktorý bol bez akéhokoľvek
odôvodnenia, vyhovel, pričom v rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré nielenže v návrhu, ale ani len v
žalobe, uvedené neboli, prípadne uviedol skutočnosti ničím neosvedčené a nepreukázané. V zmysle
ustanovenie § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady,

ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Súd
nemôže nahrádzať neuvedenie nevyhnutných náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a povinnosti minimálne listinami, ktoré musia byť povinne pripojené, osvedčiť všetky pre nariadenie
neodkladného opatrenia podstatné skutočnosti tým, že z absencie uvedeného riadneho procesného
postupu - jediného možného, ak má byť neodkladné opatrenie lege artis nariadené - nevyvodí zákonom

predpísané procesnoprávne následky (odmietnutie podania, príp. zamietnutie návrhu), ale postupuje
presne opačným spôsobom, rozhoduje meritórne v prospech strany porušujúcej svoje obligatórne
povinnosti a tak zásadným spôsobom porušuje princípy a zásady vyplývajúce zo zaručeného práva na
spravodlivé súdne konanie a zaručeného práva na súdnu ochranu a zvýhodňuje tak jednu zo strán v
konaní. Uvedený postup súdu prvej inštancie, v spojitosti s (ne)odôvodnením, prípadne odôvodnením,

ktoré nie je v žiadnom koreláte s vykonaným osvedčením (osvedčeným skutkovým stavom), resp.
stavom právnym, v žiadnom prípade nie je postupom a rozhodovaním, kedy sa voči všetkým účastníkom
postupuje nezaujato a neutrálne, žiadnemu a objektívne sa posudzujú všetky skutočnosti závažné pre
rozhodovanie vo veci. Na základe uvedeného návrhu bez akéhokoľvek odôvodnenia (v ktorom úplne
absentujú všetky relevantné skutočnosti, ktoré majú byť uvedené a minimálne osvedčené v riadnom

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), súd neodkladné opatrenie nariadil.

6. Súd rozhodoval o tom, čo navrhovateľ vôbec nenavrhoval. Uvedené rozhodnutie nie je relevantne
odôvodnené, vo vlastnom odôvodnení o.i. absentuje uvedenie presvedčivého myšlienkového procesu
súdu,nazákladektoréhodospelkukonkrétnymskutkovo právnymzáverom,právnymzáverom,ktoréby

relevantne odôvodňovali zákonné nariadenie neodkladného opatrenia. Základnou skutočnosťou, ktorú
je potrebné uviesť a ktorá bez ohľadu na všetko ostatné má za následok zaťaženie ako konania, tak
aj rozhodnutia, tzv. vadou zmätočnosti, majúcou za následok nezákonnosť napádaného rozhodnutia v
meritórne podstatnej časti, je skutočnosť, že rozhodnutie je materiálne nevykonateľné, súd rozhodoval
v rozpore s explicitnou zákonnou úpravou, spôsobom ultra petitum. Z hľadiska požiadavky materiálnej

vykonateľnosti súdneho rozhodnutia výrok musí byť formulovaný určito, jasne, výstižne a zrozumiteľne
a jeho obsah musí byť dovolený a možný (o.i. nemôže sa rozhodovať spôsobom ultra petitum bez
zákonného dôvodu). Úlohou súdu nie je konať namiesto strany a plniť jej procesné povinnosti, súd tu
nie je na to, aby namiesto strany uvádzal náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Súd je zásadne viazaný obsahom návrhu a predovšetkým návrhom rozhodnutia, súd nemôže namiesto

strany dotvárať to, čo mala vykonať sama. Súd je zásadne viazaný návrhom rozhodnutia, postup opačný
je zásadnou negáciou Ústavou a Dohovorom zaručených základných práv na súdnu ochranu a na
spravodlivé súdne konanie, čo je premietnuté aj do § 216 CSP a vyplýva aj u uznesenia NS SR z
27.06.2018, sp. zn. 8Cdo/37/2018). Namiesto toho, aby bol úplne zjavne, už s ohľadom na obsah petitu,
nedôvodný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnutý, alebo prinajmenej zamietnutý, súd

návrh rozhodnutia úplne preformuloval, hoci mu to zákon, i vyššie uvedená rozhodovacia prax NS SR
zakazuje a takémuto, navrhovateľom nijako nenavrhovanému návrhu, vyhovuje a neodkladné opatrenie
nariaďuje. Z uvedeného návrhu je zrejmé, že navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, zdržania sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, avšak vôbec neuviedolktorého záložného práva (vykonáva sa záložné právo ktoré vzniklo, zápisom po povolení vkladu
záložného práva, pričom toto musí byť identifikované V - číslom a jeho predmetom, označením zálohu,
pričom toto označenie musí byť dostatočne určité (súpisné alebo parcelné číslo / druh / LV / ďalšia

identifikácia ) - uvedený návrh uvedené označenie záložného právane obsahuje, je tak vylúčené, aby
sa jednalo o zákonný, dostatočne určitý návrh, na nehnuteľnosti môže byť zriadených väčšie množstvo
záložných práv (a zároveň žiaden takýto výpis z LV nebol k návrhu priložený), domáhal sa vydania
rozhodnutia bez akéhokoľvek časového obmedzenia, čo spôsobuje nezákonnosť návrhu rozhodnutia
pre rozpor so zákonom, keďže možnosť (oprávnenie) záložného veriteľa vykonať záložné právo vyplýva

z kogentných právnych noriem (o.i. §§ 151a, 151j OZ), uloženie zákazu výkonu záložného práva navždy
sa rovná protiprávnemu pozbaveniu záložného práva (o.i. rozpor s čl. 20 Ústavy), záložné právo bez
možnosti ho vykonať stráca akýkoľvek zmysel, právnu i vlastnícku hodnotu (a tak takýto výrok nemôže
byť o.i. nikdy proporčný.

7.OdvolateľnamietalnedostatoksvojejpasívnejvecnejlegitimácievovzťahukvýrokuIII.,keďpovinnosť

zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nemôže byť uložená jemu, takáto
povinnosť sa týka výlučne toho, kto uskutočňuje úkony vo vzťahu k dobrovoľnej dražbe, žalovaný
1 žiadne takéto úkony nevykonáva. S odkazom na § 6 ods. 1 ZoDD dražobníkom je osoba, ktorá
organizuje dražbu... odvolateľ zároveň namietal aj nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,
najmä s poukazom na to, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX k.ú. E. I.

len v podiele 1/2. Je tiež právne neprípustné, aby si súd určil predmet budúceho konania a navyše
v celom rozsahu neurčito tak, že si ako predmet určí to, čo navrhovateľ vôbec nenavrhuje a ignoruje
to, čo navrhovateľ navrhuje ako predmet budúceho konania. Jedná sa o zjavné porušenie zákazu
rozhodovania ultra petitum, súd môže konať (a rozhodovať) len na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (o.i. čl. 2 ods. 2 Ústavy). Uvedený výrok je však z viacerých

dôvodov i materiálne nevykonateľný a tak nezákonný. Vo výroku nie sú uvedené strany sporu (kto bude
žalobca a kto žalovaný), nie je dostatočne určito vymedzený ani predmet sporu, uvedená povinnosť
je právne nevykonateľná, keďže sa vykonáva záložné právo ktoré vzniklo (záložné právo z katastra
nehnuteľností), nie záložné právo zriadené (zo zmluvy). Predovšetkým je však uvedený výrok v rozpore
so zákonom, keďže ukladá splnenie povinnosti rozpornej so zákonom (§ 137 písm. c) a d) CSP). Súd

rozhodol, že stranám sporu sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Súd v tomto štádiu konania
ale vôbec nevie, kto bol vo veci úspešný, pretože uvedené vyplynie až z konania vo veci samej (§255
ods. 1, § 262 ods. 1 CSP). Rovnako toto uznesenie, ktorým sa rozhodlo, nie je rozhodnutím, ktorým sa
konanie končí. Navrhovateľ tiež musí s vysokou mierou pravdepodobnosti osvedčiť vecnú legitimáciu
strán v konaní (ako svoju, t.j. aktívnu vecnú legitimáciu, tak i pasívnu vecnú legitimáciu subjektov, voči

ktorým návrh smeruje, rozsudok NS SR z 29.06.2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009). Navrhovateľ predložil
list vlastníctva č. XXX pre k.ú. O., avšak domáhal sa rozhodnutia vo vzťahu k nehnuteľnostiam na LV. č.
XXXX. Uvedené vylučuje možnosť osvedčiť ako jeho aktívnu vecnú legitimáciu, tak i pasívnu legitimáciu
žalovaných (pretože záložné právo, i skutočnosť kto je záložným veriteľom, rovnako patrí medzi
údaje zapisované do katastra nehnuteľností),čo vylučuje možnosť osvedčiť skutočnosť nevyhnutnú pre

nariadenie neodkladného opatrenia s vysokou mierou pravdepodobnosti. Osobitne je tiež potrebné
uviesť, že navrhovatelia nepredložili ani záložnú zmluvu.

8. Podstatou konania o nariadenie neodkladného opatrenia je povinnosť navrhovateľa s vysokou
mierou pravdepodobnosti tvrdiť a osvedčiť existenciu všetkých podstatných právnych skutočností,

ktorých kumulatívna existencia je nevyhnutná pre to, aby mohlo byť neodkladné opatrenie zákonne
nariadené, uvedenému zodpovedá zákonný príkaz (vo vzťahu k postupu a konaniu súdu) nariadiť
neodkladné opatrenie výlučne v prípade, ak bola s vysokou mierou pravdepodobnosti tvrdená a
osvedčená existenciu všetkých podstatných právnych skutočností, ktorých kumulatívna existencia je
nevyhnutná pre to, aby mohlo byť neodkladné opatrenie zákonne nariadené. Základným predpokladom

je osvedčenie dôvodnosti nároku. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku
vo veci samej, je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka
vychádza jednak z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú
ochranu. Súd nemôže nariadil neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho
posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by

bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a
trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami,
listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Hodnoverné osvedčenie
nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhoveniažalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Dôvodnosť a trvanie
nároku (s vysokou mierou pravdepodobnosti) nie je možné osvedčiť bez právneho posúdenia nároku a
teda rozhodnutiu o tom, či na základe navrhovateľom uvedených tvrdení a ich osvedčení relevantnými

dôkazmi (prostriedkami osvedčenia) je možné v rámci rozhodovania prijať relevantný a podložený záver
o tom, že s vysokou mierou pravdepodobnosti navrhovateľ svoj nárok osvedčil (t.j., že za súčasného
stavu by v konaní o ňom, v konaní vo veci samej, bol úspešný). Je v rozpore so všetkým uvedeným
(vrátane judikatúry NS SR), ak si súd konštruuje akési vlastné pravidlo, že uplatnený nárok nie je
vopred očividne vylúčený, pričom zákon stanovuje opak, súd nemá skúmať, či nárok nie je očividne

vylúčený, ale či je odôvodnený (osvedčený) s vysokou mierou pravdepodobnosti. Za takejto premisy by
bol fakticky dôvodný každý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nepochybne by bolo minimum
prípadov, kedy by sadalo konštatovať, že uplatnený nárok je vopred očividne vylúčený. Súd nemôže
nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci
samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a
účelom neodkladného opatrenia. Súd je povinný vykonať právne posúdenie nároku, postup opačný by

znamenal úplnú negáciu práva na súdnu ochranu žalovaného, práva s rovnakým obsahom a zaručenými
možnosťami ochrany, ako má navrhovateľ (a neodkladné opatrenie by bolo nariaďované len na základe
tvrdení navrhovateľa, čo je v priamom rozpore s vyššie citovanou ustálenou rozhodovacou praxou NS
SR).

9. Navrhovateľ si konštruuje vlastné, nijako nepreukázané a neosvedčené tvrdenia bez akéhokoľvek
vzťahu k tomu čo tvrdí (neplatnosť zmlúv a úkonov), vyslovuje svoje hypotézy o výške dlhu, resp.,
že úver bol údajne do konca roka 2017 riadne splácaný (samozrejme nič neosvedčuje), nevedno
aký vplyv má uvedené na platnosť zmluvy, navyše sám priznáva, že dlh neplnil. Tvrdenia žalobcu
majú jediný cieľ, zakryť a predlžovať protiprávny stav, stav vyvolaný neplnením si povinností dlžníkom.

Dlh dlžníka presahuje 40.000 eur úver dlhodobo nie je splácaný. Navrhovateľ mal možnosť veľmi
jednoducho osvedčiť, že dlh plnil riadne a včas. Je zrejmé, prečo uvedené nepredkladá, bol totiž
dlhodobo v omeškaní s plnením svojich povinností a bol opakovane upomínaný. Nie je zrejmé, prečo
nezaujímalo súd, ktorý je povinný chrániť každé vlastníckej právo. Neprijateľné podmienky (uvádzané
teoreticky) majú charakter dojednaní vedľajších (t.j. nie podstatných, existencia ktorých podmieňuje

platnosť zmluvy) a určite nespôsobujú neplatnosť zmluvy. Hodnotenie nekalej povahy podmienok sa
nevzťahuje ani k definícii hlavného predmetu zmluvy ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane,
ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky
sú zrozumiteľné (články 4 a 6 smernice). V prípade návrhov rozhodnutia, ktoré by spĺňali zákonné
požiadavky, je s ohľadom na ich podstatu vylúčené, aby súd dospel k záveru o osvedčení nároku s

vysokou mierou pravdepodobnosti, resp. k záveru, že za takýchto okolností by bol žalobca s vysokou
mierou pravdepodobnosti so svojou žalobou úspešný. Z uvedených skutočností vyplýva, že tu nie sú
splnené ani nevyhnutné procesné podmienky, pretože na požadovanom určení nie je naliehavý právny
záujem.

10. Súd prvej inštancie napriek možnému značnému majetkovému poškodeniu žalovaného ako
banky a poskytovateľa úveru nevyzval stranu žalovanú na vyjadrenie k návrhu za situácie, kedy
navrhovateľ fakticky nič relevantné netvrdil a vôbec nič neosvedčil, postup navrhovateľa je úplne
zjavne špekulatívny (podanie návrhu niekoľko dní pred konaním vyhlásenej dražby) a nemôže byť
na ujmu právam žalovaného. Za uvedeného stavu neexistoval racionálny dôvod, aby nebol riadne

zistený skutkový stav a to minimálne za súčinnosti žalovaného, záložného veriteľa. Konaním dražby k
žiadnemu reálnemu zásahu do faktického stavu nedochádza, samotné vykonanie krokov smerujúcich
k vykonaniu dražby nijako do faktického stavu (napr. údajného užívania obydlia) nezasahuje, ak v
prípade úspešnej dražby záložca vydražený predmet neodovzdá vydražiteľovi, môže podať žalobu o
neplatnosť dražby, ak bude úspešný, obnoví sa stav ex tunc, ak úspešný nebude a napriek tomu

vydražený predmet neodovzdá, musí vydražiteľ podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a až následne,
po právoplatnom skončení, môže dôjsť k reálnemu (nie hypotetickému) vyprataniu nehnuteľnosti.
Všetko uvedené vylučuje bezprostrednosť potreby úpravy vzťahov medzi stranami v tomto čase, súd
má skúmať aktuálnu bezprostrednosť potreby, nie možné prihliadať na budúce, hypotetické stavy.
Neodkladné opatrenie nemôže teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom. Z

obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že tak veriteľ, ako aj dražobník realizujú
výkon záložného práva na základe zmluvy uzavretej medzi navrhovateľmi a veriteľom a to postupom
podľa Zákona o dobrovoľných dražbách. Právnym podkladom tohto výkonu je teda samotná zmluva
medzi účastníkmi konania, ako aj zákonná úprava dobrovoľnej dražby. Keďže žiadna právna úpravaneobmedzuje možnosť zriadiť záložné právo ako zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou,
ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy na bývanie, nemožno považovať za právne významnú skutočnosť
pre nariadenie neodkladného opatrenia to, že navrhovatelia v uvedených bytoch bývajú spolu so svojimi

rodinnými príslušníkmi. Táto skutočnosť im totiž bola zrejmá už pri uzatváram samotnej zmluvy, ktorou
zabezpečovali svoje plnenie zmluvného záväzku. Realizáciou dražby bytov sa navyše nerieši otázka
bývania navrhovateľov v nich. Ich vlastnícke právo k bytom je síce nespochybňované, avšak zásah
do neho je v danom prípade realizovaný na základe ich vlastnej dispozície, ktorú poskytli v zmluve o
zriadení záložného práva a z ich návrhu nevyplývajú skutočnosti, ktorými by spochybňovali platnosť tejto

zmluvy (porovnaj rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie o príslušných otázkach rozsudkom zo
dňa 10.09.2014 vo veci C-34/13, a ďalšie, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 z
24.09.2014, rozhodnutie ÚS SR, sp.zn. II. ÚS 19/97 a ďalšie).

11. V zmysle čl. 21 ods. 3 Ústavy SR iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť
iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku

osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.
Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy
môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy. Celý
proces výkonu záložného práva smeruje k tomu, aby sa odstránil protiprávny stav spôsobený porušením
povinnosti obligačného dlžníka uhradiť zabezpečovanú pohľadávku (uviedol ústavný súd vo svojom

plenárnom rozhodnutí Pl. ÚS 23/14 podľa ktorého Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné
uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa
speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom
na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas
na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o

dobrovoľných dražbách). Ústavný súd ale osobitne vzhľadom na okolnosti danej veci dopĺňa, že právna
úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby. To, že záložca (resp. prípadne iné osoby s
jeho súhlasom) užívajú založenú vec, nemá na uvedené povinnosti záložcu žiaden vplyv. Záložca sa
zaviazal, že v prípade, ak nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená riadne a včas, strpí speňaženie
zálohu v rámci výkonu záložného práva, dôsledkom uvedeného je nadobudnutie vlastníckeho práva

vydražiteľom.

12. Zo všetkých uvedených skutočností je úplne zrejmé, že odôvodnenie napádaného rozhodnutia je
v celom rozsahu arbitrárne a nespĺňa základné ústavnoprávne požiadavky naň kladené. Už samotný
nedostatok odôvodnenia predstavuje takú vadu rozhodnutia, ktorá je sama osebe dostatočnú na to,

aby odvolací súd rozhodnutie pre nezákonnosť zrušil (resp. v tomto prípade s ohľadom na ďalšie
skutočnosti zmenil), takéto rozhodnutie predstavuje zásah do práva chráneného čl. 46 ústavy resp.
čl. 6 dohovoru resp. čl. 36 listiny. V odôvodnení napadnutého uznesenia sa uvádzajú len všeobecné
konštatovania, resp. že po vyhodnotení návrhu žalobcov a z predložených listinných dôkazov dospel
súd k záveru, že žalobcom ako spotrebiteľom je dôvodné poskytnúť bezodkladnú ochranu a zabrániť

ohrozeniu ich vlastníckeho práva a to i za situácie, že skutočný stav veci nie je ešte náležíte zistený,
uvedené nie je odôvodnením, ale konštatovaním, nie je zrejmé po akom vyhodnotení, ktorých dôkazov,
prečo je to nutné a predovšetkým ako môže byť, s ohľadom na už uvedené ohľadom prostriedkov
právnej ochrany a návratu do stavu ex tunc, ich vlastnícke právo ohrozené, všetko uvedené sa vzťahuje
i na tvrdenia o tom, že v danej veci ale mal súd za to, že bezodkladná úprava pomerov strán je

dôvodná, nakoľko žalobcovia osvedčili, že bez okamžitej úpravy pomerov strán by bolo ich vlastnícke
právo a jediné obydlie ohrozené a je možný vznik značnej ujmy na ich majetku do času, kým nie je
rozhodnuté o tom, či žalovaný 1) má alebo nemá právo za súčasných okolností domáhať sa výkonu
záložného práva na základe zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej medzi stranami sporu
(z uvedeného sa o reálnych dôvodoch nedozvedel odvolateľ nič); uvedené je nielen v rozpore s

platnou právnou úpravou, ale i v rozpore so súdnou praxou SD EÚ; výkon práva nie je ohrozením
práva, nie je to protiprávny úkon, výkon práva vylučuje protiprávnosť, keďže nedôvodným výkonom
záložného práva by došlo k nenávratnej ujme na právach a oprávnených záujmoch žalobcu (je to
presne naopak, viď ustanovenie § 21 ods. 5 ZDD); neprimeraným spôsobom zasahuje do právnych
vzťahov medzi účastníkmi, nerešpektuje princíp proporcionality; z odôvodnenia uznesenia sa nie je

možné dozvedieť prečo je hrozba bezprostredná, o akú hrozbu ide, prečo je právna ochrana potrebná
atď; t.j. rozhodnutie je tak fakticky bez relevantného, individualizovaného odôvodnenia, odvolateľ sa z
odôvodnenia nedozvedel vo vzťahu k predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia fakticky nič,ani to, aký údajný nárok, ktorý si vyžaduje bezprostrednú ochranu, sa chráni a čím bola osvedčená jeho
dôvodnosť s vysokou mierou pravdepodobnosti.

13. Žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Dunajská Streda. Z návrhu
jednoznačne vyplýva, že ide o neodkladné opatrenie pred začatím konania. Predmetom konania (o
nariadenie neodkladného opatrenia) nie je žiaden spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ale spor týkajúci sa
výkonu oprávnenia vyplývajúceho z existencie práva (nie je tu tak žiaden dôvod na zápis do registra Csp,
čo odvolateľ namieta). Predmetom konania je uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva

(t.j. vec vyplývajúca z existencie práva, o ktorom rozhodol na to určený štátny orgán, nie spor zo zmluvy),
pričom rozhodnutím na to určeného orgánu vykonávajúceho verejnú moc došlo k zániku obligačno-
právnych účinkov zmluvy (titulu zriadenia záložného práva a tieto boli nahradené účinkami vecno-
právnymi). Nejedná o žiaden dôvod osobitnej miestnej príslušnosti (predmetom konania o nariadenie
neodkladného opatrenia nie je spor o existenciu vecného práva) a miestne príslušný je všeobecný súd
žalovaného. S ohľadom na uvedené miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je

všeobecný súd žalovaného, ktorým je Okresný súd Bratislava III. Ak je neodkladné opatrenie nariadené
miestne nepríslušným súdom, odvolací súd by tak mal, v prípade ak nedôjde k zrušeniu nariadeného
predbežného opatrenia súdom prvej inštancie, s uvedeným sa vysporiadať a uvedenú vadu konania
svojim postupom (zrušením, postúpením) zhojiť. Nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti
je v zásade podľa platnej právnej úpravy odstrániteľným nedostatkom podmienok konania. Osobitnou

kategóriou je však konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v prípadoch, v ktorých nie
je daná miestna príslušnosť podľa § 88 Občianskeho súdneho poriadku, a v prípadoch, ak navrhovateľ
nevystupuje v rôznych veciach ako navrhovateľ, pričom odporca v odvolacom konaní námietku miestnej
príslušnosti uplatní. V uvedenej procesno-právnej situácii treba nedostatok procesnej podmienky
miestnej príslušnosti považovať za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Tento nedostatok

podmienky konania znamená zároveň úplnú negáciu základného práva na zákonného sudcu. Ak
navrhovateľ podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia na miestne nepríslušný súd, hoci miestna
príslušnosťnevyplývalaz§88Občianskehosúdnehoporiadkuanavrhovateľaninevystupovalvrôznych
veciach opätovne ako navrhovateľ, pričom odporca v odvolacom konaní námietku miestnej príslušnosti
uplatnil, potom muselo byť konanie bez ďalšieho zastavené pre neodstrániteľný nedostatok podmienky

konania (II. ÚS 76/2011).

14. Žalovaný 2 a ani žalobca odvolanie nepodali, žalovaný 2 sa k odvolaniu žalovaného 1 nevyjadril.

15. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1 uviedol. že popiera všetky argumenty

žalovaného 1, nezakladajú sa na pravde. Žalobca sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie,
navrhuje ho potvrdiť. Žalobca dostatočne hodnoverne osvedčil potrebu nariadenia neodkladného
opatrenia, úkony žalovaného 1 smerovali k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, k strate
jediného obydlia žalobcu a jeho rodinných príslušníkov. Poukázal na mnohé rozhodnutia súdov SR v
obdobných veciach, kde bolo vydané neodkladné opatrenie.

16. Žalobca v podaní zo dňa 20.04.2019 (č.l. 348) uviedol tiež, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa
zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník s odvolaním sa na ust. § 52 a následne, ide o žalobu
podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, § 137 ods. d) - o určení právnej skutočnosti,
ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zmluva uzatvorená medzi ním a medzi žalovaným 1 je zmluvou

na bývanie, za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti a jej rekonštrukcie, osobitným predpisom, ktorý
umožňuje žalovať neplatnosť zmluvy je zákon č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie, ktorý nahradil
ustanovenia Zákona o bankách v časti „hypotekárne úvery". Podľa § 15 ods. 4 zákona 90/2016 Z. z.
spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o úvere na bývanie alebo určenia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru na bývanie žalobou. Na základe uvedeného

vyplýva, že určovacia žaloba vo veci neplatnosti úverovej zmluvy je prípustná. Žalobca má za to, že čo
sa týka záložného práva, ide v tomto prípade o žalobu o určenie, či tu záložné právo je alebo nie je - CSP
§137 ods. c/. Žalobca má naliehavý právny záujem na tomto určení, nakoľko dodnes nie je táto otázky
vyriešená, nie je vyriešená otázka platnosti úverovej zmluvy a nie je ani vyriešená výška pohľadávky,
nakoľko aj tá je sporná. Vzhľadom na tieto vyššie spomenuté skutočnosti žalobca navrhuje, aby súd

prvej inštancie rozhodol a vydal tento rozsudok: 1. Súd určuje sa, že Zmluva o splátkovom úvere č.
5035453520 zo dňa 05.12.2012 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1./ je neplatná. 2. Súd nariaďuje
žalovanému 1./ vymazať z LV č. XX v podiele 1/2 a to rodinný dom, súpisné číslo XXXX parcela 259/538
a pozemky parc. č. 259/3 113 m2 a 259/5 72 m2 a LV XXXX v podiele 1/1 a to garáž súpisné číslo XXXXparcela 330/61, hospodárska budova súpisné číslo XXXX parcela 330/59, pozemky parc. č. 330/59 19
m2, 330/60 228 ml a 330/61 41 m2, katastrálne územie E. I., katastrálny úrad Dunajská Streda záložné
právo. 3 Žalovaný 1./ je povinný zaplatiť trovy konania do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s §
357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)

a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP v spojení
s § 367 ods. 2), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného 1 je dôvodné iba čiastočne.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i

jednotlivé argumenty žalovaného 1 predostretými ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či sú splnené
zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci neodkladné opatrenie voči
žalovanému 1.

19. Vzhľadom na to, že žalovaný 1 a žalovaný 2 majú postavenie samostatných spoločníkov (§ 76

CSP), odvolanie žalovaného 1 voči napadnutému uzneseniu sa na žalovaného 2 nevzťahuje, a preto
je napadnuté uznesenie voči žalovanému 2 právoplatné.

20. Preto aj pokiaľ žalovaný 1 vo svojom odvolaní namietal nedostatok vecnej legitimácie žalovaného
2, odvolací súd na túto odvolaciu námietku neprihliadal.

21. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie žalovaného 1 obsahuje aj námietku miestnej príslušnosti
súdu, odvolací súd sa prioritne vyporiadaval s jej dôvodnosťou a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná.
Miestne príslušným súdom na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je okresný súd,
ktorý je alebo by bol miestne príslušný na konanie vo veci samej.

22. Podľa ust. § 19 písm. d) CSP treba

rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ , nedbá na
podstatuazmyselobmedzovanéhozákladnéhoprávaaslobodyaleboniejenevyhnutnýmaprimeraným
opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa. V prípade oboch článkov výsledok posúdenia vzťahu
primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od zistenia,
či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch.

46. Odvolací súd prihliadol na odvolacie námietky žalovaného 1 v tom, že žalobca je vo vzťahu k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX vlastníkom podielu 1/2, a preto je podľa odvolacieho súdu
možné nariadiť neodkladné opatrenie len vo vzťahu k tomuto podielu žalobcu, tiež v tom, že neodkladné
opatrenienemôžebyťnariadenébezčasovéhoobmedzenia,alejedôvodnéhonariadiťlendoskončenia

veci samej. Vo vzťahu k výroku III. odvolateľ dôvodne namietal, že v tejto časti nie je pasívne vecne
legitimovaný, nakoľko úkony smerujúce k uskutočneniu dobrovoľnej dražby sú úkonmi dražobníka, t.j.
žalovaného 2 a nie úkonmi žalovaného 1 ako záložného veriteľa. V tejto časti preto nebolo dôvodne
nariadené neodkladné opatrenie.

47. Odvolateľ podrobne namietal procesné, resp. formálne nedostatky návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Ak by odvolací súd akceptoval tieto námietky, takýmto prísne formalistickým
postupom by fakticky pripustil stav odmietnutia spravodlivosti a konal by v rozpore so základnými
princípmi CSP (por. čl. 2, čl. 3, čl. 6 ods. 2, čl. 11). Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
nepochybne zrejmé, čo je obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom tento návrh

má všetky základné náležitosti v zmysle § 326 ods. 1 a 2 CSP. K návrhu žalobca pripojil aj listiny, ktorými
osvedčil nárok na nariadenie neodkladného opatrenia, a to zmluvu o úvere, záložnú zmluvu, vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru, oznámenie o začatí výkonu záložného práva.

48. Súd prvej inštancie tiež nepostupoval v rozpore s procesným predpisom, ak petit návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia nepovažoval za nejasný, neurčitý, neúplný a nevykonateľný. Z petitu
návrhu, ako aj z celého obsahu návrhu je dostatočne jasné a zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Podľa
odvolacieho súdu nie je v petite a ani vo výroku rozhodnutia nevyhnutné presne označiť údaj o zápise
záložného práva v katastri nehnuteľností, keď pre jednoznačnú identifikáciu záložného práva postačuje
identifikácia nehnuteľností v katastri nehnuteľností podľa zápisu na príslušných listoch vlastníctva (LV

č. XX a LV č. XXXX k.ú. E. I.), na ktorých je v prospech žalovaného 1 zapísané len jedno záložné
právo, preto nemôže vzniknúť pochybnosť, vo vzťahu k akému záložnému práva sa vzťahuje povinnosť
žalovaného 1 zdržať sa výkonu záložného práva.

49. V prejednávanom spore je tiež v tomto štádiu konania zrejmé, že žalobca sa žalobou vo veci samej

domáha určenia neplatnosti úverovej zmluvy a vymazania záložného práva (takáto určovacia žaloba je
v zásade prípustným a súdnou praxou uznávaným spôsobom ochrany dotknutých práv žalobcu a aj v
prípade jej prípadných formálnych nedostatkov môžu byť jej vady odstránené), pričom v priamej vecnej
súvislosti so žalobou vo veci samej je aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý smerujek povinnosti žalovaného 1 zdržať sa výkonu záložného práva zriadeného na základe záložnej zmluvy,
ktorá bola uzavretá na zabezpečenie poskytnutého úveru (z čoho vyplýva jej akcesorický charakter, bez
platnej základnej úverovej zmluvy nemôže existovať platná zabezpečovacia záložná zmluva). Žalobca

osvedčil uzavretie úverovej zmluvy, v súvislosti s ktorou bola uzavretá záložná zmluva, na základe ktorej
bolo zapísané záložné právo v prospech žalovaného 1 do katastra nehnuteľností, pričom žalovaný 1
pristúpil k výkonu tohto záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Žalobca tak dostatočne osvedčil
všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné pre nariadenie neodkladného opatrenia.

50. Odvolateľ tiež nedôvodne namietal, že súd prvej inštancie ho pred nariadením neodkladného
opatrenia nevyzval na vyjadrenie k návrhu. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 329 ods. 1 CSP,
ktoré umožňuje súdu rozhodnúť o nariadení neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán,
aby tak bol zabezpečený účel tohto procesnoprávneho prostriedku. Kontradiktórnosť procesu a právo
protistrany vyjadriť sa je plne zachované v odvolacom konaní.

51. Odvolateľ nedôvodne namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo dostatočne presvedčivo
odôvodnené.

52. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.
Požiadavky na právnu argumentáciu vyplývajú aj z ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky a smerujú k tomu, aby výsledok rozhodovacej činnosti súdov bol jasný, zrozumiteľný a
dostatočne odôvodnený a aby účastník konania nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku
v rovine dohadov. Súdy musia pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí potom vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane

druhej. Všeobecný súd vo svojej argumentácií obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia musí dbať
tiež na jeho celkovú presvedčivosť, aby jeho zámery boli zrozumiteľné, spravodlivé a presvedčivé.
Súdy pritom musia súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002,
II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09, I. ÚS 501/11). Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený

treba považovať rozsudok súdu, ktorý svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk,
ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS
154/2005 z 28. februára 2006).

53. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad

(rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Georgiadis v. Grécko, z roku 1997), pričom stačí, aby
súd reagoval na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho konania považované za rozhodujúce
(napr. rozhodnutie Ruiz Torija v. Španielsko, rozsudok z roku 1994, Kraska v. Švajčiarsko z 29. apríla
1993, seria A č. 254-B, s. 49).

54. Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo stanovisko (Zbierka
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov č. 1/2016), podľa ktorého
nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania, avšak výnimočne ak písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (odňatie možnosti

konať pred súdom).

55. Podľa odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie takéto vady
nevykazovalo, napádané rozhodnutie spĺňa požiadavky obsiahnuté v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p.,
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, v dôsledku čoho nedošlo k porušeniu práva strán na spravodlivý

proces. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí jasne, zrozumiteľne a presvedčivo uviedol dôvody,
ktoré ho viedli k potrebe nariadiť neodkladné opatrenie. Je potrebné prihliadnuť tiež na to, že o nariadení
neodkladného opatrenia je súd povinný rozhodnúť pomerne v krátkom čase 30 dní od doručenia návrhu,nejdená sa o meritórne rozhodnutie vo veci samej, preto aj požiadavky na odôvodnenie uznesenia o
nariadení neodkladného opatrenia sú iné ako na odôvodnenie meritórneho rozhodnutia vo veci samej.

56. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je

však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

57. S prihliadnutím na to, že žalobca podaním zo dňa 20.04.2019 (č.l. 348) podal žalobu vo veci samej,

ktorou sa domáha určenia neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere č. 5035453520 zo dňa 05.12.2012
a výmazu záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX a LV č. XXXX
k.ú. E. I., odvolací súd zmenil výrok II. súdu prvej inštancie (ako výrok závislý s poukazom na § 367
ods. 2 s poukazom na § 336 ods. 1 CSP), podľa § 388 CSP s tým, že výkon záložného práva sa
žalovanému 1 obmedzuje do rozhodnutia vo veci samej a výrok V. zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d),

nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bola povinnosť uložená zanikli (žalobcovia podali
inú žalobu vo veci samej).

58. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu odvolací súd zmenil výrok II. a III. súdu prvej inštancie, podľa
§ 388 CSP, vo vzťahu k žalovanému 1, výrok IV. vo vzťahu k žalovanému 1 a výrok V. zrušil podľa §

389 ods. 1 písm. d) CSP, nakoľko nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bola povinnosť
uložená zanikli, resp. ani neexistovali, keďže vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 1 nebol dôvod
rozhodovať o náhrade trov konania vzhľadom na prebiehajúce konanie vo veci samej a tiež zanikol
dôvod ukladať žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej.

59. V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania o nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej (§ 123 a § 128 ods. 1
CSP), rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP), o
trovách konania vzniknutých v súvislosti s týmto neodkladným opatrením (tak prvoinštančných, ako aj
odvolacích) sa preto bude rozhodovať v konečnom rozhodnutí, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo §

336 ods.3 CSP, prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej.

60. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).