Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/316/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115226581
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115226581.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: AB 1
B. V., Straawinskylaan 933, Amsterdam, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo: 560 07
043, zastúpený splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Goliašová Gabriela s.r.o., so sídlom
Trenčín, ul. Piaristická č. 707/25, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: Ing. Bc. L. C. PhD., nar. XX.XX.XXXX,

bytom L., ul. L. č. XXX/XX, o zaplatenie sumy 1.966,22 Eur s príslušenstvom, o čiastočnom späťvzatí
žaloby a odvolaní žalobu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C 408/2015-69 zo dňa 18. januára
2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu, ktorým žalobu zamietol,

v časti ohľadom sumy 57,29 eur p r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu

Žilina č. k. 8C 408/2015-69 zo dňa 18. januára 2016 v tejto časti z r u š u ja konanie z a s t a v u j e

a v časti ohľadom sumy 1.908,93 eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 8C 408/2015-69 zo dňa 18.01.2016 žalobu zamietol. Žalovanej

náhradu trov konania nepriznal.
Konštatoval, že žalobca sa od žalovanej domáhal zaplatenia 1.966,22 Eur, s vyčísleným úrokom z
omeškaniavovýške21,29Eurasúrokomzomeškaniavovýške 5,05%ročnezosumy1.966,22Eurza
obdobie od 26.08.2015 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu Home
Credit Slovakia a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníčkou zmluvu o úvere č. 4302068498 zo
dňa 15.02.2013, na základe ktorej jej ako veriteľ poskytol úver vo výške 2.100 Eur, ktorý sa dlžníčka

zaviazala splácať v splátkach. Dlžníčka úvery riadne nesplácala a dostala sa do omeškania. Plnenie
uplatnené pred súdom predstavuje suma 1.966,22 Eur, pozostávajúca: istina - 117,26 Eur, úrok - 153,80
Eur, zosplatnená istina - 1.596,26 Eur, upomienka I. - 5 Eur, poistenie Bill protection - 22,45 Eur,
upomienka II. - 36 Eur, poplatok za možnosť zmeny splátok - 1,50 Eur, zmluvná pokuta - 17 Eur, poplatok
za možnosť odloženia splátok - 4,95 Eur a upomienka II. - 12 Eur.
Súd v odôvodnení rozhodnutia citoval ust. § 497, § 499 a § 506 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného

zákonníka, § 1 ods. 1, 2, § 2 písm. g/, h/, i/, § 9 ods. 2 písm. i/, j/, k/, § 11 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/
zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11. 06. 2010, ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.),
§ 39, § 3 ods. 1, § 451, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
01.06.2010do31.05.2014,čl.3bod1Smerniceč.13/1993RadyEHS,§544ods.1a§524Občianskeho
zákonníka. Spor bol predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia, osobitne vo

vzťahu k postaveniu dlžníka zo zmluvy spotrebiteľského charakteru podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, ktorá bola predložená zo strany podnikateľa nepodnikateľovi ako spotrebiteľovi a osobitnezo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že dlžníkovi bol poskytnutý
spotrebiteľský úver podľa zákona č. 129/2010 Z. z., a to z foriem podľa ust. § 1 ods. 2 vo forme zmluvy
o úvere podľa Obchodného zákonníka.

Súd zistil rozpor s ust. § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zák. č. 129/2010 Z. z. (poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa) lebo ako mal zistené v
zmluve uvedený údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom 3.599,40 Eur, ako aj údaj o RPMN od

25,8 do 27 % stále, vzhľadom na záväzné dojednanie povinnosti dlžníka spočívajúcej v zaplatení 60
mesačných splátok jednotlivo vo výške 65,93 Eur, si neplnia svoju informačnú funkciu. Na odôvodnenie
ťažiskovo zjednodušene povedané už len v časti údaja o celkovej povinnosti dlžníka (60 x 65,93
Eur) je jeho skutočnou výškou zaplatenie 3.955,80 Eur, ale dlžníkovi bola oznámená celková čiastka
splatná spotrebiteľom iba 3.599,40 Eur. Podporne aj v časti RPMN by (podľa osvedčenej špecializovanej
kalkulačky z tých istých údajov výšky poskytnutého úveru a časového odstupu pravidelných mesačných

splátok daného výpočtu a výšky) aj tento informačný údaj by v skutočnosti bol vyšší (32,44 %).
Dôvodom tohto rozhodnutia (na rozdiel od iných výsledkov neurovnanej rozhodovacej praxe súdov)
nebolo uvedenie informácie o RPMN daného úveru v rozpätí sadzieb „od - do“ práve pre iba informačný
význam tohto údaja. Podľa názoru súdu je uvedenie tohto rozpätia dôsledkom poskytovania úverov
počas celého kalendárneho mesiaca, ale hromadné dojednanie spoločných dátumov splatnosti v

kalendárnom dni. Lenže toto uvedenie RPMN si neplní reálne informačnú funkciu, keď skutočná RPMN
daného úveru je vyššie, než v oznámenom rozpätí. Osobitne si bol súd vedomý, že v predtlačenom
texte zmluvy bolo dojednanie o poistení úveru so splátkou 4,65 Eur mesačne a poplatky z doplnkových
služieb vo výške 0,3, resp. 0,99 Eur (podľa týchto úvah súdu znížená splátka: 65,93 Eur - 4,65 - 0,30
- 0,99 = 59,99 Eur; 59,99 Eur x 60 splátok = dlžníkovi oznámených 3.599,40 Eur, ako aj RPMN podľa

osvedčenej kalkulačky súdu 27,71 %). Lenže aj bez ohľadu na tieto, aj na prípadné iné ustanovenia
zahrnuté do obsahu zmluvy sa súd nestotožnil s názorom, že by tieto povinnosti mali byť nákladmi
samotného dlžníka, ktoré by veriteľ nemusel zohľadniť vo vlastných informačných povinnostiach.
Zaradenie povinnosti dlžníka, každopádne zahrnutých v splátkach, príznačne do predtlačeného textu
zmluvy podľa názoru súdu odôvodňuje záver, že podľa ust. § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z. z. ide o

celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, najmä poistné, lebo pri tejto skutkovej
koncepcii zmluvy spotrebiteľ navyše mal uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získalspotrebiteľskýúverzaponúkanýchpodmienok.Poistenie(bezohľadunato,čipriproblematičnosti
vzájomného prejavu vôle poistiteľa a dlžníka, ako aj pri skutkovej zložitosti zmluvy, si ho bol dlžník
vedomý), v prípade jeho reálnej uplatniteľnosti, by bolo systematicky spoločne v záujme dlžníka, ako

aj veriteľa tohto úveru, voči poistiteľovi. Čo sa týka ďalších doplnkových služieb možnosti zmeny
splátok alebo odkladu splátok, tieto podľa hlavy 5. úverových podmienok závisia od posúdenia dlžníka
veriteľom, resp. rozhodnutia veriteľa. Prakticky povedané, ak podnikajúci veriteľ predkladá zmluvy s
takto zahrnutými povinnosťami dlžníka do splátok úveru určených samotnému veriteľovi, môže prakticky
upraviť informáciu o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, ako aj o RPMN konkrétneho úveru, podľa

záväzných dojednaní takto predtlačenej zmluvy.
Pre vyššie uvedené dôvody súd považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov. Spravodlivým
rozhodnutím za daného skutkového stavu je zaviazať dlžníka na zaplatenie rozdielu pôvodne
poskytnutého úveru (2.100 Eur) a čiastky, ktorú dlžník uhradil (1.157,95 Eur) a žalobu vo zvyšnej
časti zamietnuť. Lenže verejne vyhláseným rozsudkom (pri viacerých pojednávaniach denne, zrejme

s prihliadnutím na prílohu č. l. 37 - 38 spisu, v ktorej tabuľkovej časti - rekapitulácii sa vychádza zo
samotnej istiny 503,74 Eur), súd zamietol žalobu v celom rozsahu.
Súd uznal za vecne aktívne legitimovaného žalobcu ako postupníka podľa § 524 Občianskeho
zákonníka, keď sa priklonil aj k tomu, že oznámenie o postúpení listom z 29.07. 2015, ktorého
prílohou mala byť kópia plnej moci a oznámenie postúpenia pohľadávky od postupcu, je relevantné

ako oznámenie právneho zástupcu (zároveň) pôvodného veriteľa Home Credit Slovakia a.s., ktorého si
dlžník východiskovo mohol byť vedomý, keď tento obsah listu s prílohami nebol dlžníkom spochybnený.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.“), keď žalovaná, ktorá mala v konaní úplný úspech si však náhradu trov konania neuplatnila. Súd
jej ju preto nepriznal.

2. Podaním došlým súdu dňa 24.02.2016 označeným ako „Vyjadrenie navrhovateľa a čiastočné
späťvzatie návrhu“ žalobca oznámil, že po podaní návrhu žalovaná na jeho účet zaplatila sumu 57,29
Eur (26.08.2015 - 9,55 Eur, 16.11.2015 - 9,55 Eur, 07.01.2016 - 9,55 Eur a 20.01.2016 - 28,64 Eur).Žiadal preto, aby súd rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť mu sumu 1.908,93 Eur, vyčíslený ročný
úrok z omeškania vo výške 21,29 Eur a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.956,67
Eur odo dňa 27.08.2015 do 16.11.2015, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.947,12

Eur odo dňa 17.12.2015 do 07.01.2016, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.937,57
Eur odo dňa 08.01.2016 do 20.01.2016 a úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.908,93
Eur odo dňa 21.01.2016 do zaplatenia.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.

Považoval rozhodnutie súdu v časti „Pre vyššie uvedené dôvody súd považoval predmetný úver
za bezúročný a bez poplatkov. Spravodlivým rozhodnutím za daného skutkového stavu je zaviazať
dlžníka na zaplatenie rozdielu pôvodne poskytnutého úveru (2.100 Eur) a čiastky, ktorú dlžník uhradil
(1.157,95Eur)ažalobuvozvyšnejčastizamietnuť.Lenževerejnevyhlásenýmrozsudkom (priviacerých
pojednávaniach denne, zrejme s prihliadnutím na prílohu č. l. 37 - 38 spisu, v ktorej tabuľkovej časti
- rekapitulácii sa vychádza zo samotnej istiny 503,74 Eur), súd zamietol žalobu v celom rozsahu“, za

nedostatočne odôvodnené. Okrem toho uviedol, že vo väčšej časti v odôvodnení rozsudku súd uviedol,
z akých skutkových okolností vychádzal, čo považoval za preukázané, pod aké ustanovenia subsumoval
vzniknutý právny vzťah medzi účastníkmi konania, ale v časti, ktorú vyššie citoval podľa jeho názoru
žalobu svojvoľne zamietol bez akéhokoľvek náležitého odôvodnenia a nespĺňajúc náležitosti, ktoré
Ústavný súd SR uviedol v označených rozhodnutiach.

Odhliadnuc od nedostatočne odôvodneného rozsudku je podľa žalobcu potrebné sa zaoberať otázkou,
prečo dovolil súd prvého stupňa žalovanej bezdôvodne sa obohatiť na jeho úkor. Samotný súd
nespochybnil, že žalobca poskytol spotrebiteľovi finančné prostriedky a spotrebiteľ v konaní nepoprel, že
bymutietoneboliposkytnuté.Následnecitovalust.§451ods.1,2Občianskehozákonníkavymedzujúce
všeobecnú zásadu, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať, pojem

bezdôvodnéobohatenie,jehoformyaust.§456Občianskehozákonníkaopovinnostivydaťbezdôvodné
obohatenie. V tejto súvislosti poukazoval na uznesenia NS SR sp. zn. 5 MCdo 17/2009 z 23.11.2010
a sp. zn. 4Cdo 46/2009 z 30.06.2010.
Navrhol preto, aby odvolací súd v odvolaním napadnutej časti rozsudok zmenil tak, že mu bude v tomto
rozsahu nárok priznaný, t.j. aby zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 942,05 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žalovanej
doručená žaloba do zaplatenia a trovy konania, prípadne aby v tejto časti rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu na ďalšie konanie.

4. V súvislosti s podaním žalobcu týkajúcom sa čiastočného späťvzatia žaloby okresný súd žalovanú

vyzval, aby sa vyjadrila, či má vážne dôvody, pre ktoré s čiastočným späťvzatím žaloby a zastavením
konania v tejto časti nesúhlasí. Žalovanej bola výzva doručená dňa 23.05.2016, pričom táto na ňu
nereagovala. Vyjadrila sa len k odvolaniu žalobcu.

5. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“) účinného od 01.07.2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

6. Podľa § 370 ods. 1 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr,
ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Podľa § 370
ods. 2 C. s. p., súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
Podľa § 370 ods. 3 C. s. p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich

odsekov primerane.

7. Žalobca môže vziať počas konania žalobu späť. Žalobca tak môže urobiť aj po rozhodnutí súdu
prvej inštancie, ale len dovtedy, kým rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť.
O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje odvolací súd. Odvolací súd rozhodne buď

o pripustení späťvzatia žaloby, alebo o nepripustení späťvzatia žaloby. Späťvzatie žaloby žalobcom
odvolací súd nepripustí v tom prípade, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Za tým účelom
sisúdmusívyžiadaťvyjadrenieprotistrany.Nesúhlasprotistranymusíbyťodôvodnenývážnymidôvodmi
tak, ako pri späťvzatí návrhu v konaní pred súdom prvej inštancie.8. Odvolací súd mal zistené, že žalobca využil svoje dispozičné právo a žalobu vzal čiastočne späť
(24.02.2016) po vydaní rozsudku súdu prvej inštancie (18.01.2016), ale skôr, ako uvedený rozsudok

nadobudol právoplatnosť keďže bolo zo strany žalobcu podané proti nemu odvolanie. Vzhľadom na
tento dispozitívny úkon strany - žalobcu, s ktorým žalovaná nevyjadrila nesúhlas, odvolací súd postupom
podľa § 370 ods. 2, 3 Civilného sporového poriadku pripustil čiastočné späťvzatie žaloby ohľadom sumy
57,29 Eur, rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 8C/408/2015-69 zo dňa 18.01.2016 v tejto časti zrušil
a konanie zastavil.

9. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaná nesúhlasila s dôvodmi odvolania uvádzanými žalobcom,
považovala rozhodnutie súdu za spravodlivé a odôvodnené pre obe strany a vydané v súlade so
zákonom. Navrhla rozsudok ako vecný správne potvrdil.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie podala včas strana v ktorých

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno podať
týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
a contrario CSP), preskúmal rozsudok okresného súd v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených
v odvolaní (§ 379, § 380 C. s. p.) a rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(§ 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 C. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

12. Preskúmaním napadnutého rozsudku, odvolania, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacia
námietka žalobcu spočívajúca v nedostatočnom odôvodnení rozsudku, ktorým žalobu zamietol, je
dôvodná.

13. Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 a nasl., ako aj Dohovor o ochrane základných práv a slobôd
v čl. 6 ods. 1 garantujú právo na súdnu ochranu (spravodlivý proces). Toto právo zahŕňa jednak právo
na prístup k súdu, t. j. právo obrátiť sa na súd na vymoženie či ochranu subjektívneho práva a jednak
právo na určitú kvalitu procesu, ktorá je zabezpečená celou radou inštitucionálnych a procesných záruk.
Ustanovenie čl. 46 a nasl. Ústavy SR našlo vyjadrenie aj v Civilnom sporovom poriadku a Civilnom

mimosporovom poriadku, ktorý zakotvuje povinnosť súdov v civilnom procese postupovať tak, aby bola
zabezpečená spravodlivá ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
účastníkov, resp. strán konania a táto ochrana bola účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty
(čl. 2, 3 C. s. p.), tiež v súlade s ochranou verejného záujmu, prihliadajúc na dobré mravy (čl. 1, 2
C. m. p.). Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (III. ÚS 209/04, IV. ÚS 115/03).

14. Podľa § 220 ods. 2 C. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým doložiť jeho správnosť, zároveň má zaručiť
transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdu a vylúčiť svojvôľu súdu pri rozhodovaní. Pokiaľ
z odôvodenia rozhodnutia nie je zrejmé akými úvahami sa súd pri formulovaní výroku spravoval,

nemožno vylúčiť, že takéto rozhodnutie bude nepreskúmateľné. Je nevyhnutné, aby rozhodnutia súdov
nielen zodpovedali zákonu v merite veci a boli vydávané pri rešpektovaní procesných predpisov, ale
aby aj ich odôvodnenie zodpovedalo kritériám daným ust. § 220 ods. 2 C. s. p., nakoľko len vecnespráve rozhodnutia a náležite, t. j. zákonom vyžadovaným spôsobom, odôvodnené rozhodnutia napĺňajú
ústavné kritériá práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 a nasl. Ústavy SR).

16. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplýva, že sa zaoberal náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a napriek tomu, že predmetný úver pre rozpor s § 11 ods. 1 písm. b/, d/ zákona č. 129/2010 Z.
z. považoval za bezúročný a bez poplatkov, žalobu v celom rozsahu zamietol bez náležitých dôvodov.
Vzhľadom na uvedené, nakoľko odôvodnenie súdu nezodpovedá ust. § 220 ods. 2 C. s. p., v dôsledku
čoho je toto nepreskúmateľné, čím došlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom, ktorá vada

zároveň bráni odvolaciemu súdu v naplnení jeho preskúmavacej právomoci, odvolací súd napadnuté
uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C. s. p. v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

17. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie vec prejednať a rozhodnúť, rešpektujúc
ustanovenia C. s. p. a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 C. s. p. tak, aby bolo

preskúmateľné. V novom rozhodnutí opätovne rozhodne i o trovách konania, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a

podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).