Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. júl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/168/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116220799
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116220799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a členov

senátu Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu: H. C. C. Q. SA, H. R. 1, C., XXX
XX, Q. republika, zapísaného D., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Y. 2, H., IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. I. X. s.r.o., so sídlom v H., D. XX, V.: XX XXX XXX, proti
žalovanej: I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., D. XXX/XX, o zaplatenie 20.758,33 eur s prísl., na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. marca 2018, č. k. 14Csp/112/2016-62, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti čo do sumy 3.603,44 eur a v
nadväzujúcom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.
154,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 17.154,89 eur od 04.09.2015
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a
zároveň rozhodol, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 24 % s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. V rozsudku
konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 20.758,33 eur

spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 15,19 % ročne zo sumy 19.644,01 eur od 04.09.2015
do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 20.704,01 eur od 04.09.2015
do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.07.2014 úver vo výške 19.605 eur a súčasne sa
žalovaná zaviazala vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu úver v 120 mesačných splátkach po 340,85
eur, so splatnosťou prvej splátky 15.08.2014. Žalovaná úver nesplácala a spolu uhradila iba sumu
2.450,11 eur. Preto žalobca vyhlásil ku dňu 03.09.2015 mimoriadnu splatnosť úveru. Svoje rozhodnutie

súd prvej inštancie odôvodnil ust. § 52 ods. 1 - 4, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods.
1, 2, § 11 ods. 1 písm. b),d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 497 ods. 1, §
502 ods. 1 Obchodného zákonníka a výsledkami vykonaného dokazovania, keď mal preukázané, že
žaloba je dôvodná sčasti. Uviedol, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 25.07.2014 vyplýva,
že predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 19.605 eur, za dohodnutý fixný
úrok 15,19% ročne s poplatkom za poistenie 6,99% pri dojednanej RPMN 16,29% a priemernej RPMN
11,89%, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 120 mesačných splátkach vždy v 15. deň v mesiaci,

počnúc nasledujúcim mesiacom po mesiaci, v ktorom bol úver poskytnutý, vo výške 340,85 eur so
splatnosťou prvej splátky dňa 15.08.2014 a poslednej splátky 15.08.2024. Celkové náklady spotrebiteľa
mali predstavovať 38.229,60 eur. Žalovaná sa prihlásila k poisteniu pravidelných platieb a celkove bola
povinná uhrádzať spolu s poistením mesačnú splátku vo výške 345,37 eur. Súd uviedol, že žalobkynibol poskytnutý úver 19.605 eur, z ktorého uhradila 2.450,11 eur a preto zaviazal žalovanú zaplatiť rozdiel
týchto súm, teda 17.154,89 eur. Spotrebiteľský úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov v
zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva bola vyhotovená v písomnej forme a

obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 cit. zákona, avšak
pri prepočte dojednaných 120 -tich mesačných splátok ( bez zahrnutého poistenia) vo výške 340,85 eur
mala žalovaná uhradiť celkove sumu 40.902 eur a nie iba zmluvne uvedených 38.229,60 eur, čomu
zodpovedáRPMN 18,40%anievzmluveuvedenáRPMN16,29%.Vzmluvejetedanesprávneuvedená
RPMN v neprospech spotrebiteľa a preto súd úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná

bola teda povinná vrátiť len rozdiel medzi poskytnutým úverom a ňou uhradenými splátkami (19.605
eur - 2.450,11 eur), teda sumu 17.154,89 eur. Žaloba bola teda dôvodná v tejto časti istiny vrátane 5,05
% úroku z omeškania ročne z tejto sumy od 04.09.2015 do zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po
zosplatnení úveru, ktorý úrok súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 517 ods. 1, 2 OZ a nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov
konania súd odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP s tým, že žalobca si v spore uplatnil ku dňu vyhlásenia

rozsudku aj s vyčísleným úrokom z omeškania sumu 31.102,49 eur a súd mu priznal sumu 19.378,84
eur. Čiže žalobca mal úspech v 62% a v 38% neúspech a potom pomer úspechu a neúspechu je 24%
trov v prospech žalobcu, ktoré trovy bude povinná zaplatiť žalovaná.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti v rozsahu 3.603,44 eur (okrem uplatneného úroku

z dlžnej úverovej istiny vo výške 15,19% ročne zo sumy 19.644,01 eur od 04.09.2015 do zapl.), podal
prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, domáhajúc sa
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej inštancie v zmysle ust. § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie

nesprávne posúdil, že v predmetnej úverovej zmluve nie je správne uvedená výška RPMN, keďže podľa
výpočtu súdu bola v skutočnosti vyššia, čo je v neprospech spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu súd
považoval úver za bezúročný a bez poplatkov a jemu tak priznal len rozdiel medzi odfinancovanými
peňažnými prostriedkami a prijatými splátkami. S týmto posúdením nesúhlasí. Poukázal na to, že
žalovaná si pri uzatváraní úverovej zmluvy zvolila poistenie úveru, a to rozšírený súbor poistenia s

výškou poistného 6,99 % z mesačnej splátky. Súčasťou mesačnej splátky 345,37 eur bol aj poplatok
za poistenie vo výške 26,79 eur. Bez poplatku za poistenie mesačná splátka predstavovala 318,58 eur.
Poistenie úveru bolo dobrovoľné a teda dobrovoľný bol aj poplatok za poistenie, pričom kedykoľvek
mohla žalovaná poistenie ukončiť a poistenie nebolo ani podmienkou na uzatvorenie predmetnej
úverovej zmluvy. Preto tento poplatok nemohol byť zarátaný do celkových nákladov úveru s poukazom

na ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. Súd teda na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď úverovú zmluvu považoval za
bezúročnú a bez poplatkov a podľa jeho názoru mu súd mal správne priznať uplatnený nárok celom
rozsahu okrem uplatneného úroku z dlžnej úverovej istiny vo výške 15,19% ročne zo sumy 19.644,01
eur od 04.09.2015 do zaplatenia. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v sume

276,41 eur.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti čo do sumy 3.603,44 eur a v nadväzujúcom výroku o nároku
na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolaním nebol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti, ako aj

v zamietajúcej časti ohľadne zmluvného úroku vo výške 15,19% z dlžnej úverovej istiny 19.644,01 eur
od 04.09.2015 do zaplatenia, preto je rozsudok súdu prvej inštancie v týchto časti právoplatný a týmto
rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý (§ 367 ods. 2 CSP).

6. Súdprvejinštanciezaložilsvojerozhodnutievzamietajúcejčastinaprávnomzávere,ževpredmetnej

zmluve je nesprávne uvedená RPMN (RPMN je uvedená vo výške 16,29 %, pričom správne mala byť
uvedená RPMN vo výške 18,40 %), čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.7. Odvolací súd považoval tento právny názor súdu prvej inštancie za správny a stotožnil sa s
odôvodnením rozsudku v tejto časti podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k
odvolacím námietkam žalobcu dodáva nasledovné:

8. Na daný právny vzťah súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia zákonov na ochranu
spotrebiteľa, najmä zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Spornou zostala skutočnosť,
či predmetná zmluva obsahuje správne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, teda či žalobcovi
vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie všetkých pohľadávok uplatnených žalobou. Aj podľa názoru

odvolacieho súdu spotrebiteľský úver zo dňa 25.07.2014 je potrebné považovať podľa § 11 ods. 1 písm.
d) zákona č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko neobsahoval správne určenú RPMN.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, v zmluve bola uvedená RPMN vo výške 16 ,29 %, avšak
podľa dojednaných splátok (120 splátok po 340,85 eur) mala žalovaná zaplatiť sumu 40.902 eur (nie
sumu 38.229,60 eur ako je uvedené v zmluve), čo je potom RPMN vo výške 18,40 %.

9. Žalobca sa v odvolaní bránil tým, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy zvolila aj poistenie úveru, pričom
poistné nemohlo byť zahrnuté do RPMN z dôvodu, že nebolo podmienkou na uzatvorenie predmetnej
úverovej zmluvy a tak tento poplatok nemohol byť zarátaný do celkových nákladov úveru. S touto
obranou žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje. Z uzavretej zmluvy o úvere nevyplýva, že by žalovaná
prejavila jasnú vôľu uzavrieť so žalobcom aj poistenie. Dohoda o poistnom, zahrnutá v časti 1. zmluvy

bola podľa názoru odvolacieho súdu podmienkou uzavretia zmluvy, pokiaľ chcela žalovaná dosiahnuť
poskytnutie spotrebiteľského úveru. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že poistenie bolo dobrovoľné -
išlo o doplnkovú službu. Poistenie ako také má žalobca vopred predformulované v zmluve, pričom pri
zvolení súboru poistenia sa nenachádza údaj o možnosti neuzavrieť toto poistenie. Informácie o poistení
tvoria osobitnú písomnosť (časť), ktorá obsahuje veľké množstvo informácii, týkajúcich sa rozsahu

poistenia, poistnej čiastky a pod. Náklady na poistné bolo preto potrebné zahrnúť do celkových nákladov
spotrebiteľa, keďže to bolo podmienkou toho, aby žalovaná získala spotrebiteľský úver alebo ho získala
za ponúkaných podmienok. Preto aj záver súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje správnu výšku
RPMN a preto je potrebné ju považovať v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. za
bezúročnú a bez poplatkov, bol správny.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
(ohľadne sumy 3.603,44 eur) a v nadväzujúcom výroku o nároku na náhradu trov konania ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalovaná si trovy odvolacieho konania neuplatnila
a žiadne trovy odvolacieho konania jej zo spisu nevyplývajú.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).