Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16C/149/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414219458
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4414219458.13

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, v právnej veci navrhovateliek: 1. C. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T., Z. XXXX/X, 2. H. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. T., Z. XXXX/X, , obe
zastúpené JUDr. Vlastou Suchanovou, advokátkou so sídlom v Nových Zámkoch, Podzámska 32, proti
povinnejosobe:Q.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomH.T.,P.C.XXXX/XX,t.č.H.T.,G.C.XX,zastúpenýMgr.
Martinom Šutkom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Ernestova bašta 7, o zvýšenie výživného

na plnoleté deti a o vzájomnom návrhu povinnej osoby na zníženie výživného, o trovách konania , takto

r o z h o d o l :

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka v 1.rade sa návrhom doručeným súdu dňa 02.10.2014 domáhala zvýšenia výživného
zo sumy 70 eur na sumu 250 eur, pretože od posledného rozhodovania súdu o výživnom sa zmenili
pomery na jej strane, jednak z toho dôvodu, že uplynula doba troch rokov a začala študovať na vysokej

škole.

1.1Navrhovateľka v 2.rade sa návrhom zo dňa 02.10.2014 domáhala zvýšenia výživného zo sumy 70
eur na sumu 250 eur, pretože od posledného rozhodovania súdu o výživnom sa zmenili pomery na jej
strane, jednak z toho dôvodu, že uplynula doba troch rokov a začala študovať na vysokej škole. Návrh
bol zapísaný pod sp.zn. 13C/248/2014.

1.2Uznesením 16C/149/2014 zo dňa 16.01.2015 súd spojil konania pod sp.zn. 16C/149/2014 a pod
sp.zn. 13C/248/2014 na spoločné konanie podľa § 112 ods. 1 O.s.p.

1.3Súd rozsudkom 16C/149/2014-288 zo dňa 13.10.2015 uložil odporcovi povinnosť prispievať na
výživu navrhovateľky v 1.rade sumou 150 eur mesačne, od 02.10.2014, vždy do 15 dňa v mesiaci, čím

sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, pod sp.zn. 7P/296/2011-53 zo dňa 21.02.2012, ktorý
nadobudol právoplatnosť 20.03.2012 v časti o výživnom na navrhovateľku v 1.rade tak, že výživné sa
zvyšuje. Zročné výživné za obdobie od 02.10.2014 do 31.10.2015 vo výške 1034,82 eur uložil odporcovi
splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, počnúc právoplatnosťou
rozsudku.

Odporcovi uložil tiež povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky v 2.rade sumou 150 eur mesačne,
od 02.10.2014, vždy do 15 dňa v mesiaci, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, pod
sp.zn. 7P/296/2011-53 zo dňa 21.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.03.2012 v časti o výživnom
na navrhovateľku v 2.rade tak, že výživné sa zvyšuje. Zročné výživné za obdobie od 02.10.2014 do
31.10.2015vovýške1034,82euruložilodporcovisplácaťvsplátkachpo20eurmesačnespolusbežným
výživným až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

zročnosť celého plnenia, počnúc právoplatnosťou rozsudku. V zostávajúcej časti súd návrh na zvýšenie
výživného zamietol. Súd protinávrh odporcu na zníženie výživného zamietol.Rozsudok súdu prvého stupňa napadli v zákonnej lehote v časti splatnosti zročného výživného
odvolaním navrhovateľky v 1. a 2.rade odôvodniac ho tým, že súd vo svojom rozhodnutím povolil

odporcovi splatiť zročné výživné určené za obdobie od 02.10.2014 do 31.10.2015 vo výške 1034,82 eur
na každú z nich splácať po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pričom
dôvod, pre ktorý súd povolil odporcovi platiť zročné výživné v splátkach neuviedol a ani vo vzťahu k
splneniu povinnosti splatiť svoj záväzok voči nim v splátkach po 20 eur neodôvodnil. Výška mesačnej
splátky je veľmi malá v porovnaní s výškou zročného výživného a preto navrhli s ohľadom na osobné

a majetkové pomery odporcu splátky vo výške 80 eur tak, aby celé zročné výživné bolo uhradené v
priebehu jedného roka, nakoľko pred podaním návrhu na zvýšenie výživného, ako aj predtým všetky
výdavky hradila navrhovateľkám ich matka.

1.4 Odvolací súd uznesením pod sp.zn. 9Co/176/2016 - 310 zo dňa 24.03.2016 rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa určenia splatnosti zročného výživného na navrhovateľku v 1.rade

a v napadnutej časti týkajúcej sa určenia splatnosti zročného výživného na navrhovateľku v 2.rade zrušil
avecmuvrátilnaďalšiekonanie,pretožesúdvôbecneodôvodnil,prečopovolilzročnévýživnéodporcovi
zaplatiť v splátkach a neodôvodnil ani to, z akého dôvodu určil splátky práve v tejto výške.

2. Rozsudkom č. k. 16C/149/2014-326 zo dňa 25.05.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

20.06.2016 súd rozhodol tak, že odporca je povinný splácať zročné výživné navrhovateľke v 1 rade
v splátkach po 35,00 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, s tým, že
omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, od 01.06.2016.
Odporca je p o v i n n ý splácať zročné výživné navrhovateľke v 2.rade v splátkach po 35,00 eur
mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, s tým, že omeškanie s plnením jednej

splátky má za následok zročnosť celého plnenia, od 01.06.2016.
O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Právna zástupkyňa navrhovateliek podaním zo dňa 16.10.2015 doručila súdu uplatňované vyčíslené
trovy právneho zastupovania spolu vo výške 1 544,16 eur, ktoré doplnila podaním zo dňa 17.06.2016, v

zmysle ktorého si uplatnila trovy právneho zastúpenia spolu vo výške 1 920,06 eur podľa § 10 ods. 3 a §
13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení noviel o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

3.1 Právny zástupca povinnej osoby podaním zo dňa 16.10.2015 doručil súdu uplatňované vyčíslené

trovy právneho zastupovania podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení noviel o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorej jeden úkon právnej pomoci
je vo výške 21,58 eur. Uplatnil si trovy právneho zastúpenia za šesť úkonov spolu vo výške 129,48
eur ako aj režijný paušál za šesť úkonov vo výške 8,39 eur, čo predstavuje sumu 50,34 eur. V zmysle
vyššie uvedeného si uplatnil trovy právneho zastúpenia vo výške 179,82 eur. Doplnením podaním zo

dňa 16.06.2016 si uplatnil trovy konania spolu vo výške 2 034,27 eur.

4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti.

5.Podľa § 396 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) ak § 396
neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6.Náhrada trov konania plní v civilnom procese dve základné funkcie, a to funkciu preventívnu a
funkciu sankčnú. Ani jednu z uvedených zásad však nemožno uplatňovať v konaní podľa Civilného
mimosporového poriadku, a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú prejednávané v režime tohto zákona,

ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu. V konaniach upravený v Civilnom mimosporovom
poriadku sú spravidla uskutočňované vo verejnom záujme a aj prípadnému navrhovateľovi, ak sa
konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu, pokiaľ takéto konanie vyvolal. Ďalším dôvodom, pre
ktorý nemožno vychádzať z koncepcie sankčného mechanizmu trov konania, ako v sporovom konaní,
je jednoznačnosť nastavenia miery úspechu v tomto druhu konaní, keď súd v konaniach, ktoré možno

začať aj bez návrhu, môže prekročiť návrhy účastníkov a priznať aj viac, ako žiadali. Ďalej je to samotná
skutočnosť, že konanie podľa CMP možno začať aj bez návrhu.7. Civilný mimosporový poriadok, rovnako ako Civilný sporový poriadok, upravuje výnimky pri
všeobecnompravidleformulovanomakogenerálnaklauzula,atoženáhradutrovkonaniamožnopriznať
v prípade, ak to ustanovuje zákon (vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veci notárskych

úschov v súlade so zásadou úspechu za kumulatívneho splnenia podmienky, ak to možno spravodlivo
požadovať) a vo všetkých konaniach podľa CMP, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
Ak nie sú splnené podmienky pre aplikáciu § 53 a § 55 CMP, súd rozhodne tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

8. Generálna klauzula formulovaná v § 52 CMP vychádza teda z predpokladu, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Touto formáciou sa okrem iného
zdôrazňuje výnimočnosť uplatňovania nároku na náhradu trov konania v prípadoch, ak to tento zákon
pripúšťa. V Civilnom sporovom poriadku takúto výnimku predstavuje § 257, v Civilnom mimosporovom
poriadku je to § 55. Ustanovenie § 55 CMP predstavuje tzv. materiálny korektív. Vzhľadom na vyššie
uvedené je potrebné zdôrazniť, že aplikácia ustanovenia § 55 CMP musí byť náležite odôvodnená. V

porovnaní s § 53 CMP, v ktorom je upravená taktiež výnimka z rozhodovania o trovách konania, nie
je pri aplikácii § 55 rozhodujúcim kritériom úspech v konaní. Predpoklad, že je s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania, musí súd
vyhodnotiť z úradnej moci, a to za predpokladu, že si účastník konania alebo iná osoba uplatnila nárok
na náhradu trov konania a nejde o konania uvedené v § 53 CMP. Taktiež je potrebné poznamenať, že

pri hodnotení kritéria, či je s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé priznať náhradu trov konania, nie
je jediným kritériom zohľadňovanie osobných a majetkových pomerov účastníkov. Relevantné sú práve
okolnosti prejednávanej veci.

9. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

10.Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

11.Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

12. Civilný mimosporový poriadok vymedzuje okruh konaní, v ktorých sa prioritne v civilnom procese
poskytuje ochrana okruhu práv pod režimom verejného záujmu, t. j. takých práv, ktoré nemajú len

individuálny rozmer, ale z hľadiska ich postavenia v spoločnosti rozmer širší. Z uvedeného dôvodu
nemôžu byť v týchto prípadoch, t. j. v okruhu vecí, ktoré sa prejednávajú a rozhodujú v režime CMP,
vnímané trovy konania ako forma sankcie za vyvolanie a vedenie konania pred súdom. Každý z
účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil, avšak je nutné uviesť, že Civilný mimosporový
poriadok pripúšťa z tejto zásady výnimky, ktoré sú upravené v ust. § 53 až 56 CMP.

13. Súd poznamenáva, že konanie vo veciach výživného plnoletých osôb je konaním mimosporovým,
resp. nesporovým. Mimosporové konania sú charakterizované tým, že ide o konania, ktoré sú svojou
povahou osobité, v zásade je možné tvrdiť, že ide o konania, v ktorých medzi účastníkmi nie je spor o
právo ako také, avšak vznikajú medzi účastníkmi rozpory ohľadne predmetu konania. Na základe tejto

skutočnosti súd uvádza, že rozhodovanie o trovách konania je rozdielne ako pri sporových konaniach
upravených Civilným sporovým poriadkom.

14. Súd o nároku na náhradu trov konania týkajúceho sa účastníkov konania rozhodol v zmysle § 52

CMP z dôvodu, že v konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom si každý z účastníkov
platí trovy konania sám a žiaden nemá nárok na ich náhradu od iného účastníka. V prejednávanej veci
sa nejedná o konanie v zmysle ustanovenia § 53 CMP a súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by dovoľovali
uplatniť použitie ustanovenia § 55 CMP. Súd nezistil okolnosti prípadu, pre ktoré by bolo spravodlivé
priznať trovy konania navrhovateľkám, ktoré mali vo veci úspech, pretože súd vyhovel ich návrhu a

čiastočne výživné zvýšil s tým, že v zostávajúcej väčšej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol.
Rovnako súd nezistil dôvod na priznanie trov konania povinnej osobe, voči ktorej bol protinávrh na
zníženie výživného zamietnutý. V prejednávanej veci medzi účastníkmi nebol spor ohľadne práva ako
takého, avšak spor sa týkal výšky uplatňovaného výživného. Súd nezistil okolnosti prípadu, pre ktoréby bolo spravodlivé priznať niektorému z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania, a preto
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia. Súd mal za to, že priznaním trov konania, by sa
nejednalo o spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania (rozhodnutie Ústavného súdu sp.

zn. IV US147/2008).

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.