Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616213237
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6616213237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej, členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v právnej
veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04
Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so
sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava proti žalovanej C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX
XX Z., štátny občan Slovenskej republiky o zaplatenie 2.708,85 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 9Csp/103/2016-66 zo dňa 29. septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k. 9Csp/103/2016-66 zo dňa 29. septembra 2017 v napadnutej

časti - druhá výroková veta mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo výške
24,90 Eur ročne zo sumy 1.896,48 Eur od 01.09.2016 do zaplatenia.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.708,85 Eur,
úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.896,48 Eur od 01.09.2016 do zaplatenia do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta), vo zvyšku žalobu žalobcu proti žalovanej o zaplatenie
zmluvného úroku vo výške 24,90% ročne zo sumy 1.896,48 Eur od 01.09.2016 do zaplatenia zamietol

(druhá výroková veta), žalobcovi priznal proti žalovanej náhradu trov sporu v rozsahu 100% (tretia
výroková veta) s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobou podanou na súd dňa 17.10.2016 sa žalobca Poštová banka a.s. Bratislava domáhal voči
žalovanej zaplatenia istiny 2.708,85 Eur s prísl. titulom pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
uzatvorenej dňa 06.06.2014 medzi žalobcom a veriteľom a žalovanou ako dlžníkom, neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy boli tiež Všeobecné obchodné podmienky žalobcu (VOP) a sadzobník poplatkov.

Žalobca poskytol žalovanej na základe uvedenej zmluvy peňažné prostriedky vo výške 2.000,- Eur,
žalovaná však úver nesplácala podľa podmienok dohodnutých v zmluve, preto žalobca podľa § 565 Obč.
zák. a VOP vyhlásil úver dňom 26.10.2015 za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti
žalovaná časť dlžnej sumy z úveru zaplatila, poslednú úhradu na pohľadávku žalobcu vykonala dňa
11.03.2016. Žalobca vyčíslil žalovanú pohľadávku vo výške 2.708,85 Eur ako nezaplatenú istinu
1.896,48 Eur a dohodnutý zmluvný úrok vo výške 24,90% ročne z istiny až do vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru vo výške 812,37 Eur. Žalobca si tiež uplatnil zmluvný úrok vo výške 24,90% ročne z

nesplatenej istiny úveru 1.896,48 Eur od 01.09.2016 do zaplatenia a aj zákonný úrok z omeškania z
uvedenej sumy vo výške 5,05% ročne tiež od 01.09.2016 do zaplatenia.3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, na nariadené pojednávanie sa nedostavila. Súd prvej inštancie
vec prejednal v neprítomnosti strán sporu (žalobca ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil s
prejednaním veci v jeho neprítomnosti) a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi.

4. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané uzavretie zmluvy o úvere medzi žalobcom a
žalovanou, poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 2.000,- Eur, ako aj žalobcove tvrdenia o
čiastočných úhradách zo strany žalovanej. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním posúdil súd
prvej inštancie podľa § 497, § 499 a § 502 ods.1 zák.č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník), ďalej podľa

§ 52 ods.1, § 53 ods.9, § 565, § 517 dos.1 a 2 zák.č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) a podľa § 9 ods.1
a 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu 06.06.2014.

5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou
spotrebiteľskou a má všetky náležitosti upravené v § 2 a § 9 ods.2 zák.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy. Z výpisu z účtu, ktorý žalobca pripojil bolo preukázané, že výška istiny bola

bankou správne vyčíslená sumou 2.708,85 Eur (1.896,48 Eur a 812,37 Eur = 2.708,85 Eur). Súd prvej
inštanciepovažovalžalobuvtejtočastizadôvodnúazaviazalžalovanúnazaplateniesumy2.708,85Eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.896,48 Eur od 01.09.2016 do zaplatenia.
Súd tiež priznal žalobcovi zmluvné úroky ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 812,37
Eur. Žalobca oznámil žalovanej zosplatnenie úveru písomným podaním zo dňa 26.10.2015. Predčasné

zosplatnenie úveru je podľa súdu prvej inštancie jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý umožňuje
veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej sumy. V prípade
spotrebiteľskej zmluvy je žalobca pri zosplatnení úveru povinný postupovať podľa § 53 ods.9 Obč.
zák. Pokiaľ došlo k zosplatneniu, žalobca môže podľa súdu oprávnene požadovať od dlžníka zmluvné
úroky len do vyhlásenia predčasnej splatnosti, tieto boli vyčíslené sumou 812,37 Eur. Pokiaľ žalobca

požadoval zmluvné úroky aj po tomto dátume, súd žalobu vo zvyšku zamietol s odôvodnením, že po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nemá žalobca právo na zaplatenie zmluvných úrokov. Uvedený
záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za používanie finančných prostriedkov,
ktoré sa poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255ods.1 a 2 a § 262 ods.1 CSP, pričom
vychádzal zo záveru, že žalobca bol v konaní úspešný, neúspešný bol len v časti príslušenstva
pohľadávky a preto mu súd priznal trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov konania
rozhodne v zmysle § 262 ods.2 CSP súd samostatným uznesením.

7. Proti tomuto rozsudku v časti prvej a druhej výrokovej vety podal odvolanie žalobca z dôvodu, že súd
prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

8. Žalobca nesúhlasí s postupom súdu prvej inštancie, ktorý žalobcovi nepriznal zmluvný úrok po
zosplatnení, pričom poukazoval na úpravu § 497 Obch. zák., v zmysle ktorej sa zmluvou o úvere veriteľ

zaväzuje, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech finančné prostriedky do určitej sumy a
dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zo zákona teda nevyplýva,
že dlžník je povinný platiť úroky len do času splatnosti, ako si to mylne vyložil súd prvej inštancie.
Rovnako tak podľa úpravy § 2 písm.d) zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa spotrebiteľ
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom,spotrebiteľmátedazáväzokvrátiťveriteľoviposkytnutéfinančnéprostriedkyazaplatiťajúrokya
celkové náklady spotrebiteľa so spotrebiteľským úverom spojené. Záväzok žalovanej zo zmluvy o úvere
nezanikol, nemohol preto ani zaniknúť akcesorický záväzok zaplatiť zmluvný úrok. Žalobca namietal,
že vyhlásenie predčasnej splatnosti nie je spôsobom zániku hlavného záväzku, k zmene dochádza len
čo do lehoty splatnosti a spôsobu splatenia dlhu stratou výhody splátok, nemení sa však povinnosť

zaplatiť istinu, zmluvný úrok a aj zákonný úrok z omeškania. Aj podľa § 503 ods.3 Obch. zák. má veriteľ
nárok na úroky z úveru až do času riadnej úhrady poskytnutého úveru. Podľa žalobcu zo žiadneho
zákonného ustanovenia nevyplýva záver, že veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Zosplatnenie úveru je právom veriteľa jednostranne zmeniť
termínsplatnostiúveru,atozdôvodužedlžníkporušilpovinnosť.Žalobcapoukazovalajnaúpravu§565

Obč. zák., z ktorej však tiež nevyplýva záver súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného spotrebiteľa
zaplatiť zmluvný úrok len do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Výklad prijatý súdom prvej inštancie
by viedol k neoprávnenému zvýhodneniu postavenia dlžníka oproti prípadu, keď by svoje povinnosti zo
zmluvy neporušil, takýto výklad podľa žalobcu nie je prípustný.9. Žalobca ďalej namietal, že zmluvný úrok je odplatou (cenou) za poskytnutie finančných prostriedkov
a tvorí tak ekonomickú podstatu podnikateľskej činnosti veriteľa v súvislosti s poskytovaním finančných

prostriedkov. Podľa žalobcu súd odmietnutím priznania zmluvného úroku konal tiež v rozpore s právnou
zásadou, že nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Žalobca poukazoval
na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ktoré nárok na zmluvný úrok po zosplatnení úveru
veriteľom priznávajú. Súd prvej inštancie podľa žalobcu tým, že konal tak, ako to príslušný právny
predpis neupravuje, konal nad rozsah svojich zákonných právomocí. Žalobca navrhol, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie alebo aby
napadnuté rozhodnutie zrušil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu.

10. Podaním doručeným súdu dňa 14.01.2019 žalobca O. K. a.s. oznámil súdu prvej inštancie, že
zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.12.2018 došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky zo
žalobcu na obchodnú spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská

100/A, 831 04 Bratislava a navrhol, aby súd pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu. Súd prvej
inštancie uznesením č.k. 9Csp/103/2016-94 zo dňa 01.02.2019 pripustil navrhovanú zmenu subjektu na
žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu obchodná spoločnosť O. K. a.s., ktorý z konania vystúpil
na miesto žalobcu do konania vstúpila obchodná spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47
967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava. Uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo

právoplatnosť dňom 22.02.2019.

11. Žalovaná vyjadrenie k odvolaniu nepodala, vec bola predložená odvolaciemu súdu.

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 378 ods.1, § 380 a § 385 ods.1

Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani
dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol podľa § 378 ods.1 a § 219 ods.3 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

13. K žalobe podanej na okresný súd pôvodný žalobca O. K. a.s. K. pripojil tiež zmluvu o úvere „Dobrá
pôžička“ uzavretú dňa 06.06.2014 medzi O. K. a.s. ako veriteľom a žalovanou ako klientom - dlžníkom,
Všeobecné obchodné podmienky O. K., Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 26.10.2015 adresovanú
žalovanej vrátane doručenky (žalovaná výzvu prevzala dňa 19.10.2015), ako aj aktuálny stav úveru ku
dňu 31.08.2016 s podrobnou špecifikáciou uhradených splátok.

14. Rovnopis žaloby zaslal súd žalovanej spolu s uznesením sp.zn. 9Csp/103/2016-34 zo dňa
09.03.2017, ktorým žalovanú v zmysle § 167 ods.2 CSP vyzval, aby sa v lehote 10 dní od doručenia
uznesenia písomne vyjadrila k žalobe, uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,
pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ uplatnený

nárok v celom rozsahu neuznáva. Zásielka súdu s uznesením bola poštou vrátená okresnému súdu
dňa 05.04.2017 z dôvodu, že v odbernej lehote nebola vyzdvihnutá. Doručenie uvedenej zásielky súdu
nebolo možné ani prostredníctvom Okresného riaditeľstva PZ SR v Lučenci, ktoré prípisom zo dňa
03.05.2017 oznámilo, že menovaná sa na uvedenej adrese už dlhšiu dobu nezdržiava, mala by bývať
niekdevmesteY.,nepodarilosavšakzistiťjejadresu.Súddňa29.09.2017spolusoznámenímopodanej

žalobe a predložených písomnostiach podľa § 116 ods.2 CSP doručoval aj predvolanie na pojednávanie
zverejnením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žalobca neúčasť na nariadenom
pojednávaní ospravedlnil písomne podaním doručeným súdu dňa 28.09.2017 z dôvodu hospodárnosti
konania a nenavrhol odročenie pojednávanie. Súd prvej inštancie napokon na pojednávaní vykonal
dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a vyhlásil napadnutý rozsudok.

15. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav, zistené skutočnosti však sčasti nesprávne
právne posúdil. Odvolací súd vychádzal zo záveru, že nie je v tomto prípade potrebné zopakovať ani
doplniť dokazovanie, rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne z dôvodu odlišného

právneho názoru, a to pokiaľ ide o právo veriteľa po odstúpení od úverovej zmluvy na úroky z úveru
až do zaplatenia dlhu.16. Žalobca v tomto prípade uplatňuje nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prvej inštancie preto
postupoval správne, keď okrem úpravy § 497 a nasl. zák.č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník)
vychádzalajzúpravyzák.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochazpríslušnejúpravyObčianskeho

zákonníka týkajúcej sa ochrany spotrebiteľov (§ 52 a nasl. Obč. zák.). Odvolací súd považuje za správny
aj postup súdu prvej inštancie, ktorý najprv skúmal, či predložená zmluva o úvere obsahuje zákonom
stanovené podstatné náležitosti a či zároveň neobsahuje neprijateľné podmienky. Záver súdu prvej
inštancie, že zmluva o úvere predložená žalobcom spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zák.č. 129/2010 Z.z. považuje odvolací súd za správny.

17. Odvolací súd však nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že veriteľ zo spotrebiteľskej
úverovej zmluvy nemá právo na zaplatenie zmluvných úrokov za obdobie po tzv. zosplatnení úveru, teda
za obdobie nasledujúce potom, čo veriteľ pre neplnenie povinností spotrebiteľa - dlžníka od úverovej
zmluvy odstúpil, následkom čoho sa v súlade so zmluvou a aj so zákonom stal splatný celý dlh.

18. Podľa § 261 ods.6 písm.v) zák.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, touto časťou zákona sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

19. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v
jehoprospechpeňažnéprostriedkydourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažnéprostriedky

vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 502 ods.1 Obch. zák. od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe
zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré

poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

21. Podľa § 503 ods.3 Obch. zák. dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred

dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných
prostriedkov.

22. Podľa § 506 Obch. zák. ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej
splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník

vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

23. Podľa § 1 ods.2 zák.č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Zákon v § 1 ods.2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch definuje spotrebiteľský úver
ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby a pod. Spotrebiteľským úverom teda môže byť nielen zmluva o pôžičke

upravená v Občianskom zákonníku, ale aj zmluva o úvere, ktorá je upravená výlučne v Obchodnom
zákonníku. Právne vzťahy, ktoré sú upravené výlučne v Obchodnom zákonníku je možné posudzovať
iba podľa tohto zákona, čo však nie je v rozpore ani s úpravou § 52 ods.1, tretia veta Občianskeho
zákonníka(podľaktoréhosanavšetkyprávnevzťahy,účastníkomktorýchjespotrebiteľvždyprednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva).

25. Občiansky zákonník sa pri právnych vzťahoch, účastníkom ktorých je spotrebiteľ použije prednostne
vo všetkých ustanoveniach, ktoré Občiansky zákonník upravuje, napr. dĺžka premlčacej doby, výška
úrokov z omeškania a pod., pri vymedzení náležitostí konkrétneho zmluvného typu, ktorý Občiansky
zákonník neupravuje, ale naopak upravuje ho Obchodný zákonník, platí zákonné vymedzenie

zmluvného typu v Obchodnom zákonníku. Všeobecná definícia zmluvy o úvere je obsiahnutá výlučne
v úprave Obchodného zákonníka (§ 497) a táto platí aj pre vymedzenie zmluvy o úvere uzavretej so
spotrebiteľom, keď možnosť uzavrieť zmluvu o úvere aj v spotrebiteľských vzťahoch výslovne pripustil
zák.č. 129/2010 Z.z., ktorý zmluvu o úvere vymenoval ako jednu z foriem spotrebiteľského úveru.26. Obchodný zákonník upravuje základné práva a povinnosti zmluvných strán úverovej zmluvy v cit. §
497, v zmysle ktorého obsahom záväzku dlžníka nie je len vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, ale

aj zmluvne dohodnuté úroky (ktoré nie je možné stotožňovať s úrokmi z omeškania). Úroky z úveru
predstavujú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe úverovej zmluvy, je to tzv. cena
úveru, ktorú je dlžník povinný platiť od okamihu reálneho poskytnutia peňazí až do okamihu ich reálneho
vrátenia, a to bez ohľadu na to, či dodrží lehotu splatenia celého dlhu vrátane úrokov z úveru alebo sa
dostane do omeškania.

27. Odvolací súd preto nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nemá právo
na zaplatenie zmluvných úrokov (t.j. úrokov z úveru) po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, čo má
vyplývať z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za používanie finančných prostriedkov, ktoré sa
poskytujú dlžníkovi do doby splatnosti. Odvolací súd zastáva právny názor, že dlžník zo spotrebiteľského
úveru je povinný platiť úroky z úveru, t.j. zmluvné úroky až do doby splatenia svojho záväzku z úverovej

zmluvy. V tomto prípade ide o zákonom stanovené následky odstúpenia od zmluvy z dôvodu, že
spotrebiteľ ako dlžník z úverovej zmluvy nespláca úver spôsobom dohodnutým v zmluve. Situácia, keď
by dlžník z úverovej zmluvy nebol po odstúpení veriteľa od tejto zmluvy povinný s dlžnou istinou zaplatiť
aj úroky z úveru, by navodila nespravodlivý stav napr. aj v porovnaní so spotrebiteľmi, ktorí si svoje dlhy
z úverovej zmluvy riadne plnia.

28. Úroky z úveru sú súčasťou záväzku dlžníka (aj spotrebiteľa), na ktorom sa s veriteľom dobrovoľne
dohodol v uzavretej zmluve. Ide o záväzok dlžníka platiť zmluvne dohodnuté úroky z úveru spolu so
záväzkom vrátiť použité finančné prostriedky. Keď dlžník podľa dohody spláca dlh v splátkach, sú úroky
z úveru splatné spolu s každou splátkou, celková suma úrokov musí byť dlžníkom zaplatená najneskôr

so zaplatením zvyšnej časti sumy úveru.

29. Dlžník je povinný z úveru platiť úroky z úveru za skutočnú dobu používania finančných prostriedkov,
teda až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany zmluvy o úvere nedohodli niečo
iné. V zmluve je možné dohodnúť, že dlžník je povinný platiť úroky z úveru od poskytnutia úveru do

dohodnutej doby splatnosti, resp. do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, v zmluve uzavretej v tomto
prípade však takáto dohoda nebola. Veriteľ rovnako ako jeho právny nástupca (žalobca) má preto právo
na zmluvné úroky z úveru až do splatenia celej poskytnutej zmluvy.

30. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na úpravu § 13 ods.3 zák.č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, z ktorej vyplýva, že aj v
prípade, ak by od zmluvy o úvere odstúpil spotrebiteľ (teda dlžník z úverovej zmluvy), aj vtedy by musel
zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď spotrebiteľský úver začal čerpať, a to až do
splatenia istiny. Nie je preto žiaden zákonný dôvod na to, aby dlžník neplatil úroky z úveru do splatenia
úveru aj v prípade, keď od zmluvy o úvere odstúpil veriteľ.

31. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 a
§ 379a) CSP v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi zmluvný úrok vo
výške 24,90% ročne zo sumy 1.896,48 Eur od 01.09.2016 do zaplatenia.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396, § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP
tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, priznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania voči v konaní neúspešnej žalovanej. O výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).

33. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).