Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115220825
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115220825.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu Štátny fond rozvoja bývania,
Lamačská cesta 8, 933 04 Bratislava, IČO: 31 749 542, právne zastúpeného AENEA Legal s.r.o., so
sídlom Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovaným 1. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XX, XXX XX C., 2. T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., 3. Y. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H. XXX/X, XXX XX H., 4. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y.. F. XXX/XX, XXX XX X., o zaplatenie
10 765,89 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k.
20C/331/2015-68 zo dňa 16. 09. 2016 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu voči žalovaným v 1. - 4.rade a
zároveň rozhodol o povinnosti žalobcu nahradiť žalovaným v 1. - 4. rade trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil v zmysle ust. § 1 zákona č. 124/1996 Z. z., § 52, § 53, § 54,
§ 48, § 451, § 456 a § 457 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 100, § 107 Občianskeho zákonníka a

§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Svoje rozhodnutie odôvodnil takto, cit.:

„V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade bola
uzavretádňa22.09.2003zmluvaoposkytnutípodporyvoformeúverupodč.707/3197/2003.Žalovaným
v 1. a 2. rade bola poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 18.455,82 eura s dobou splatnosti
10 rokov.
Definícia spotrebiteľských zmlúv bola zavedená do Občianskeho zákonníka až od 01.04.2004 (jej

modifikácia bola následne vykonaná novelou č. 379/2008 Z.z. účinnou od 01.11.2008), pričom Zmluva
bola uzavretá ešte dňa 22.9.2003, „spotrebiteľskými zmluvami od účinnosti zákona č. 634/1992 Zb.,
pokračujúc zavedením § 23a citovaného zákona až po transpozíciu Smernice rady 93/13 EHS do
Občianskeho zákonníka sú všetky zmluvy bez ohľadu na konkrétny zmluvný typ, bez ohľadu na právny
režim alebo právny základ, ktoré uzaviera spotrebiteľ s dodávateľom. Je zrejmé, že určujúcim pre
použitie režimu spotrebiteľskej zmluvy je len štatút subjektov ako zmluvných strán, ktorým z právneho
vzťahu vyplývajú konkrétne práva a povinnosti“ (cit.: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M.,

Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2015,
str. 450).
Vzťah založený Zmluvou má podľa názoru súdu spotrebiteľský charakter. Krajský súd v Prešove
vo svojom rozhodnutí sp. zn 1Co/278/2014 uviedol: „V predmetnej veci ide o vzťah dodávateľa aspotrebiteľa, nakoľko žalobca ako Štátny fond rozvoja bývania je samostatnou právnickou osobou v
zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení platnom ku dňu
uzavretia predmetnej zmluvy medzi účastníkmi, pričom v § 1 ods. 1 má vymedzený predmet svojej

činnosti, teda podporu výstavby bytov a iné činnosti súvisiace s rozvojom a zveľaďovaním bytového
fondu, pričom z § 3 sú zrejmé zdroje tohto fondu, ktorými sú okrem iného aj splátky úrokov poskytnutých
z fondu, sankcie za porušenie zmluvných podmienok, ako aj úroky z prostriedkov fondu uložených v
banke. Z uvedeného vyplýva, že ide o právnickú osobu, ktorá má charakter subjektu hospodáriaceho
so ziskom, z čoho vyplýva, že ide vlastne o činnosť obchodnú, ako aj činnosť poskytovania služieb

širokej verejnosti, a preto aj žalobcu je možné subsumovať pod ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.“
Súd poukazuje aj na znenie čl. 2 písm. c) Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle tohto článku na účely Smernice „predajca alebo
dodávateľ“ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto
Smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na

to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva. Táto smernica (ktorej transpozíciou bola zavedená
definícia spotrebiteľských zmlúv do Občianskeho zákonníka) výslovne stanovuje aj to, že členské štáty
zabezpečia, aby do zmlúv neboli zahrnuté nekalé podmienky, najmä preto, že táto smernica platí tiež pre
obchody, podnikanie alebo povolania verejného charakteru. Príkladom osoby verejného práva napríklad
v súvislosti s finančnými službami môže byť Štátny fond rozvoja bývania, ktorý poskytuje žiadateľom na

základe spotrebiteľských zmlúv osobitný druh úverov na bývanie (cit.: Števček, M., Dulak, A., Bajánková,
J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. Praha: C.H.
Beck, 2015, str. 465).
Predmetná zmluva je tak zmluvou spotrebiteľskou, kde žalobca (dodávateľ finančných služieb verejného
charakteru) vystupuje v pozícii dodávateľa a žalovaní (nepodnikatelia) v pozícii spotrebiteľov.

Žalobca svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči žalovaným odôvodňuje tým, že
žalovaní v 1. a 2. rade si nesplnili svoju povinnosť vyplývajúcu z uvedenej zmluvy, čím žalobca využil
svoje právo na odstúpenie od zmluvy. V zmysle citovaného § 48 ods. 2 OZ sa zmluva pri odstúpení
ruší ex tunc (od začiatku), pokiaľ účastníci sa nedohodnú inak. Žalobca si teda mal byť vedomý, že
pokiaľ sa rozhodne pre odstúpenie od zmluvy, dôjde k jej zrušeniu. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže

toto odstúpenie od zmluvy má účinky ex tunc, teda spätne ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva sa od
začiatku zrušila, pričom v súlade s ust. § 457 OZ ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Dôsledkom plnenia zo zrušenej zmluvy je teda povinnosť
účastníkov zmluvy navzájom si vrátiť všetko, čo plnením z takejto zmluvy nadobudli, ako výslovne
stanovuje § 457 OZ, ktorý je špeciálnou úpravou bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k zrušenej alebo

neplatnej zmluve.
PokiaľideopoužitieinštitútuodstúpeniaodzmluvyupravenéhovObčianskomzákonníkupredúpravouv
Obchodnomzákonníku(§349ods.1)taksúdpoukazujenaustanovenieObčianskehozákonníkana§52
ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy obchodného práva. Aj napriek tomu, že ide o ustanovenie, ktoré nebolo platné a účinné
v čase uzavretia predmetnej zmluvy, časovo pôsobí aj na právne vzťahy pred jeho účinnosťou. Podľa
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ktorým bolo rozhodnuté o mimoriadnom dovolaní
generálneho prokurátora) sp. zn. 3 M Cdo 12/2014 zo dňa 21.04.2015 cit.: „V preskúmavanom prípade
je - aj bez vyriešenia otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie

práva malo byť posudzované podľa ustanovení Obchodného (a nie Občianskeho) zákonníka - zrejmé,
že ak by najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, musel by prvostupňový súd vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol
povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by tiež

zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a
právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom“

OZ rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba
má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je OZ alebo iným predpisom
ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 OZ. Pri premlčanípráva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba,
a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu,
keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Z

vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca dňa 23.9.2011 odstúpil od zmluvy, pričom podľa žaloby
s účinnosť nastala k 3.11.2011 (30 dní od doručenia). Najneskôr v nasledujúci deň musel mať žalobca
nepochybne vedomosť, že žalovaní v 1. a 2. rade sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili a aká konkrétna
je výška jeho bezdôvodného obohatenia. Subjektívna premlčacia doba tak začala plynúť žalobcovi
najneskôr dňa 4.11.2013, keďže týmto dňom bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre začatie jej

plynutia pozostávajúci z vyššie uvedených dvoch zložiek. Žalobu podal žalobca na súd dňa 6.8.2015,
t.j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, keďže dvojročná premlčacia doba uplynula žalobcovi dňa
4.11.2013. Zároveň súd poukazuje aj na uplynutie trojročnej objektívnej lehoty.
Súd v predmetnom spore ex offo prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, a preto mu
nezostávalo nič iné ako žalobu veriteľa, ktorou sa domáhal premlčaného práva bez ďalšieho zamietnuť.
Vo vzťahu k žalovaným v 3. a 4. rade súd vyhodnotil uplatnený nárok ako nedôvodný aj vzhľadom na

to, že žalovaní v 3. a 4. rade boli ručiteľmi predmetného záväzku žalovaných v 1. a 2. rade. Odstúpením
od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy s účinkami ex tunc a tým aj k zániku ručiteľského záväzku vzhľadom
na to, že ručenie má akcesorickú povahu vo vzťahu k hlavnému záväzku dlžníkov. Navyše v dôsledku
odstúpenia od zmluvy sa na vzťahy účastníkov zmluvy uplatňuje režim bezdôvodného obohatenia,
pričom žalovaní v 3. a 4. rade nie sú účastníkmi, ktorí by prijali plnenie zo zmluvy (úver bol poskytnutý

žalovaným v 1. a 2. rade), a teda oni sa v žiadnom rozsahu bezdôvodne neobohatili, a preto ani nemôžu
byť zaviazaní k vydaniu bezdôvodného obohatenia“.

3. O trovách strán bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP.

4. Citovaný rozsudok napadol odvolaním v zákonnej lehote žalobca, ktorý poukázal na skutočnosť,
že spor strán vyplýva zo zmluvy o úvere, pričom tento úver nie je spotrebiteľským úverom v zmysle
ust. § 1 ods. 3 písm. t) zákona č. 129/2010 Z. z.. Podobným typom úverov je aj študentský pôžičkový
úver, pričom tieto úvery nespadajú do tzv. kategórie spotrebiteľských úverov. Taktiež žalobca nespĺňa
atribúty dodávateľa, nakoľko nie sú splnené podmienky samostatnosti, sústavnosti, uskutočňovania

obchodov vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku z dôvodu,
že žalobca je osobitným subjektom, jeho správcom je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja SR. Žalobca teda nekoná samostatne, ale patrí do pôsobnosti ministerstva a je účelovým
fondom, ktorý bol zriadený na plnenie osobitných úloh štátu, t. j. financovanie priorít štátnej bytovej
politiky schválených vládou SR pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. V zmysle zákona o ŠFRB

je žalobca finančnou inštitúciou slúžiacou na implementáciu finančných nástrojov podľa osobitného
predpisu, ktorým je nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. 12. 2013.
Nakoľko žalobca plní úlohy a vykonáva činnosť za podmienok stanovených zákonom, nepredstavuje
jeho konanie podnikateľskú, ani obchodnú činnosť. Žalobca neposkytuje úvery, resp. podporu na
štandardnom princípe trhového hospodárstva, ale len presne vymedzenému okruhu žiadateľov bez

ohľadu na reálny dopyt trhu, pričom aj výška úrokových sadzieb je nižšia než pri klasických úveroch.
Z týchto dôvodov táto zmluva medzi stranami sporu nie je spotrebiteľskou zmluvou. Na vzťah medzi
stranami sporu by mal byť uplatnený Obchodný zákonník, pričom jedná sa o absolútny obchodný
záväzkový vzťah, kedy ustanovenia Obchodného zákonníka pôsobia ako ius cogens, teda nemožno
ich aplikáciu vylúčiť. Žalobca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/120/2010 z 29. 03. 2012.

Zo strany žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy o úvere, čím sa stal splatným celý dlh, no napriek
tomu nedošlo k vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov. V tejto súvislosti má žalobca nárok
nielen na vrátenie dlžnej sumy s úrokmi, ale aj na úrok po účinnosti odstúpenia veriteľa z nevrátenej
časti úveru. Žalobca poukázal na skutočnosť, že pri ručiteľoch ani po odstúpení od úverovej zmluvy u
nich nedošlo k zániku hlavného záväzku, a teda nedochádza ani k zániku ručenia. V súvislosti s vyššie

uvedenými skutočnosťami žalobca namietal uplatnenie premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka,
nakoľko pokiaľ sa jedná o absolútny obchodný záväzkový vzťah, je premlčacia doba podľa Obchodného
zákonníka štyri roky. Pokiaľ bola podaná žalobca v 4-ročnej premlčacej dobe, nebol nárok žalobcu
premlčaný. Zároveň žalobca poukázal na príslušné rozhodnutia súdov, ktoré sa týkali namietanej oblasti.
Ztýchtodôvodovžiadal,abyodvolacísúdzmenilnapadnutýrozsudokažalobevcelomrozsahuvyhovel.

5.Žalobcasvojimpodanímzodňa07.03.2017poukázalnapripravenézmenyvzákoneoŠtátnomfonde
rozvoja bývania, ktoré špecifikujú túto oblasť tak, že nie je možné hovoriť o tom, že ide o spotrebiteľský
vzťah.6. Žalovaní v 1. - 4.rade sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili napriek jeho doručeniu dňa 10.
11. 2014.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.“.

11. Podľa ust. § 1 ods. 1 - 3 zákona č. 607/2003 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania, financovanie
priorít štátnej bytovej politiky schválených vládou Slovenskej republiky pri rozširovaní a zveľaďovaní

bytového fondu sa uskutočňuje prostredníctvom Štátneho fondu rozvoja bývania. (ďalej len „fond“). Fond
je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Na účely tohto zákona je fond finančnou inštitúciou slúžiacou
na implementáciu nástrojov finančného inžinierstva podľa osobitného predpisu.1a).“

12. Podľa ust. § 7 zákona č. 607/2003 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania,

a/ žiadateľom o podporu môže byť fyzická osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky a má na území
Slovenskej republiky trvalý pobyt
b/ právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky

13. Podľa ust. § 8 zákona č. 607/2003 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania, druhy podpory sú:

a) úver
b) nenávratný príspevok.“.

14. Podľa ust. § 8 zákona č. 124/1996 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania, druhy podpory sú:
a) úver,

b) nenávratný príspevok,
c) úhrada časti úroku zo stavebného úveru poskytnutého bankou podľa osobitného predpisu.17)“.

15. Podľa ust. § 7 zákona č. 124/1996 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania,
a/ žiadateľom o podporu môže byť fyzická osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky a má na území

Slovenskej republiky trvalý pobyt
b/ právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky16. 2.3 Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách v čl. 1, cit.:
„1. Účelom tejto smernice je aproximovať zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia členských

štátov, ktoré sa nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a
spotrebiteľom.
2. Zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo regulačné ustanovenia a ustanovenia
alebo zásady medzinárodných dohovorov, ktorých sú členské štáty alebo spoločenstvo zmluvnou
stranou, najmä v oblasti dopravy, nepodliehajú ustanoveniam tejto smernice.“

Článok 2
„Na účely tejto smernice:
a) "nekalé podmienky" znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3;
b) "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná
s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu;
c) "predajca alebo dodávateľ" znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách

podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu
bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.“
2.4 Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady
84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ES a 2002/65/ES a nariadenie

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004(„smernica o nekalých obchodných praktikách“)
Preambula
2. V súlade s článkom 14 ods.2 zmluvy vnútorný trh zahŕňa priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom
je zaručený voľný pohyb tovarov a služieb a sloboda usadiť sa. Rozvoj poctivých obchodných praktík v
priestore bez vnútorných hraníc je nevyhnutný pre podporu rozvoja cezhraničných aktivít.

8. Táto smernica priamo ochraňuje ekonomické záujmy spotrebiteľov pred nekalými obchodnými
praktikami podnikateľov voči spotrebiteľom. Tým taktiež nepriamo ochraňuje oprávnených podnikateľov
pred ich konkurentmi ,ktorí sa neriadia pravidlami tejto smernice a tak zabezpečuje poctivú hospodársku
súťaž v oblastiach ňou upravených.
12. Harmonizácia podstatne zvýši právnu istotu spotrebiteľov i podnikateľov. Spotrebitelia aj podnikatelia

sa budú môcť spoľahnúť na jednotný právny rámec založený na jasne definovaných právnych pojmoch
upravujúcich všetky aspekty nekalých obchodných praktík v celej EÚ.

Článok 1
Účelom smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu

Článok 2
„Na účely tejto smernice:
a) „spotrebiteľ“ je akákoľvek fyzická osoba, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré sa vzťahuje
táto smernica, koná na účely spadajúce mimo rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej alebo

profesijnej činnosti;

b) „obchodník“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, ktorá v rámci obchodných praktík, na ktoré
sa vzťahuje táto smernica, koná na účely spadajúce do rámca jej obchodnej, podnikateľskej, remeselnej
alebo profesijnej činnosti, a ktokoľvek, kto koná v mene alebo v zastúpení obchodníka;

) „produkt“ je akýkoľvek tovar alebo služba vrátane nehnuteľností, práva a záväzku.“ 17. Podľa
ust. § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, podnikaním sa rozumie sústavná činnosť
vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku.

18. Odvolacísúdpooboznámenísasodvolacíminámietkamižalobcudospelkzáveru,žetietoodvolacie
námietky smerujú k preukázaniu skutočnosti, že v prípade štátneho fondu rozvoja bývania nejde o
dodávateľa služby. Podľa názoru odvolacieho súdu niet dôvodu vylučovať žalovaných zo spotrebiteľsko-
právnejochranyanavzťahmedzistranamisporujenutnéaplikovaťustanoveniaspotrebiteľskéhopráva.

Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách predpokladá vecnú
pôsobnosťajpridodávateľochverejnoprávnejpovahy,pričomspotrebiteľsko-právnaochrananekončípri
perfektných spotrebiteľských zmluvách, ale je opodstatnená aj pri právach z porušenia zmluvy (náhrada
škody, bezdôvodné obohatenie a pod.). V danom prípade je dôvodné priznať žalovaným postaveniespotrebiteľa v súvislosti s posudzovaním účinkov odstúpenia od tejto zmluvy, pretože nepochybne
možno dospieť k záveru, že pre spotrebiteľa je výhodnejšie použitie ustanovení občianskeho práva
vzhľadom na dĺžku premlčacej doby, ktorá v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa riadi ustanoveniami

Občianskeho zákonníka tak, ako to správne uviedol vo svojom odôvodnení súd prvej inštancie. Napriek
všetkým skutočnostiam, na ktoré poukázal žalobca vo svojom odvolaní, nepochybne ide o právnickú
osobu, ktorá má charakter subjektu hospodáriaceho so ziskom, a preto v širšom meradle ide o
činnosť obchodnú, ktorá pozostáva z poskytovania služieb širokej verejnosti, a preto je možné žalobcu
subsumovať pod pojem dodávateľa a aplikovať na vzťah strán sporu ustanovenia spotrebiteľského

práva. Na tomto závere nemôžu meniť nič ani skutočnosti, na ktoré poukázal žalobca, teda, že má
postavenie osobitnej právnickej osoby, ktorá má zriaďovateľa, je však nepochybné, že za úvery žalobca
inkasuje odplatu vo forme úroku, ktorá v určitom období môže byť nižšia než sú úvery poskytované
klasickými komerčnými bankami, no v každom prípade je jeho činnosť zameraná na dosiahnutie odplaty
a tieto splátky úveru, ale aj úrokov vytvárajú zdroje žalobcu, čím nepochybne tento napĺňa definíciu
podnikateľa, resp. dodávateľa.

19. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na predošlé rozhodnutia Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 6Co/204/2015, 20Co/122/2013, 1Co/278/2014, 7Co/1/2016, ale aj rozhodnutia Krajského súdu
v Nitre, sp. zn. 9Co/352/2016l, či Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. 11Co/359/2014. V tejto veci
možno tiež poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/20/2009, podľa ktorého aj

napriek dualistickému systému záväzkového práva na Slovensku, kedy máme kúpnu zmluvu podľa
Občianskeho zákonníka i Obchodného zákonníka a vzniká tu aj dvojaká úprava premlčania, vtedy však
niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na vadnosť právneho úkonu odstúpenia v spotrebiteľsko-
právnych vzťahoch, teda typických občianskoprávnych vzťahoch sa má vzťahovať právna úprava, ktorá
upravuje obchodnoprávne vzťahy, kedy nepochybne adresátmi tohto úveru nie sú podnikatelia, resp.

osoby, ktoré by to využívali na podnikateľský účel.

20. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval posúdenie premlčania súdom prvej inštancie za správne,
pričom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v bode 30 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie
je zrejmá nesprávnosť uvedená v dátume začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby na 04. 11. 2013,

kedy nepochybne z celého odôvodnenia vyplýva, že táto doba začala plynúť 04. 11. 2011.

21. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

22. Akprávnympredpisomaleborozhodnutímsúdujeustanovenéaleboúčastníkmidohodnutéaleboak
tovyplývazpovahyplnenia,ževiacdlžníkovmátomuistémuveriteľovisplniťdlhspoločneanerozdielne,
je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť
ostatných zanikne (§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

23. K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa charakteru procesného spoločenstva na strane
žalovaných odvolací súd konštatuje správny právny záver prvostupňového súdu, že ručiteľský záväzok
je svojou povahou akcesorickým a zdieľa osud hlavného záväzku. Pri solidárnych záväzkoch má veriteľ
samostatnú pohľadávku voči každému spoludlžníkovi a môže vymáhať splnenie záväzku v celom

rozsahu alebo jeho časti voči jednému, alebo aj proti všetkým spoludlžníkom, a to súčasne, alebo
postupne. Splnením záväzku jedným z dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných
spoludlžníkov. Rovnaké účinky ako poskytnutie plnenia veriteľovi má i zánik záväzku spôsobom, ktorý
splnenie nahradzuje.

24. V danom prípade niet rozumného dôvodu nepoužiť vyššie uvedené skutočnosti aj na situáciu, kedy
súd skúma premlčanie ex offo vo vzťahu k dlžníkovi, teda nepochybne sa musí vzťahovať tento záver
aj na ručiteľa.

25. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd za dôvodné napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu
ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná, nakoľko
žalobca ako odvolateľ nebol úspešný a žalovaným v 1. - 4.

rade trovy odvolacieho konania nevznikli.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).