Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. marec 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616208451
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6616208451.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v právnej veci
žalobcu: R. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXX/X, XXX XX J. - R., zast. Mgr. Petrom Sitarčíkom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Jókaiho 1, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: Miroslav
B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom P.. I. Q. X, XXX XX K. Q. nad B., zast.: JUDr. Martin Palkovič,

advokát, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 1, 921 01 Piešťany, IČO: 47 255 609, za účasti intervenienta na
strane žalovaných Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava, IČO: 31
383 408, v konaní o náhradu škody vo výške 923,96 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 8C/181/2016 - 163 zo dňa 23. augusta 2017 ako súdu prvej
inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 923,96 Eur titulom náhrady škody spolu s úrokom s omeškania vo výške
5,05 % ročne z tejto sumy od 26. 02. 2016 do zaplatenia zamietol (prvý výrok) a priznal žalovanému a
intervenientovi na jeho strane nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhý výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že z vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že dňa 05. 11. 2015 o 10.15 hod. pri ulici
Sokolovskej v Lučenci na parkovisku došlo k škodovej udalosti - stretu motorového vozidla zn.
MERCEDES BENZ A150, EČ: J VIN: WDD1693311J404070 (ďalej len „MERCEDES BENZ A“) vo
vlastníctve žalobcu a motorového vozidla zn. HYUNDAI Tucson, EČ: K VIN: KMHJN81DP6U316510
(ďalej len „HYUNDAI Tucson“), ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný (pôvodne žalovaný 2/). Priebeh

škodového deja, ktorého následkom došlo k vzniku škody na motorových vozidlách (škodovej udalosti)
bol medzi stranami sporu sporný.

3. Žalobca v spore tvrdil a vypovedal, že škodu spôsobila Q.. Q. Q., rod. B. (pôvodne v konaní
vystupujúca ako žalovaná 1/), keď motorovým vozidlom HYUNDAI Tucson pri cúvaní z parkovacieho
miesta narazila do jeho osobného motorového vozidla, ktoré sa pohybovalo po parkovisku smerom

dopredu (rovno). Žalobca stretu vozidiel nevedel zabrániť. V dôsledku škodovej udalosti mu vznikla
škoda na motorovom vozidle vo výške 923,96 Eur. O takomto priebehu škodovej udalosti svedčí správa
o nehode zo dňa 05. 11. 2015 podpísaná žalobcom aj žalovanou 1/ a svedok O. W.. Vzhľadom na výšku
škody, keďže nedošlo k zraneniu osôb a Q.. Q. Q., rod. B. priznala zavinenie na škodovej udalosti,
nevolali políciu na miesto škodovej udalosti za účelom jej prešetrenia. Žalobca si škodu uplatnil dňa
13. 11. 2015 u spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s. z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla HYUNDAI Tucson. Táto listom zo dňa 04. 01.
2015 žalobcovi oznámila, že poistník, ktorým je žalovaný (2/) ako prevádzkovateľ motorového vozidlaHYUNDAI Tucson oznámil poisťovni, že nehodu nezavinil, nesúhlasí s návrhom na náhradu škody a
z uvedeného dôvodu poisťovňa uzavrela škodovú udalosť bez nároku na poistné plnenie. Uvedenú
skutočnosť oznámila poisťovňa aj na základe odvolania žalobcu, listom zo dňa 15. 02. 2016, pričom v

prílohe listu zaslala žalobcovi aj oznámenie poistnej udalosti, ktoré urobil poistník - žalovaný (2/).

4. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca navrhol vykonanie dokazovania ohľadne priebehu škodového
deja správou o nehode zo dňa 05. 11. 2015, výsluchom seba ako strany sporu, ako aj svedkov O. W. a
X. O., a ohľadne výšky škody faktúrou a výsluchom svedka X. W. - zamestnanca spoločnosti AUTOLAK

HRIŇ, s.r.o., ktorá opravovala vozidlo žalobcu a že na opravu boli vynaložené finančné prostriedky vo
výške 923,96 Eur len v súvislosti s poškodením spôsobeným Q.. Q. Q., rod. I. pri škodovej udalosti.

5. Mgr. Q. Q., rod. B. v konaní tvrdila a vypovedala ešte v pozícii žalovanej 1/, že dňa 05. 11. 2015
pri cúvaní s motorovým vozidlom HYUNDAI Tucson z jedného z parkovacích miest na parkovisku pri
Sokolovskej ulici v Lučenci sa riadne venovala cestnej premávke a vedeniu motorového vozidla. V

spätných zrkadlách nevidela žiadnu prekážku, ktorá by jej bránila v cúvaní, začala cúvací manéver,
pri ktorom neustále sledovala spätnými zrkadlami priestor, na ktorý chcela vycúvať. Cúvacie senzory
nezaznamenali žiadnu prekážku, ktorá by bránila v bezpečnom uskutočnení cúvacieho manévru. I
napriek tomu došlo k stretu motorového vozidla HYUNDAI Tucson, ktoré riadila s motorovým vozidlom
MERCEDES BENZ A, ktoré riadil žalobca. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú výšky škody, tvrdila, že na

motorovom vozidle nevznikla škoda v takom rozsahu, aby na jej opravu boli vynaložené prostriedky vo
výške 923,96 Eur. Z dokladov, ktoré predložil žalobca k žalobe podľa nej žiadnym spôsobom nevyplýva,
k akému poškodeniu motorového vozidla MERCEDES BENZ A došlo. Žalobca predložil iba faktúru o
oprave tohto motorového vozidla, ktorú dal vykonať, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, či tieto
opravy a náklady, ktoré vynaložil, boli nevyhnutné a či slúžili k oprave škody na jeho motorovom vozidle,

ktorá vznikla stretom jeho motorového vozidla s motorovým vozidlom HYUNDAI Tucson. Žalovaná 1/
uznala, že k istému poškodeniu motorových vozidiel pri ich strete došlo, avšak vylúčila, že na vozidle
žalobcu došlo k takej škode, ktorú žiada od nej žalovaný zaplatiť. Nakoľko zo žaloby nevyplýva, akého
protiprávneho úkonu sa dopustila (cúvanie s motorovým vozidlom nemožno považovať za protiprávny
úkon), resp. aké zákonom stanovené povinnosti porušila pri cúvaní, prvé kritérium (protiprávny úkon)

zodpovednosti za škodu žalobcu, ktorá nastala stretom motorových vozidiel nie je splnené.

6.Žalovaný(2/)vkonanítvrdil,žedňa05.11.2015hoQ..Q.Q.,rod.B.informovala,žedošlokdopravnej
nehode - škodovej udalosti, pri ktorej došlo k stretu prevádzky motorového vozidla HYUNDAI Tucson,
ktorého prevádzkovateľom je on s prevádzkou motorového vozidla žalobcu MERCEDES BENZ A,

ktorého prevádzkovateľom je žalobca. Podľa žalovaného (2/) z fotodokumentácie vyhotovenej z miesta
škodovej udalosti jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na poškodenie oboch motorových vozidiel vodič
motorovéhovozidlaMERCEDESBENZA,t.j.žalobcanacúvaldomotorovéhovozidlaHYUNDAITucson.
Z uvedeného dôvodu aj Wüstenrot poisťovňa, a.s. uzavrela škodovú udalosť tak, že žalobca nemá
nárok na poistné plnenie, nakoľko nebola preukázaná zodpovednosť žalovaného 2/ ako osoby poistenej.

Žalovaná 1/, ako vodič motorového vozidla HYUNDAI Tucson pri vycúvávaní nemala reálnu možnosť
vidieť, že po parkovisku z jej ľavej strany cúva motorové vozidlo žalobcu, MERCEDES BENZ A. Žalobca,
ktorýcúvalpoparkovisku,všakmalreálnumožnosťvidieť,ženamiesto,kdeonchcecúvať,začalocúvať
už motorové vozidlo HYUNDAI Tucson a teda žalobca mal možnosť zabrániť stretu týchto motorových
vozidiel tak, že by prestal cúvať, t.j. zabrzdil. Keďže sa však žalobca nevenoval dostatočne vedeniu

svojho motorového vozidla MERCEDES BENZ A a cestnej premávke, predovšetkým nesledoval cestnú
premávku za motorovým vozidlom MERCEDES BENZ A spätnými zrkadlami (v spätných zrkadlách by
bol musel vidieť, že motorové vozidlo HYUNDAI Tucson, EČ: K cúva), došlo k stretu týchto motorových
vozidiel a teda ku škodovej udalosti. Žalovaná 1/ nemala reálnu možnosť v spätných zrkadlách vidieť
motorové vozidlo žalobcu, ktoré cúvalo po parkovisku a súčasne k zabráneniu k takémuto stretu by

žalovanej 1/ nezabránil iba jediný úkon a to zabrzdenie (ako to bolo v prípade žalobcu), ale žalovaná 1/
by musela najskôr zabrzdiť a následne preradiť prevodovku na „pohyb vpred“, aby sa dostala s vozidlom
mimo jazdnú dráhu motorového vozidla MERCEDES BENZ A.

7. Intervenient na strane žalovaného sa stotožnil s popisom škodového deja zo strany žalovaného (2/).

Vychádzal pritom z podkladov ním predložených - oznámenia žalovaného (2/) o poistnej udalosti zo dňa
18. 11. 2015 v spojení s doplňujúcim dotazníkom k oznámeniu o vzniku škodovej udalosti zo dňa 01.
12. 2015 vyplneným Q.. Q. Q., rod. B. a z priloženej fotodokumentácie o poškodeniach na motorových
vozidlách. Podľa intervenienta vzhľadom na uvedené podklady mohlo dôjsť k škodovej udalosti lentak, že motorové vozidlo žalobcu nacúvalo do motorového vozidla žalovaného (2/), nakoľko tomu
zodpovedajú poškodenia na motorových vozidlách. Popis škodového deja žalobcom podľa intervenienta
nezodpovedá fotodokumentácii, pretože motorové vozidlo HYUNDAI Tucson nemá poškodenú zadnú

časť zadného nárazníka, ale časť nárazníka na ľavej bočnej strane vozidla. Z charakteru poškodenia
motorového vozidla HYUNDAI Tucson je zrejmé, že k takému poškodeniu mohlo dôjsť iba pri náraze
iného vozidla z jeho bočnej strany. Zároveň motorové vozidlo MERCEDES BENZ A má poškodenú
zadnú časť zadného nárazníka, čo zodpovedá nárazu, resp. nacúvaniu tohto vozidla do ľavej bočnej
strany nárazníka motorového vozidla HYUNDAI Tucson. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nacúvanie

motorového vozidla HYUNDAI Tucson do motorového vozidla MERCEDES BENZ A nie je technicky
prijateľné. Škodu teda podľa intervenienta spôsobil žalobca porušením povinnosti podľa § 22 ods. 2
zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Aj keď k nehode nebolo potrebné privolať políciu vzhľadom
na výšku škody, žalobca je v dôkaznej núdzi, že ku škode došlo ním popísaným spôsobom, keďže
fotodokumentácia vyvracia údaje uvedené v správe o nehode.

8. Svedok p. O. W. - kamarát žalobcu, sedel ako spolusediaci vedľa vodiča v čase stretu motorových
vozidiel. Vypovedal, že pomaly vychádzali z parkoviska, keď zachytili veľký náraz, ranu do zadnej časti
auta. On z auta vystúpil, videl, že autá sa zrazili. Z druhého auta už bola vystúpená Q.. Q. Q., rod.
B., ktorá bola vonku a plakala. Povedal jej, aby sa upokojila, či sa jej nič nestalo, povedala, že nie a
potom som sa jej spýtal, či si je vedomá toho, že ona to spôsobila. Odpovedala, že áno. So žalobcom

vychádzali z parkoviska rovno, vypovedal, že sa nepamätá, kto podpisoval záznam o nehode. Na miesto
nehody prišiel ešte švagor žalobcu X. O., ktorého zavolal žalobca.

9. Z čestného vyhlásenia X. O. vyplýva, že tento poradil žalobcovi, že na miesto nehody netreba volať
políciu, ak nedošlo ku veľkej škode a druhá strana uznáva zavinenie na škode. Priamo pri tom, ako

došlo ku škodovej udalosti nebol.

10. Z výpovedí žalobcu a Q.. Q. Q., rod. B. ešte v pozícii žalovanej 1/ taktiež vyplynulo, že správu o
nehode vypĺňala Q.. Q. Q., ale náčrtok o postavení vozidiel nakreslil žalobca.

11. Súd prvej inštancie na základe takto vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v tomto prípade
sa jedná o zodpovednosť za škodu vzniknutú stretom dvoch prevádzok osobných motorových vozidiel
v súlade s ustanovením § 431 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej aj „OZ“), podľa ktorého
ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito
prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. V dôsledku škodovej udalosti

došlokpoškodeniuobochmotorovýchvozidiel,t.j.vozidielMERCEDESBENZA,EČ:LC958BFavozidla
HYUNDAI Tucson, EČ: K Dôkazné bremeno bolo v spore na žalobcovi, ktorý mal preukázať, že žalovaný
zodpovedá za škodu v celom rozsahu alebo že jeho zodpovednosť na spôsobenom strete bola vyššia
ako zodpovednosť žalobcu. Pri posúdení zodpovednosti prevádzkovateľov (žalobcu a žalovaného) pri
strete ich prevádzok, výklad sa ustálil (aj pokiaľ ide o súdnu prax) na tom, že za účasť na spôsobení

škody sa považuje miera spoluzapríčinenia škody, t.j. pri vymedzení miery účasti sa nevychádza zo
zodpovednosti za zavinenie, ale z objektívnej zodpovednosti v nadväznosti na zásady vyjadrené v
ustanovení § 427 a 428 OZ. Samozrejme, nie je vylúčené, že u niektorého z prevádzkovateľov
(prípadne u všetkých) bude tou skutočnosťou, ktorá viedla k stretu prevádzok a k vzniku škody zavinený
protiprávny úkon. Dôkazné bremeno v spore bolo na žalobcovi, ktorý v žalobe tvrdil, že „zároveň

telefonicky kontaktoval políciu SR, pričom mu bolo oznámené, že vzhľadom na výšku škody, že nedošlo
k zraneniu osôb a žalovaná 1/ (vodička druhého vozidla) si priznala zavinenie na škodovej udalosti, nie
je potrebné šetriť škodovú udalosť políciou“. Čestným vyhlásením p. X. O. bolo vyvrátené žalobcovo
tvrdenie o tom, že žalobca kontaktoval políciu z dôvodu citovaného vyššie. Podľa súdu prvej inštancie
výsluchom Q.. Q. Q. (vtedy ešte strany sporu), ale aj oznámením žalovaného o poistnej udalosti zo

dňa 18. 11. 2015, doručeným intervenientovi dňa 20. 11. 2015 v spojení s doplňujúcim dotazníkom k
oznámeniu o vzniku škodovej udalosti zo dňa 01. 12. 2015 a fotodokumentáciou bolo vyvrátené
tvrdenie žalobcu, že škodu spôsobila vodička osobného motorového vozidla žalovaného a vozidlo
žalovaného pri cúvaní z parkovacieho vozidla zacúvalo do vozidla žalobcu. Naopak bolo preukázané,
že vozidlo žalobcu v čase stretu prevádzok nevychádzalo priamo z parkoviska, ale v skutočnosti po

parkovisku cúvalo a narazilo do vozidla žalovaného, ktorého vodička išla so zaparkovaným vozidlom
vycúvať. Tak podľa súdu prvej inštancie došlo k poškodeniu oboch motorových vozidiel, pričom žalobca
v spore nepreukázal, že by na spôsobenom strete prevádzok bola účasť žalovaného - prevádzkovateľa
vyššia. Podľa súdu prvej inštancie žalobca v spore nepreukázal ani skutočne vzniknutú škodu v príčinnejsúvislosti so stretom prevádzok. Súd prvej inštancie neuveril ani výpovedi svedka p. O. W., lebo
vykonanými dôkazmi v konaní sa jeho výpoveď javí ako nedôveryhodná v popise nehodového deja.
Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca teda nepreukázal, že za škodu zodpovedá žalovaný (2/), a preto

žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) v spojení s § 255 C. s. p, nakoľko plný úspech vo veci mal
žalovaný.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b),
e), f), g) a h) C. s. p., t.j. z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Žalobca v odvolaní uviedol, že zo správy o nehode vyplýva, že vodič motorového vozidla žalovaného
narazil svojou ľavou zadnou časťou do pravej zadnej časti žalobcu. V bode 12. správy o nehode je
zaznamenané, ako sa vozidlá pohybovali. Z tohto bodu vyplýva, že obe vozidlá vychádzali z parkoviska,
ale iba výlučne motorové vozidlo žalovaného cúvalo, čo je zaznačené krížikom v príslušnej kolónke.
Keďže účastníci nehody sa na tom, ako došlo ku škodovej udalosti dohodli a podpísali o tom správu o

nehode, nebolo potrebné volať políciu. Poukázal tiež na výpoveď spolujazdca žalobcu - svedka O. W.,
ktorýpotvrdil,ževodičkamotorovéhovozidlažalovanéhosiuznalazavinenieškodovejudalostiauviedol,
že žalobca na motorovom vozidle išiel z parkoviska rovno, necúval. Z uvedených dôkazov vyplýva, že
vodička motorového vozidla žalovaného porušila právnu povinnosť vyplývajúcu z ust. § 22 ods. 2 zákona
č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého vodič nesmie pri cúvaní ohroziť ostatných účastníkov

cestnej premávky, čím sa dopustila protiprávneho konania, v príčinnej súvislosti s ktorým došlo k vzniku
škody, za ktorú zodpovedá žalovaný ako prevádzkovateľ motorového vozidla.

15. Dôkazy žalovaného nie sú podľa žalobcu spôsobilé vyvrátiť dôkazy žalobcu. Výpoveď Q.. Q. Q.
nevyvracia tvrdenia žalobcu o nehodovom deji vyplývajúce zo správy o nehode vypísanej a podpísanej

Q.. Q. Q.. Táto v podstate len uviedla, že cúvala a za sebou žiadne vozidlo nevidela. Takými dôkazmi
nie sú ani oznámenie žalovaného o poistnej udalosti zo dňa 18. 11. 2015 v spojení s dotazníkom k
oznámeniu zo dňa 01. 12. 2015, nakoľko žalovaný nebol priamym účastníkom nehodového deja, preto
nie je možné, aby vyvracal skutočnosti, ktoré sám nevnímal. Dotazník vyplnila Q.. Q. Q. v absolútnom
rozpore s tým, čo vypísala v správe o nehode. Taktiež intervenient vo svojich správach vychádza len

z podkladov predložených žalovaným. Pokiaľ ide o predloženú fotodokumentáciu, táto podľa žalobcu
svedčí len o tom, k akému poškodeniu vozidiel došlo po ich strete, nie o priebehu nehodového deja.
Ani žalovaný, ani intervenient nie sú spôsobilí a nemajú odborné znalosti na to, aby posudzovali
technickú analýzu nehodového deja a takto určili príčinu dopravnej nehody z technického hľadiska. Nimi
predložené dôkazy teda nespochybnili tvrdenia žalobcu a jeho dôkazy o priebehu nehodového deja.

Hlavným dôkazom tak zostáva správa o nehode.

16.Porušenieprávanaspravodlivýprocesvidelžalobcavtom,žesúdprvejinštancienijakonezdôvodnil,
prečo považuje správu o nehode svedčiacu o priebehu nehodového deja za nesprávnu a prečo neuveril
výpovedi očitého svedka O. W.. Taktiež súd prvej inštancie neuviedol, prečo ohľadne výšky škody

nevypočul žalobcom navrhnutého svedka X. W.. Preto je rozhodnutie súdu prvej inštancie nedostatočne
odôvodnené a nepreskúmateľné.

17. Napokon žalobca poukázal na to, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnutý dôkaz potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností - nevypočul svedka X. G. zamestnanca autoopravovne na výšku

škody vyčíslenú na základe faktúry, ktorú spochybňovala Q.. Q. Q..18. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne aby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a
vyhovel žalobe v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu považoval rozsudok súdu prvej inštancie za
vecne správny a dostatočne odôvodnený. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že pri strete
dvoch prevádzok motorových vozidiel sa jedná o objektívnu zodpovednosť za škodu, skúma sa miera
účasti na strete, kým podľa žalobcu je podstatné subjektívne priznanie zavinenia Q.. Q. Q.. Výpoveď

svedka O. W. - kamaráta žalobcu žalovaný považoval za nevierohodnú, pretože si pamätá len pár
špecifických okolností nehodového deja svedčiacich v prospech žalobcu, pričom zvyšok (ako napr. kto
spisoval správu o nehode, kto následne prišiel na miesto nehody, údajne tam prišli dve osoby, potom
sa opravil a uviedol, že len jedna osoba) si nepamätá. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že Q.. Q. Q. nezavinila škodovú udalosť, vozidlo žalobcu nevychádzalo z parkoviska priamo,
ale cúvalo a žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania vzniknutej škody, príčinnej

súvislosti medzi škodou a stretom prevádzok a že by účasť žalovaného na strete prevádzok motorových
vozidiel bola vyššia. Žalovaný mal teda za to, že súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil zamietnutie
žaloby.

20. Podľa žalovaného v konaní bolo sporné aj to, kto bol svedkom škodovej udalosti, nakoľko zo správy o

nehode vyplýva, že svedkami boli len žalobca a Q.. Q. Q., čo je uvedené výslovne v kolónke „svedkovia“,
pričom v konaní bolo uvedené, že svedkom bol aj p. W., teda podľa žalovaného je správa o nehode v
priamom rozpore s výpoveďou žalobcu, svedka p. W. a p. O..

21. Žalovaný mal za to, že žalobca nevyužil svoje procesné oprávnenie navrhnúť dôkazy na preukázanie

výšky škody potom, čo bolo zo strany súdu prvej inštancie okrem iného uvedené, že považuje za spornú
medzi stranami sporu aj výšku škody. Preto žalobca nebol ukrátený na svojich právach, keďže dostal
priestor na ich realizáciu, ktorý nevyužil, a preto nebolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces.

22. Žalovaný si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

23. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného doručenému mu dňa 12. 12. 2017 nevyjadril.

24. Intervenient na strane žalovaného sa k odvolaniu žalobcu doručenému mu dňa 09. 10. 2017, ani k
vyjadreniu žalovaného doručenému mu dňa 12. 12. 2017 nevyjadril.

25. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p., po
prejednaní veci len v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa
§ 380 ods. 1 C. s. p. a mimo nich len v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady

nezistil, nestotožňujúc sa so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ktoré vyvodil z vykonaného
dokazovania vo veci nariadil na deň 13. 03. 2019 pojednávanie v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu
potreby zopakovať dokazovanie v potrebnom rozsahu v zmysle § 384 ods. 1 C. s. p.

26. Z vykonaného dokazovania pred odvolacím súdom vyplynulo nasledovné:

27. Zo správy o nehode zo dňa 05. 11. 2015 vyplýva, že na strane vozidla A, ktorého prevádzkovateľom
je žalovaný bolo uvedené viditeľné poškodenie vozidla: prasknuté ľavé zadné svetlo, pod tým je ďalší
text: zlomený zadný ľavý nárazník. Pokiaľ ide o vozidlo B žalobcu, tu je viditeľné poškodenie na vozidle
popísané ako prasknuté pravé zadné svetlo, preliačený pravý zadný nárazník. K okolnostiam nehody

je uvedené, že vozidlo A aj vozidlo B vychádzalo z parkoviska, pod tým je preškrtnutý text „otvorené
dvere“, z čoho vyplýva, že dvere neboli otvorené a je zaškrtnuté políčko s číslom 14 iba u vozidla A, že
cúvalo, u vozidla B takýto posun označený nie je.

28. Žalovaný ani intervenient nespochybnili obsah správy o nehode z hľadiska toho, že správa o nehode

bola vyplnená v deň 05. 11. 2015 tak, ako je predložená, nenamietali, že by bol niekto do nej niečo
doplnil alebo niečo odstránil, ale tvrdili, že v nej malo byť uvedené, že cúvalo aj vozidlo B žalobcu. Podľa
žalovaného je obsah správy taký, aký je z dôvodu, že Q.. Q. Q. bola pod stresom a sama si nevedela
priamo pri nehode ujasniť, ako k tejto nehode došlo.29. Strany sporu prostredníctvom svojich právnych zástupcov zhodne uviedli, že fotodokumentáciu z
dopravnej nehody založenú v súdnom spisu vyhotovili obe strany sporu.

30. Žalovaný nevedel na pojednávaní označiť žiadnu konkrétnu položku faktúry, ktorou žalobca
preukazoval výšku škody, ktorú by namietali. Iba tvrdil, že predloženou faktúrou nie je preukázané, že
oprava motorového vozidla vyúčtovaná faktúrou č. 15765 dodávateľom AUTOLAK HRIŇ, s.r.o. súvisela
s dopravnou nehodou.

31. Svedok O. W., nar. XX. XX. XXXX na odvolacom pojednávaní vypovedal, že je žalobcov kamarát.
Q.. Q. Q. videl prvýkrát v živote v čase dopravnej nehody. Nepamätá si účel cesty, na parkovisko prišiel
pešo. Parkovisko malo tvar písmena U. Motorové vozidlo žalobcu v čase jeho nástupu doň už nebolo
zaparkované, ale stálo vedľa vozidiel, žalobca čakal na neho. Nasadol do auta žalobcu vedľa neho
na predné sedadlo. Pohli sa, prechádzali oblúkom písmena U a prešli aj poza vozidlo žalovaného.

Vychádzali z parkoviska krokovou rýchlosťou, pretože dávali pozor aj na ostatných, na autá, ktoré boli
na parkovisku. Auto žalobcu išlo dopredu, auto žalovaného muselo len cúvať, lebo všetky autá boli
zaparkované na parkovacích miestach. Neregistroval vozidlo žalovaného, na parkovisku bolo veľa áut.
Nevidel, že vozidlo žalovaného cúva z parkoviska, nemal dôvod sa pozerať dozadu, lebo už vozidlá
minuli, díval sa dopredu. Zrazu zacítili buchot a nadvihnutie vozidla zo zadnej strany. Zastali a vyšli z

vozidla. V aute, ktoré nabúralo do vozidla žalobcu bola slečna, resp. pani, ktorá nevedela, čo sa stalo,
ale povedala im, že cúvala. Povedali jej, že do nich nabúrala. Chceli volať políciu a nakoniec, keď zistili
alebo ustálili spoločne, že nejde o život ohrozujúcu situáciu, dohodli sa, že spíšu správu o nehode. Na
rozdiel od výpovede pred súdom prvej inštancie, kde svedok uviedol, že si nepamätá, kto vypisoval
správu o nehode, pred odvolacím súdom svedok vypovedal, že správu o nehode vypisovala Q.. Q.

Q. a v čase jej vypisovania nemala žiadne námietky proti jej obsahu. Nemala tlačivo správu o nehode,
mal ju žalobca a vyplňovala sa správa o nehode poskytnutá žalobcom. Námietky proti jej obsahu nemal
ani žalobca. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, nech svedok vysvetlí rozpor vo výpovediach,
tento uviedol, že nevie, prečo vypovedal pred súdom prvej inštancie inak, bol vtedy prvýkrát na súde,
bol doľakaný a nemá dôvod si vymýšľať. Ďalej svedok vypovedal, že v čase dopravnej nehody vodička

motorového vozidla žalovaného uznala, že dopravnú nehodu zavinila ona. Svedok mal za to, že nie je
uvedený v správe o nehode ako jej svedok, pretože bol prvýkrát účastníkom takejto situácie a nemal
vedomosť o tom, že by mal byť v správe o nehode uvedený ako svedok.

32. Svedok si uplatnil svedočné.

33. Strany sporu a intervenient námietky k výpovedi svedka nevzniesli.

34. Na záver pojednávania pri daní priestoru odvolacím súdom stranám sporu a intevenientovi na
prednesenie prípadných návrhov na doplnenie dokazovania žalovaný navrhol doplniť dokazovanie

vykonaním znaleckého dokazovania znalcom z odboru cestná doprava za účelom zistenia priebehu
nehodového deja s tým, že je ochotný zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

35. Odvolací súd dospel k názoru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie

je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z nasledovných dôvodov:

36. V prvom rade odvolací súd uvádza, že žalobca v odvolaní neuviedol konkrétne okolnosti, v ktorých
má spočívať odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) C. s. p., t.j. z akého dôvodu a ktoré ďalšie

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú prípustné v odvolacom konaní a neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie. Preto tento odvolací dôvod nie je daný. Rovnaký názor zastávajú
aj autori Veľkého komentára k Civilnému sporovému poriadku: „Odvolanie musí byť niektorou (prípadne
viacerými) z uvedených vád odôvodnené (§ 363), čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone
uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t.j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti)

odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu.“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, strana
1237).37. K samotným odvolacím dôvodom žalobcu uplatneným v odvolaní odvolací súd uvádza:

38. Každú stranu sporu zaťažuje povinnosť tvrdenia a v prípade, že jej skutkové tvrdenia sú medzi

stranami sporu sporné aj dôkazná povinnosť. Je pravdou, že dôkazné bremeno ohľadne preukázania
troch predpokladov zodpovednosti za škodu: 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody a 3. príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody zaťažuje poškodeného - žalobcu. Keďže sa jedná o
objektívnu zodpovednosť podľa § 431 OZ, zavinenie škodcu v zmysle zapríčinenia vzniku škody je len
jednou z viacerých okolností, ktoré môžu mať význam pri ich komplexnom posúdení z hľadiska miery

účasti na spôsobení vzniknutej škody.

39. V prípade, ak sú skutkové tvrdenia rozhodujúce pre právne posúdenie sporu medzi stranami sporu
sporné,každástranasporujesvojeskutkovétvrdeniapovinnápreukázaťvkonanínavrhnutýmidôkazmi.
O verzii žalobcu ako poškodeného o priebehu škodového deja svedčí správa o nehode, výsluch žalobcu
a svedka O. B.Zo správy o nehode okrem iného vyplýva, že cúvalo len motorové vozidlo žalovaného. O

verzii žalovaného (2/) ako osoby zodpovednej za škodu a intervenienta svedčia oznámenie o poistnej
udalosti, dotazník k oznámeniu, výsluchy žalovaných 1/ a 2/ a podklady od intervenienta o výsledku
konania o žalobcom uplatnenom nároku na poistné plnenie, ktorému nebolo vyhovené. Tieto dôkazy
žalovaného však ani podľa názoru odvolacieho súdu nie sú spôsobilé vyvrátiť dôkazy žalobcu. Výpoveď
žalobcu a pôvodne žalovanej 1/ sú vo vzájomnom rozpore, navzájom sa negujú, preto je potrebné

vychádzať z ostatných dôkazov. S odstupom času sa nedá dokázať, či cúvacie senzory na vozidle
žalovaného skutočne nič nezaregistrovali. Správu o nehode vypĺňali tak Q.. Q. Q., ako aj žalobca
(náčrtok) a obaja ju na znak súhlasu podpísali, teda svojimi podpismi potvrdili priebeh škodového deja
tak, ako je uvedené v správe o nehode. Je síce pravdou, že tento dôkaz možno vyvrátiť inými, ale na to
spôsobilými dôkazmi. Takýmito dôkazmi nie sú oznámenie žalovaného (2/) o poistnej udalosti, ktoré bolo

spísanéžalovaným2/sodstupomčasuodškodovejudalostiatentonebolúčastníkomškodovejudalosti.
Ani dotazník vyplnený žalovanou 1/ taktiež s odstupom času nespochybňuje správu o nehode spísanú
hneď po škodovej udalosti, iná verzia nehody v ňom uvedená mohla byť tak dôsledkom stresu pôvodne
žalovanej 1/ vyvolaného dopravnou nehodou pri vypĺňaní správy o nehode, ako tvrdí žalovaný (2/), ale
aj výsledkom špekulácie v snahe zabezpečiť dôkazy v prospech žalovaného pre prípad sporu, kedy s

dostatočným časovým odstupom si žalovaní mohli premyslieť verziu priebehu nehody im vyhovujúcu.
Navyše dotazník vypísala a podpísala len pôvodne žalovaná 1/, kým správu o nehode aj žalobca. Je
nerozhodné, kto správu o nehode vypĺňal a kto kreslil náčrtok, pretože svojimi podpismi obaja potvrdili,
že súhlasia s tým, čo je v správe o nehode uvedené. Pre posúdenie prípadu nie je rozhodujúce, či
žalovaná uznala, alebo neuznala zavinenie na dopravnej nehode, ale opis priebehu nehodového deja

uvedený v správe o nehode, z ktorého si súd vyvodí mieru účasti dotknutých osôb na nehode. Podklady
intervenienta len vychádzali z dokladov predložených žalovaným (2/). Všetky tieto podklady vychádzali
z toho, že fotodokumentácia pripúšťa len verziu žalovaného o priebehu škodového deja.

40. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní predložená fotodokumentácia nie je jednoznačným

dôkazom o priebehu nehodového deja, pravdivá môže byť verzia tak žalovaného a intervenienta, ako
aj žalobcu. Z laického pohľadu k dopravnej nehode mohlo dôjsť aj tak, že motorové vozidlo, ktoré
viedla pôvodne žalovaná 1/ mohlo zachytiť motorové vozidlo žalobcu až v čase, keď už motorové
vozidlo žalobcu pohybujúc sa smerom dopredu takmer celým objemom prešlo poza motorové vozidlo,
ktoré viedla žalovaná 1/, čím mohlo motorové vozidlo, ktoré viedla žalovaná 1/ svojou ľavou bočnou

časťou zachytiť, poškriabať pravú zadnú časť motorového vozidla žalobcu a urobiť na nej preliačeninu.
Stopy poškodenia vyplývajúce z fotodokumentácie na laický pohľad bez odborných znalostí teda podľa
názoru odvolacieho súdu nedávajú jednoznačnú odpoveď na otázku, či vznikli nárazom motorového
vozidla žalovaného do motorového vozidla žalobcu alebo nárazom motorového vozidla žalobcu do
motorového vozidla žalovaného, v oboch prípadoch mohlo dôjsť k poškriabaniu ľavého zadného boku

motorového vozidla žalovaného a poškriabaniu časti pravej zadnej časti motorového vozidla žalobcu, t.j.
fotodokumentácianedávasamaosebebezjejodbornéhoposúdeniaodpoveďnaotázku,ktorémotorové
vozidlo narazilo do druhého. Preto samotná fotodokumentácia bez spojeného znaleckého dokazovania
sama osebe nesvedčí o priebehu škodového deja, ale len o škodách na motorových vozidlách.

41. Ako správne podotkol žalobca, ani strany sporu, ani intervenient ako poisťovateľ, ba ani súd nie sú
spôsobilýmisubjektminavyjadrovaniesakodbornýmotázkam.Vyššieuvedenéuviedolodvolacísúdlen
z toho dôvodu, že sa nestotožňuje s tvrdením a názorom žalovaného a intervenienta na jeho strane, že
fotodokumentáciajednoznačnesvedčíoichverziipriebehunehodovéhodeja.Keďžedôkazyvykonanévprospech žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie nespochybnili relevantným spôsobom dôkazy
žalobcu, je potrebné z dôkazov žalobcu - správy o nehode a výpovede svedka vychádzať.

42. Pokiaľ žalovaný v odvolacom konaní spochybnil účasť svedka O. W. pri nehode, z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva len záver o spornosti priebehu nehodového deja, nie aj o
spornosti účasti svedka O. W. pri nehode, súd prvej inštancie mal teda za to, že svedok bol pri nehode
prítomný. Podľa názoru odvolacieho súdu možno uveriť tvrdeniu svedka, že nakoľko bol účastníkom
dopravnej nehody prvýkrát, nemal skúsenosť s vypĺňaním tlačiva a nedopatrením sa v ňom opomenulo

uviesť ho ako svedka. Navyše proti výpovedi svedka na pojednávaní pred odvolacím súdom nevzniesli
strany sporu ani intervenient námietky a tento dôkaz je len podporný k hlavnému dôkazu o priebehu
nehodového deja, ktorým je správa o nehode.

43. Spôsobilý protidôkaz na vyvrátenie priebehu nehodového deja a vzniku škody tvrdených a
preukázaných žalobcom je v tomto prípade znalecký posudok, vykonanie ktorého však žalovaný v

prvoinštančnom konaní nenavrhol. Vykonanie znaleckého dokazovania navrhol až v odvolacom konaní.
Mohol tak učiniť, pretože v dôsledku opakovania dokazovania odvolacím súdom zákonná koncentrácia
konania pred súdom prvej inštancie neplatí, pretože stráca význam uznesenie, ktorým vyhlásil súd prvej
inštancie dokazovanie za skončené, ak ho následne odvolací súd zopakuje. Nedaním priestoru stranám
sporu a intervenientovi na navrhovanie doplnenia dokazovania po zopakovaní dokazovania, z ktorého

mohli vyplynúť nové skutočnosti a vyplynuli iné skutkové zistenia odvolacieho súdu oproti skutkovým
zisteniam súdu prvej inštancie súdu, by došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.

44. Zhrnúc vyššie uvedené, ak by žalovaný na pojednávaní pred odvolacím súdom nebol navrhol
vykonanie relevantného protidôkazu spochybňujúceho dôkazy žalobcu, ktoré dovtedy dostatočne

preukazovali verziu žalobcu o priebehu nehodového deja a tri predpoklady vzniku nároku na náhradu
škody, predmetom dokazovania by zostala už len výška škody.

45. Nie je účelné odvolacím súdom doplniť dokazovanie v rozsahu znaleckého dokazovania spojeného
navyše s povinnosťou navrhovateľa tohto dôkazu zložiť preddavok na jeho vykonanie. Navyše medzi

stranami sporu je sporná aj výška škody. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec mu vrátil za účelom doplnenia dokazovania s podmienkou, že súd prvej inštancie v zmysle § 253
ods. 2 C. s. p. uloží žalovanému povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov
znaleckého dokazovania a ak ho žalovaný nezloží, znalecké dokazovanie nevykoná, čo bude v zmysle
vyššie uvedeného na ujmu žalovaného, ktorý v takom prípade neunesie dôkazné bremeno ohľadne jeho

verzie dopravnej nehody. V prípade, že nebude vyvrátená verzia žalobcu o priebehu nehodového deja,
o ktorej svedčí správa o nehode, bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s tým, či žalovaný
relevantnýmspôsobomspochybnildôkazžalobcuovýškeškody-faktúruvystavenúautoopravovňou,t.j.
či je potrebné vykonať dokazovanie ohľadne výšky škody ďalšími dôkazmi, napr. výsluchom žalobcom
navrhovaného svedka p. Jána W., zamestnanca autoopravovne. Súd prvej inštancie rozhodne aj o

uplatnenom svedočnom za účasť svedka O. W. na pojednávaní na odvolacom súde.

46. Nakoľko od výsledku sporu a pomeru úspechu strán sporu vo veci samej je závislý výrok o náhrade
trov konania, odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 C. s p. v spojení s § 379 písm. a) C. s. p.
zrušil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o náhrade trov konania. O trovách konania pred súdom

prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 396 ods. 3 C. s. p. v
novom rozhodnutí.

47. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 C. s. p. (§ 425 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).